lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (111)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (39)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (21)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Petr Novotný (6)
Xénia Petrovičová (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Petr Kolman (4)
Radovan Pala (4)
Ján Lazur (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Natália Ľalíková (4)
Maroš Hačko (4)
Monika Dubská (4)
Denisa Dulaková (3)
Adam Valček (3)
Jakub Jošt (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Ondrej Halama (3)
Josef Šilhán (3)
Ivan Bojna (3)
Pavol Kolesár (3)
Peter Pethő (3)
Roman Kopil (2)
Anton Dulak (2)
Andrej Kostroš (2)
Bob Matuška (2)
Zsolt Varga (2)
Martin Serfozo (2)
Marián Porvažník (2)
Juraj Schmidt (2)
Peter Varga (2)
Maroš Macko (2)
Juraj Straňák (2)
Michal Hamar (2)
Marek Maslák (2)
Jozef Kleberc (2)
Lukáš Peško (2)
Gabriel Volšík (2)
Dávid Tluščák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Martin Gedra (2)
Jiří Remeš (2)
lukasmozola (1)
Matej Kurian (1)
Katarína Dudíková (1)
Michal Ďubek (1)
Tibor Menyhért (1)
Tomáš Pavlo (1)
David Horváth (1)
Vladimir Trojak (1)
Ivan Priadka (1)
Petr Kavan (1)
jaroslav čollák (1)
Vladislav Pečík (1)
lukas.kvokacka (1)
Pavel Lacko (1)
Ladislav Pollák (1)
Martin Svoboda (1)
Dušan Rostáš (1)
Nora Šajbidor (1)
Petr Steiner (1)
Martin Šrámek (1)
Jana Mitterpachova (1)
peter straka (1)
Michal Jediný (1)
Peter Marcin (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Lucia Palková (1)
Vincent Lechman (1)
Tomáš Korman (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Tomáš Demo (1)
Marcel Jurko (1)
Robert Šorl (1)
Ondrej Jurišta (1)
Paula Demianova (1)
Matej Gera (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Viliam Vaňko (1)
Gabriel Závodský (1)
I. Stiglitz (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Martin Hudec (1)
Roman Prochazka (1)
Radoslav Pálka (1)
Natalia Janikova (1)
Igor Krist (1)
Marcel Ružarovský (1)
Emil Vaňko (1)
David Halenák (1)
Martin Estočák (1)
Martin Poloha (1)
Zuzana Adamova (1)
Peter Kubina (1)
Tomas Kovac (1)
Pavol Mlej (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Miriam Potočná (1)
Peter K (1)
Peter Janík (1)
Dušan Marják (1)
Martin Galgoczy (1)
Martin Bránik (1)
Bystrik Bugan (1)
Bohumil Havel (1)
Robert Vrablica (1)
Matej Košalko (1)
Eduard Pekarovič (1)
Róbert Černák (1)
Jakub Mandelík (1)
Tomáš Ľalík (1)
Juraj Lukáč (1)
Richard Macko (1)
Zuzana Klincová (1)
Zuzana Kohútová (1)
Adam Pauček (1)
Ivan Michalov (1)
Ján Pirč (1)
Ivan Kormaník (1)
Lucia Berdisová (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Prečo je „ústavná zvyklosť“ neústavná

Ondrej Halama, 03. 10. 2018 v 10:10

Slovensko aj Česká republika, ako štáty s kontinentálnym právnym systémom, sa často stávajú miestom debát o záväznosti ústavnej obyčaje. Ide najmä o právnu situáciu, keď prezident menuje premiéra. Údajne tu existuje „ústavná zvyklosť“ menovať ho z radov parlamentnej väčšiny. V tomto článku zhrniem argumenty, prečo táto „ústavná obyčaj“ nielenže nie je v týchto krajinách záväzná, ale jej existencia je protiústavná a bez právno-teoretického základu.

1. Rozpor so znakmi kontinentálneho právneho systému

Kontinentálny právny systém je založený výlučne na písomnom práve. Ak aj priznáva záväznosť nepísaným normám (napr. dobrým mravom), deje sa to výlučne prostredníctvom písaného práva (napr. Občiansky zákonník obsahuje povinnosť dodržovať dobré mravy, tie ale neuvádza). Ústavné zvyklosti nie sú ani písané, a ani na ne žiadny právny predpis neodkazuje. Ak by zákonodarca považoval ústavnú zvyklosť za žiaducu, nič mu nebráni ustanoviť ju v písomnej forme. „Ústavná obyčaj“ je teda proti základným znakom kontinentálneho právneho systému.

2. Rozpor s princípom zákonnosti, resp. ústavnosti

V kontinentálnom právnom systéme sa štáty spravujú princípom zákonnosti, t. j. štát a jeho orgány môžu postupovať len postupom predpísaným zákonnom, resp. ústavou. Ak by teda prezident postupoval podľa obyčaje, ktorá nie je uvedená v ústave, a neriadil sa vlastným svedomím ako mu ústava prikazuje (Čl. 101), postupoval by protiústavne.

3. Rozpor s princípom deľby moci, bŕzd a protiváh

Prezident, vláda, parlament a orgány súdnictva sú kreované podľa princípu deľby moci a princípu bŕzd a protiváh, ktorými sa riadi každý právny štát. Je v priamom rozpore s týmto princípom, aby bola vláda menovaná parlamentom, alebo cez právnu obyčaj parlamentom „automaticky dosadzovaná“. Náš prezident je nezávislý od ostatných ústavných orgánov, volený občanmi, a pri menovaní premiéra nie je viazaný žiadnou povinnosťou. Naopak, ústava mu prikazuje konať podľa vlastného svedomia. Tým sa predíde absurdným situáciám, ako v prípade, keď prezident Kiska dal vládu v štáte do rúk svojho protivníka z prezidentských volieb (o tom viac v článku na konci).

4. Rozpor s princípom právnej istoty

Písomná forma práva je odôvodnená najmä vyššou právnou istotou oproti nepísanej forme práva. Keď je právo písané, každý má možnosť sa s ním oboznámiť a spoznať jeho obsah v určitej a zrozumiteľnej forme. Vďaka tomu môžu adresáti právnych noriem predvídať správanie štátu a iných subjektov. Akákoľvek „obyčaj“ je nepísaná a v právnom štáte (vrátane SR) založenom na právnej istote nežiaduca.

Argumenty druhej strany

Zástancovia uvedenej obyčaje sa opierajú o to, že naše republiky sa spravujú parlamentnou formou vlády. Keď však porovnáme naše ústavné zriadenie so vzorom parlamentnej formy, t. j. so Spojeným kráľovstvom, zistíme že takýto typ parlamentnej formy u nás nemáme. Naopak, je tu niekoľko rozdielov, s ktorých najvýraznejšie sú dva: 1. volený prezident, namiesto monarchu, 2. iný právny systém (kontinentálny).

Druhý z argumentov, je potreba „stabilnej vlády“. Tento argument vypovedá veľa o vnútornom nastavení jeho autorov – ústavu nechápu ako rámec pre riadne a poctivé spravovanie štátu, ale ako nástroj pre stabilné vykonávanie moci. Preto v spojení zákonodarnej (parlament) a výkonnej moci (vláda) nevidia hrozbu, ale výhodu. Nechápu, že parlament by mohol dôverovať aj vláde, ktorá netúži po koncentrácii moci. Nevedia si predstaviť, že inštitút vyslovovania dôvery by niekedy mohol slúžiť aj na niečo iné, ako na prezentáciu opozície (v prípade kladného výsledku), alebo na oznámenie rozpadu vládnej koalície (v prípade záporného výsledku).

Záver

Uvedená „ústavná zvyklosť“ je v rozpore s troma princípmi právneho štátu a v kontinentálnom právnom systéme nemá žiadny právno-teoretický základ. Z uvedeného dôvodu považujem túto politickú zvyklosť za neústavnú. Jej jediný účel spočíva v pohodlnom vládnutí a koncentrácii moci. Avšak právna veda v priebehu histórie postupuje opačne - hľadá riešenia ako koncentrácii moci a jej ľahkému zneužitiu zabrániť (ideálnu formu štátu). Zdá sa mi občas, že mnohí dnešní právnici tento odkaz Aristotela, Locka, Montesquieua ignorujú.

Kto chce na túto tému čítať aj iný môj článok, nech navštívi môj blog.


Názory k článku Prečo je „ústavná zvyklosť“ neústavná :


  Martin Friedrich, 04. 10. 2018 v 09:40 - Zo súdnej praxe 4/2018

Rád by som upozornil na zaujímavý článok na túto tému od JUDr. Drgnoca v časopise Zo súdnej praxe 4/2018 pod názvom "Nepísané ústavné právo".

  Ondrej Halama, 28. 10. 2018 v 12:15 - čakal som väčšiu diskusiu

keď nepriamo obviním mnohých právnikov z pochlebovania vládnej moci

  Ondrej Halama, 22. 03. 2020 v 14:06 - citát z odbornej literatury a čo nás učili

Teorie práva (Kubu, Hungr, Osina), Linde Praha, a.s., 2007:
"Obyčejové právo jako samostatný - s psaným právem souběžný popř. s ním konkurující - právní systém dnes v oblasti kontinentálního práva neexistuje už téměř nikde, ani u nás." Nás tiež na UK BA učili, že nič také u nás nie je, že je to vlastne zastaraná forma práva. Preto sa vždy čudujem, kde študovali tí právnici, ktorí právne zvyklosti v našom práve obhajujú.

  Ondrej Halama, 24. 04. 2020 v 22:38 - Prusák k právnej obyčaji:

„Právne obyčaje nie sú prameňom slovenského práva, avšak do roku 1950 sa na Slovensku uplatňovalo obyčajové právo, osobitne v oblasti občiansko-právnych vzťahov … Právne obyčaje boli charakteristickým a prevládajúcim prameňom práva minulosti… Dnes sa právna obyčaj považuje za prameň práva vývojom prekonaný, a to aj v systéme common law, ktoré je prevažne právom precedensov… Tvrdí sa, že zákonné právo lepšie vyhovuje modernej dobe a právnej istote než právo obyčajové. Je určitejšie, prístupnejšie a demokratickejšie. Do právnych systémov vnieslo podstatné reformy vrátane princípu právnej slobody, rovnosti pred zákonom a ideu kontroly moci, kým obyčajové právo zakotvené v minulosti stálo na strane mocných.“
(Prusák, Jozef.: Teória práva. Bratislava: 1999, s. 198).

  Ondrej Halama, 19. 05. 2020 v 12:44 - Prusák k parlamentnej forme vlády

"Finálne sa zvýrazní, že tak prezidentská forma, ako aj parlamentné formy sa stále vývojom transformujú. Parlamentné formy preberajú z klasickej prezidentskej republiky najmä po druhej svetovej vojne niektoré prvky, ktoré posilňujú výkonnú moc a ktorých funkcie významne modifikujú klasický parlamentarizmus. So zreteľom na tento vývoj je celkom odôvodnené vedľa klasickej parlamentnej formy postaviť aj parlamentno-prezidentskú alebo prezidentsko-parlamentnú formu vlády". V SR podľa mňa došlo k posilneniu výkonnej moci najmä tým, že bola zavedená priama voľba prezidenta.

  Ondrej Halama, 19. 05. 2020 v 12:51 - Prusák k parlamentnej forme vlády 2

" Hybridnou formou vlády je aj parlamentný systém Slovenskej republiky, ktorý prijal niektoré prvky deľby moci. Slovenská republika nie je v tomto smere nijakou výnimkou, pretože najmä po druhej svetovej vojne... sa klasické parlamentné systémy európskych štátov modernizovali. Najmä tým, že prevzali niektoré prvky deľby moci, vrátane časti brzdných mechanizmov, predovšetkým ústavné súdnictvo a správne súdnictvo, ako aj posilnenie exekutívy voči parlamentu, tak na strane kabinetu, ako aj hlavy štátu, okrem iného jeho priamu voľbu obyvateľstvom alebo priznaním práva veta."

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím