Autoři:

Povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „PZP“) je známa nielen držiteľom motorových vozidiel, ale aj širšej verejnosti. Práva a povinnosti subjektov prameniace z predmetného poistného vzťahu sú legislatívne vymedzené v zákone č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“). Pri konkrétnej poistnej udalosti je potom rozsah nárokov poisteného pozitívne enumerovaný v paragrafe 4 zákona o PZP.

Samotné uplatňovanie práva na náhradu uplatnených a preukázaných nárokov poškodeného bude závisieť od okolností toho-ktorého prípadu. Nás bude primárne zaujímať situácia, kedy dopravná nehoda, zakladajúca právo na náhradu z PZP, bude predmetom vyšetrovania a v konečnom dôsledku aj rozhodovania súdu v rámci trestného konania, v ktorom môže byť vinníkovi dopravnej nehody uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu. Novovytvorený vzťah s viacerými subjektmi prináša so sebou viaceré komplikácie, ktorých riešenie nebolo doposiaľ v doktrinálnej ani judikatúrnej praxi jednoznačne stabilizované. Cez prizmu jednej modelovej situácie sa pokúsim predostrieť základné úskalia problematiky s jej potencionálnymi riešeniami.

MODELOVÁ SITUÁCIA: Dopravná nehoda, pri ktorej je poškodenému-chodcovi spôsobená smrť. Súd v rámci konania o dohode o vine a treste popri podmienečnom treste odňatia slobody uloží obvinenému (ďalej aj ako „vodič“) uhradiť manželke nebohého spôsobenú škodu - pohrebné náklady vo výške 1.500,- EUR. Odsúdený sumu uhradí v dvoch splátkach. Prvú (750,- EUR) tesne po právoplatnosti rozsudku, druhú (750,- EUR) po uplynutí skúšobnej doby na výzvu súdu. Medzi prvou a druhou splátkou však poisťovňa titulom PZP uhradila poškodenej manželke vydokladované pohrebné náklady vo výške 2.000,- EUR. Poškodená tak z rovnakého titulu obdržala dve plnenia: jedno od odsúdeného, ktorému bola rozsudkom uložená bližšie nešpecifikovaná povinnosť uhradiť pohrebné náklady; druhé od poisťovne, ktorá plnila na základe riadne vydokladovaných pohrebných nákladov. Je zrejmé, že určitá peňažná suma „skončila“ u subjektu, ktorý naň nemá právo, resp. toto právo stratil. Pokiaľ sa vodič chce domôcť svojho práva vyplývajúceho z paragrafu 4 zákona o PZP, dostáva sa pred právne zložitú situáciu. Nasledujúce riadky obsahujú analýzu potenciálnych riešení, ktoré by vodič mohol zvážiť:

1. žaloba na plnenie v zmysle § 4 zákona o PZP voči poisťovateľovi a žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia voči poškodenej

Vodič by sa sumy 1.500,- EUR dožadoval uplatnením dvoch samostatných nárokov voči dvom zodpovedným subjektom:

A. nárok vo výške 750,- EUR (prvá splátka) voči poisťovateľovi ako majetkové právo, ktoré poistenému vyplýva z § 4 zákona o PZP. O tejto eventualite je však nevyhnutné uvažovať v intenciách naznačených v závere úvah o možných riešeniach. Ako možnosť sa javí tiež uplatnenie nároku voči poisťovateľovi na základe skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia uvedenej v § 454 Občianskeho zákonníka - Plnenie za iného, čo mal podľa práva plniť sám. Aplikácia tohto zákonného ustanovenia by bola odôvodnená tým, že v čase plnenia prvej časti súdom uloženej sumy poisťovateľ neposkytol poškodenej manželke žiadnu náhradu za vynaložené pohrebné náklady. Táto úvaha je však odôvodnená len v tom prípade, že poisťovateľ mal vedomosť o svojej povinnosti poskytnúť náhradu za poisteného. Otázne je, či ako dostatočná notifikácia postačuje trestný rozsudok, ktorý žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikuje rozsah vynaložených pohrebných nákladov. V uvedenom kontexte možno však zásadnú prekážku vidieť v tom, že predpokladom pre aplikáciu predmetného ustanovenia je aj to, aby ten, kto plní za iného nebol sám právne povinný na toto plnenie (R 1/1979). Právna povinnosť uhradiť pohrebné náklady však odsúdenej bola súdom jednoznačne uložená.

B. druhú časť uhradených pohrebných nákladov uplatní odsúdený voči poškodenej, ktorá sa v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatila tým, že prijala plnenie bez právneho dôvodu. Favorizácia tejto skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia pred „plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol“ je daná tým, že pri druhej uvedenej sa vyžaduje, aby dlh v čase poskytnutia stále existoval. Záväzok vodiča však poskytnutím plnenia zo strany poisťovateľa zanikol.

2. žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia výlučne voči poškodenej

V tomto prípade by vodič uplatnil svoj nárok výlučne voči poškodenej, avšak na základe dvoch rozličných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia:

A. prvú časť uhradenej sumy ako plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol ( § 451 Občianskeho zákonníka). Obdobne tu platí to, čo bolo uvedené v predchádzajúcich bodoch - právny dôvod odpadol dňom poskytnutia plnenia zo strany poskytovateľa.

B. druhú časť odôvodní vodič tým, že plnil bez právneho dôvodu ( § 451 Občianskeho zákonníka).

Za čo do právnej argumentácie saturovanejšie riešenie považujeme možnosť číslo 1. Uvedené platí samozrejme len za predpokladu, že (i) náklady poškodenej boli skutočne v plnej miere pokryté plnením poisťovateľa (v modelovom prípade vyčíslené na 2.000,- EUR) a (ii) poisťovateľ v čase plnenia mal vedomosť o tom, že vodič už poškodenej plnenie poskytol. Pokiaľ nie je splnený predpoklad označeným číslo (ii), do úvahy bude prichádzať zrejme iba postup voči poškodenej podľa bodu 2. Pri uplatňovaní nároku na náhradu pohrebných nákladov je potrebné tiež brať na zreteľ zákonnú limitáciu normovanú § 449 Občianskeho zákonníka, § 101 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ako aj nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. Poškodená by pre preukázanie dôvodnosti svojich nárokov musela naopak osvedčiť, že ňou vynaložené náklady presiahli sumu poskytnutú poisťovateľom (v našom prípade 2.000,- EUR) a zároveň nepresiahla zákonom stanovený limit.

Otázka premlčania práva poisteného podľa § 4 zákona o PZP

V kontexte uvedenej modelovej situácie sa záverom ostáva zamyslieť nad otázkou, akým spôsobom sa bude premlčiavať právo poisteného na náhradu nárokov v zmysle § 4 ods. 2 zákona o PZP. Samotný zákon o PZP v súvislosti s premlčaním rieši výlučne problematiku priameho nároku poškodeného na náhradu škody voči poisťovateľovi. Z tohto dôvodu by sa na pertraktovanú problematiku mal v zmysle § 1 ods. 2 zákona o PZP aplikovať Občiansky zákonník a ním stanovená všeobecná trojročná premlčacia doba ( § 101 Občianskeho zákonníka).

Predostreté situácie je možné modifikovať ťažko vyčerpateľným množstvom spôsobov. Konečné odpovede na položené otázky by v rezultáte priniesla najmä rozhodovacia prax súdov. Verím však, že názor každého diskutujúceho dokáže do tejto problematiky priniesť viac svetla.

Nález ÚS SR III. ÚS 602/2022-34

20. Krajský súd v odôvodnení namietaného rozsudku určil moment zániku účelnosti nákladov spojených sužívaním náhradného vozidla poškodeným vzávislosti od toho, či ide o škodu čiastočnú alebo totálnu. V prípade čiastočnej škody krajský súd dospel k záveru, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Vtejto časti sa ústavný súd snázorom krajského súdu stotožňuje. V prípade totálnej škody ale krajský súd dospel k záveru, že účelnosť nákladov spojených sužívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď je objektívne zistiteľné, že oprava poškodeného vozidla je neúčelná, a v prípade sťažovateľky tento moment nastal, keď jej žalovaná oznámila spôsob likvidácie škodovej udalosti (neúčelnosť opravy vozidla). Tento záver však ústavný súd považuje za ústavne neudržateľný.

21. Poškodený, ktorému na motorovom vozidle vznikla čiastočná škoda, a poškodený, ktorému vznikla škoda totálna, sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, keďže obaja nemôžu z objektívnych dôvodov užívať svoje vlastné motorové vozidlo a riešenie im ponúka nájom náhradného vozidla. Legitímna je preto otázka, prečo má byť poškodený, ktorému vznikla na motorovom vozidle totálna škoda v horšom postavení ako poškodený, ktorému vznikla škoda čiastočná, do ktorého ho dostane taký výklad právnej normy, podľa ktorého účelnosť nákladov možno považovať len do oznámenia poisťovne o spôsobe likvidácie. Poškodený ani po tomto oznámení poisťovne nemôže naďalej využívať svoje vlastné motorové vozidlo, čiže nedochádza k zmene jeho postavenia a naďalej je nútený využívať náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak možno považovať dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp.poukázania finančných prostriedkov] za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady.

22. Za oznámenie o ukončení šetrenia škodovej udalosti nie je možné považovať predbežné oznámenie poisťovne o rozsahu poškodenia vozidla, t. j. oznámenie o spôsobe, akým bude poisťovňa ďalej pri šetrení škodovej udalosti postupovať. Dôležitým kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukazfinančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd Českej republiky v náleze č. k. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára 2021.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím