lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (116)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Ľuboslav Sisák (6)
Michal Krajčírovič (6)
Xénia Petrovičová (6)
Peter Kotvan (6)
Ondrej Halama (6)
Adam Zlámal (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Monika Dubská (4)
Josef Kotásek (4)
Ivan Bojna (4)
Natália Ľalíková (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Szabo (4)
Maroš Hačko (4)
Ján Lazur (4)
Ladislav Hrabčák (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Pavol Kolesár (3)
Denisa Dulaková (3)
Marián Porvažník (3)
Peter Pethő (3)
Jakub Jošt (3)
Ludmila Kucharova (2)
Michal Hamar (2)
Marek Maslák (2)
Jiří Remeš (2)
Roman Kopil (2)
Tomáš Plško (2)
Juraj Straňák (2)
Anton Dulak (2)
Jozef Kleberc (2)
Richard Macko (2)
Martin Gedra (2)
Gabriel Volšík (2)
Juraj Schmidt (2)
Bob Matuška (2)
Ladislav Pollák (2)
Martin Serfozo (2)
Zsolt Varga (2)
Peter Varga (2)
Andrej Kostroš (2)
Maroš Macko (2)
Dávid Tluščák (2)
Lukáš Peško (2)
Peter Zeleňák (2)
jaroslav čollák (1)
Zuzana Kohútová (1)
Pavol Mlej (1)
Natalia Janikova (1)
Ján Pirč (1)
Dávid Kozák (1)
Patrik Pupík (1)
Petr Steiner (1)
Jana Mitterpachova (1)
Paula Demianova (1)
Mikuláš Lévai (1)
Martin Estočák (1)
Marcel Jurko (1)
Lucia Palková (1)
Petr Kavan (1)
Miriam Potočná (1)
Tomáš Ľalík (1)
I. Stiglitz (1)
Michal Jediný (1)
Viliam Vaňko (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Peter Kubina (1)
Lucia Berdisová (1)
Petr Novotný (1)
Juraj Lukáč (1)
Bohumil Havel (1)
Tomáš Pavlo (1)
Adam Pauček (1)
Peter Marcin (1)
Martin Bránik (1)
Tomáš Korman (1)
David Horváth (1)
Tomáš Demo (1)
Vladislav Pečík (1)
lukas.kvokacka (1)
Vincent Lechman (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Tibor Menyhért (1)
Eduard Pekarovič (1)
Ivan Kormaník (1)
Martin Poloha (1)
Gabriel Závodský (1)
David Halenák (1)
Tomas Kovac (1)
Dušan Marják (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Nora Šajbidor (1)
Matej Košalko (1)
Jakub Mandelík (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Robert Vrablica (1)
Martin Svoboda (1)
Patrik Patáč (1)
Robert Šorl (1)
Katarína Dudíková (1)
Martin Hudec (1)
Radoslav Pálka (1)
Ivan Michalov (1)
Dušan Rostáš (1)
Andrej Majerník (1)
Adam Glasnák (1)
Pavel Lacko (1)
Vladimir Trojak (1)
Martin Galgoczy (1)
Michal Ďubek (1)
Pavol Chrenko (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Emil Vaňko (1)
Bystrik Bugan (1)
Marcel Ružarovský (1)
Ivan Priadka (1)
Tomas Pavelka (1)
Peter K (1)
Peter Janík (1)
Matej Gera (1)
Zuzana Adamova (1)
Martin Šrámek (1)
Igor Krist (1)
Zuzana Klincová (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Roman Prochazka (1)
Michaela Stessl (1)
Ondrej Jurišta (1)
Róbert Černák (1)
lukasmozola (1)
peter straka (1)
Matej Kurian (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Nová skutková podstata nekalej súťaže a verejný záujem

Tomáš Klinka, 11. 01. 2013 v 16:14

Dnes bola v Zbierke zákonov publikovaná novela Obchodného zákonníka, článok I. zákona č. 9/2013 Z.z. Popri transpozičných ustanoveniach, ktorým sa, aspoň predpokladám, budú ešte venovať povolanejší kolegovia na Lexfore, novela priniesla aj novú, celkom zaujímavú skutkovú podstatu nekalej súťaže. Presnejšie, ide o zvláštnu situáciu vyvolania nebezpečenstva zámeny podľa § 47 Obchodného zákonníka, ktorá má podľa môjho názoru aj neprehliadnuteľný verejnoprávny rozmer, k čomu sa veľmi rýchlo vrátim. Najprv citácia z novely (bod 2):

"Vyvolanie nebezpečenstva zámeny okrem prípadov podľa odseku 1 je aj konanie podnikateľa, ktoré spočíva v takej voľbe jeho obchodného mena alebo používania takého označenia podniku, ktoré je objektívne spôsobilé vyvolať u adresátov jeho obchodnej dokumentácie nebezpečenstvo zámeny podnikateľa s verejným registrom alebo inou evidenciou vedenou na základe zákona."


Cieľom zákonodarcu tu bolo podľa dôvodovej správy postihnúť také typické neželané konania ako zámerná a úmyselná voľba obchodného mena tzv. katalógovými firmami. Tieto použijú vo svojom obchodnom mene slová ako napr. „register obchodu“, „register firiem“ a pod. tak, aby vyvolali v adresátovi ich obchodnej dokumentácie nebezpečenstvo zámeny, prípadne ešte viac prehĺbili jeho omyl, z ktorého neskôr profitujú. Predkladateľ (MS SR) zdôraznil, že objektom chráneným novou typickou skutkovou podstatou nekalosúťažného konania je v tomto prípade záujem na neskresľujúcej a nezavádzajúcej tvorbe, resp. voľbe obchodného mena podnikateľa, tak aby toto nevyvolávalo nebezpečenstvo zámeny s verejným registrom alebo orgánom zo zákona povereným na vedenie verejného registra alebo inej evidencie.


K uvedenému podľa môjho názoru pristupuje, najmä pri pohľade takpovediac z opačnej strany, aj ďalší verejný záujem a tým je zvýšená právna ochrana verejných registrov (evidencií) resp. nepriamo aj orgánov, ktoré ich vedú, v porovnaní so súkromnými databázami či ich prevádzkovateľmi. Táto zvýšená ochrana je podľa mňa legitímna a odôvodnená kvalitatívne inou (vyššou) právnou relevanciou, hodnotou údajov a výpisov v zákonných verejných registrov. Popri obchodnom registri a živnostenskom registri môžeme hovoriť o katastri nehnuteľností, evidencii motorových vozidiel a v neposlednom rade aj o registroch vedených Úradom priemyselného vlastníctva SR. V oblasti priemyselného vlastníctva sa v posledných rokoch rozšírila prax nebezpečných spamových výziev a faktúr adresovaných prihlasovateľom alebo majiteľom patentov a ochranných známok. Tzv. katalógové spoločnosti (napr. TRADEMARK PUBLISHER), ktoré ich vo veľkých množstvách zasielajú, sídlia spravidla v zahraničí a spoliehajú sa na štatistickú pravdepodobnosť, že aspoň nejaké percento adresátov sa stane ich platiacimi "klientmi". Rafinovanosť tohto typu podnikania spočíva v tom, že vo všeobecných podmienkach (napr. tu) sa výslovne uvádza, že ide len o informačnú databázu a nenahrádza úradnú registráciu za účelom národnej alebo medzinárodnej ochrany a ani predĺženie takejto ochrany. Napriek tomu sa nájdu mnohí klienti, ktorí sa cítia oklamaní len "informačnou" hodnotou registra za cenu 800 eur na tri roky.


Na jednej strane teda vítam snahu MS SR legislatívne riešiť tento reálny problém, na strane druhej som si vedomý, že existuje viacero "kameňov úrazu", na ktorých môže výsledok zlyhávať. Za jeden z najzávažnejších považujem absenciu aktívnej legitimácie dotknutého verejného orgánu na podanie žaloby. Bolo by samozrejme na diskusiu, do akej miery by takáto možnosť bola v súlade s doktrinálnym uchopením nekalej súťaže. Ak však bolo možné priznať aktívnu legitimáciu iným "nesúťažiteľom", konkrétne právnickým osobám na ochranu spotrebiteľov ( § 54 ods. 1 Obchodného zákonníka), nazdávam sa, že by to prípustné mohlo byť aj v tomto osobitnom prípade. Napokon, kto iný lepšie ochráni verejný záujem ako verejný orgán? I keď ...


Názory k článku Nová skutková podstata nekalej súťaže a verejný záujem:


  Martin Husovec, 11. 01. 2013 v 16:46 - kopanie do otvorených dverí

Ahoj Tomi,

ja osobne považujem túto novelu za čisté kopanie do otvorených dverí.

Keď sa u nás transponovala smernica o nekalých obchodných praktikách do osobitného zákona (zákon o ochrane spotrebiteľa) bolo nad slnko jasné, že takto to dopadne. A tieto praktiky boli dávno žalovateľné aj pred ňou. A ak sa chceme pozrieť na to kde je dnes upravené slovenské právo nekalej súťaže, § 44 a nasl. už nie sú exkluzívny prameň. Často sa zabúda, že nekalé obchodné praktiky ( § 8), agresívne obchodné praktiky ( § 9) a generálna klauzula ( § 7 ods. 1) sú nepriamou novelizáciou ObchZ; Vzhľadom na to, že vychádzajú z únijného práva, kde smernica o nekalých obchodných podmienkach je aj plnou harmonizáciou, výklad § 44 a nasl. ObchZ vo svetle nepriamej novelizácie v Zákone o ochrane spotrebiteľa a únijného frameworku celkom, je otázka kompatibility s únijným právom. Pritom treba pamätať na čo sa rado zabúda, a je to aj dôvod prečo náš zákondárca prebral smernicu do osobnitného zákona (to opomenutie), že síce smernica sa vzťahuje na B2C praktiky, ovplyvňuje aj národné právo B2B praktík s efektom na spotrebiteľa. Chápem, že na nekalé obchodné praktiky chceli naviazať aj viac administratívneho enforcement, ale dnes je úprava rozpoltená a ja neverím (lebo to nevidím), že súd pri výklade § 44 a nasl. ObchZ zohľadňuje nekalé obchodné praktiky v ZoOchrS.

To sa predovšetkým týka prípadov keď ide o spor medzi dvoma podnikateľmi, ale dôvodom je praktika, ktorá má efekt aj na spotrebiteľa (napr. neprípustná agresívna reklama). Tieto praktiky, hoc žalované cez § 44 a nasl. ObchZ, musia byť vykladané v súlade s ZoOchrS, pretože z harmonizácie sú vyňaté len prípady takých nekalých obchodných praktík medzi súťažiteľmi, ktoré nemajú žiadny dopad na spotrebiteľa (napr. ohováranie - porovnaj recitál 8 tuším).

Suma sumárum je to dosť komplikovaná schéma :)

Inak čo sa týka tých scamov, už dávnejšie som svoje riešenie písal Jeremymu Phillipsovi (IPKat), keď k tomu mal čitateľskú súťaž pre WIPO. WIPO to totiž chcelo riešiť, ale narozdiel od UPV, ono nemá ani legal standing. Takže som im navrhol nech to riešia cez spotrebiteľské organizácie a smernicu o nekalých obchodných praktikách. Neviem či to použili, ale aspoň som dostal knihu o registrácií známok v zlej viere ako darček :)) Aj na Slovensku viem o spotrebiteľskej organizácií, ktorá by to kľudne mohla mať záujem žalovať :) ... (len sa nevedia jej členovia nájsť čas na registráciu na MHSR) ..

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím