Autoři:

Prvotným podnetom na napísanie tohto príspevku (môjho prvého a verím, že nie posledného), sú novinové správy o „chrabrom“ boji vznikajúcich strán proti jednej zjavne činorodej pani z východného Slovenska. Tie ma totiž doviedli k zisteniu, že slovenské parlamentné politické strany sú štandardne majiteľmi ochranných známok (OZ), ktorých obsah nasvedčuje tomu, že politickú činnosť považujú za poskytovanie služieb v obchodnom styku.

Už x-krát chcel prispieť na toto fórum, ktoré ma môj obdiv, ale aj keď píšem rád, píšem pomaly a straší ma pritom krátky, ale veľmi trefný citát Henryho Davida Thoreaua: „The price of anything is the amount of life you exchange for it.“. Táto téma je však tak triviálna, súčasne zábavná a má peknú pointu, že by bola skutočne len lenivosť sa s ňou nepodeliť. Odpustite miestami ironický podtón, ale pointa mi nedovolila inak...

Už v minulosti sme zaregistrovali správu:

http://www.sme.sk/c/6614074/mojsejovej-zakazali-premenovat-svoju-stranu-na-novu-vacsinu.html.

Teraz sa situácia opakuje:

http://www.sme.sk/c/6980615/hlinovi-vzali-nazov-strany-chce-ist-na-sud.html

Zjednodušene ide o nasledovnú skutkovú podstatu: Politik XY (Daniel Lipšic, Alojz Hlina...) ohlási vznik novej politickej strany. V zmysle zákona o politických stranách (zákon 85/2005 Z. z.) musí zozbierať aspoň 10.000 podpisov, takže celkom logicky vopred zverejní aj názov budúcej politickej strany (Nová väčšina, Občania). Kým však stihne zozbierať dosť podpisov a podať návrh na registráciu, prichádza na scénu iná, už registrovaná politická strana (napr. Strana slobodné slovo – Nory Mojsejovej), ktorá je síce absolútne bezvýznamná, ale už nemusí plniť žiadne podmienky a jednoducho rozhodne o zmene svojho názvu (stanov). Ministerstvo, bez vydania rozhodnutia, zapíše zmenu názvu do registra, takže pri registrácii existuje prekážka podľa § 7 ods. 9 písm. c) zákona o politických stranách (skoršie registrovaný totožný názov politickej strany). Politik XY je však zväčša skúsený borec, ktorý nie je v politike prvý deň (inak by sa o svoj názov nebál), takže sa vopred zabezpečí a prostredníctvom tretej osoby (napr. občianskeho združenia) vopred podá prihlášku/prihlášky ochrannej známky obsahujúcej názov vznikajúcej strany na ÚPV. Po účelovej registrácii zmeny názvu existujúcej politickej strany podáva politik XY návrh na predbežné opatrenie a snaží sa dosiahnuť zákaz používania nového názvu premenovanej politickej strany.

K tomu prvému prípadu Mojsejová vs. Nová väčšina: Občianskemu združeniu Nová väčšina (Daniel Lipšic) sa podarilo dosiahnuť vydanie predbežného opatrenia. Nepoznám síce znenie uznesenie košického súdu, bolo by zaujímavé ho získať. Ak súd oprel svoje rozhodnutie o existenciu skoršej prihlášky ochrannej známky, čomu nasvedčujú komentáre predstaviteľov Novej väčšiny (aj súčasný postoj Alojza Hlinu), musel aspoň nepriamo potvrdiť, že politické strany sú subjekty, ktoré de facto vykonávajú aj podnikateľskú činnosť. To by aj z hľadiska známkoprávnej ochrany bolo pozoruhodné.

V zmysle § 2 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach: „Označenie, ktoré môže tvoriť ochrannú známku, je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová .... ak takéto označenie je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby.“

Podľa § 8 zákona o OZ:

„(1) Majiteľ ochrannej známky má výlučné právo používať ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo so službami, pre ktoré je zapísaná...
(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nesmú tretie osoby v obchodnom styku používať označenie
a) zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná,
b) ak z dôvodu jeho zhodnosti alebo podobnosti s ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie medzi ochrannou známkou a označením,
c) zhodné alebo podobné s ochrannou známkou, ktorá má na území Slovenskej republiky dobré meno a ktorá nie je zapísaná pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby, ak by používanie tohto označenia bez náležitého dôvodu neoprávnene ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky alebo by bolo na ujmu rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky alebo jej dobrému menu.“

Nechcem zachádzať do teórie, ale aj zo znenia slovenského zákona o OZ je úplne zrejmé, že OZ sú nástrojom, ktorý slúži výrobcovi/poskytovateľovi služieb na odlíšenie jeho výrobkov/služieb od výrobkov/služieb ostatných výrobcov/poskytovateľov v obchodnom styku.

Politické strany majú zo zákona zakázané podnikať

§20 zákona o politických stranách:

(2) Strana nesmie vo vlastnom mene podnikať a ani uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve.
(3) Strana môže založiť alebo stať sa spoločníkom obchodnej spoločnosti, musí však byť jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom; obchodná spoločnosť môže byť založená len na účel podnikania.
(4) Predmetom činnosti obchodnej spoločnosti, ktorú strana založila alebo sa stala jej jediným spoločníkom, môže byť len
a) prevádzkovanie vydavateľstiev, nakladateľstiev a tlačiarní,
b) publikačná a propagačná činnosť,
c) výroba a predaj predmetov propagujúcich program a činnosť strany,
d) usporadúvanie vzdelávacích a politických akcií,
e) výkon správy majetku strany.

Je zrejmé, že politické strany majú zakázané priamo poskytovať akékoľvek „tovary alebo služby v obchodnom styku“, pričom môžu využiť možnosť stať sa jediným spoločníkom/akcionárom obchodnej spoločnosti, ktorá môže vykonávať činnosti uvedené v §20 ods. 4 (je tu ešte možnosť, že by priamo strana iba poskytovala licencie k OZ, ale ani taká činnosť by nemala mať charakter „podnikania“; k tejto téme ešte sám nemám jednoznačné stanovisko).

Nerozumiem, ako môže názov politickej strany, ktorá ex lege nemá byť účastníkom obchodného styku, čo i len potenciálne kolidovať s ochrannou známkou, ktorú si dalo registrovať občianske združenie (občianske združenia môžu samozrejme doplnkovo vyvíjať podnikateľskú činnosť, ktorá dokonca môže súvisieť so službami politickým stranám – politologické analýzy a pod.).

Ak sa predbežné opatrenie skutočne opiera o prihlášku OZ, ruší ma nie tak kvôli výsledku – určite nie je OK postup, ktorý zvolila Mojsejová a nemal by požívať právnu ochranu – ale kvôli tomu, že aj vo verejnosti podporuje naivnú predstavu o „všemocnosti“ OZ. Ak máme prijať výsledok, že OZ združenia Nová väčšina je ohrozená existenciou zameniteľného názvu politickej strany, potom nevyhnutne musí politická strana vyvíjať podnikateľskú činnosť, t. z. poskytovať služby, ktoré sú zameniteľné so službami chránenými OZ Nová väčšina.

Pochopil by som, ak by podávanie prihlášok OZ (budúcimi) politickými stranami bola len účelová reakcia na svojský „cybersquatting“ v podaní Nory Mojsejovej, ktorá hospodársku „hodnotu“ názvu politickej strany rýchlo pochopila a v súlade so svojim naturelom sa ho snaží „zobchodovať“. Tam je totiž celkom zjavné, že ide o nedokonalosť zákona o politických stranách, ktorý by sa síce dal veľmi jednoducho legislatívne vyriešiť (napr. ochrana názvu už pre stranu „vo vzniku“, t.z. po notifikácii začatia zbierania podpisov), ale z pochopiteľných príčin chýba politická vôľa (parlamentné strany nemajú dôvod uľahčovať vznik novým, často odštiepeným stranám). Začínajúce strany preto hľadajú akúkoľvek cestu, ako sa „ochrániť“ pred nekalými praktikami.

„Ochranná známka neexistuje sama o sobě, ale vždy jen ve spojení s konkrétními výrobky, které označuje nebo s konkrétními službami, které jsou pod touto známkou poskytovány, s výjimkou známek všeobecně známých.“
Roman Horáček, In: Horáček/Čada/Hajn, Práva k průmyslovému vlastnictví, 1.vyd., Praha, C.H.Beck, 2005.

Problém je oveľa hlbší: Každá parlamentná politická strana je v súčasnosti majiteľom OZ/prihlášky OZ znejúcej na názov politickej strany (väčšinou kombinovaná OZ), ktorá má chrániť poskytovanie jej výrobkov a najmä rozličných služieb v mnohých oblastiach podľa medzinárodného triedenia (výnimkou je politické hnutie Obyčajní ľudia, v prípade ktorého je majiteľom OZ priamo zakladateľ Mgr. Igor Matovič). Politické strany teda otvorene priznávajú, že poskytujú, resp. majú záujem poskytovať výrobky a najmä služby v obchodnom styku.

Očakávané osobitné služby, ktoré de facto rozvíjajú (ako napr. činnosti personálnej agentúry, najmä sprostredkovanie zamestnania v oblasti verejnej správy, sprostredkovateľská činnosť a poradenská činnosť vo verejnom obstarávaní, sprostredkovanie predaja štátneho majetku...) som na základe letmého „skimmingu“ v databáze ÚPV nenašiel.

To však vôbec nič neznamená, keďže väčšina parlamentných strán si výslovne chráni aj činnosť, ktorá zrejme všetky tieto osobitné služby zastrešuje, a to službu spočívajúcu v „činnosti politických strán“!!! To ma skutočne upokojilo (na druhej strane ako advokáta ma znepokojilo, že mnohé strany tieto činnosti opakovane kamuflujú, resp. zapisujú v súvislosti so zápisom „právnych služieb“ – nie je táto činnosť vyhradená iba advokátom? – na druhej strane, so štipkou nadhľadu, neotvára to „transparentnú“ možnosť „dvorným“ kanceláriám používanie označenia skutočne licencovať, čo by v konečnom dôsledku mohlo viesť k legalizácii finančných tokov?).

Služba „činnosť politických strán“ je väčšinou zaradená v triede 42* (najmä staršie OZ) a predovšetkým v triede 45** (bez akejkoľvek kvalifikácie ju má zapísanú pre triedu 42 SMER-SD a vo svojej poslednej prihláške pre triedu 42 aj SDKÚ-DS.

*Trieda 42
Vedecké a technologické služby a s nimi súvisiaci výskum a projektovanie; priemyselné analýzy a priemyselný výskum; navrhovanie a vývoj počítačového hardvéru a softvéru.

**Trieda 45
Právne služby; bezpečnostné služby na ochranu osôb a majetku; osobné a sociálne služby poskytované tretími osobami na uspokojovanie potrieb jednotlivcov (sic!!!).

Ostatné strany sa „snažia“ činnosť politických strán rozličnými floskulami „kvalifikovať“, napr. ako „činnosť politických strán spočívajúca v právnych a zastupiteľských činnostiach; činnosť politických strán spočívajúca v zastupovaní občanov predovšetkým pred verejnými alebo štátnymi orgánmi a inštitúciami (právne služby); právne služby politických strán“ (trieda 45, SDKÚ-DS); „činnosť politických strán (osobné a sociálne služby poskytované tretími osobami na uspokojenie potrieb jednotlivcov)“ (trieda 45, MOST HÍD); „činnosť politických strán spočívajúca v zastupovaní záujmov občanov predovšetkým pred verejnými alebo štátnymi orgánmi a inštitúciami (právne služby)“ (trieda 45, SAS); „expertné služby v oblasti politického manažmentu“ (trieda 42, SAS – túto službu síce odpísali zo skoršej prihlášky KDH - odpustite ironický podtón, ale nedalo mi ju nespomenúť, keďže v tejto oblasti skutočne SAS v roku 2011 ukázalo vskutku unikátne schopnosti).

Explicitnému zaradeniu „činnosti politických strán“ ako formulácii chránenej služby sa vyhli iba KDH a Obyčajní ľudia. Mgr. Igor Matovič (Obyčajní ľudia) si chráni v triede 45 mnohoznačnú formuláciu poskytovania „právnych služieb politických strán“. KDH sa zjavne orientuje viac na lobing (trieda 45 - „lobistické služby na politické účely“; trieda 35 – „lobistické služby zamerané na rozvoj podnikania a obchodu“) a „expertné služby v oblasti politického manažmentu“ (trieda 42).

Nechcem zachádzať do politologických úvah a závery v tomto smere nechám na čitateľov, ale ako právnika ma v prvom rade zaujíma, na akom základe môže ÚPV zapísať „činnosť politických strán“ (v akejkoľvek jej variácii) ako službu poskytovanú v obchodnom styku? Navyše, ak prihlášku podáva politická strana? Prečo sa ÚPV nevyhol takémuto zbytočnému „zapleveleniu“ databázy registrovaných OZ? Existuje na to iné ako politické vysvetlenie? Od politických strán by som skutočne očakával väčšiu mieru "ohľaduplnosti" k obsahu a účelu zákona.

Na záver, pre uľahčenie hľadania:

Môj krátky rešerš, orientujúci sa na najmä aktívne parlamentné strany, ktorý zaiste nie je úplný a preto nemusí byť správny (upozorňujem na citát v úvode príspevku, viac času som tomu jednoducho nebol ochotný dať), ukazuje nasledovné:

Prvou významnejšou stranou, ktorá si dala vo svojom mene registrovať OZ, bola v roku 2002 SDKÚ-DS (OZ 200166: http://registre.indprop.gov.sk/registre/detail/popup.do?register=oz&puv_id=63164 – ako kombinovaná OZ). OZ si nedala zapísať pre „politickú činnosť“, ale skôr v oblasti reklamných, výchovných a vzdelávacích služieb.

Prvá politická strana, ktorej sa podarilo "vylomiť dvere" a úplne explicitne a napriamo zaregistrovať OZ chrániacu „činnosť politickej strany“ bola v roku 2006 strana SMER-SD, a to v triede 42 (OZ 214202: http://registre.indprop.gov.sk/registre/detail/popup.do?register=oz&puv_id=75728 – slovná OZ; OZ 214203: http://registre.indprop.gov.sk/registre/detail/popup.do?register=oz&puv_id=75729 – obrazová OZ).

Nasledovali všetky ostatné dnes parlamentné politické strany:

Mgr. Igor Matovič (slovná OZ „OBYČAJNÍ ĽUDIA“ prihlásená koncom roku 2008 - OZ 225932: http://registre.indprop.gov.sk/registre/detail/popup.do?register=oz&puv_id=89442)

MOST-HÍD (kombinovaná OZ prihlásená v roku 2009 - OZ 228107: http://registre.indprop.gov.sk/registre/detail/popup.do?register=oz&puv_id=90982);

KDH (kombinovaná OZ prihlásená začiatkom roku 2010 - OZ 228134: http://registre.indprop.gov.sk/registre/detail/popup.do?register=oz&puv_id=92743);

SAS (kombinovaná OZ prihlásená tiež v prvej polovici 2010 - OZ 228872: http://registre.indprop.gov.sk/registre/detail/popup.do?register=oz&puv_id=93089);

SDKÚ-DS – keďže pôvodná OZ v roku 2012 zanikla (nezaplatenie poplatkov?), začiatkom roku 2013 bola podaná prihláška (zrejme pôvodne chránené tovary a služby neboli zapísané správne, takže tentoraz už so „sofistikovaným“ a podstatne rozšíreným zoznamom služieb - POZ 5040-2013: http://registre.indprop.gov.sk/registre/detail/popup.do?register=oz&puv_id=101828).

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím