Lexforum.cz - Peter Kotvan: Rozhodnutie adjudikátora a premlčanie

Napadli ma niektoré otázky ohľadom premlčania v súvislosti s rozhodovaním adjudikátora.

Môže adjudikátor akceptovať v rámci rozhodovania námietku premlčania pohľadávky zo strany dlžníka a rozhodnúť, že nemožno veriteľovi priznať jeho právo z dôvodu, že je premlčané? Zakladá rozhodnutie adjudikátora nový záväzok, ktorý sa premlčí za 4 roky od rozhodnutia, hoci pôvodne uplatnený nárok veriteľa bol premlčaný, avšak dlžník túto skutočnosť nenamietal?

Má rozhodnutie adjudikátora povahu novácie? Dohodou (rozhodnutím adjudikátora) vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku podľa § 516 OZ? Alebo doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, teda doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok podľa § 570 OZ? V zmysle § 570 ods. 2 OZ možno nahradiť aj premlčaný záväzok. Aj keby išlo o urovnanie, môže sa podľa § 585 ods. (2) OZ nahradiť aj premlčaný záväzok.

Ja si myslím, že rozhodnutie adjudikátora aj s ohľadom na skutočnosť, že ide o rozhodovanie sporovej otázky, má povahu novácie, pretože sa predpokladá, že strany tvrdia, že záväzok je taký, alebo onaký, teda pôvodný záväzok sa nahrádza, prípadne sa určí nový záväzok a konštatuje sa, že pôvodný záväzok tak, ako ho tvrdila jedna zo strán zanikol, alebo neexistoval.

Podľa § 100 OZ platí:

„Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“

Podľa § 152 CSP platí:

„Hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.“

Ust. § 269 (3) v spojení s § 291 Obchodného zákona predvída možnosť, aby obsah zmluvy určila tretia strana.

Adjudikátor je teda tretia strana, na ktorej sa strany zmluvy dohodli, že určí obsah časti zmluvy, ak ju o to požiadajú.

Podľa § 269 ods. (3) ObchZ platí:

„Dohoda o určitej časti zmluvy sa môže nahradiť dohodou strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné určenie obsahu záväzku, ak tento spôsob nezávisí len od vôle jednej strany. Ak má chýbajúcu časť zmluvy určiť súd alebo určitá osoba, vyžaduje sa, aby dohoda mala písomnú formu, a platí obdobne § 291.“

Má adjudikátor brať ohľad na vôľu oboch strán, alebo má rozhodnúť bez ohľadu na ich vôľu, spôsobom ako sa jemu javí najoptimálnejšie?

Predstavme si spor o peňažnú pohľadávku z titulu nároku na dodatočnú platbu. Zhotoviteľ z dôvodu dažďov vykonal v marci 2017 opatrenia, ktoré boli nad rámec predpokladaných prác na stavebnisku a správca stavby tieto náklady neuznal. Podotýkam, že správca stavby je povinný rozhodnúť o nároku v zmysle podčl. 20.1 FIDIC zmluvných podmienok do 42 dní. Uvedené znamená, že má zhotoviteľom uplatnený nárok prijať, alebo ho zamietnuť. V skutočnosti sa správca stavby aj objednávateľ k tomu vyjadrujú oveľa dlhšie, následne sa kumulujú rôzne nároky zhotoviteľa a ponechávajú sa neriešené až k záverečnej faktúre, kedy ich objednávateľ definitívne neuzná, alebo jednoducho nezaplatí.

Vychádzajme z úvahy, že zmluvný nárok na platbu dodatočného nákladu má právny titul v samotnej zmluve, bol včas uplatnený, teda nezanikol z dôvodu, že nebol uplatnený včas. Môže takýto nárok byť premlčaný ak strany iniciujú adjudikáciu až v apríli 2021?

Podľa môjho názoru, by zhotoviteľ mal uplatniť právo na súde (arbitrážnom alebo všeobecnom, ako je dohodnuté) predtým ako sa mu premlčí, t.j. do 4 rokov v rámci obchodno-záväzkových vzťahov, inak riskuje námietku premlčania zo strany dlžníka. Súd musí na takúto hmotnoprávnu námietku reagovať a konštatovať, že nemôže právo zhotoviteľovi priznať.

Zhotoviteľ podľa FIDIC zmluvných podmienok musí svoj peňažný nárok uplatniť čo najskôr u správcu stavby. Správca stavby ho musí zamietnuť do 42 dní. Aj keby nemal dostatok informácii, musí rozhodnúť o podstate nároku. Ak sa tak nestalo, mal by zhotoviteľ žiadať jeho zamietnutie, resp. si ho mal uplatniť včas v adjudikácii. Uvedené nie je jednoduché, pretože druhá strana môže tvrdiť, že nemajú spor a neposkytne súčinnosť veriteľovi s kreovaním adjudikátorov.

Ako som už spomínal v inom článku, náš súd nie je viazaný rozhodnutím prijatým v rámci adjudikácie. Všeobecný súd podľa nášho právneho poriadku inštitút adjudikácie nepozná. Rozhodnutie adjudikácie bude považovať za záväzok strán, resp. obsah zmluvy, ktorý určila tretia strana (adjudikátor). Spor však bude meritórne skúmať a nemusí sa stotožniť s rozhodnutím adjudikátora, hoci by naň mal nazerať ako na dohodu strán.

V rámci nálezov ICC, rozhodcovia zamietajú nároky ako predčasné, ak strany nevyužijú adjudikáciu a ak ju využijú a nenamietnu rozhodnutie v zmysle podčl. 20.4 , tak nálezom rozhodnutie adjudikácie bez meritórneho rozhodovania len potvrdia a dajú mu exekučný titul. Ak by strana, ktorá nesúhlasí s rozhodnutím adjudikácie namietla včas spôsobom podľa podčl. 20.4, toto rozhodnutie sa nestane záväzné a konečné a arbitrážny súd sa ním bude meritórne zaoberať v arbitráži.

Čo ak zhotoviteľ uplatní v adjudikácii nárok na zaplatenie dodatočného nákladu, ktorý je už premlčaný?

Môže adjudikátor konštatovať to isté ako všeobecný súd, že nemôže dané právo priznať, pretože je premlčané? Podľa mňa nie, pretože takúto právomoc adjudikátorovi žiadny písomný predpis nedáva.

Je vnímam rozhodnutie adjudikátora o určení časti záväzku ako novú dohodu, ktorou sú strany viazané, akurát, že jej obsah určí tretia osoba. Adjudikátor môže určiť taký záväzok, ktorý nezávisí len od vôle jednej strany. Ak je nárok premlčaný, dlžník ho môže plniť, ide o naturálnu obligáciu. Ak si však v novej dohode strany dohodnú, že zhotoviteľ má dostať zaplatenú peňažnú pohľadávku, ide o záväzok, ktorému plynie nová premlčacia štvorročná doba.

Môžeme mať situáciu kedy si zhotoviteľ uplatní premlčanú pohľadávku v adjudikácii a objednávateľ nenamiete v rámci adjudikácie premlčanie.

Môžeme mať však aj situáciu, kedy objednávateľ namietne premlčanie v adjudikácii. Čo spraví v takom prípade adjudikátor? Rozhodne, že nárok neexistuje? Pohľadávka predsa existuje ako naturálna obligácia. Rozhodne, že existuje? V takom prípade podľa mňa adjudikátor určí nový záväzok, ktorý sa premlčí za 4 roky od rozhodnutia? Má zohľadňovať iba vôľu jednej strany, ktorá uplatnila námietku, a ktorá zrejme nemá vôľu platiť záväzok?

Po každom rozhodnutí, má každá sporová strana právo do 28 dní od doručenia právo oznámiť svoj nesúhlas s rozhodnutím. Ak ktorákoľvek strana prejaví svoj nesúhlas, rozhodnutie nie je konečné a záväzné, ale sa pokračuje až na arbitrážny súd (všeobecný súd).

Ak žiadna zo strán neoznámi svoj nesúhlas, rozhodnutie adjudikácie je konečné a záväzné. Porušením takéhoto záväzku môže nastať škoda. Ak pohľadávku dlžník dobrovoľne neplní a veriteľ si jeho plnenie chce vymôcť, musí rozhodnutie prehnať cez arbitráž (súdne konanie) cez podčl. 20.7.

Ako bude postupovať náš všeobecný súd?

Ak objednávateľ namietne premlčanie a následne aj oznámi nesúhlas s rozhodnutím, rozhodnutie sa nestane konečné. V takom prípade súd môže meritórne preskúmavať rozhodnutie a môže sa stotožniť s uplatnenou námietkou premlčania a nárok zamietnúť.

Ak však objednávateľ nenapadne rozhodnutie oznámením o nesúhlase podľa 20.4, podľa mňa by súd mal zohľadňovať, že už nejde o pôvodnú pohľadávku, ale o novú, ktorá je založená dohodou prostredníctvom adjudikátora a je nepremlčaná, mal by teda rozhodnúť, že objednávateľ je povinný ju zaplatiť a to napriek tomu, že pôvodne mohla byť premlčaná.