Lexforum.cz - Xénia Petrovičová: Elektronizácia – pokrok, alebo prekážka v podnikaní?

Trend elektronizovať verejnú správu a vlastne akúkoľvek časť našich životov je všadeprítomný. Často počúvame v správach, že „od nového roka“ budú môcť občania komunikovať s tými a onými úradmi elektronicky. Dokonca v niektorých sférach (dane) sú určité subjekty povinné komunikovať s úradmi už len elektronicky. Podľa mňa sme v tomto víre eurofondov, projektov, webov a aplikácii už úplne prestali uvažovať o základnej úlohe elektronizácie – uľahčiť nám život. Výsledkom nie je pokrok v úradnej korešpondencii, ale úpadok a chaos, na ktorý si akoby pomaly zvykáme. Aplikácie sa mnohokrát nevyhotovujú na to, aby uľahčili realizáciu zákonov, ale zákony sa prijímajú, aby odôvodnili existenciu nejakej aplikácie a ďalších zákaziek...

Na základe týchto mojich dojmov považujem za potrebné naformulovať niektoré výhody a nevýhody elektronickej (internetovej) a klasickej (papierovej) formy komunikácie, ktoré by sa pri tvorbe aplikácii a štátnych webov mali rešpektovať.

1. Rýchlosť komunikácie a pohodlie

Tu nepochybne víťazí internet. Odoslanie akéhokoľvek dokumentu je otázka niekoľkých sekúnd. Nemusíte nič baliť, lepiť, ani utekať na poštu. Jednoducho párkrát kliknete a je to. Veľmi pohodlné. Papier a klasickú poštu viac oceníte v neštandardných situáciách, keď potrebujete stihnúť lehotu, ale nefunguje úradná webová stránka, je výpadok elektriny, alebo vás niečo v meste rýchlo napadne a nemáte čas zháňať knižnicu (počítač s internetom).

2. Finančné náklady

Tu už situácia taká jednoznačná nie je. Počiatočné náklady pri obstaraní všetkých pomôcok sú oveľa lacnejšie pri papieri. Postačuje vám papier a pero (cca 1 euro nákladov) a pár krokov na podateľňu. Ak však chcete komunikovať elektronicky potrebujete: počítač, pripojenie na internet, príslušný software (Windows, prehliadač), elektrickú energiu - keď to zhrnieme, cena minimálnych nákladov sa začína niekde pri 200 eurách. Samozrejme, pri hromadnom používaní elektronickej komunikácie sa nám náklady môžu vrátiť, ale aj to len v prípade, že si všetko v papierovej forme nezálohujeme (čo podľa mňa robí drvivá väčšina ľudí a aj úrady). Ak je elektronická komunikácia s úradmi povinná, predstavujú počiatočné náklady významnú byrokratickú prekážku pre začatie podnikania. Tu už elektronizácia nepomáha, ale škodí.

3. Gramotnosť

Občas mám pocit, že poslanci v parlamente a ľudia obstarávajúci IT projekty vo verejnej sfére si neuvedomujú, že značná časť (ak nie väčšina) populácie Slovenska je v podstate počítačovo negramotná a aplikácie jednoducho nie sú schopní ovládať. Musia sa teda naučiť narábať s niečím, čo im je cudzie a čo neovládajú. Keď sa potia pri štúdiu ďalších a ďalších manuálov, ktoré často ani nepochopia, ťažko im vysvetlíte, že im to uľahčuje život. Papier tu opäť vyhráva – písať a čítať vie takmer každý. Rovnako ako neprehľadnosť legislatívy, tak aj existencia množstva aplikácii a manuálov predstavuje byrokratickú záťaž pre začínajúceho podnikateľa.

4.Právna istota

S elektronickou formou komunikácie prichádzajú nové právne predpisy, ktoré sa snažia (na Slovensku skôr nesnažia) definovať nové pojmy ako elektronický podpis, elektronický dokument atď. Úradníci, ale aj obyčajní ľudia majú zrazu pochybnosti o tom, kedy je dokument podpísaný a kedy nie je. Musí ho elektronicky podpísať vyhotoviteľ, alebo postačuje elektronický podpis notára, či advokáta? Základné právne postupy založené na papierovej forme a používané tisícky rokov majú pri elektronickej komunikácii úplne inú podobu a právna veda má pri elektronickom právnom styku problém so základnými inštitútmi. Ak s tým majú problém právnici a úradníci, tak bežní ľudia sú mimo úplne. Právna istota je pri elektronickom právnom styku týmito nejasnosťami značne oslabená.

5. Závislosť na elektrickej energii a technológiách

Vyhráva papier. Táto „technológia“ (písanie na papier) existuje bez väčších zmien už niekoľko tisíc rokov. To sa nedá povedať o výpočtovej technike, ktorá sa mení každú chvíľu a s ňou sa menia aj média na ukladanie informácii. Samotné prezeranie elektronického dokumentu je viazané na ďalšie pomôcky (počítač, tablet) a prístup k elektrine. Papierový dokument môžete prezerať všade, bez ďalších pomôcok, bez elektriny a bez ohľadu na technológie. Rovnako ho môžete bez zložitých pomôcok aj vyrobiť. Stačí len papier a pero...

Záver

Keďže mám rada stručnosť, už len ukončím článok jedným mojim želaním: Elektronizujme, ale tak, aby nám to život uľahčilo. Zavádzajme elektronický styk ako možnosť, nie ako nutnosť, pretože študovanie manuálov, menšia právna istota a zvyšovanie nákladov na komunikáciu nikomu život neuľahčuje.

Myslím si, že na Slovensku máme ten problém, že spôsob implentovania IT do praxe mnohonásobne prevýši výhody, ktoré so sebou elektronizácia mala priniesť. Od trivilialít ako viazanosť IT len na Windows (netvrdím, lepší sa to, no pokiaľ máte macOS alebo Linux, máte smolu), po end-user riešenia, ktoré sú komplikované a často nedávajú zmysel (slovensko.sk a jeho softvér - inštalačné príručky na 15 stranách - skúšali ste už niečo inštalovať na mac?). Popravde, som presvedčený o tom, že je pre mňa jednoduchšie vytlačiť podanie, zabaliť ho do obálky a poslať ho, než 1. vytiahnuť advokátsky preukaz 2. podpísať podanie zepom 3. prihlásiť sa na slovensko.sk 4. hľadať formulár 5. podpísať ho zepom s eid 6. podať 7. čakať na správu zo slovensko.sk, ktorá Vám povie, že Vaše podanie overia (ale o tom, ako overenie prebehlo, musíte vydedukovať z toho, čo Vám následne doručia) a tak ďalej.

Žiaľ, pokiaľ sa programové rozhrania nezjednodušia, nedôjde k prepojeniu informačných systémov všetkých štátnych orgánov, neodbúrajú sa zbytočné a hlúpe formuláre, nezlepší sa navigácia, tak výhody elektronickej komunikácie nemajú šancu zvíťaziť na papierom. Škoda.