lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (118)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (45)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (10)
Zuzana Hecko (9)
Michal Krajčírovič (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Ondrej Halama (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Natália Ľalíková (4)
Monika Dubská (4)
Ivan Bojna (4)
Ján Lazur (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Maroš Hačko (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Ladislav Hrabčák (3)
Marián Porvažník (3)
Denisa Dulaková (3)
Pavol Kolesár (3)
Peter Pethő (3)
Jakub Jošt (3)
Adam Valček (3)
Josef Šilhán (3)
Anton Dulak (2)
Zsolt Varga (2)
Peter Zeleňák (2)
Martin Gedra (2)
Ladislav Pollák (2)
Maroš Macko (2)
Marek Maslák (2)
Roman Kopil (2)
Richard Macko (2)
Gabriel Volšík (2)
Michal Hamar (2)
Martin Serfozo (2)
Peter Varga (2)
Jozef Kleberc (2)
Andrej Kostroš (2)
Ludmila Kucharova (2)
Tomáš Plško (2)
Juraj Straňák (2)
Jiří Remeš (2)
Lukáš Peško (2)
Bob Matuška (2)
Dávid Tluščák (2)
Juraj Schmidt (2)
Adam Glasnák (2)
Dušan Marják (1)
Ján Pirč (1)
Matej Kurian (1)
Tomas Kovac (1)
Zuzana Klincová (1)
Martin Estočák (1)
Michaela Stessl (1)
Lucia Berdisová (1)
Peter Marcin (1)
Michal Ďubek (1)
peter straka (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Miriam Potočná (1)
Martin Svoboda (1)
Michal Jediný (1)
Jakub Mandelík (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
David Halenák (1)
Ivan Michalov (1)
Igor Krist (1)
Martin Šrámek (1)
Ivan Priadka (1)
Nora Šajbidor (1)
Patrik Pupík (1)
Tomas Pavelka (1)
Ivan Kormaník (1)
Martin Bránik (1)
Martin Poloha (1)
Pavel Lacko (1)
I. Stiglitz (1)
Martin Hudec (1)
Ondrej Jurišta (1)
Eduard Pekarovič (1)
jaroslav čollák (1)
Tomáš Pavlo (1)
Roman Prochazka (1)
Jana Mitterpachova (1)
Radoslav Pálka (1)
Matej Košalko (1)
Mikuláš Lévai (1)
Robert Šorl (1)
Dušan Rostáš (1)
Ján Štiavnický (1)
lukas.kvokacka (1)
David Horváth (1)
Peter K (1)
Viliam Vaňko (1)
Marcel Ružarovský (1)
Dávid Kozák (1)
Bystrik Bugan (1)
Lucia Palková (1)
Gabriel Závodský (1)
Martin Galgoczy (1)
Vladimir Trojak (1)
Patrik Patáč (1)
Zuzana Kohútová (1)
Pavol Mlej (1)
Vladislav Pečík (1)
Tomáš Korman (1)
Tibor Menyhért (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Tomáš Ľalík (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Tomáš Demo (1)
Petr Kavan (1)
Emil Vaňko (1)
Robert Vrablica (1)
Juraj Lukáč (1)
Petr Steiner (1)
Petr Novotný (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Marcel Jurko (1)
Pavol Chrenko (1)
Matej Gera (1)
Zuzana Adamova (1)
Adam Pauček (1)
lukasmozola (1)
Róbert Černák (1)
Bohumil Havel (1)
Andrej Majerník (1)
Katarína Dudíková (1)
Paula Demianova (1)
Vincent Lechman (1)
Peter Kubina (1)
Natalia Janikova (1)
Peter Janík (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Mŕtvy dedič - žiadny dedič

Robert Goral, 18. 10. 2013 v 19:47

V našich podmienkach nie je neobvyklým, že dedičské konanie trvá aj niekoľko rokov. Problém nastane napr., keď notár poverený vyporiadaním dedičstva nevie určiť, kto je dedičom. Vtedy toho, koho dedičské postavenie sa javí ako menej opodstatnené, odkáže na súd, aby ten rozhodol, či dedičom je alebo nie.

Naťahovanie dedičského konania, či už z objektívnych dôvodov (čaká sa na ukončenie určovacieho súdneho konania) alebo subjektívnych (notár nekoná), môže privodiť stav, že pred jeho ukončením zomrie aj samotný dedič. Do konania tak vstupuje jeho dedič, ako jeho nástupca. A práve v tomto momente dochádza k situácii, ktorú notári (a súdy) neriešia jednotne. Otázka stojí takto: Komu osvedčiť dedičstvo po poručiteľovi? Či zomretému dedičovi alebo jeho dedičovi, ktorý sa osobne zúčastnil prejednávania dedičstva u notára.

Prevláda druhá možnosť a notári, či súdy osvedčujú dedičstvo žijúcemu dedičovi dediča. Neplatí to však bez výnimky, lebo sú rozhodnutia, ktorými sa dedičstvo priznalo už zomretému dedičovi.

Ako je to možné, že v tomto druhu súdneho konania rozhodovanie nie je jednotné a je úplne protichodné? Logicky tak jeden spôsob rozhodovania je nezákonný. A paradoxne nezákonné rozhodovanie prevláda. Neosvedčovať dedičstvo nežijúcim dedičom je nesprávne a v rozpore so zákonom.

Podľa vyjadrenia niekoľkých notárov máme nejednoznačnú právnu úpravu, ktorá pripúšťa dvojaký spôsob rozhodovania (i zomretému dedičovi i jeho dedičovi).

Pozrime sa teda na našu právnu úpravu bližšie.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Zákon nám tu jasne predpisu čo sa deje s dedičstvom (prechádza) a k akému časovému momentu tento zákonný prechod nastáva (smrťou poručiteľa). Z § 461 v nadväznosti na § 473 a nasl. tiež jednoznačne vyplýva, kto dedičstvo nadobúda („Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona“). Zákon ďalej presne určuje čo predstavuje dedičstvo a ako sa zisťuje.

Zákon teda nepochybne upravuje kto (dedič), čo (dedičstvo) a kedy (smrťou poručiteľa) nadobúda do vlastníctva titulom dedenia. A preto zákon (OZ, OSP) ukladá súdu tento zákonom privodený stav úradne „posvätiť“ ( § 481 OZ: „Ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol.“; § 484 OZ: „Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov.“; § 175q OSP: „Súd v uznesení o dedičstve potvrdí nadobudnutie dedičstva“).

Teda dedičské rozhodnutie len deklaruje stavu, ktorý už nastal zo zákona, ktorý už reálne (právne) existuje.

Modifikácia tohto sa pripúšťa len ohľadom rozsahu nadobudnutého dedičstva, i o tom však rozhodujú len dedičia ( § 482 ods. 1 OZ: „Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.“).

Modifikácia sa nepripúšťa ohľadom určenia iných osôb než sú dedičia, a to dokonca zo strany súdu, k čomu dochádza, keď súd/notár osvedčí dedičstvo inej osobe ako je dedič(jeho dedičovi).

V dedičskom konaní sa neurčuje kto má s pozostalosťou disponovať v čase vydania rozhodnutia (dnes), určuje sa na koho vlastníctvo k pozostalosti už prešlo, a to ku dňu smrti poručiteľa.

Dedič dediča nezískava jeho smrťou aj jeho dedičské postavenie v dedičskom konaní, lebo on nie je hmotnoprávnym nástupcom po poručiteľovi, po ktorom dedič dedí. Dedič dediča sa momentom smrti dediča stáva len procesným nástupcom v konaní a koná za neho ako za účastníka konania.

Dedič dediča v konečnom dôsledku dedičstvo nadobudne, ale nemožno obísť postupnosť prechodu dedičstva z poručiteľa na dediča a až potom na neho. Dedič dediča tak dedičstvo získava až momentom smrti dediča, ktorý je vo vzťahu k nemu jeho poručiteľom.

A pre takéto prípady, že dedičstvo pripadne zomretému dedičovi, pričom dedičské konanie po ňom už skončilo, je úprava o novoobjavenom majetku ( § 175x OSP). Vykoná sa dodatočné dedičské konanie.


Nepriznávať dedičstvo mŕtvym dedičom je bežnou praxou súdov (notárov). Nesprávnosť tohto postupu vidno najmä v tom, že dedičstvo môže nadobudnúť osoba, ktorá k času, kedy sa jej priznáva, ešte nebola ani počatá.

Príklad:

Poručiteľ zomrel v roku 1996. Dedič umrel v roku 2005. Dedičské rozhodnutie sa vydá v roku 2008 po tom, čo súd rozhodol o okruhu dedičov. Súd koná už s dedičom dediča a prizná mu pozostalosť ku dňu smrti poručiteľa, teda od roku 1996. Lenže dedič dediča má v čase vydania rozhodnutia 8 rokov. Teda hoci sa narodil v roku 2000, majetok mu patrí už od roku 1996 a tak sa i zapíše do katastra nehnuteľností.

Podľa mňa táto otázka vyriešená je a naša právna úprava dedenia mi nepríde ako nejednoznačná. Naopak, považujem ju za jednoznačnú, zrozumiteľnú a nepripúšťajúcu dvojaký výklad. Alebo sa mýlim?

Článok bol publikovaný na portáli www.najpravo.sk.


Názory k článku Mŕtvy dedič - žiadny dedič:


Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím