lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (115)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (42)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (22)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Michal Krajčírovič (6)
Xénia Petrovičová (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Ondrej Halama (5)
Natália Ľalíková (4)
Pavol Szabo (4)
Josef Kotásek (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Monika Dubská (4)
Ivan Bojna (4)
Ľuboslav Sisák (4)
Ján Lazur (4)
Maroš Hačko (4)
Ladislav Hrabčák (3)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Pavol Kolesár (3)
Marián Porvažník (3)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Andrej Kostroš (2)
Roman Kopil (2)
Dávid Tluščák (2)
Jiří Remeš (2)
Zsolt Varga (2)
Tomáš Plško (2)
Bob Matuška (2)
Maroš Macko (2)
Jozef Kleberc (2)
Juraj Schmidt (2)
Richard Macko (2)
Peter Varga (2)
Anton Dulak (2)
Marek Maslák (2)
Martin Serfozo (2)
Juraj Straňák (2)
Martin Gedra (2)
Ludmila Kucharova (2)
Lukáš Peško (2)
Gabriel Volšík (2)
Michal Hamar (2)
Matej Kurian (1)
Marcel Jurko (1)
Mikuláš Lévai (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Zuzana Bukvisova (1)
I. Stiglitz (1)
Jakub Mandelík (1)
Marcel Ružarovský (1)
Martin Hudec (1)
Petr Steiner (1)
Emil Vaňko (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Ivan Kormaník (1)
David Halenák (1)
Matej Košalko (1)
Martin Bránik (1)
Michaela Stessl (1)
Viliam Vaňko (1)
Peter Kubina (1)
Zuzana Klincová (1)
Vincent Lechman (1)
Petr Kavan (1)
Ondrej Jurišta (1)
Michal Jediný (1)
Petr Novotný (1)
Lucia Palková (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Patrik Pupík (1)
Martin Poloha (1)
Robert Šorl (1)
Ladislav Pollák (1)
Vladislav Pečík (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Nora Šajbidor (1)
Juraj Lukáč (1)
Dušan Rostáš (1)
Tomáš Korman (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Andrej Majerník (1)
Jana Mitterpachova (1)
Dušan Marják (1)
Ivan Priadka (1)
Pavel Lacko (1)
Lucia Berdisová (1)
Matej Gera (1)
lukasmozola (1)
Gabriel Závodský (1)
Martin Galgoczy (1)
Radoslav Pálka (1)
Igor Krist (1)
David Horváth (1)
Pavol Mlej (1)
Tomáš Pavlo (1)
Tibor Menyhért (1)
Martin Estočák (1)
lukas.kvokacka (1)
Tomas Kovac (1)
Vladimir Trojak (1)
Bystrik Bugan (1)
Robert Vrablica (1)
Adam Pauček (1)
Miriam Potočná (1)
Katarína Dudíková (1)
Bohumil Havel (1)
Ivan Michalov (1)
Peter Janík (1)
Martin Šrámek (1)
Zuzana Kohútová (1)
Zuzana Adamova (1)
Michal Ďubek (1)
Roman Prochazka (1)
Paula Demianova (1)
Pavol Chrenko (1)
peter straka (1)
Eduard Pekarovič (1)
Peter Marcin (1)
Tomas Pavelka (1)
Tomáš Ľalík (1)
Martin Svoboda (1)
jaroslav čollák (1)
Peter K (1)
Tomáš Demo (1)
Róbert Černák (1)
Ján Pirč (1)
Natalia Janikova (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Trnavské právnické debaty: Úroky a úroky z omeškania

Milan Hlušák, 05. 04. 2018 v 21:23

Milí lexforáci,

na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave nadväzujeme na uspešnú tradíciu diskusných seminárov z posledného obdobia a pripravujeme ich dalšiu sériu, ktorá bude rovnako venovaná aktuálnym témam rezonujúcim medzi nami právnikmi. Sériu sme nazvali Trnavské právnické debaty.

Cestou lexfora by sme vás chceli pozvať na prvý z týchto seminárov, ktorý sa uskutoční už 27. 4. 2018.

Seminár bude venovaný dvom otázkam súvisiacim s úrokmi a úrokmi z omeškania. Prvá z nich sa týka premlčania úrokov z omeškania, teda toho, či sa úroky z omeškania premlčujú samostatne za každý deň omeškania alebo ako celok spoločne s istinou (ako zrejme viete, táto otázka bola nedávno vo veľkom senáte, no bez meritórneho rozhodnutia bola vec vrátena späť). Druhá otázka sa týka dlhoročnej a neuzavretej diskusie o kumulácii úrokov a úrokov z omeškania po zosplatnení úveru, resp. pôžičky.

Seminár bude vedený formou panelovej diskusie, na ktorej postupne rozoberieme argumenty jednotlivých názorových prúdov. Zhrnutie základnej argumentácie nájdete tu.

Termín a miesto: 27. 4 .2018 (piatok) na pôde Právnickej fakulty, Kollárova 10, Trnava, miestnosť č. 12, o 9:00 hod.

Zaregistrovať sa možno TU.

Ak by ste mali akékoľvek postrehy / názory k zvolenej téme, kľudne ich napíšte do diskusie k tomuto postu. Môžeme ich potom využiť priamo na seminári.

Tešíme sa na stretnutie.


Názory k článku Trnavské právnické debaty: Úroky a úroky z omeškania:


  Milan Hlušák, 14. 06. 2018 v 14:15 - Výstup z diskusie

Ospravedlňujem sa, že píšem až teraz.

K téme kumulácie úrokov budeme s kolegyňou Veronikou Trojčákovou publikovať článok v Súkromnom práve č. 3/2018, kde zosumarizujeme argumenty z diskusie a predstavíme náš pohľad na vec. Otázku premlčania spracujeme následne v ďalšom čísle (4/2018).

  František Sedlačko, 17. 09. 2019 v 11:12 - NS SR sp. zn. 6 Cdo 113/2018 (!)

K aktuálne pomerne intenzívne diskutovanej téme, ktorú možno zjednodušene označiť ako "úroky po splatnosti, resp. kumulácia úrokov a úrokov z omeškania" sa konečne vyjadril aj dovolací súd, a to v uznesení zo dňa 30.7.2019 sp. zn. 6 Cdo 113/2018 (predseda senátu JUDr. Rudolf Čirč), aj keď iba v rámci obiter dictum.

Formulované závery sú však jednoznačné a zrozumiteľné (ods. 16)

"V súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania.

  František Sedlačko, 21. 06. 2020 v 13:46 - NS SR ku kumulácii úrokov a úrokov z omeškania

"Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí."

uznesenie NS SR zo dňa 16.6.2020 sp. zn. 5 Cdo 42/2020

Zaujímavý kompromis...

  Vladislav Pečík, 21. 06. 2020 v 20:21 - Vladislav Pečík

Ja absolutne nerozumiem, ci teda Najvyssi sud povedal

a) veritelovi patri zmluvny urok (ale iba v takej vyske, aka by mu patrila, kebyze sa uver riadne spláca), a tiez aj urok z omeskania (k tomu vid ods. 23.3. odôvodnenia)

alebo po b) veriteľovi patrí len zmluvný úrok (ale iba v takej vyske, aka by mu patrila, kebyze sa uver riadne spláca) bez úroku z omeskania

Ale zrejme chcel Najvyssi sud povedal A). Mohol to ale lepsie napisat. Nevadi


Ok, ak mam uver, kde je zistitelna vyska urokov, ktore by dlznik zaplatil (urok fixny pocas celej doby splacania), tak ok, povedzme. Ale ak mam napr. hypotekarny uver, kde je vyska uroku vo hviezdach, lebo neviem, aka bude vyska uroku pri najblizsej fixacii? Ako ma vediet sudca na okresnom sude, kolko penazi presne dlznik za 30 rokov splacania hypoteky zaplati, a teda, ze akú výšku úroku má veritelovi priznat?

  František Sedlačko, 22. 06. 2020 v 08:12 - k 5 Cdo 42/2020

... popri načrtnutom probléme (Vladislav Pečík) tu vyvstáva množstvo ďalších závažných otázok, na ktoré nedáva aktuálne rozhodnutie NS SR odpoveď.

Navyše sa dovolací súd nijako nevysporiadal s odklonom od 6 Cdo 113/2018 (ods. 16); cit. vyššie.

  dusan.durian, 22. 06. 2020 v 13:42 - 5 Cdo 42/2020

najvyšší súd sa vyjadril len k prípadu úroku po vyhlásení mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. (predmet konania)

rozhodnutie sa nevyjadruje k prípadom úroku po vyhlásení mimoriadnej (predčasnej) splatnosti hypotekárnych úverov ( § 1 ods. 3 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z.), úverov na bývanie ( § 1 ods. 3 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z.), úverov zabezpečených záložným právom k nehnuteľnosti ( § 1 ods. 3 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z. z.) a podobne, ktoré neboli predmetom konania...

preto je zbytočné rozhodnutiu vyčítať, že nedáva odpoveď na otázky, ktoré neboli predmetom konania...

v prípade hypotekárnych úverov s dojednanou fixáciou kratšou ako dojednaná splatnosť ide o odlišné skutkové okolnosti, s ktorými sa budú súdy musieť nepochybne vysporiadať, keď to bude predmetom konania...





  Martin Friedrich, 15. 06. 2021 v 14:56 - SD EÚ C‑192/20 Prima banka Slovensko a.s. c/a HD

Rozsudok SD EÚ C‑192/20 Prima banka Slovensko a.s. c/a HD

"S výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, sa má smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že nie je uplatniteľná na vnútroštátne ustanovenia, podľa ktorých spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu o úvere, nemôže byť povinný na základe ustanovení tejto zmluvy v prípade predčasného zosplatnenia úveru platiť predajcovi alebo dodávateľovi bežné úroky za obdobie od rozhodnutia o tomto zosplatnení až do skutočného splatenia požičanej sumy, pokiaľ zaplatenie úrokov z omeškania a iných zmluvných pokút splatných podľa uvedenej zmluvy umožňuje kompenzáciu skutočnej škody, ktorú predajca alebo dodávateľ utrpel."

Rozsudok som čítal asi 4x, no bude to možno tým teplom a dvojitými zápormi a odporovacími súvetiami, no stále si nie som istý interpretáciou tohto rozsudku.

Ja si rozsudok vykladám tak, že pokiaľ vnútroštátne právo bráni kumulácii úrokov a úrokov z omeškania, tak toto vnútroštátne právo nie je možné preskúmať v zmysle smernice Rady 93/13/EHS. Pokiaľ zmluva pripúšťa kumuláciu úroku a úroku z omeškania, tak úroky z omeškania môže veriteľ zo spotrebiteľských zmlúv žiadať len v prípade, ak veriteľovi vznikla skutočná škoda, pričom úlohou úrokov a iných sankcií (zmluvnej pokuty) je kryť len túto skutočnú škodu. Inak povedané, ak veriteľ nepreukáže vznik skutočnej škody, nemá nárok právo žiadať popri úroku aj úrok z omeškania.

  Vladislav Pečík, 15. 12. 2022 v 11:09 - Výrok súdu o priznaní úroku z omeškania nemá obsahovať slová "do zaplatenia"

K formulácii výroku v časti priznávajúcej úroky z omeškania

Uznesenie KS Trnava, sp. zn. 31Cob/55/2019, dátum rozhodnutia: 30. 6. 2020

I. Žalobca sa domáhal uloženia úrokov z omeškania žalovanému „do zaplatenia“ jeho dlhu. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by úroky z omeškania patrili veriteľovi až do zaplatenia jeho pohľadávky dlžníkom. Podľa § 365 ods. 1 v spojení s § 369 Obchodného zákonníka (keďže v prerokúvanej veci ide o obchodný vzťah dvoch podnikateľov) má veriteľ právo na úroky z omeškania len po dobu omeškania dlžníka. Koniec omeškania dlžníka však nenastáva len zaplatením dlhu, ale môže nastať aj z rôznych iných dôvodov a to napr. každým zánikom dlhu inak než zaplatením (započítanie, splynutie, odpustenie, dohodou o zmene alebo zrušení záväzku, zánikom dlžníka, ak dlh neprechádza na právneho nástupcu). Koniec omeškania dlžníka môže nastať napríklad aj vznikom omeškania veriteľa v zmysle § 365 ods. 4 Obch. zák. (odmietnutím prijatia ponúknutého plnenia alebo neposkytnutím spolupôsobenia).

II. Formulácia „až do zaplatenia“ pri výrokoch rozsudkov o plnení v peniazoch je v praxi súdov bežná, to však nič nemení na tom, že takéto určenie úroku z omeškania nezodpovedá zákonu. Naopak, zákonu zodpovedá taký spôsob, že sa ohraničí len okamih vzniku nároku na úrok z omeškania a okamih konca tohto nároku sa neurčí. Pre formuláciu výroku bol rozhodný stav v čase vyhlásenia rozsudku (porov. § 217 ods. 1 C. s. p.). V tom čase však nie je zrejmé, ktorým zo spôsobov zánikov záväzku nárok na úrok z omeškania zanikne. Zánik nároku je potom možné uplatniť napr. v exekúcii vo forme námietok alebo návrhu na jej zastavenie z dôvodu, že zaniklo (resp. od určitého momentu zaniklo) právo priznané exekučným titulom.

III. Nárok na úrok z omeškania v zmysle § 365 ods. 1 a § 369 Obchodného zákonníka - patrí žalobcovi ako opakujúce sa plnenie od určeného dátumu na (zatiaľ) neurčitý čas, a to až do nastania takej právnej skutočnosti, s ktorou zákon spája skončenie omeškania dlžníka. To však vo výroku rozsudku nie je potrebné uvádzať, pretože to vyplýva zo zákona a bolo by nadbytočné v rozsudku (okrem výnimočných prípadov) vymedzovať všetky dôvody, kedy uložená povinnosť zaniká, stáva sa nevymáhateľnou a pod. Na to slúžia iné postupy a prostriedky (námietky proti exekúcii a návrh na jej zastavenie).

IV. Takáto formulácia výroku nespôsobuje ani jeho nevykonateľnosť alebo neurčitosť. V rozsudku sa nevymedzujú ani všetky dôvody zániku nároku na samotnú istinu, napriek tomu nie je vôbec sporné, že nárok môže zaniknúť zo všetkých zákonných dôvodov. Takisto je zrejmé, že ak úroky z omeškania plynú od určitého dňa a nie sú ohraničené, plynú dovtedy, kým nárok na ne nezanikne z dôvodov ustanovených zákonom.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím