rss
Nakoľko inštitút zneužitia práva, ako aj klasická súkromnoprávna zásada zákazu zneužitia práva zažíva v poslednom období nebývalý nárast popularity sťa superstár - tak v hmotnoprávnom ako aj procesnoprávnom význame - zámerom tu zakladaného príspevku bude vytvoriť priestor pre všetky "duše práva" príslušné k tomuto diskusnému fóru pre sumarizáciu judikátov týkajúcich sa tejto problematiky.
Vyjadrujem neskromný subjektívny názor, že rozhodnutí súdov využívajúcich argumentáciu o zneužití práva sa bude v najbližších rokoch objavovať stále viac a viac, nakoľko rozsah a obsah tohto právneho mechanizmu legálnej korekcie ničím neobmedzeného výkonu subjektívnych práv zohľadňujúc účel, sociálne a právne určenie právnych noriem poskytuje dostatočne široký manévrovací priestor pre limitáciu výkonu práva v prípadoch, kedy je aktuálne dôvodné podozrenie na zásah do práv, právom chránených záujmov a pozícií tretích osôb.
Úvodom a prispením autora bude niekoľko judikátov, ktoré tvoria pomyselný štartovací výstrel tu odprezentovaného zámeru.
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
a) NSSR, sp. zn. 5 Sžf/66/2011: zneužitie práva - prevod práva nesledujúci hospodársku činnosť, ale iba získanie daňovej výhody
Krajský súd: „Prevod práva na riešenie sledoval získanie daňovej výhody, čo predstavuje zneužitie práva. Prevod práva na riešenie (oprávnenie z patentu) nesleduje hospodársku činnosť, ale hlavným cieľom bolo získanie daňovej výhody – ide o zneužitie práva, a preto nemôže byť pre takúto činnosť zabezpečená ochrana tak vnútroštátna (ani pokiaľ ide o smernicu Rady 2006/112/ES).“
Odpoveď SDEU na prejudiciálnu otázku z tohto konania:
„Zásada zákazu zneužívania práva teda znamená zákaz výslovne umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality a vytvorených iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu. V oblasti DPH si preukázanie zneužívajúceho konania vyžaduje na jednej strane, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ju preberá, viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami a na druhej strane, aby zo všetkých objektívnych faktorov vyplývalo, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu.“
b) KS K., sp. zn. 4Cob/158/2012: zneužitie postavenia zakladateľa obchodnej spoločnosti
Pre nevyhnutné porozumenie výroku rozhodnutia je potrebné isté predporozumenie problematiky, ktorej sa týkal. Ide o § 163 ods.3 ObZ.:
„Ustanovenie §163 ods.3 hovorí o tom a má byť aplikovaný v tom smere, že „výhoda“ má byť akcionárom poskytnutá za to, že „vykonal určité činnosti pri založení spoločnosti a preto mu to má byť primerane nahradené. Napr. vo finančnom zvýhodnení alebo aj pri samotnom riadení spoločnosti, nie však na úkor legitímnych práv ostatných akcionárov alebo spoločníkov do tej takej miery, aby im zakladateľ určoval, kto má byť členom dozornej rady po neobmedzenú dobu aj v čase po 8 rokoch od založenia spoločnosti žalovaného keď žalobca je už ani nie jednopercentným akcionárom žalovaného. Takáto výhoda žalobcu ako zakladateľa by bola v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.1 OZ, pretože dobré mravy sa majú dodržiavať a rešpektovať aj medzi jednotlivými akcionármi akciovej spoločnosti pri prejavovaní svojej vôle pri hlasovaní na valnom zhromaždení.“
„Žalobca zneužíva svoje postavenie zakladateľa obchodnej spoločnosti žalovaného, ak si vynucuje takéto hlasovanie za kandidáta, ktorého sám navrhol za člena dozornej rady. Výkon takýchto práv žalobcu ako zakladateľa žalovaného nemôže požívať právnu ochranu a preto ju súd nemôže akceptovať.“
c) KS K., sp. zn. 4Cob/7/2009: zneužitie práva - zneužívanie hlasovacieho práva na valnom zhromaždení spoločnosti, ako aj súvisice rozhodnutie NSSR, sp. zn. 2 Obdo 24/2009:
„Výkon práv väčšinového akcionára na ujmu práv menšinového akcionára neznamená, že každé hlasovanie väčšinového akcionára, ktorý disponuje väčšinou hlasov, je neplatné, lebo by tým mohli byť porušené práva menšinového akcionára, Musí ísť o také hlasovanie, ktoré má za následok znevýhodnenie menšinového akcionára zneužívajúcim spôsobom, čo je podľa § 56a ods. 1 ObZ zakázané. Musí ísť o konanie takej intenzity, ktoré môže spôsobiť neplatnosť takého konania, pretože je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 ObZ a ma značne negatívny dopad na menšinového akcionára. Nemôže ísť o také konanie, ktoré priamo zákon priznáva väčšinovému akcionárovi. Zneužívajúci spôsob hlasovania je taký, pri ktorom väčšinový akcionár hlasuje o veciach dotýkajúcich sa menšinových akcionárov iným spôsobom, ako o veciach dotýkajúcich sa väčšinových akcionárov.“
c) NSSR, sp.zn. 3 Obo/32/2009: zneužitie práva: snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu
V tomto súdnom konaní išlo o námietku žalovaného, že žalobca ho ponechal celý rok odberu povrchovej vody v domnení, že platí konečnú cenu za odber povrchovej vody.
„Výkon práv žalobcu z bezdôvodného obohatenia by zasahoval do práv a oprávnených záujmov iných a bol by v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaný si bol počas celého roka 2002 vedomý dobromyseľného správania žalobcu, ktorý ho ponechal v omyle, že platí konečnú, nespochybniteľnú cenu za poskytnuté plnenie. Takúto námietku by však bolo možné považovať za dôvodnú iba v prípade, ak by sa jednalo o zneužitie práva, t.j. ak by účelom výkonu práva nebola realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov, ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Šikanózny výkon práva sa musí vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je takýmto výkonom práva poškodený.“
".... zneužitie práva, t. j., ak by účelom výkonu práva nebola realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov, ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Šikanózny výkon práva sa musí vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je takýmto výkonom práva poškodený."
Je treba podotknúť, že toto rozhodnutie bolo neskôr Ústavným súdom Slovenskej republiky zrušené a vrátené na ďalšie konanie pod prizmou porušenia základného práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivé súdne konanie. Išlo o rozhodnutie IV ÚS 195/2012 z 16.8.2012.
d) NSSR, sp. zn. 5 Sžf 11/2015
"Aplikácia princípu zákazu zneužitia práva je však možná až subsidiárne, tzn. v prípade, keď správca dane nie je schopný pomocou platného a účinného pozitívneho práva preukázať, že platiteľ dane uplatňuje právo na odpočítanie dane v rozpore s týmto právom. Pochybnosti osprávnych záveroch správcu dane, spôsobuje aj reálne konanie žalobcu, keď šírka popísaných projektov a najmä príprava a spracovanie v danom štádiu týchto projektov, podľa názoru Najvyššieho súdu nesvedčí o tom, že žalobca tento projekt vytvoril na použitie krytie fiktívnych úkonov a odčerpanie DPH, pričom bude potrebné posúdiť v ďalšom konaní aj rozsah ich realizácie a skutočnú využiteľnosť."
ÚSTAVNÝ SÚD SLOVENSKEJ REPUBLIKY:
a) IV. ÚS 195/2012-66: zneužitie práva: snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu.
„Zneužitie práva, t. j., ak by účelom výkonu práva nebola realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov, ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Šikanózny výkon práva sa musí vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je takýmto výkonom práva poškodený.“
b) II. ÚS 58/06-28 – zneužitie práva: konanie navonok dovolené, ktorým má byť dosiahnutie nedovoleného výsledku.
„Podľa čl. 20 ods. 3 ústavy vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Obsahom citovaného článku ústavy je zákaz zneužitia práva vrátane vlastníckeho práva. Za zneužitie práva treba považovať konanie navonok dovolené, ktorým má však byť dosiahnutie nedovoleného výsledku.“
c) III. ÚS 132/2011-12: zneužitie práva - využitie práva podať žalobu za účelom zneváženia súdu.
„Taktiež správanie sťažovateľa, ktorého cieľom je znevážiť samotný ústavný súd, možno označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takéhoto práva.“
d) IV. ÚS 25/05-11: zneužitie práva: konanie navonok dovolené, ktorým má byť dosiahnutie nedovoleného výsledku.
Uvedenie do problematiky, ktorá sa týka výroku rozhodnutia: Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky „vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.“
„Obsahom citovaného článku ústavy je zákaz zneužitia práva vrátane vlastníckeho práva. Za zneužitie práva treba považovať konanie navonok dovolené, ktorým má však byť dosiahnutie nedovoleného výsledku.
e) III. ÚS 193/2010-7: zneužitie práva: zneužitie práva na podanie sťažnosti ak cieľom sťažovateľa je uškodiť reputácii druhého účastníka konania.
„Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v jeho podaniach prekročil hranicu normálnej kritiky a hrubo urážal druhého účastníka konania (okresný a krajský súd), a to v rozpore s princípom zachovávania úcty k právam iných, ktorý má byť v rámci občianskoprávneho konania v súlade s § 1 a § 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) rešpektovaný všetkými účastníkmi konania a z ktorého vyplýva i požiadavka, aby účastníci konania rešpektovali ľudskú dôstojnosť, občiansku česť i osobnosť ďalších účastníkov konania, ale i samotného vo veci konajúceho súdu tak vo svojich písomných, ako i verbálnych prejavoch. Správanie sťažovateľa, ktorého cieľom je uškodiť reputácii druhého účastníka konania, teda podľa názoru ústavného súdu možno označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takéhoto práva.“
f) III. ÚS 270/09-7: zneužitie práva: uškodenie reputácie samotných rozhodovacích súdov.[5]
„Správanie sťažovateľa, ktorého cieľom je uškodiť reputácii samotných rozhodujúcich súdov, je teda podľa názoru ústavného súdu možné označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takéhoto práva.“
EURÓPSKA ÚNIA:
a) rozhodnutie SDEU vo veci C-110/99: Emsland-Stärke GmbH v. Hauptzollamt Hamburg-Jonas.
„Definícia zneužitia práva je založená na troch prvkoch:
- Objektívny prvok (získanie čistej výhody, nie ekonomický účel),
- Subjektívny prvok (úmyselné právne relevantné chovanie),
- Procesný prvok (dôkazné bremeno leží na orgáne verejnej moci)“
Nepriznanie nároku na odpočítanie DPH sa teda pripúšťa judikatúrou SDEU aj v prípade, ak sa konkrétne zdaniteľné obchody „vytvorili“ bez reálneho hospodárskeho odôvodnenia len za účelom vytvorenia umelej daňovo-právnej situácie
b) rozhodnutie SDEU vo veci C-255/02 Halifax plc.: Nárok na odpočítanie DPH je legálne obmedziteľný a nepriznateľný v prípade, ak sa daňový subjekt stal súčasťou reťazca vzťahov s cieľom zneužitia práva formovou zneužitia systému DPH
„Šiestu smernicu je potrebné vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, keď plnenia tohto práva predstavujú zneužitie. Preukázanie zneužitia na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmto ustanoveniami. Na druhej strane musí z celku objektívnych prvkov vyplkývať, že hlavný ciľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu.“
„Zákaz zneužitia práva nie je relevantný, pokiaľ dotknuté plnenia môžu mať iné odôvodnenia ako obyčajné dosiahnutie daňového zvýhodnenia“[6]
c) rozhodnutie SDEU vo veci č.k. C - 504/10 Tanoarch s.r.o.: zákaz umelých (daňovoprávnych) konštrukcií
Z daňového hľadiska by zásada zákazu zneužitia práva mohla definovať ako zákaz vyslovene umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality a vytvorených iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu
d) Rozhodnutie SDEU vo veci č.k. C - 425/2006 Italservice SrL.
Pri posudzovaní reálnosti takýchto zdaniteľných plnení sa môže prihliadať dokonca aj na právne, hospodárske alebo personálne vzťahy medzi medzi subjektmi zúčastnenými na takomto obchode.
„O zneužitie ide vtedy, keď snaha o získanie daňovej výhody predstavuje hlavný cieľ predmetného plnenia alebo plnení... Princíp ustálený v tomto rozsudku prekračuje medze dane z pridanej hodnoty, pretože sa týka skutočného obsahu daňových transakcií a ekonomickej podstaty. Strata reálneho hospodárskeho dôvodu sa prejavuje v tom, že transakcia je umelo vytvorená a jej jediným cieľom je získanie daňovej výhody
ČESKÁ REPUBLIKA:
a) NSČR, sp.zn. 22Cdo 1917/2004: zneužitie práva: konanie ktoré je v rozpore s ustálenými dobrými mravmi a vedené priamym úmyslom spôsobiť ujmu inému účastníkovi
„Za zneužití výkonu práva lze považovat pouze takové jednání, jehož cílem není dosažení účelu a smyslu sledovaného právni normou, nýbrž které je v rozporu s ustálenými dobrými mravy vedeno přímym úmyslem způsobit jinému účastníku újmu“
"Za zneužití výkonu práva lze považovat pouze takové jednání, jehož cílem není dosažení účelu a smyslu sledovaného právní normou, nýbrž které je v rozporu s ustálenými dobrými mravy vedeno přímým úmyslem způsobit jinému účastníku újmu (rozsudek Nejvyššího soudu z 28. 6. 2000, sp. zn. 21 Cdo 992/99, Soudní judikatura 11/2000."
b) NSČR, sp.zn. 22 Cdo 1567/2004: šikanou je taký výkon práva, ktorého jediným cieľom je poškodiť druhého.
„Šikanou je takový výkon práva, jehož jediným cílem je poškodit jiného. Jednání, které je šikanózní anebo ktoré je zneužitím práva, je v rozporu s dobrými mravi, a proto mu lze odepřít ochranu“
"K námitce, že soud prvního stupně učinil opačné zjištění, které odvolací soud nepřevzal, ač jinak na skutková zjištění soudu prvního stupně odkázal, se uvádí: Jednání, které je šikanózní anebo které je zneužitím práva, platný ObčZ výslovně nepostihuje; takové jednání je však v rozporu s dobrými mravy ( § 3 odst. 1 ObčZ), a proto mu lze za podmínek v tomto ustanovení uvedených odepřít ochranu."
"Zneužitie práva nemôže byť predmetom dokazovania ako právny inštitút. Skutkový stav, ktorý je výsledkom dokazovania, až následne po svojom ustálení môže byť právne vyhodnotený tak, že skutková podstata zneužitia práva bola naplnená. Záver o naplnení skutkovej podstaty zneužitia práva je výsledkom právneho hodnotenia ustáleného skutkového stavu."
K citovanému rozsudku (KS) pripojil predseda senátu krajského súdu odlišné stanovisko. Podľa neho požiadavka Súdneho dvora, aby vnútroštátny súd vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej kauzy určil, či došlo k zneužitiu práva pri uplatňovaní odpočítania dane z pridanej hodnoty, znamená, že „vnútroštátnym súdom“ môže byť i správny orgán. Preto „ak orgán posudzuje, či došlo alebo nedošlo k zneužitiu práva..., môže tak činiť iba ten orgán, ktorý rozhoduje vo veci samej a nie orgán (súd), ktorý preskúmava zákonnosť takéhoto rozhodnutia. Mám teda za to, že zmena dôvodov tak či tak zamietajúceho rozhodnutia v rámci prieskumného konania, hoci okolnosti a skutočnosti vedúcich k tejto zmene neboli vôbec v správnom konaní pertraktované, je hrubým porušením princípov správneho súdnictva...“.
Následne NSSR:
"je predsa úplne štandardný postup, že právnu otázku zneužitia práva skúma súd. Najvyšší súd... sa nemôže stotožniť s právnym názorom žalobcu, že krajský súd prekročil svoje kompetencie a vybočil z petitu žaloby, keď skúmal otázku zneužitia práva. Tu poznamenáva najvyšší súd, že v správnom súdnictve nemožno hovoriť o porušení zásady iudex ne eat petita partium, pretože správny súd je viazaný len dôvodmi žaloby, nie však petitom žaloby... žalobca v odvolaní chybne zamieňa rôzne inštitúty, dokazovanie s vyriešením právnej otázky zneužitia práva. Unesenie dôkazného bremena, ktoré je na bedrách žalobcu ako daňového subjektu, nemá nič spoločné s vyriešením právnej otázky zneužitia práva.“
USSR: "V prvom rade je potrebné predoslať, že záver o naplnení skutkovej podstaty zneužitia práva, ktorý učiní ktorýkoľvek orgán verejnej moci v individuálnej rozhodovanej veci, je výsledkom právneho hodnotenia ustáleného skutkového stavu."
"Z rekapitulovaných názorov súdnej judikatúry (mnohokrát opakovanej v ďalších rozhodnutia Súdneho dvora i slovenských súdov) jednoznačne vyplýva, že zneužitie práva je rýdzo právna kategória, pričom už jej samotné pojmové znaky preukazujú, že záver o ich naplnení nemôže byť výlučne výsledkom objasňovania skutkovej stránky prejednávanej veci, ale je výsledkom právneho posúdenia ustáleného skutkového stavu. Preto zneužitie práva, ktorému orgán verejnej moci pri realizácii rozhodovacej právomoci venuje pozornosť, nemôže byť predmetom dokazovania ako právny inštitút. Skutkový stav, ktorý je výsledkom dokazovania, až následne po svojom ustálení môže byť právne vyhodnotený tak, že skutková podstata zneužitia práva bola naplnená."
Jaroslav Čollák, 07. 04. 2017 v 01:38 - námietka premlčania a zneužitie práva
„Ak vznesie námietku premlčania a dovoláva sa neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo k pretrhnutiu premlčacej doby osoba, ktorá neplatnosť právneho úkonu sama spôsobila, môže isť, podľa okolností prípadu, o zneužitie práva".
Jaroslav Čollák, 07. 04. 2017 v 01:39 - námietka premlčania s charakterom zneužitia práva
„Námietka premlčania zásadne dobrým mravom neodporuje, ale môžu nastať situácie (napr. v pomere medzi najbližšími príbuznými), že uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, a voči nemu by za takejto situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil.“
Jaroslav Čollák, 07. 04. 2017 v 02:09 - zneužitie práva rozhodnutím o prerozdelení zisku
Najvyšší súd Českej republiky sa v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cdo 1326/2009:
„došlo ku zneužitiu väčšiny hlasov v spoločnosti, keď pri hlasovaní na valnom zhromaždení ovládajúce osoby konajúce v zhode nepochybne využili váhu svojich hlasov k prijatiu uznesenia, ktoré ich zvýhodnilo na úkor akcionárov.“
Rovnako, NSČR hodnotil uznesením sp. zn. 29 Cdo 1268/2011 porušenie zákona zneužitím práva aj v ďalšom rozhodnutí týkajúceho sa totožnej obchodnej spoločnosti, ktorá v ďalšom roku uznesením valného zhromaždenia symbolicky vyčlenila ako dividendu v výške 1,- CZK, spolu v celkovej hodnote 205 710,- CZK.
Táto kauza prejednávaná a rozhodovaná NSČR v hore uvádzaných súdnych konaniach známa pod skratkou „Prefa Brno a.s.“ skončila v konečnom dôsledku na Ústavnom súde Českej republiky, ktorý uznesením sp. zn. II ÚS 395/12 odmietol sťažnosť obchodnej spoločnosti Prefa Brno a.s. ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd okrem iného argumentoval, že v danom prípade ide o to, do akej miery je väčšinový akcionár schopný ovplyvniť a potlačiť svojim rozhodnutím základné práva minoritných akcionárov, a rovnako uviedol, že v právnom posúdení konania väčšinového akcionára ako zneužitia práva sa všeobecné súdy nedopustili protiústavného konania. Ústavný súd Českej republiky rovnako konštatoval, že v pozícii obchodnej spoločnosti môže dôjsť ku rozhodnutiu o neprerozdelení zisku medzi akcionárov, avšak nemôže týmto rozhodnutím dôjsť k znevýhodneniu minoritných akcionárov oproti väčšinovým akcionárom.
Zaujímavé je, že zneužitie práva na základe rozporu takéhoto konania s ustanovením § 56a ObZ odôvodňovali všetky dotknuté súdy na základe obchádzania pravidiel o prerozdeľovaní zisku.
Jaroslav Čollák, 06. 05. 2018 v 13:01 - zneužitie práva (na informácie) a odmietnutie žiadosti
"Zneužití práva na informace se nyní nově doplňuje do zákona jako důvod pro odmítnutí žádosti o informace. Ispirací byla právní úprava obsažená v zákoně o právu na informace o životním prostředí. Tato možnost už vyplývá z dřívější judikatury Nejvyššího správního soudu."
bližšie:http://www.ceska-justice.cz/2018/04/kvuli-zneuziti-prava-na-informace-pujde-odmitnout-zadost-navrhuje-vnitro/
"Kasačný súd v danom prípade poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie ( § 2 ods. 1 ObZ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 (NSSR mal pravdepdoobne na mysli § 265 ObZ) právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásad osbiahnutých v ustanovení § 3 daňového poriadku."
Z pohľadu správnych konaní a daňového práva, a z pohľadu udržateľnosti daňových kontrol v obchodných reťazcoch by bolo namieste, aby slovenské súdy už zaujali aj jasný postoj k tomu, čo všetko má štatutár subjektu A preukazovať - v rámci aj tu citovanej vedomosti štatutára o obchodných partneroch - v daňovom, vyrubovacom, a neskoršom daňovom exekučnom, odvolacom či správnom súdnom konaní o subjektoch B ....... bohužiaľ, deje sa aj to, že subjektom A je vytýkaná nevedomosť v reťazci - o subjekte C,D.... Osobne si nemyslím, že je to udržateľný vývoj pri takto široko koncipovanej argumentašnej línii správcov dane a aj správnych súdov.
jaroslav čollák, 12. 11. 2018 v 23:21 - zneužitie práva na informácie
,,Zákon o slobode informácií neobsahuje vo svojich ustanoveniach legálnu definíciu zneužitia práva. Zákaz zneužívania výkonu práva je však jedným z ústavných princípov právneho štátu, ktoré ústava implicitne obsahuje v čl. 1 ods. 1. Ústavné princípy predstavujú hodnotovú časť (background – pozadie) formálnej aplikácie práva, aj v prípadoch, keď sa zákon o tom osobitne nezmieňuje. Cieľom testu zneužitia práva je preskúmať, či formálnou aplikáciu zákona - postupom podľa dikcie zákona nedochádza k narušeniu ústavného pozadia právnej regulácie .... Zneužitie práva v oblasti práva na informácie je v zásade individuálnou situáciou, kedy v rámci správnej úvahy a v rámci úvahy súdu existuje dostatočný počet indícií, že cieľom žiadosti o informácie nie je reálny záujem získať informáciu ... Právny systém musí byť spôsobilý brániť sa proti takýmto typom žiadostí, pretože sú v rozpore s princípom dobrej verejnej správy a v konečnom dôsledku žiadosti vedú k tomu, že orgány verejnej správy sa nevenujú svojej primárnej činnosti, ale vybavovaniu nezmyslených žiadostí."
Jaroslav Čollák, 22. 01. 2020 v 21:23 - zneužitie práva na zastúpenie advokátom
ZNEUŽITIE PRÁVA NA ZASTÚPENIE ADVOKÁTOM: TROVY NEPRIZNANÉ
"Trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva a súde. Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne. Za zneužitie práva na zastúpenie advokátom sa nepovažuje udelenie plnomocenstva advokátovi osobou, ktorá zamestnáva osobu s právnickým vzdelaním. "
Jaroslav Čollák, 08. 03. 2020 v 19:09 - zneužitie práva - procesné - zastúpenie advokátom
náhrada trov právneho zastúpenia - teda zastúpenie advokátom - môže byť súdom "nepriznaná" aj v prípade plného procesného úspechu žalobcu ak (i) je nutné vyhodnocovať účelonosť trov a ak je (ii) možné vyhodnotiť neúčelnosť týchto trov na základe (iii) jednoduchosti veci (doslova administratívnej jednoduchosti podanej žaloby) a vzhľadom na (iv) vzájomný pomer predmetu konania (napr. 8,- CZK) a trov právneho zastúpenia (rádovo vyššie), pretože to (v) nie je primárny predmet súdneho konania.
argumentačné racio je jasné a zreteľné, USČR opäť argumentačne krásne a hutne, radosť čítať:
"Zvažuje-li soud při rozhodování o náhradě nákladů řízení otázku, zda náklady spojené se zastupováním advokátem lze považovat za náklady účelně vynaložené, neměl by pouštět ze zřetele i samotný účel civilního procesu jako takového. Jeho účelem je poskytování ochrany porušeným nebo ohroženým skutečným subjektivním hmotným právům a právem chráněným zájmům. V souladu s tímto vymezením účelu civilního procesu nejsou situace, na něž Ústavní soud již v minulosti upozorňoval, kdy se civilní řízení vede nikoliv kvůli věci samé, ale kvůli částce, která může být přiznána na náhradě nákladů řízení [nález ze dne 14. 9. 2011 sp. zn. I. ÚS 3698/10 (N 160/62 SbNU 395)]. Nelze připustit, aby civilní soudní řízení bylo odtrženo od jeho skutečného společenského poslání a aby se místo poskytování ochrany stalo výlučně nástrojem sloužícím k vytváření snadného a nijak neodůvodněného zisku na úkor protistrany. I pro náklady řízení tedy platí obecná myšlenka, kterou zdejší soud vyslovil již v nálezu ze dne 20. 6. 2011 sp. zn. I. ÚS 329/08 (N 118/61 SbNU 717): "Jednotlivé instituty občanského soudního řádu a jiných procesních předpisů je proto nutno upravit a úpravu interpretovat a aplikovat tak, aby - při zachování ostatních základních principů a východisek civilního procesu - odpovídaly takto vymezené ochranné funkci civilního práva procesního.". Nebude-li civilní proces ochrannou funkci plnit, ztrácí tím jeho existence jakékoli společenské opodstatnění.
Takovou situací, kdy náhradu nákladů řízení spojených se zastoupením advokátem nebude možno přiznat, je krom jiného zneužití práva na zastupování advokátem. Zákaz zneužití práva je právní zásadou, jež se uplatňuje nejen v hmotném právu, ale též v právu procesním; v platném právu ji dokonce výslovně vyjadřuje § 2 o. s. ř. Ve shodě s literaturou (Lavický, P. Účelnost nákladů spojených se zastoupením advokátem. Právní fórum, 2012, č. 5, s. 191 a násl.) lze za zneužití procesního práva považovat jednání procesní strany, které je v rozporu s účelem procesní normy či procesního institutu a jímž se procesní strana snaží pro sebe dosáhnout výhody nepředpokládané procesním právem nebo zmařit řádný postup řízení. Jedním z případů zneužití procesního práva je šikanózní jednání; od obyčejného zneužití práva se liší tím, že je vedeno přímým úmyslem způsobit protistraně škodu.
zhrnutie: žalobca (i) po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej alebo (ii) po prehre na 1ST alebo (iii) počas odvolacieho konania (iv) postúpi žalovanú pohľadávku na umelý subjekt / biely kôn / zjavne ekonomicky bez kondície --> zamietnutie návrhu (aktuálne) podľa ustanovenia § 80 CSP.
"Nelze vyloučit, že soud může ve výjimečných případech založit důvod k zamítnutí žalobcova návrhu dle § 107a o. s. ř. (při jinak formálně doložených předpokladech pro to, aby takovému návrhu bylo vyhověno) prostřednictvím ustanovení § 2 o. s. ř. (podle kterého v občanském soudním řízení soudy projednávají a rozhodují spory a jiné právní věci a provádějí výkon rozhodnutí, která nebyla splněna dobrovolně; dbají přitom, aby nedocházelo k porušování práv a právem chráněných zájmů fyzických a právnických osob a aby práv nebylo zneužíváno na úkor těchto osob).
Takový postup by byl namístě např. tehdy, jestliže podle toho, co v řízení vyšlo najevo, lze s jistotou prohlásit, že cílem návrhu na vydání rozhodnutí dle § 107a o. s. ř. je zneužití procesní úpravy za tím účelem, aby se možná pohledávka na náhradu nákladů řízení stala vůči neúspěšnému žalobci nedobytnou. Prostá obava, že případná pohledávka na náhradě nákladů řízení se v budoucnu stane nedobytnou, k takovému kroku nepostačuje (nejistota o poctivosti pohnutek, jež účastníka vedly k postoupení soudně vymáhané pohledávky, k tak zásadnímu odepření procesní ochrany vést nemůže)."
Jaroslav Čollák, 14. 03. 2020 v 18:06 - Zneužitie námietky premlčania
„Ak by výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku bol len prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo veďľajšie a z hľadiska konajúceho by nemalo význam, išlo by tak síce o výkon práva, ktorý je formálne v súlade so zákonom, avšak išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva (označovaného aj ako šikana) na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi."
Jaroslav Čollák, 14. 03. 2020 v 18:06 - Zneužitie námietky premlčania
"Ustanovenie § 3 OZ, podľa ktorého výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, platí aj pre výkon práva vzniesť námietku premlčania."
Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím