lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (107)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (37)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (21)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Novotný (7)
Miroslav Kulatý (6)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Ján Lazur (4)
Radovan Pala (4)
Josef Kotásek (4)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Maroš Hačko (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Szabo (4)
Josef Šilhán (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Kotvan (3)
Jakub Jošt (3)
Ivan Bojna (3)
Pavol Kolesár (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Martin Gedra (2)
Andrej Kostroš (2)
Bob Matuška (2)
Maroš Macko (2)
Lukáš Peško (2)
Zsolt Varga (2)
Marek Maslák (2)
Martin Serfozo (2)
Peter Varga (2)
Marián Porvažník (2)
Jozef Kleberc (2)
Jiří Remeš (2)
Ondrej Halama (2)
Juraj Straňák (2)
Michal Hamar (2)
Dávid Tluščák (2)
Juraj Schmidt (2)
Ludmila Kucharova (2)
Gabriel Volšík (2)
Anton Dulak (2)
Roman Kopil (2)
Miriam Potočná (1)
Radoslav Pálka (1)
Tomáš Pavlo (1)
Martin Poloha (1)
Jana Mitterpachova (1)
Martin Estočák (1)
Robert Vrablica (1)
Peter Kubina (1)
Petr Kavan (1)
Ján Pirč (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Martin Hudec (1)
Matej Kurian (1)
Bystrik Bugan (1)
Dušan Marják (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Vincent Lechman (1)
Eduard Pekarovič (1)
Róbert Černák (1)
Emil Vaňko (1)
Vladislav Pečík (1)
David Horváth (1)
Ivan Michalov (1)
Tomas Kovac (1)
peter straka (1)
Michal Jediný (1)
Paula Demianova (1)
Pavel Lacko (1)
Zuzana Klincová (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
lukasmozola (1)
lukas.kvokacka (1)
Matej Gera (1)
Bohumil Havel (1)
Roman Prochazka (1)
Katarína Dudíková (1)
Martin Svoboda (1)
Martin Šrámek (1)
Dušan Rostáš (1)
Peter Marcin (1)
Viliam Vaňko (1)
Zuzana Adamova (1)
Vladimir Trojak (1)
Ivan Priadka (1)
Lucia Palková (1)
Pavol Mlej (1)
Igor Krist (1)
Natalia Janikova (1)
Zuzana Kohútová (1)
Jakub Mandelík (1)
Peter K (1)
Tomáš Demo (1)
Matej Košalko (1)
Martin Bránik (1)
David Halenák (1)
I. Stiglitz (1)
Lucia Berdisová (1)
Ondrej Jurišta (1)
Marcel Jurko (1)
Richard Macko (1)
Ladislav Pollák (1)
Tomáš Korman (1)
Ivan Kormaník (1)
Nora Šajbidor (1)
Robert Šorl (1)
Tomáš Ľalík (1)
Michal Ďubek (1)
Gabriel Závodský (1)
Marcel Ružarovský (1)
Tibor Menyhért (1)
Peter Janík (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Petr Steiner (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
jaroslav čollák (1)
Juraj Lukáč (1)
Martin Galgoczy (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Uplatňovanie inštitútu „Time at large“ v slovenskom práve

Peter Kotvan, 22. 05. 2020 v 13:23

Dobrý deň všetkým pravidelným aj nepravidelným prispievateľom, diskutérom a publiku.

Rozhodol som sa, že tu budem z času na čas uverejňovať aj ja niektoré svoje podnety, pretože predpokladám, že by tu mohla byť živá diskusia a priestor pre vytvorenie dákej zhody pri aplikácii práva, prípadne tlaku na zmenu úpravy.

Mojim prvým príspevkom do diskusie je aplikácia inštitútu „time at large“ v slovenskom práve.

Podľa slovenského Obchodného zákonníka sú podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo (i) dohoda o cene a (ii) dohoda o predmete diela.

Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela.

Zmluvné strany sa teda vôbec nemusia v zmluve dohodnúť na čase vykonania diela. Samozrejme, ak sa na čase vykonania diela dohodnú, je pre nich záväzný.

Čas diela v dôsledku okolností na stavbe však môže byť posunutý.

Predmetom sporov v takom prípade býva otázka, aký je nový čas dodania diela. Spravidla je omeškanie diela spôsobené súbežným pôsobením okolností, ktoré môžu byť nezávislé na vôli strán, prípadne boli zapríčinené jednou stranou, alebo aj oboma.

Objednávateľ má lepšie postavenie, pretože tvrdí, že zhotoviteľ je v omeškaní s dodaním diela, a tak dochádza k zmene obsahu záväzku a jemu vznikajú nové práva a zhotoviteľovi nové povinnosti. V súlade so zmluvou má objednávateľ obvykle k dispozícii možnosť uplatnenia zmluvnej pokuty a iných inštitútov, na základe ktorých znižuje cenu diela. Hoci započítavanie sa mu môže vypomstiť, je to veľmi lákavé a je to bežná prax, že takto vytvára objednávateľ tlak na zhotoviteľa.

Zhotoviteľ musí v takom prípade uplatniť žalobu na plnenie zníženej časti diela, kde musí preukázať, že uplatnenie zmluvnej pokuty bolo nedôvodné, táto zmluvná pokuta neexistuje a započítanie tiež nebolo možné, a že nebol v omeškaní.

Aby sa predchádzalo sporom, štandardné zmluvy obsahujú povinnosť oznamovať akékoľvek okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť včasné a riadne dodanie diela a následne právo uplatniť si zo strany zhotoviteľa predĺženie času vykonania diela a prípadnej aj zvýšenie ceny diela. Zmyslom claimov teda je umožniť zhotoviteľovi zbaviť sa zodpovednosti za škody spôsobenej omeškaním objednávateľa a zároveň umožniť objednávateľovi, aby po akceptácii claimu a dohode na novom čase na vykonanie diela mal nárok na zmluvnú pokutu.

V Británii sa uplatňuje princíp, kedy je čas podstatný (time is of the essence), teda je dohodnutý záväzný čas vykonania diela, alebo je čas nepodstatný (time at large), kedy sa dielo vykoná v primeranom čase s ohľadom na povahu diela.

Do tohto momentu máme úpravu zhodnú.

V Británii sa však vyvinula taká prax, že pokiaľ objednávateľ nie je súčinný a neakceptuje nárok zhotoviteľa a nedohodne sa na novom čase vykonanie diela, má sa za to, že pre neho včasné vykonanie diela nie je dôležité a pokiaľ sa dostane v projekte za pôvodný záväzný čas vykonania diela, bez dohody na novom záväznom čase, dielo sa automaticky zhotoví v čase primeranom okolnostiam. Vyplýva to z povahy ich dohody, kedy spoločne vyhlásili, že ich spoločným cieľom je včasné a riadne dokončenie diela, že si budú oznamovať všetky vplyvy na realizáciu diela a jasne si rozdelili, kto znáša konkrétne rizika, na základe čoho je zrejmé, kto má právo na zvýšenie ceny diela, úhradu nákladov, prípadne posun diela. Objednávateľ je trestaný za neposkytnutie súčinnosti a vytváranie sporovej situácie, kedy nie je zrejmé, aký je čas vykonania diela. Je to úplne legitímny mechanizmus pre rozumné usporiadanie vzťahov.

Ja osobne si myslím, že pri aplikácii zmluvných podmienok FIDIC v slovenskej republike, resp. aj pri zmluve o dielo šitej na mieru, kde je upravený obdobný mechanizmus claimovania, by nemalo nič brániť, aby objednávateľ stratil výhodu záväzného času vykonania diela, ak sa nedohodne so zhotoviteľom pred jej uplynutím na novom čase vykonania diela, po tom ako je zrejmé, že vznikli príčiny, ktoré spôsobili posun harmonogramu a aj času na vykonanie diela.

Čo si myslíte Vy?

Ďakujem vopred za Vaše príspevky.

Peter Kotvan

https://www.kotvan.sk/uplatnovanie-institutu-time-at-large-v-slovenskom-prave


Názory k článku Uplatňovanie inštitútu „Time at large“ v slovenskom práve:


  J.Va, 28. 05. 2020 v 12:37 - common law

Zaujimavá problematika len neviem či som pochopil správne ak tvrdíte, že táto britská koncepcia time at large by mala byť nadradená zmluvným vzťahom medzi objednávateľom a zhotoviteľom ?

AK uvádzate podmienky FIDIC, tak v nich sú uvedené presné dôvody, ktoré môžu predĺžiť lehotu výstavby pre zhotoviteľa s tým, že predĺženie lehoty výstavby nenastáva automaticky, ale je predmetom Claimu (nároku zhotoviteľa), ktorý býva posudzovaný treťou stranou (stavebným dozorom).

Čo sa týka časových claimov pri veľkých infraštruktúrnych projektov je to celkovo problematika odborne veľmi náročná (neviem či na slovensku máme vôbec nejakého špičkového odborníka v tomto smere) a preto mi príde nesprávne nútiť objednávateľa na dohodnutie lehoty na predĺženie lehoty na dokončenie diela, keď konečné riešenie časových claimov býva dosiahnuté niekedy až dávno po ukončení a odovzdaní diela.


  Jakub Kollar, 08. 06. 2020 v 19:45 - Slovensko - Time at large

Pokial konceptu time at large chapem spravne, ide o situaciu kedy pride k omeskaniu na strane objednavatela avsak zmluva specificky neupravuje moznost predlzenia lehoty vystavby v takomto konkretnom pripade. Je teda spravodlive aby zhotovitel nezodpovedal za nahradu skody a zmluvne pokuty. Myslim ze aj na slovensku mame podobny princip a tazko si viem predstavit ako by objednavatel argumentoval pri uplatnovani zmluvnych pokut vzniknutych v dosledku vlastneho omeskania. Mozno by stalo za to argumentovat institutom omeskania veritela podla par. 370 a nasl. OBZ.

  Jakub Kollar, 09. 06. 2020 v 14:39 - Jakub Kollar

Mohol by som Vas tiez poprosit o zdroje? Najma na vetu: "V Británii sa však vyvinula taká prax, že pokiaľ objednávateľ nie je súčinný a neakceptuje nárok zhotoviteľa a nedohodne sa na novom čase vykonanie diela, má sa za to, že pre neho včasné vykonanie diela nie je dôležité a pokiaľ sa dostane v projekte za pôvodný záväzný čas vykonania diela, bez dohody na novom záväznom čase, dielo sa automaticky zhotoví v čase primeranom okolnostiam."

  Peter Kotvan, 23. 06. 2020 v 10:36 - Peter Kotvan

Dobrý deň,
ďakujem za komentár.

Odkázal by som na Society of Construction Law a ich Delay and Disruption Protocol, ktorý je voľne k dispozícii po zaregistrovaní. Tento Protocol považujem za štandard v odvetví. Viď: https://www.scl.org.uk/resources

Zároveň z neho vkladám základný účel snahy strán dohodnúť sa na predĺžení lehoty výstavby (EOT):
"The benefit to the Contractor of an EOT is to relieve the Contractor of liability for
damages for delay (usually LDs) for any period prior to the extended contract
completion date and allows for reprogramming of the works to completion. The
benefit of an EOT for the Employer is that it establishes a new contract completion
date, prevents time for completion of the works becoming ‘at large’ and allows for
coordination / planning of its own activities."


Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím