lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (161)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Krajčírovič (7)
Ondrej Halama (7)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Ľuboslav Sisák (6)
Xénia Petrovičová (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Pavol Szabo (4)
Josef Kotásek (4)
Maroš Hačko (4)
Monika Dubská (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Ivan Bojna (4)
Ján Lazur (4)
Natália Ľalíková (4)
Jakub Jošt (3)
Denisa Dulaková (3)
Pavol Kolesár (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Josef Šilhán (3)
Marián Porvažník (3)
Martin Serfozo (2)
Bob Matuška (2)
Jozef Kleberc (2)
Marek Maslák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Roman Kopil (2)
Jiří Remeš (2)
Ladislav Pollák (2)
Dávid Tluščák (2)
Tomáš Plško (2)
Richard Macko (2)
Juraj Schmidt (2)
Maroš Macko (2)
Juraj Straňák (2)
Peter Varga (2)
Andrej Kostroš (2)
Michal Hamar (2)
Anton Dulak (2)
Peter Zeleňák (2)
Gabriel Volšík (2)
Zsolt Varga (2)
Lukáš Peško (2)
Martin Gedra (2)
Martin Svoboda (1)
Zuzana Klincová (1)
Michaela Stessl (1)
Ján Pirč (1)
I. Stiglitz (1)
Zuzana Adamova (1)
Tomáš Korman (1)
Peter Marcin (1)
lukasmozola (1)
Andrej Majerník (1)
Zuzana Kohútová (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Matej Kurian (1)
Marcel Ružarovský (1)
Miriam Potočná (1)
Dávid Kozák (1)
Petr Steiner (1)
Pavol Mlej (1)
Katarína Dudíková (1)
Eduard Pekarovič (1)
Robert Šorl (1)
Petr Kavan (1)
Martin Estočák (1)
jaroslav čollák (1)
Vincent Lechman (1)
Nora Šajbidor (1)
Ivan Michalov (1)
Ondrej Jurišta (1)
Juraj Lukáč (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Tomáš Demo (1)
Bystrik Bugan (1)
Adam Pauček (1)
Lucia Palková (1)
Petr Novotný (1)
David Horváth (1)
Radoslav Pálka (1)
Ivan Kormaník (1)
Patrik Patáč (1)
David Halenák (1)
Peter K (1)
Dušan Marják (1)
Emil Vaňko (1)
Lucia Berdisová (1)
Tomáš Ľalík (1)
Paula Demianova (1)
Martin Galgoczy (1)
Mikuláš Lévai (1)
Tibor Menyhért (1)
Tomas Pavelka (1)
Matej Gera (1)
Adam Glasnák (1)
Peter Kubina (1)
Martin Hudec (1)
Tomas Kovac (1)
Martin Šrámek (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Robert Vrablica (1)
Róbert Černák (1)
Natalia Janikova (1)
Vladimir Trojak (1)
Michal Ďubek (1)
Martin Bránik (1)
Gabriel Závodský (1)
Tomáš Pavlo (1)
Bohumil Havel (1)
Patrik Pupík (1)
Ivan Priadka (1)
Vladislav Pečík (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Peter Janík (1)
lukas.kvokacka (1)
Pavel Lacko (1)
Michal Jediný (1)
Pavol Chrenko (1)
Dušan Rostáš (1)
Matej Košalko (1)
peter straka (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Viliam Vaňko (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Roman Prochazka (1)
Marcel Jurko (1)
Jakub Mandelík (1)
Jana Mitterpachova (1)
Martin Poloha (1)
Igor Krist (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Mestská polícia a pokutovanie jazdy na červenú

Marcel Ružarovský, 15. 04. 2020 v 14:39

Zdravím všetkých, už dlhšie sa venujem právnym otázkam v oblasti priestupkov v doprave a polícii.

Od 01.12.2019 nadobudla účinnosť novela, ktorá posilnila právomoci obecnej polície v doprave.

Podľa § 3 ods. 1 písm. f) zákona č. 564/1991 Zb. obecná polícia prejednáva v blokovom konaní priestupky ustanovené osobitným predpisom a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané porušením príkazu, zákazu alebo obmedzenia vjazdu, jazdy, odbočenia, otáčania, cúvania, zastavenia alebo státia vyplývajúceho zo všeobecnej úpravy cestnej premávky alebo z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.


Z tohto ustanovenia obce a mestá vyvodzujú oprávnenie mestského policajta prejednať v blokovom konaní priestupok - nezastavenie na stopke alebo na červený signál na semafore.


Takéto oprávnenie podľa môjho názoru z citovaného ustanovenia nevyplýva.


1. zákon jasne hovorí, že mestský policajt môže prejednať tie priestupky, ktoré účastník cestnej premávky spácha tak, že poruší príkaz, zákaz alebo obmedzenie konkrétnych úkonov, ktoré sú v danom ustanovení vymenované, pričom príkaz, zákaz alebo obmedzenie môže vyplývať zo zákona, dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.


Z uvedeného nie je možné podľa mňa dospieť k tomu, že môžu prejednávať akýkoľvek priestupok, ktorý je spáchaný porušením akéhokoľvek príkazu alebo zákazu. Porušenie príkazu alebo zákazu (ako aj obmedzenia) sa má viazať len na vjazd, jazdu, odbočenie, otáčanie, cúvanie, zastavenie alebo státie.


2. ak by mala mestská polícia prejednávať všetky priestupky spáchané porušením zákazu alebo príkazu, potom by z nej nebol poriadkový útvar obce, ale útvar vykonávajúci dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, pretože by prakticky mohli riešiť akékoľvek porušenie zákona (svetlá, pásy, telefonovanie a pod.). Takéto ponímanie mestskej polície by podľa mňa odporovalo účelu zákona o obecnej polícii.

3. Ak by mestská polícia mohla prejednávať každý priestupok spáchaný porušením príkazu alebo zákazu, potom je otázne, prečo zákonodarca do predmetného ustanovenia vymenoval jednotlivé úkony účastníka cestnej premávky (na ktoré sa má regulácia podľa môjho názoru vzťahovať). Teda nebolo by potrebné do ustanovenia § 3 ods. 1 písm. f) zákona uvádzať, že regulácia (príkaz, zákaz, obmedzenie) sa má týkať zastavenia alebo státia, lebo keď mestský policajt môže prejednávať všetky zákazy a príkazy, logicky by sa to vzťahovalo aj na tieto dva.


Teda ani logický výklad podľa môjho názoru neumožňuje dospieť k tomu, že mestský policajt by mohol prejednávať všetky priestupky spáchané porušením príkazu alebo zákazu (ale len tie, ktoré sa týkajú jazdy, vjazdu, státia a pod., ktoré sú uvedené v danom ustanovení).

Zároveň, aby mestská polícia mohla prejednávať každé porušenie príkazu alebo zákazu, potom čo druhá časť ustanovenia týkajúca sa porušenie obmedzenia? Malo by sa potom porušenie obmedzenia vzťahovať na tie úkony, ktoré sú v citovanom ustanovení uvedené? Podľa mňa ani to nie je možné, pretože porušiť obmedzenie niektorých úkonov nie je možné - napr. obmedzenie odbočenia. Nerešpektovanie "obmedzenia odbočenia" zákon č. 8/2009 Z. z. ani nepozná. Tu môžeme hovoriť napríklad o zákaze odbočenia, ale nie o všetkých úkonoch, ktoré sú v analyzovanom ustanovení vymedzené (teda jazda, vjazd, cúvanie, státie, zastavenie, odbočovanie, otáčanie). Ide preto o ďalší argument proti tomu, že by mestský policajt mohol prejednávať každé porušenie príkazu alebo zákazu.

4. dôvodová správa k novele hovorí o tom, že sa mal zjednotiť a vymedziť rozsah pravidiel, ktorých porušenie by bola oprávnená blokovo prejednávať mestská polícia. Zákon o obecnej polícii v znení do 30.11.2019 totiž neumožňoval mestskej polícii jednotne riešiť niektoré porušenia zákona - napr. mohli prejednávať neuposlúchnutie zákazu otáčania vyplývajúceho z dopravnej značky, ale nemohli prejednať zákaz otáčania vyplývajúceho z právnej úpravy.


Za týmto účelom sa to malo zjednotiť, aby mohli prejednávať vymedzený rozsah pravidiel, bez ohľadu na to, či vyplývajú z právnej úpravy, dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.


Hoci dôvodová správa nie je záväzná, môže nám pomôcť pri hľadaní účelu zákona. Podľa môjho názoru účelom zákona určite nebolo umožniť príslušníkom mestskej polície prejednávať akékoľvek porušenie zákazu alebo príkazu (vzhľadom na argumentáciu v bodoch 1 - 4), ako aj vzhľadom na dôvodovú správu, ktorá jasne hovorí o vymedzení rozsahu pravidiel (teda vymedziť konkrétne pravidlá, nie umožniť prejednávať všetky, ktoré sa týkajú porušenia zákazu alebo príkazu).


Nad rámec uvedeného by som ešte dodal, že od 01.04.2020 je účinná vyhláška č. 30/2020 Z. z. o dopravných značkách (čiastočne nahradila vyhlášku č. 9/2009 Z. z.).


V § 15 ods. 2 písm. a) vyhlášky je uvedené, že ak svieti signál červenej farby „Stoj“; vodič musí zastaviť pred križovatkou.


Opäť podľa mňa nejde o správne formulovaný predpis, pretože výklad pojmom v cestnej premávke je uvedený v zákone č. 8/2009 Z. z. Zastavením sa rozumie uvedenie vozidla do pokoja na nevyhnutne potrebný čas za účelom vystúpenia, nastúpenia, vyloženia alebo zloženia nákladu. To by potom znamenalo, že signál červenej farby na semafore nám prikazuje uviesť vozidlo do pokoja na nevyhnutne potrebný čas, za účelom vystúpenia alebo vyloženia nákladu. Takáto situácia je však v praxi nepredstaviteľná.


Vyhláška č. 9/2009 Z. z. účinná do 31.03.2020 v tejto súvislosti hovorila, že na signál červenej farby je vodič povinný zastaviť vozidlo. Zastavením vozidla sa podľa zákona o cestnej premávke rozumie prerušenie jazdy z dôvodu nezávislého od vodiča (teda napr. na pokyn policajta, dopravnej značky, červeného signálu a pod.).


Aj nová právna úprava (vyhláška č. 30/2020 Z. z.) by sa preto mala vykladať v tomto duchu a rešpektovať pojmy zákona o cestnej premávke, pričom takéto zlyhanie zákonodarcu nemôže tento stav zmeniť.



Názory k článku Mestská polícia a pokutovanie jazdy na červenú:


  Peter Jesensky, 09. 07. 2020 v 14:56 - Právomoci

Dobrý deň, p.Ružarovský, súhlasím s Vami.

Dovolím si však napísať k MsP jednu otázku, ktorá podľa mňa taktiež nie je jasná. Zásada "Ne bis in idem", teda nie dvakrát v tej istej veci a pokuta za parkovanie, ktoré postihuje MsP uložením blokovej pokuty. Pokuta bola zaplatená, tzv. papuča bola zložená z auta, ale vodič autom neodišiel a nechal tam naďalej stáť auto. Podľa môjho názoru platí zásada ne bis in idem, v danom prípade považujem tento priestupok po pokračujúci delikt a nie je možné uďeliť opätovnú blokovú pokutu v priestupkovom konaní. Aký máte na to názor?

  Marcel Ružarovský, 19. 07. 2020 v 17:43 - Ne bis in idem

Dobrý deň, som rád, že zdieľate môj názor.

K Vašej otázke uvádzam nasledovné:

Nemyslím si, že by išlo o zásadu ne bis in idem. Tým, že bola pokuta zaplatená, došlo k právoplatnému skončeniu veci. Ak vozidlo nebolo odstránené z miesta, na ktorom je zastavenie alebo státie zakázané, ide podľa mňa o recidívu.

O pokračovací delikt by podľa mňa išlo v prípade, ak by vodič pokutu nezaplatil na mieste ale rozhodol by sa pre správne konanie.

Napríklad aj pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy ide o jeden skutok až do rozhodnutia Okresného súdu. Následne sa jedná už o nový skutok, keď v ňom páchateľ pokračuje.

Teda v trestnom práve vo všeobecnosti platí, že ak páchateľ v konaní pokračuje aj po vznesení obvinenia, ide o nový skutok ( § 122 ods. 13 TZ).

Aplikujúc uvedené (per analogiam) na "náš" prípad, obvinenie bolo páchateľovi oznámené ústne priamo na mieste, pričom na mieste sa vec aj právoplatne vyriešila.

Z toho dôvodu zastávam názor, že ide o nový skutok, za ktorý mu môže byť uložená nová pokuta.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím