lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (116)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Ondrej Halama (6)
Ľuboslav Sisák (6)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Michal Krajčírovič (6)
Peter Kotvan (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Petr Kolman (4)
Monika Dubská (4)
Maroš Hačko (4)
Natália Ľalíková (4)
Ivan Bojna (4)
Josef Kotásek (4)
Radovan Pala (4)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Peter Pethő (3)
Marián Porvažník (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Adam Valček (3)
Denisa Dulaková (3)
Jakub Jošt (3)
Pavol Kolesár (3)
Josef Šilhán (3)
Lukáš Peško (2)
Peter Varga (2)
Gabriel Volšík (2)
Peter Zeleňák (2)
Juraj Schmidt (2)
Richard Macko (2)
Marek Maslák (2)
Anton Dulak (2)
Juraj Straňák (2)
Zsolt Varga (2)
Dávid Tluščák (2)
Martin Gedra (2)
Bob Matuška (2)
Maroš Macko (2)
Tomáš Plško (2)
Ladislav Pollák (2)
Martin Serfozo (2)
Jozef Kleberc (2)
Andrej Kostroš (2)
Jiří Remeš (2)
Michal Hamar (2)
Roman Kopil (2)
Ludmila Kucharova (2)
Juraj Lukáč (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Michaela Stessl (1)
Dušan Marják (1)
Tomáš Pavlo (1)
Dávid Kozák (1)
David Halenák (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Tomáš Ľalík (1)
Adam Glasnák (1)
Ivan Kormaník (1)
David Horváth (1)
Jakub Mandelík (1)
Martin Svoboda (1)
Dušan Rostáš (1)
Lucia Palková (1)
Zuzana Adamova (1)
Marcel Ružarovský (1)
Vincent Lechman (1)
Tibor Menyhért (1)
Martin Hudec (1)
Tomáš Demo (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Bystrik Bugan (1)
Igor Krist (1)
Robert Vrablica (1)
Emil Vaňko (1)
Robert Šorl (1)
Zuzana Kohútová (1)
Marcel Jurko (1)
Nora Šajbidor (1)
Ján Pirč (1)
Peter K (1)
Paula Demianova (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Petr Kavan (1)
I. Stiglitz (1)
Michal Jediný (1)
Pavel Lacko (1)
Vladimir Trojak (1)
Patrik Patáč (1)
Radoslav Pálka (1)
Vladislav Pečík (1)
Adam Pauček (1)
Lucia Berdisová (1)
Martin Šrámek (1)
Martin Galgoczy (1)
Ivan Priadka (1)
Peter Marcin (1)
Gabriel Závodský (1)
Roman Prochazka (1)
Pavol Chrenko (1)
Martin Estočák (1)
Ondrej Jurišta (1)
Eduard Pekarovič (1)
peter straka (1)
Petr Steiner (1)
Patrik Pupík (1)
Viliam Vaňko (1)
Mikuláš Lévai (1)
Natalia Janikova (1)
Tomas Pavelka (1)
Matej Kurian (1)
Matej Košalko (1)
Tomáš Korman (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Miriam Potočná (1)
Pavol Mlej (1)
Tomas Kovac (1)
Róbert Černák (1)
Zuzana Klincová (1)
Martin Poloha (1)
Ivan Michalov (1)
lukasmozola (1)
Martin Bránik (1)
Andrej Majerník (1)
Peter Kubina (1)
Katarína Dudíková (1)
Petr Novotný (1)
jaroslav čollák (1)
Michal Ďubek (1)
Matej Gera (1)
Jana Mitterpachova (1)
Peter Janík (1)
lukas.kvokacka (1)
Bohumil Havel (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Ticho po búrke - trovy konania § 257+ §258

Martin Maliar, 11. 04. 2016 v 09:01

§ 257

Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

§ 258

(1) Svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

(2) Náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3.

(3) Náhrada podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje pri podaní výpovede, najneskôr však do desiatich dní, inak právo na náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká.

Ustanovenie § 257 je v podstate klasická „stopätdesiatka“, ktorá (výnimočne) našla aj doteraz svoje opodstatnenie v rozhodovacej praxi. Oproti súčasnému stavu nie je zrejmé, či súd môže trovy nepriznať aj čiastočne alebo len úplne. Zrejme to však bude možné, a to napriek vypusteniu slova „sčasti“. Ustanovenie sa vzťahuje zrejme na všetkých, nielen na strany, hoc adekvátne použitie nájde len vo vzťahoch medzi stranami. Systematické zaradenie ustanovenia je trochu zvláštne, ak ide o (ne)priznávanie trov vo všeobecnosti.

Pokiaľ ide o § 258, ako som už uvádzal skôr, nie je zrejmé, voči komu sa svedkovi náhrada priznáva (voči stranám?, súdu? ). Vychádza mi, že voči aspoň sčasti neúspešnej strane.

Oproti iným osobám v konaní je svedok v nezávideniahodnej pozícii, keďže stranám sa náhrada trov priznáva hoc aj bez návrhu ( § 262 ods. 1 CSP) a svedok si musí náhradu uplatniť návrhom. Len mne sa zdá že to malo byť opačne? Osoba, ktorá sa v konaní ocitne skôr náhodne (svedok, znalec, osoba poskytujúca súčinnosť), musí urobiť pre uplatnenie práv všetko, a na druhej strane osoba, ktorá sa iniciuje prísne kontradiktórne konanie má mať komfort, že jej trovy súd spočíta z úradnej povinnosti?

V odseku 1 § 258 zaujmú slová „účelne vynaložených, hotových, preukázaných a uplatnených“, ktoré sú tam neviem k akému účelu, keďže už § 251 CSP pri definícii trov samotných hovoril niečo o „preukázaní, odôvodnenosti a účelnom vynaložení“. Vyzerá to však potom ako snaha zákonodarcu predpoklady priznania svedočného duplikovať a skoro akoby čo najviac život svedkovi znepríjemniť. Slovo hotových zrejme znamená, že svedok nemôže počítať s tým, že dostane v rámci svedočného napr. náhradu mzdy. Náhrada mzdy samozrejme nie je ani výdavok a mzdu svedkovi nezaplatí ani zamestnávateľ ( §136 ods. 1 Zákonníka práce). V trestnom konaní súd v rámci svedočného svedkovi náhradu mzdy priznávať bude, v civilnom spore zrejme nie, čo je vcelku prekvapivé riešenie.

Strany si môžu na pojednávanie priniesť svedkov aj sami. K širšej uplatniteľnosti som trochu skeptický, keďže nie je jasný titul strany na „vypýtanie“ svedka zo zamestnania. To, že strana ukáže svoje predvolanie zamestnávateľovi svedka asi stačiť nebude aby mu poskytol voľno.

Svedkovi možno priznať náhradu vynaložených výdavkov a ak teda príde na predvolanie súdu, tak je vhodné, aby si podľa možností kúpil už spiatočný lístok, ktorým by už na pojednávaní preukázal vynaloženie výdavkov. Inak mu vzniknú zrejme ďalšie výdavky na poštovné.

Z odseku 1 nie je zrejmé, či svedkovi prináleží náhrada výdavkov aj vtedy, ak nebol vyslúchnutý, hoc sa na súd dostavil a trovy mu vznikli. Zrejme áno, aj keď dikcia ustanovenia mohla byť všeobecnejšia napr. „ktoré mu v konaní vznikli“ namiesto „spojených s jeho výsluchom“.

Znalec je na tom ešte horšie ako svedok, pretože pre neho už výslovne odsek 2 predpokladá, že „bol vyslúchnutý“. Čo však, ak sa pojednávanie neuskutoční? Má právo na náhradu trov? Otázku náhrady za stratu času sa bojím, čo i len nadniesť (nejde o výdavok). Nie je tiež zrejmé, prečo sa znalcovi v takýchto prípadoch nepriznáva znalečné, keďže obsah jeho výsluchu nebude svedecká výpoveď (to čo zmyslami vnímal), ale podanie ústneho znaleckého posudku resp. jeho doplnenia a reakcia na otázky strán o odbornej problematike.

Zámer s odsekom 3 v celom kontexte koncepcie náhrady trov konania neviem prekuknúť. Ako klasik uvádza, chyba je možno u mňa. Prečo zákonodarca svedka, či znalca resp. každého iného ako účastníka (porovnaj § 259) ženie do prepadnej 10 dňovej lehoty na uplatnenie práva, ak aj tak sa o náhrade jeho výdavkov rozhoduje po skončení veci ( §262 ods.1 CSP)?

Keďže svedočné je ako zaradené do „škatuľky“ náhrada trov konania, bude sa o ňom rozhodovať uznesením, proti ktorému je odvolanie prípustné ( § 357 písm. m/ CSP). Nie je však absolútne jasné, či o ňom rozhoduje sudca alebo súdny úradník, keďže § 262 by naznačoval, že by to mal byť súdny úradník. Podľa konštrukcie § 262 ods. 1 a ods. 2 sa javí, že dokonca budú dve uznesenia. Jedno o nároku na náhradu trov a druhé o výške trov. Dve uznesenia sú tu ale dosť ťažko použiteľné. Niet sa však čoho iného chytiť .Proti rozhodnutiu súdneho úradníka o výške je prípustná sťažnosť a proti rozhodnutiu o náhrade trov je prípustné odvolanie. Konštrukciu (kto? čo? kedy, ako?) sa snažím nakresliť si na tabuľu, ale doteraz sa mi to uspokojivo nedarí.

Svedok teda podľa CSP už domov z pojednávania so svedočným zrejme neodíde, keďže nebude postačovať o svedočnom rozhodnúť zjednodušene ( §169 ods. 3 OSP v spojení s § 168 ods. 2 OSP a s poukazom na § 202 ods. 3 písm. g/ OSP), ale uznesenie bude treba vyhotoviť „v plnej paľbe“, písomne a taktiež ho povinne doručiť ( § 235 ods. 2 CSP). Zjednodušenie proklamované dôvodovou správou sa mi opäť raz nejako nie a nie dostaviť.


Názory k článku Ticho po búrke - trovy konania § 257+ §258:


  Martin Friedrich, 05. 05. 2020 v 10:02 - Súd v prípade použitia ustanovenia § 257 je povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia

V zmysle nálezu ÚS SR 2 sp. zn. I. ÚS 387/2019-6 publikovaného na najprávo (https://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-procesne-pravo/trovy-konania/postup-sudu-a-vyrok-rozhodnutia-v-pripade-aplikacie-257-csp.html)

"Súd v prípade použitia ustanovenia § 257 je povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [pozri k tomu rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike (sťažnosť č. 9815/10), ako aj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 46/13 a sp. zn. I. ÚS 1593/15]. Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii § 257 vyjadrila svoje stanovisko. Výrok rozhodnutia v prípade úplnej moderácie by mal znieť „stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva“ resp. „súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva“. Výrok, že „žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“ už nemá v CSP oporu."

  Martin Friedrich, 08. 08. 2022 v 09:16 - potreba aplikácie viacerých právnych predpisov nie je dôvodom na nepriznanie náhrady trov podľa § 257 CSP

Nález II. ÚS 176/2022-38

20. Vo vzťahu k problematike tvoriacej predmet tohto konania pred ústavným súdom už ústavný súd zaujal stanovisko v náleze č. k. III. ÚS 135/2019 z 11. februára 2020, z ktorého vyplýva, že: „... Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť. Nie je prípustné odôvodnenie obsahujúce iba konštatovanie existencie dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý mal spočívať v potrebe aplikácie viacerých právnych predpisov na daný spor a v existencii viacerých sporov žalovaného. Potrebu aplikácie viacerých právnych predpisov v spore nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257 CSP pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania. Výklad ustanovenia § 257 CSP zo strany krajského súdu a jeho následná aplikácia popiera zmysel, význam a výnimočnosť prípustnosti aplikácie predmetnej právnej normy.“

21. V prejednávanej veci je skôr vyslovený právny názor ústavného súdu plne aplikovateľný a ústavný súd nemá dôvod ho meniť ani z dôvodu konkrétnych okolností veci. Krajský súd nepriznal náhradu trov konania plne úspešným sťažovateľom v konaní s poukazom na potrebu aplikácie ustanovení viacerých právnych predpisov. Uvedené malo indikovať právnu zložitosť veci. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína zásadu iura novit curia, pre ktorú nemožno považovať aplikáciu viacerých predpisov za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie trov úspešnej sporovej strane. Práve naopak, ide o bežnú súčasť výkonu verejnej moci zverenej súdom, teda plnenie povinnosti na strane súdu spravodlivo rozhodnúť vec s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti a právne predpisy, nie o výnimočnú „jednorazovú“ okolnosť. Zároveň ústavný súd upriamuje pozornosť na to, že dôvod hodný osobitného zreteľa môže mať svoj pôvod v povahe konania alebo v okolnostiach na strane sporových strán, nie na strane súdu ako orgánu verejnej moci konajúceho v mene štátu. Zároveň výnimočná právna zložitosť prípadu si vyžaduje zvýšenú erudíciu a vynaloženú námahu na strane právneho zástupcu úspešnej sporovej strany a nepriznanie náhrady trov konania z dôvodu zložitosti veci preto koliduje aj s požiadavkou materiálnej spravodlivosti, ktorá má byť v súdnom konaní napĺňaná.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím