lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (163)
Juraj Gyarfas (119)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (45)
Tomáš Klinka (27)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (10)
Tomáš Čentík (9)
Michal Krajčírovič (9)
Zuzana Hecko (9)
Ľuboslav Sisák (7)
Ondrej Halama (7)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Xénia Petrovičová (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Maroš Hačko (4)
Radovan Pala (4)
Ivan Bojna (4)
Monika Dubská (4)
Pavol Szabo (4)
Petr Kolman (4)
Josef Kotásek (4)
Natália Ľalíková (4)
Ján Lazur (4)
Ladislav Hrabčák (3)
Marián Porvažník (3)
Adam Valček (3)
Pavol Kolesár (3)
Josef Šilhán (3)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Jakub Jošt (3)
Dávid Tluščák (2)
Gabriel Volšík (2)
Ladislav Pollák (2)
Martin Serfozo (2)
Peter Varga (2)
Ludmila Kucharova (2)
Peter Zeleňák (2)
Adam Glasnák (2)
Richard Macko (2)
Zsolt Varga (2)
Maroš Macko (2)
Roman Kopil (2)
Michal Hamar (2)
Andrej Kostroš (2)
Marek Maslák (2)
Juraj Schmidt (2)
Jiří Remeš (2)
Martin Gedra (2)
Tomáš Plško (2)
Jozef Kleberc (2)
Lukáš Peško (2)
Juraj Straňák (2)
Anton Dulak (2)
Bob Matuška (2)
Jaroslav Nižňanský (1)
Ivan Kormaník (1)
Paula Demianova (1)
Juraj Lukáč (1)
Martin Estočák (1)
Marcel Jurko (1)
Katarína Dudíková (1)
Vincent Lechman (1)
Martin Poloha (1)
Zuzana Kohútová (1)
Andrej Majerník (1)
Vladislav Pečík (1)
Ján Pirč (1)
Ján Štiavnický (1)
David Halenák (1)
Pavel Lacko (1)
Peter Janík (1)
Eduard Pekarovič (1)
Michaela Stessl (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Michal Ďubek (1)
lukasmozola (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Robert Šorl (1)
Petr Kavan (1)
Tomáš Ľalík (1)
Róbert Černák (1)
Viliam Vaňko (1)
jaroslav čollák (1)
lukas.kvokacka (1)
Tomas Pavelka (1)
Michal Jediný (1)
Bohumil Havel (1)
Matej Gera (1)
Mikuláš Lévai (1)
Peter Kubina (1)
Lucia Palková (1)
Jakub Mandelík (1)
Matej Kurian (1)
Peter Marcin (1)
Bystrik Bugan (1)
Martin Svoboda (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Emil Vaňko (1)
Dávid Kozák (1)
Gabriel Závodský (1)
Natalia Janikova (1)
Nora Šajbidor (1)
Tomas Kovac (1)
Ondrej Jurišta (1)
Pavol Mlej (1)
Martin Šrámek (1)
Tomáš Demo (1)
Ivan Michalov (1)
David Horváth (1)
Tomáš Korman (1)
Miriam Potočná (1)
Tibor Menyhért (1)
Petr Steiner (1)
Zuzana Klincová (1)
Vladimir Trojak (1)
Tomáš Pavlo (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Igor Krist (1)
Radoslav Pálka (1)
Matej Košalko (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Dušan Rostáš (1)
Martin Galgoczy (1)
Peter K (1)
Patrik Pupík (1)
Ivan Priadka (1)
I. Stiglitz (1)
peter straka (1)
Patrik Patáč (1)
Jana Mitterpachova (1)
Rastislav Skovajsa (1)
Dušan Marják (1)
Adam Pauček (1)
Roman Prochazka (1)
Pavol Chrenko (1)
Martin Hudec (1)
Zuzana Adamova (1)
Robert Vrablica (1)
Lucia Berdisová (1)
Marcel Ružarovský (1)
Petr Novotný (1)
Michaela Vadkerti (1)
Martin Bránik (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Doložka najvyšších výhod (klauzula MFC)

Tomas Kovac, 03. 05. 2016 v 21:49

Pozdravujem čitateľov a diskutujúcich,

pri posudzovaní odberateľských zmlúv slovenských podnikateľov pri obchodovaní zo zahraničím, ako aj pri „lokalizácii“ vzorových zmlúv zahraničných matiek som sa viackrát stretol s doložkou najvyšších výhod, po anglicky Most-favoured-customer clause (klauzula MFC). Pri uvažovaní nad platnosťou alebo následkami tejto doložky podľa slovenského práva som však nenašiel domácu literatúru, diskusiu ani rozhodnutie, ktoré by sa klauzulou MFC zaoberalo. Rád by som sa teda podelil aspoň o pár postrehov.

Čo je klauzula MFC?

Slovenské právo klauzulu MFC explicitne nepozná a jej pôvod môžeme nájsť v medzinárodnom obchode (ako most-favoured-nation clause). Klauzula MFC predstavuje záväzok dodávateľa poskytnúť odberateľovi minimálne tak výhodne podmienky (najmä cenu), aké poskytuje iným odberateľom; alebo z opačného pohľadu, záväzok dodávateľa neposkytovať iným odberateľom výhodnejšie podmienky, aké poskytuje odberateľovi, ktorému sa zaväzuje. Účelom klauzuly MFC v odberateľských vzťahoch je zabezpečiť odberateľovi istotu, že jeho vstupné náklady v porovnaní s konkurenciou sú tie najnižšie.

Pri navrhovaní klauzuly MFC je v zásade potrebné myslieť na (i) určenie podmienok jej aplikácie (napríklad či zľava bude alebo nebude poskytovaná vzhľadom na odoberané objemy alebo dobu trvania vzťahu), (ii) to, že reálna vykonateľnosť je značne limitovaná, keďže ceny v konkurenčnom prostredí zväčša podliehajú mlčanlivosti a odberateľ sa spravidla ani nemá ako dozvedieť a preukázať, že dodávateľ porušil záväzok z klauzuly MFC, a prípadne (iii) zabezpečenie tohto záväzku.

Okrem už spomínanej istoty odberateľa (teda aspoň v určitej miere), že odoberá tovary a služby od daného dodávateľa za najvýhodnejších podmienok, výhodou klauzuly MFC pre odberateľa je aj to, že nemusí vynakladať úsilie súvisiace s prvotnou negociáciou ceny a môže uzavrieť s dodávateľom dlhodobý vzťah bez potreby opakovaného a často zložitého prehodnocovania ceny.

NS ČR, sp. zn. 23 Cdo 2430/2015

Ako som spomínal, rozhodnutie slovenského súdu som nenašiel. Súlad klauzuly MFC so zásadami poctivého obchodného styku však nedávno posudzoval český NS v konaní 23 Cdo 2430/2015. V prejednanom prípade zmluvné strany dojednali klauzulu MFC len veľmi všeobecne, bez presnejšieho určenia podmienok, za ktorých bol odberateľ oprávnený benefitovať z klauzuly MFC (dojednanie nešpecifikovalo, aké množstvo musí odberateľ odobrať). Napriek tomu NS dovodil, že takto dojednaná klauzula MFC je platná, nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a dodávateľ je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá zabezpečovala záväzok dodávateľa.

Protisúťažné dopady klauzuly MFC

Napriek výhodám klauzuly MFC uvedeným vyššie, „temnejšou“ stránkou doložky je riziko (za určitých podmienok) jej protisúťažných dopadov. Primárne z tohto pohľadu sa klauzule MFC venuje aj zahraničná literatúra, a hoci tieto dopady je možné v zásade posúdiť len s ohľadom na konkrétny prípad (otvorenosť trhu, podiel na trhu, dominantné postavenie a podobne), teoreticky je možné načrtnúť aspoň základné prístupy:

a) klauzula MFC môže podporovať súťaž, keďže istota o najnižších vstupných nákladoch motivuje odberateľa investovať za účelom výroby/poskytovania kvalitnejších a lacnejších produktov/služieb,

b) klauzula MFC môže zabraňovať cenovej diskriminácii, keďže pri dominantnom postavení núti aplikovať rovnaké podmienky,

c) klauzula MFC môže byť protisúťažná, keďže odrádza dodávateľa poskytovať zľavu, pretože by bol povinný rovnakú zľavu poskytnúť aj odberateľom oprávneným z klauzuly MFC, rovnako ani odberatelia nebudú mať záujem vytvárať tlak na zníženie ceny, keďže by nezískali žiadnu konkurenčnú výhodu,

d) klauzula MFC môže byť protisúťažná, keďže môže zamedziť vstupu nových subjektov (na úrovni odberateľa) na trh, pretože u dodávateľa nebudú môcť získať výhodu voči už etablovaným konkurentom,

e) klauzula MFC nemusí mať žiadne (negatívne ani pozitívne) protisúťažné dopady, keďže len opisuje prax odberateľov, ktorí prirodzene od dodávateľa požadujú rovnaké alebo lepšie podmienky.

Na doplnenie, v roku 2009 prijala Komisia klauzulu MFC ako jeden zo záväkov pri urovnaní podozrenia zo zneužívania dominantného postavenia vo veci Rambus, v rámci ktorého sa spoločnosť Rambus zaviazala aplikovať klauzulu MFC pri predaji mikročipov. Komisia teda v tomto prípade považovala klauzulu MFC za „prosúťažnú“.

Na druhej strane, v roku 2011 Komisia v prípade vyšetrovania niektorých amerických filmových štúdií (major Hollywood film studios) pri digitalizácii európských kín (zrejme) považovala klauzulu MFC za protisúťažnú. V tomto prípade sa štúdiá rozhodli investovať do digitalizácie kín s podmienkou, že spolupracujúci dodávatelia nebudú poskytovať výhodnejšie podmienky iným filmovým distribútorom, čo mohlo zabrániť ich vstupu na trh. Po tom, ako štúdiá zmenili zmluvné podmienky s dodávateľmi (a zrejme vylúčili klauzulu MFC) v priebehu predbežného vyšetrovania, Komisia ani nezačala konanie (preto nie sú dostupné bližšie informácie).

Platformová MFC

Špecifickým typom klauzuly MFC je takzvaná platformová MFC. Práve tento typ v nedávnom období bol alebo stále je predmetom prieskumu zo strany národných súťažných autorít naprieč EÚ. Nižšie naozaj len stručne, keďže prípady platformovej MFC by boli na samostatný post.

Platformovú MFC využívajú najmä prevádzkovatelia online portálov so známym „Best Price Guarantee“, ktorí zaväzujú inzerentov/predávajúcich, aby neponúkali tovary/služby na iných portáloch alebo na svojich stránkach za nižšie ceny. Oproti klasickej MFC, beneficientom v prípade platformovej MFC je konečný užívateľ, ktorý nie je stranou zmluvy obsahujúcou klauzulu MFC.

Ide najmä o online platformy, ktoré

a) porovnávajú ceny výrobkov,

b) predávajú hotelové pobyty (napr. prípad HRS, v ktorom nemecký Bundeskartellamt považoval klauzulu MFC za protisúťažnú, alebo prípady portálu booking.com v UK, Francúzsku, Švédsku a Taliansku, kde sa booking.com zaviazal v rámci súťažného vyšetrovania vypustiť klauzulu MFC zo zmlúv uzavretých s hotelmi),

c) sprostredkúvajú predaj (napr. prípad platformy Apple, ktorá zaväzovala vydávateľov e-books, aby nepredávali na iných platformách/stránkach lacnejšie; aj v tomto prípade Apple v rámci prebežného vyšetrovania zo strany Komisie súhlasil s vypustením klauzuly MFC zo zmlúv).

Z dostupných rozhodnutí je možné vidieť rozdielne prístupy národných súťažných autorít v otázke dopadov klauzuly MFC na súťaž. V každom prípade, špecifikom pri platformovej MFC je otázka, či sa pravidlá na ochranu súťaže vôbec aplikujú, keďže prevádzkovatelia online platforiem v zásade vystupujú ako zástupcovia, a tak s predajcami vytvárajú single economic unit.


Názory k článku Doložka najvyšších výhod (klauzula MFC):


  Martin Friedrich, 27. 09. 2024 v 11:53 - Doložky o najlepšej cene patria do pôsobnosti článku 101 ZofEÚ - booking.com

Rozsudok SD EÚ vo veci C-264/23 Booking.com:

Článok 101 ods. 1 ZFEÚ

sa má vykladať v tom zmysle, že:

doložky o najlepšej cene, a to tak úzke, ako aj široké, obsiahnuté v dohodách uzavretých medzi online hotelovými rezervačnými platformami a poskytovateľmi ubytovacích služieb, nie sú vyňaté z pôsobnosti tohto ustanovenia z dôvodu, že majú vo vzťahu k uvedeným dohodám pridruženú povahu.

2. Článok 3 ods. 1 nariadenia Komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20. apríla 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 [ZFEÚ] na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov

sa má vykladať v tom zmysle, že:

v situácii, v ktorej online hotelová rezervačná platforma slúži ako sprostredkovateľ pri transakciách medzi ubytovacími zariadeniami a spotrebiteľmi, definícia relevantného trhu na účely uplatnenia hraničných trhových podielov stanovených v tomto ustanovení vyžaduje konkrétne preskúmanie zastupiteľnosti z hľadiska ponuky a dopytu medzi službami online sprostredkovania a inými predajnými kanálmi.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím