lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (112)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (41)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (22)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Michal Krajčírovič (6)
Peter Kotvan (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Ondrej Halama (4)
Natália Ľalíková (4)
Pavol Szabo (4)
Ján Lazur (4)
Radovan Pala (4)
Josef Kotásek (4)
Maroš Hačko (4)
Petr Kolman (4)
Monika Dubská (4)
Ivan Bojna (3)
Pavol Kolesár (3)
Adam Valček (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Jakub Jošt (3)
Marián Porvažník (3)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Josef Šilhán (3)
Bob Matuška (2)
Ludmila Kucharova (2)
Anton Dulak (2)
Richard Macko (2)
Juraj Straňák (2)
Martin Gedra (2)
Maroš Macko (2)
Roman Kopil (2)
Michal Hamar (2)
Ľuboslav Sisák (2)
Peter Varga (2)
Jiří Remeš (2)
Gabriel Volšík (2)
Martin Serfozo (2)
Zsolt Varga (2)
Jozef Kleberc (2)
Juraj Schmidt (2)
Lukáš Peško (2)
Dávid Tluščák (2)
Andrej Kostroš (2)
Marek Maslák (2)
Tomáš Ľalík (1)
Michaela Stessl (1)
Tomáš Korman (1)
lukasmozola (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Roman Prochazka (1)
Martin Hudec (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Marcel Jurko (1)
Zuzana Klincová (1)
Peter K (1)
Lucia Berdisová (1)
I. Stiglitz (1)
Ivan Michalov (1)
Adam Pauček (1)
Vladimir Trojak (1)
Viliam Vaňko (1)
Nora Šajbidor (1)
Dušan Rostáš (1)
Jana Mitterpachova (1)
Matej Gera (1)
Michal Jediný (1)
Ladislav Pollák (1)
Vladislav Pečík (1)
Tomas Kovac (1)
Tomas Pavelka (1)
Mikuláš Lévai (1)
Petr Novotný (1)
Tomáš Plško (1)
Róbert Černák (1)
Martin Estočák (1)
Zuzana Kohútová (1)
Ján Pirč (1)
Vincent Lechman (1)
lukas.kvokacka (1)
Peter Kubina (1)
Jakub Mandelík (1)
Ivan Priadka (1)
Pavol Chrenko (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Pavel Lacko (1)
Martin Bránik (1)
Tomáš Demo (1)
David Horváth (1)
Radoslav Pálka (1)
Robert Šorl (1)
Martin Galgoczy (1)
Peter Marcin (1)
Martin Šrámek (1)
Michal Ďubek (1)
David Halenák (1)
Zuzana Adamova (1)
Petr Kavan (1)
Marcel Ružarovský (1)
Martin Svoboda (1)
Paula Demianova (1)
Martin Poloha (1)
Juraj Lukáč (1)
Matej Kurian (1)
Bystrik Bugan (1)
Katarína Dudíková (1)
Emil Vaňko (1)
Ivan Kormaník (1)
Natalia Janikova (1)
Dušan Marják (1)
Robert Vrablica (1)
peter straka (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Igor Krist (1)
Tomáš Pavlo (1)
Eduard Pekarovič (1)
Matej Košalko (1)
Pavol Mlej (1)
Gabriel Závodský (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
jaroslav čollák (1)
Tibor Menyhért (1)
Miriam Potočná (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Peter Janík (1)
Petr Steiner (1)
Ondrej Jurišta (1)
Lucia Palková (1)
Bohumil Havel (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Nic není jako dřív: Žaloby o určenie neplatnosti zmluvy

Juraj Gyarfas, 06. 06. 2021 v 20:34

Už dlhší čas som tu chcel vytvoriť priestor na diskusiu o určovacích žalobách - obľúbenom inštitúte slovenského procesného práva, ktorý v rámci rekodifikácie civilného procesu prešiel zásadnými zmenami.

Uvedomujem si, že táto otázka je oveľa komplexnejšia, ako je možné uchopiť v krátkom blogu. Určovacie žaloby súvisia okrem iného s doktrínou totožnosti veci na účely prekážok res iudicata a lis pendens (kedy konanie o určovacej žalobe predstavuje prekážku pre konanie o žalobe na plnenie), s inštitútom medzitýmneho rozsudku, s doktrínou naliehavého právneho záujmu a v neposlednom rade aj s hmotnoprávnou doktrínou oddeliteľnosti častí právnych úkonov (ak je neplatná zmluva, je neplatná celá?).

Ale na tomto mieste by som chcel nasvietiť len jednu špecifickú otázku - žaloby o určenie platnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov, najmä zmlúv.

Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy podľa OSP a CSP

Podľa § 80 písm. c) OSP bolo možné domáhať sa žalobou rozhodnutia "o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem." V praxi sa podľa tohto ustanovenia pomerne často podávali žaloby o určenie platnosti, resp. neplatnosti určitej zmluvy.

V rámci rekodifikácie civilného procesu bol pôvodný § 80 písm. c) OSP rozdelený na dve samostatné písmena. Podľa § 137 písm. c) CSP sa možno žalobou domáhať rozhodnutia o "určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu". Podľa písm. d) sa možno domáhať rozhodnutia o "určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu".

Podľa dôvodovej správy bolo záujmom zákonodarcu pri tomto rozdelení "vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej".

Inými slovami, zámerom zákonodarcu bolo zrejme podľa písm. c) pripustiť len žaloby o určenie "práva", teda napr. vlastníckeho práva k veci, nie však právnej skutočnosti, teda napr. neplatnosti zmluvy. Žaloby o určenie právnej skutočnosti sú prípustné len vtedy, ak ich pripúšťa osobitný predpis, napr. určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, výpovede nájmu bytu podľa Občianskeho zákonníka, uznesenia valného zhromaždenia podľa Obchodného zákonníka alebo dobrovoľnej dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách.

V iných prípadoch by žaloby o určenie platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu malo byť neprípustné.

Tento výklad potvrdzujú aj súdy (napr. "podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu.", NS SR, sp. zn. 9 Cdo/7/2021; "právnu otázku nastolenú dovolateľom - žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy ako žaloba o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ C. s. p. nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu a preto jej nie je možné od účinnosti C. s. p. vyhovieť, možno pokladať za vyriešenú uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 15/2017, sp. zn. 6 Cdo 30/2018 a 5 Obo 12/2018", NS SR, sp. zn. 4 Cdo 17/2019).

V tejto súvislosti vyvstáva množstvo zaujímavých otázok. Na tomto mieste by som sa však chcel venovať len dvom úvodným. Po prvé, čo s žalobami o určenie neplatnosti zmluvy podanými ešte za účinnosti OSP? Po druhé, je súd povinný v prípade žaloby formulovanej na určenie neplatnosti zmluvy, ktorá podľa § 137 CSP nie je prípustná, pomôcť žalobcovi zmeniť petit?

Určovacie žaloby podané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku

Odpoveď súdov k prvej otázke sa javí byť pomerne jednoznačná.

Určovacia žaloba podaná za účinnosti OSP sa v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzuje podľa OSP (napr. "súd musí úkony strán sporu ( § 470 ods. 2 CSP) posudzovať podľa účinkov a podmienok uvedených v OSP v znení účinnom v čase ich uskutočnenia. Bolo preto potrebné osvedčiť naliehavý právny záujem výlučne vo vzťahu k pôvodne predvídanému postupu v ust. § 80 písm. c/ OSP", NS SR, sp. zn. 9 Cdo/7/2021; "V danom prípade predmetom konania bola žaloba žalobcu o určenie neplatnosti právnych úkonov uzavretých medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, pričom žaloba bola podaná na okresný súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Konajúce súdy preto správne posudzovali podmienky procesnej prípustnosti takejto žaloby podľa Občianskeho súdneho poriadku ( § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p.). V súlade s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu žalobcom podanú žalobu považovali za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O. s. p., podľa ktorého návrhom možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.", NS SR, sp. zn. 6 Cdo 30/2018; "Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. Táto právna úprava však nebola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie účinná a konajúce súdy tak musia úkony strán sporu ( § 470 ods. 2 C. s. p.) posudzovať podľa účinkov a podmienok uvedených v O. s. p. v znení účinnom v čase ich uskutočnenia. ... Konajúce súdy preto správne posudzovali podmienky procesnej prípustnosti takejto žaloby podľa Občianskeho súdneho poriadku", NS SR, sp. zn. 4 Cdo 17/2019).

Povinnosť vyzvať na odstránenie nedostatkov žaloby

Druhá otázka je, či súdy majú žalobcovi v prípade podania žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právneho úkonu pomôcť tento nedostatok odstrániť. K tejto otázke som si vedomý len jedného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (budem vďačný za prípadné doplnenie).

Vo veci pod sp. zn. 7Cdo/268/2019 išlo o žalobu podanú už za účinnosti CSP. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti spotrebiteľských zmlúv, ktoré v jej mene uzatvoril jej manžel. Súd prvej inštanciu žalobu zamietol, lebo sa nejednalo o určenie právnej skutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu v zmysle § 137 písm. d) CSP. A odvolací súd tento záver potvrdil.

Na dovolanie žalobkyne dovolací súd pripomenul, že "žalobkyňa je povinná svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť (ak ho predsa len v žalobe právne posúdi, súd daným posúdením nie je viazaný.) Je totiž vecou súdu, aby v zmysle zásady „iura novit curia" podal právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku. ... Inak povedané predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi)." Alebo ešte inak povedané, súd je viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou.

V danej veci síce samotný petit smeroval k vysloveniu neplatnosti zmluvy (v zmysle § 137 písm. d/ CSP), ale z obsahu žaloby vyplývalo, že mohlo ísť aj o žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je (žalobkyňa nie je spoludlžníčkou spornej zmluvy) v zmysle § 137 písm. c) CSP. Dovolací súd tak uzavrel, že "súd prvej inštancie mal za účelom ustálenia predmetu konania v zmysle § 129 CSP žalobkyňu poučiť o vadách ňou podanej žaloby a vyzvať ju, aby ich v ním určenej lehote odstránila".

Toto rozhodnutie je šetrné k podstate práva na súdnu ochranu. Je otázne, či by boli súdy rovnako ústretové, ak by nešlo o spotrebiteľa (aj keď kvalifikované právne zastúpenie mala žalobkyňa aj v tomto prípade). A je rovnako otázne, či táto ústretovosť bude ustupovať s tým, ako sa postupujúcim časom od rekodifikácie bude povedomie o novom režime určovacích žalôb rozširovať medzi právnickú verejnosť.

Každopádne odpoveď vyplývajúca z tohto rozhodnutia na druhú nastolenú otázku sa zdá byť, že ak z kontextu žaloby vyplýva, že ide o žalobu na určenie existencie, resp. neexistencie práva, hoci petit je formulovaný na platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu, je povinnosťou súdu postupovať podľa § 129 CSP a pomôcť žalobcovi odstrániť vady žaloby.

Záver

Otázok je, samozrejme, oveľa viac. Osobitne zaujímavou je napr. rozsah toho, čo môže súd určiť medzitýmnym rozsudkom podľa § 214 ods. 2 CSP. A nemenej zaujímavou je aj otázka, či katastrálny zákon v spojení s judikátom R 81/2014 (podrobnejšie tu) je dostatočným podkladom, aby sa určovacou žalobou mohlo rozhodovať o platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľností. A ak nie, aké sú procesné možnosti strán po spornom odstúpení. Ale tieto otázky by som už nechal na ďalšiu diskusiu.


Názory k článku Nic není jako dřív: Žaloby o určenie neplatnosti zmluvy:


  Juraj Gyarfas, 12. 01. 2022 v 21:20 - Gešková k téme

V tomto blogu spomínané rozhodnutie sp. zn. 7 Cdo 268/2019 bolo medzitým publikované ako judikát R 14/2021. A rád by som upozornil na skvelú glosu K. Geškovej s prehľadom judikatúry k určovacím žalobám a s argumentami, prečo rekodifikovaná úprava určovacích žalôb nie je vhodná.

Gešková, K. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 268/2019 z 25.11.2020, R 14/2021 (postup súdu pri nesúlade medzi žalobným návrhom a rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami). Súkromné právo, 6/2021, s. 228.

  Juraj Gyarfas, 05. 03. 2022 v 21:09 - história medzitýmneho určovacieho rozsudku

"Výsledkem jednostranného důrazu na pozitivní funkci právní moci (tj. na zásadu „obsahu vyhlášeného rozsudku nemá žádný pozdější rozsudek odporovat“) je široké chápání jejích účinků charakterizované naukou jako právní moc důvodů rozhodnutí (Rechtskraft der Gründe) či učení o prvcích (Elementarlehre). Toto pojetí účinků právní moci je třeba chápat v souvislosti se Savignyho vůdčí myšlenkou, podle níž není pozitivní právo ani tak systémem subjektivních práv jako spíše systémem právních vztahů. Podle spisovatele nenabývá právní moci pouze rozhodnutí o uplatněném nároku, ale pravomocně jsou řešeny i otázky ve vztahu k uplatněnému nároku předběžné, prejudiciální. Je tedy v řízení o zaplacení příslušenství (úroků) pravomocně rozhodnuta i otázka existence vlastního dluhu, v řízení o placení výživného otázka příbuzenství účastníků, otázka vlastnictví pozemku v řízení o zaplacení nájemného apod. Logické námitce, která se proti tomuto pojetí nabízí, že totiž povede k nárůstu počtu podaných opravných prostředků proti soudním rozhodnutím, čelil Savigny tvrzením, že rozšířením účinků právní moci se naopak sníží množství nových sporů. Byť se Savignyho myšlenka širokých účinků právní moci neprosadila a pojetí práva jako systému právních vztahů bylo o několik let později vystřídáno progresivnějším Windscheidovým učením o právních nárocích (Anspruchslehre), nelze Savignyho názorům upřít, jak si následně ukážeme, vliv na pozdější celoněmeckou procesní kodifikaci.

...

Proti Savignyho učení rezolutně vystoupili německý romanista Wetzell a rakouský civilista Josef Unger, kteří jsou v materiálech ke vzniku CPO obsáhle citováni. Podle Ungera obsahuje rozsudek: „Samostatný a přímý výrok pouze o konkrétním žalobním návrhu, nikoli o tvrzených skutečnostech nebo dokonce o prejudiciálních otázkách“. Zásady, že právní moci nabývá pouze rozhodnutí o žalobou uplatněném nároku, se držela rovněž pruská soudní praxe, která již dříve dospěla k závěru, že právní moc lze připisovat pouze rozhodnutí, které je obsahem výroku rozsudku. Z těchto principů vycházela i úprava materiální právní moci v návrhu civilního procesního řádu severoněmeckého spolku z roku 1870 ( § 350 ndZPO).

Zákonodárce byl tímto postaven před právně-politické rozhodnutí, které z antagonistických pojetí učinit základem celoněmecké úpravy. Materiálie k CPO sice uznávají, že Savignyho Elementarlehre brání tomu, aby jedna a táž právní otázka mezi stranami byla v různých řízeních řešena různě, na druhou stranu však upozorňují, že vede „daleko za účel jednotlivého procesu a za úmysl procesních stran, které předmět řízení vyjádřily a vymezily v žalobním petitu a pouze o této sporné otázce očekávají soudní rozhodnutí“. Spor o rozsah účinků právní moci rozhoduje CPO nakonec ve prospěch Ungera a Wetzella s odůvodněním, že rozsah právní moci je primárně vymezen vůlí žalobce (respektive žalovaného), který v žalobním návrhu (ve vzájemném návrhu) učiní určitý nárok předmětem řízení. Právní moc rozsudku nesmí jít dále, než je v návrhu žádáno, a nesmí s sebou nést následky, kterých si strany sporu nebyly vědomy. Zákonodárcovo řešení tak zcela odpovídá duchu a liberální povaze CPO.

Nelze však říci, že by Savigny celoněmeckou pozitivní úpravu právní moci vůbec neovlivnil. CPO vyšel jeho Elementarlehre vstříct, jak se v materiáliích uznává, úpravou mezitímní určovací žaloby (Inzidentfeststellungsklage či Zwischenfeststellungsklage), která stranám umožňuje, aby předmětem řízení učinily rozhodnutí o existenci určitého právního vztahu, který se v průběhu řízení stal sporným a na němž závisí rozhodnutí o vlastní žalobě ( § 243 osnovy CPO, § 256 odst. 2 dZPO). Tím je zajištěno, aby strany v řízení dosáhly pravomocného řešení otázky, která je ve vztahu ke konečnému rozhodnutí prejudiciální. Zda tomu tak bude, „čili nic“ rozhoduje (opět v celkovém liberálním duchu kodifikace) nikoliv zákon, nýbrž vůle stran.
"

DVOŘÁK, B. Právní moc civilních soudních rozhodnutí. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2008, s. 13–15, marg. č. 16, 18–20.


  Juraj Gyarfas, 09. 03. 2022 v 20:19 - súdy majú rozhodovať, nie sa vyhovárať

"Dovolací súd podporne poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v rozhodnutí sp.zn. 4 Cdo 35/2019. Súd v ňom argumentoval, že predmetom civilného procesu je procesný nárok, ktorý je tvorený predmetom nároku (petitom) a základom nároku, ktorý tvoria právne významné skutočnosti, na ktorých sa zakladá žalobný návrh. Účelom civilného procesu je spory riešiť (rozhodovať ich) a prinášať spravodlivosť, a nie ich odmietať (teda „nesúdiť“) cez rôzne arbitrárne procedurálne rituály. Sudca by sa vždy mal v prvom rade zaoberať materiálnym predmetom sporu, lebo len preto sa vec dostala na súd, aby sa rozhodlo o hmotnom práve. Aj Európsky súd pre ľudské práva zo zásady iura novit curia vyvodzuje, že táto zásada neslúži na odôvodnenie príčin brániacich mu zaoberať sa meritom veci, ale oprávnenie prekvalifikovať predloženú sťažnosť (návrh) tak, aby ju vecne preskúmal aj vtedy, ak by ho úzkoprsé a formalistické ponímanie sťažnosti malo priviesť k jej odmietnutiu z formálnych príčin pre nedostatky sťažnosti; označuje sa totiž za pána právnej charakteristiky faktov sporu, a preto môže sám od seba rozhodnúť tak, že meritórne preskúma sťažnosť sťažovateľa podľa čl. 8 dohovoru (Solomakhin c. Ukrajina z 15. marca 2012, sťažnosť č. 24429/03).

20. Všeobecný súd mal vychádzať zo Základných princípov CSP vyjadrených v čl. 2 a 3, a teda dbať najmä na to, aby ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov bola spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Tieto princípy nadviazali na doterajšiu úpravu OSP, v zmysle ktorých súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( § 1 OSP účinného do 30. júna 2016). Občianske súdne konanie sa preto musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie ( § 3 OSP účinného do 30. júna 2016). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný (neadekvátny) tlak na dopĺňanie náležitostí ich procesných úkonov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (R 46/2000).
"

NS SR, sp. zn. 9 Cdo 7/2021


  mckinnley, 28. 03. 2022 v 11:44 - Žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy (137 písm.d) CSP

Mám súdny spor "s názvom" určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. K odstúpeniu došlo ešte pred zápisu vkladu vlastníckeho práva kupujúceho. Krajský súd sa vyjadril, že žaloba je podaná dobre podľa 137 písm d) CSP, pretože kupujúci sa ešte nestal vlastníkom a nemôže tak žalovať určenie vlastníckeho práva. Ako osobitný predpis označil KS Katastrálny zákon, konkrétne § 34 ods.2. To je podľa mňa nezmysel nakoľko sa v danom § jedná o záznam, čo je mimo procesov v tejto právnej veci. Chcem sa informovať ohľadne vyššie uvedenej vety z judikátu: že žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy ako žaloba podľa § 137 písm. d) nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu, čo bolo riešené v ďalších uvedených judikátoch NS SR. Toto tvrdenie použijem v mojom súdnom spore, avšak potreboval by som k nemu aj nejaké odôvodnenie. V spomínaných judikátoch som však konkrétne odôvodnenie akosi nenašiel. (neviem či som to nejako prehliadol) Viete mi uviesť ako dané judikáty odôvodňujú správnosť danej judikovanej právnej vety? Ďakujem


  Juraj Gyarfas, 03. 04. 2022 v 21:09 - ad mckinnley

Mne sa zdá, že odôvodnenie je v tom, že rozhodovanie o (ne)platnosti odstúpenia nespadá pod § 137 písm. c) a teda by mohlo spadať len pod § 137 písm. d). Avšak neexistuje osobitný predpis, ktorý by v intenciách § 137 písm. d) takúto žalobu výslovne predpokladal. Či je tento výklad správny, je druhá otázka. Ale čisto z hľadiska dikcie § 137 je odôvodnený relatívne jasne.


  Dušan Ďurian, 06. 04. 2022 v 10:30 - ad mckinnley

dá sa to odôvodniť napríklad takto:


4.5.1 V prejednávanom spore sa žalobcovia podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti právnych úkonov (t.j. odstúpenia od kúpnej zmluvy ohľadne rodinného domu s pozemkami a súčasne odstúpenia od kúpnej zmluvy ohľadne bytu); konanie v prejednávanom spore začalo dňa XY (2019) doručením žaloby na súd ( § 156 C.s.p.), t.j. v plnom rozsahu za účinnosti Civilného sporového poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 (č.l. 12 spisu); v obidvoch prípadoch odstúpenia od zmluvy ide o jednostranné právne úkony žalovaných; právny úkon zaraďujeme medzi právne skutočnosti (porovnaj napríklad Lazar, J. a kolektív: Základy občianskeho hmotného práva. Druhé prepracované vydanie. 1. zväzok, IURA EDITION, spol. s r.o. 2004, str. 100-101); podľa § 137 písm. d) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu; v prejednávanom spore žalobcovia netvrdili, že možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti sporných odstúpení od kúpnych zmlúv ako právnych skutočností vyplýva z osobitného predpisu a takýto osobitný právny predpis nie je známy ani odvolaciemu súdu (iura novit curia).



4.5.2 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie posudzoval prípustnosť žaloby osobitne vo vzťahu k určeniu neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu v Banskej Bystrici a osobitne vo vzťahu k určeniu neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k rodinnému domu; v prípade žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu dospel súd prvej inštancie k záveru (bod 30 odôvodnenia napadnutého rozsudku), že osobitným právnym predpisom, z ktorého vyplýva možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, je ustanovenie § 31a písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z., podľa ktorého „konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh“; právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie však podľa odvolacieho súdu v tomto smere nie je správne, pretože predmetné ustanovenie nezakotvuje možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti sporného odstúpenia od kúpnej zmluvy; na druhej strane v prípade žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k rodinnému s pozemkami súd prvej inštancie posudzoval súd prvej inštancie naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení, hoci v posudzovanom prípade nešlo o žalobu v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. (bod 38 odôvodnenia napadnutého rozsudku); nakoľko v prejednávanom spore nešlo o určenie existencie alebo neexistencie práva ( § 137 písm. c/ C.s.p.), skúmanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neprichádzalo do úvahy.



4.5.3 Podľa názoru odvolacieho súdu za ustanovenie, z ktorého pre účely ustanovenia § 137 písm. d) C.s.p. vyplýva možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, možno považovať len také ustanovenie osobitného predpisu, z ktorého takáto možnosť výslovne (explicitne) vyplýva (napríklad ako v prípade ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov); takýmto ustanovením nie je ani ustanovenie § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. , podľa ktorého, „ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka“, pretože z uvedeného ustanovenia možnosť žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu (ako právnej skutočnosti) nevyplýva a uvedené ustanovenie len reguluje postup okresného úradu v prípade určenia neplatnosti právneho úkonu, resp. dobrovoľnej dražby súdom (k obdobnému záveru ohľadne ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka dospela aj právna veda; k tomu porovnaj Maslák, M.: Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva spoluvlastníka; In: Bulletin slovenskej advokácie č. 10/2018, str. 14-20).



4.5.4 Odvolací súd považuje za potrebné osobitne zdôrazniť, že žaloba žalobcov bola dostatočne určitá a zrozumiteľná, aby o nej mohlo prebehnúť civilné sporové konanie (nebol potrebný postup podľa § 129 C.s.p.).



4.5.5 Pokiaľ súd prvej inštancie skúmal naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení považuje odvolací súd za potrebné vo všeobecnosti uviesť, že súdna prax prijatá k právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 vo všeobecnosti pripúšťala podanie návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu (ako právnej skutočnosti) za podmienky existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení (a to napriek tomu, že ustanovenie § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 výslovne pripúšťalo len návrh „na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je“, nepočítalo však s určením právnej skutočnosti); Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 žalobu o určenie právnej skutočnosti (ktorou je aj žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu) síce výslovne pripúšťa, avšak výlučne v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu ( § 137 písm. d/ C.s.p.); súdna prax po nadobudnutí účinnosti nového procesného predpisu síce pripustila skúmanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v prípade skôr začatých konaní o určení neplatnosti právneho úkonu, v prípade žalôb na určenie neplatnosti právneho úkonu podaných po 01.07.2016 je však v tomto smere prípustný len postup podľa Civilného sporového poriadku (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/203/2018 zo dňa 28.11.2019).



4.5.6 Aj keď v návestí ustanovenia § 137 C.s.p. ponechal zákonodarca „najmä“ ako vyjadrenie neuzavretého okruhu prípustných žalôb v civilnom sporovom konaní, podľa odvolacieho súdu nie je dôvod pripustiť inú žalobu než uvedenú v ustanovení § 137 C.s.p., pokiaľ ide o nárok, ktorý možno pred súdom uplatniť žalobou výslovne uvedenou v predmetnom ustanovení (z hľadiska prejednávaného sporu mohli žalobcovia svoj nárok uplatniť žalobou na určenie existencie práva žalovaných na odstúpenie od zmluvy podľa § 137 písm. c/ C.s.p. za predpokladu preukázania existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, prípadne do úvahy prichádza aj žaloba na splnenie povinnosti žalovaných previesť vlastnícke právo k bytu v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa XY podľa § 137 písm. a/ C.s.p., ktorú obligačnú povinnosť žalovaní spochybnili práve vykonaním odstúpenia od zmluvy, pričom v obidvoch prípadoch by súd ako prejudiciálnu otázku skúmal platnosť sporných odstúpení od zmluvy). Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že do úvahy neprichádza žaloba o určenie vlastníckeho práva k bytu podľa § 137 písm. c) C.s.p., pretože aj v prípade existencie platnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva (kúpnej zmluvy) ako titulu pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nemôže súdne rozhodnutie nahradiť zákonný spôsob (modus) nadobudnutia vlastníckeho práva podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorým je len rozhodnutie okresného úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ( § 28 ods. 1, 2 a 3 v spojení s § 29 zákona č. 162/1995 Z. z.).



4.5.7 Podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvod pripúšťať žalobu neuvedenú v ustanovení § 137 C.s.p. za situácie, kedy nárok možno uplatniť jednou zo žalôb uvedených v ustanovení § 137 C.s.p. a neprípustne tak obchádzať zákon, ktorým je súd (sudca) pri rozhodovaní nepochybne viazaný ( § 2 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov); prístup zvolený súdom prvej inštancie novú procesnú právnu úpravu nerešpektuje a obchádza ju; odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na známu tzv. Radbruchovu formulu, podľa ktorej „konflikt medzi spravodlivosťou a právnou istotou je možné riešiť len tak, že pozitívne právo, zaisťované predpismi a mocou, má prednosť aj vtedy, ak je obsahovo nespravodlivé a neúčelné (zvýraznil odvolací súd), okrem prípadu, ak rozpor medzi pozitívnym zákonom a spravodlivosťou dosiahne takú neznesiteľnú mieru, že zákon musí ako „nenáležité právo" spravodlivosti ustúpiť“ (pozri Radbruch, G.: O napětí mezi účely práva; Wolters Kluwer ČR, a.s., 2012, str. 130); vzhľadom na dostupnosť právnych prostriedkov riešenia predmetného sporu pre žalobcov tu podľa odvolacieho súdu nemožno uvažovať o rozpore medzi pozitívnym právom a spravodlivosťou.



4.5.8 Prípustnosť podanej žaloby nemožno podľa odvolacieho súdu vyvodiť ani zo skutočnosti, že na podanie žaloby žalobcov odkázal okresný úrad; okresný úrad síce po prerušení konania zn. V 812/2019 o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy ohľadne bytu v Banskej Bystrici zo dňa 15.01.2019 odkázal žalobcov na podanie žaloby na súd, vo svojom rozhodnutí zo dňa 06.03.2019 nekonkretizoval obsah podanej žaloby, len konštatoval, že medzi stranami je spor o platnosť odstúpenia od zmluvy (okresný úrad zrejme postupoval podľa odpovede na otázku č. 26 v Katastrálnom bulletine č. 1/2019, ktorý vydáva Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky); podľa názoru odvolacieho súdu nie je účastník katastrálneho konania a ani súd ( § 193 C.s.p.) viazaný prípadnou formuláciou obsahu do úvahy prichádzajúcej žaloby zo strany okresného úradu po prerušení konania; výber konkrétnej žaloby ( § 137 C.s.p.) bol preto aj v tomto prípade na žalobcoch.


ako však bolo uvedené vyššie, správnosť tohto výkladu môže posúdiť dovolací súd, resp. ústavný súd v príslušnom konaní...


  Juraj Gyarfas, 17. 07. 2022 v 12:11 - na obranu určovacích žalôb

Rád by som upozornil na veľmi zaujímavý článok. Citujem zo záveru.

"Vyššie uvedené argumenty sa snažia presvedčiť o tom, že určovacia žaloba je plnohodnotným spôsobom ochrany práva, ktorá je síce limitovaná naliehavým právnym záujmom, avšak ten môže byť daný aj v prípade, ak žalobca môže podať žalobu na plnenie. Názory, že určovacia žaloba plní len preventívnu funkciu možno považovať za prekonané. Určovacia žaloba má význam nielen v situácii, ak k porušeniu práva ešte nedošlo (prevencia pred porušením), ale aj v prípade, ak právo už bolo porušené. Uvedené potvrdzuje aj súdna judikatúra.

Súdy by preto mali dôsledne skúmať dôvody, pre ktoré sa žalobca dožaduje práve určenia práva a na čo mu bude určovací rozsudok slúžiť. Tiež by mali skúmať, či existuje predpoklad budúcej dohody medzi stranami alebo predpoklad dobrovoľného plnenia. Aj v prípade, že po vydaní určovacieho rozsudku podá žalobca žalobu na plnenie (z dôvodu, že nedošlo k dobrovoľnému plneniu), máme za to, že súdny systém nebude neprimerane zaťažený. Súd totiž bude vychádzať z vydaného určovacieho rozsudku, ktorý je v otázke určenia práva prejudiciálne záväzný.

Ak sa doteraz vnímala určovacia žaloba ako subsidiárna, až na niektoré výnimky, výklad by mal smerovať skôr k tomu, že ide o rovnocennú žalobu, okrem situácií, keď žalobca nemá naliehavý právny záujem. Veď nejde o súboj medzi žalobami, ale o vyhodnotenie toho, či žalobca skutočne čelí právnej neistote a či je rozsudok spôsobilý túto neistotu odstrániť.
"

Gešková, K. Princíp subsidiarity určovacej žaloby. 2. časť. Bulletin Slovenskej advokácie. 6/2022, s 13.

  Rastislav Skovajsa, 20. 07. 2022 v 18:00 - Ad Juraj Gyarfas - na obranu určovacích žalôb

"Vyššie uvedené argumenty sa snažia presvedčiť o tom, že určovacia žaloba je plnohodnotným spôsobom ochrany práva, ktorá je síce limitovaná naliehavým právnym záujmom, avšak ten môže byť daný aj v prípade, ak žalobca môže podať žalobu na plnenie. Názory, že určovacia žaloba plní len preventívnu funkciu možno považovať za prekonané. Určovacia žaloba má význam nielen v situácii, ak k porušeniu práva ešte nedošlo (prevencia pred porušením), ale aj v prípade, ak právo už bolo porušené.“ Gešková, K. Princíp subsidiarity určovacej žaloby. 2. časť. Bulletin Slovenskej advokácie. 6/2022, s 13.


V nadväznosti na zaujímavý teoretický príspevok pridávam praktickú konkretizáciu, ako uvedená abstraktná teória môže vypadať v rozhodovacej praxi súdu chápajúceho dôležitosť princípu spravodlivosti a jeho prednosť pred „přepjatým formalizmom“ tak často prítomným vo výstupoch našich súdov (vzhľadom na dĺžku mojej praxe otestované v podmienkach OSŘ, OSP aj CSP).


NS ČR ako dovolací súd v rozsudku z 11.12.2002, sp. zn. 22 Cdo 1377/2001 v spore, v ktorom sa žalobkyňa (veriteľka a oprávnená z exekučného titulu voči odporkyni I.) domáhala určenia vlastníckeho práva odporkyne I. k nehnuteľnostiam ňou pôvodne vlastneným, ktoré odporkyňa I. v rozpore s nariadeným predbežným opatrením previedla na odporkyňu II. skonštatoval, že naliehavý právny záujem je daný, keďže „v prípade, keď je právo navrhovateľky na úhradu jej pohľadávok voči odporkyni I. priznaných jej súdnymi rozhodnutiami ohrozené prevodom nehnuteľností značnej hodnoty formou vkladu odporkyne I. do obchodnej spoločnosti napriek tomu, že jej to súdne rozhodnutie zakazovalo. Tiež nie je sporné, že žalobkyňa je vo vzťahu k odporkyni I. v práve a má voči odporkyni značne vysoké pohľadávky. Pri daných právnych vzťahoch medzi žalobkyňou a odporkyňou I. si nie je možné dosť dobre predstaviť iný spôsob uplatnenia práva žalobkyne, ktorým by mohla reálne docieliť jeho uspokojenie, ak odporkyňa I. nemá iný majetok, ktorý by mohol byť predmetom výkonu rozhodnutia a z ktorého by mohli byť pohľadávky žalobkyne uspokojené, než výkonom rozhodnutia predajom sporných nehnuteľností podľa § 335 a nasl. OSP. ...Z hľadiska možnosti žalobkyne domôcť sa voči odporkyni I. uspokojenia svojich pohľadávok spôsobom, ktorý by jej to umožňoval - výkonom rozhodnutia predajom sporných nehnuteľností, potrebuje žalobkyňa listinu preukazujúcu, že vlastníkom sporných nehnuteľností je odporkyňa I. napriek tomu, že v katastri nehnuteľností je ako ich vlastník zapísaná iná osoba. Ak je v katastri nehnuteľností zapísaná iná osoba, na ktorú ich odporkyňa I. neplatne previedla, žalobkyňa listinu potrebnú pre realizáciu svojej pohľadávky voči odporkyni I. iným spôsobom než aký zvolila - podaním určovacej žaloby nezíska. Niet teda sporu v tom, že vyhovenie tejto žalobe by mohlo mať priaznivý dopad na právne postavenie žalobkyne. Tým je v danom prípade predpoklad naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení naplnený.“


Na uvedenom rozhodnutí som postavil danosť NPZ v sporoch (OSP) o určenie vlastníckeho práva žalovaného I. k nehnuteľnostiam prevedeným absolútne neplatnými zabezpečovacími prevodmi práva na žalovaného II., pričom žalovanému I. nezostal žiaden majetok postihnuteľný v exekúcii vedenej žalobcom proti žalovanému I. (na základe exekučnej notárskej zápisnice). Osvedčenie naliehavého právneho záujmu mali súdy za preukázané v podmienkach § 80 písm. c) OSP, ako aj § 137 písm. c) CSP (Krajský súd Bratislava 6Co 40/2020), nakoľko žalobca bude môcť po rozsudku postihnúť takto znovuzískaný majetok žalovaného I. a dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky (hoci aj čiastočné).


(Vzhľadom na mojimi empirickými skúsenosťami identifikovanú tendenciu dlžníkov zbavovať sa majetku, koncept je použiteľný pre všetky variácie obdobných skutkových situácií veriteľsko -dlžníckych vzťahov. Jedinou nevýhodou je cca. 14 ročná doba trvania tohto typu sporov v podmienkach súdnej moci realizovanej v jurisdikcii SR... (Btw. išlo o sériu sporov side effektom ktorých je dodatočná faktická súdna rehabilitácia JUDr. Ernesta Valka PhD. v civilnej línii sporov kauzy, v ktorej bol štátom kriminalizovaný v roku 2006 pre LEGÁLNY výkon advokátskeho povolania... (Rehabilitáciu si plne zaslúži, aspoň touto cestou nech kolegovia vedia, že bola dodatočne potvrdená aj rozhodnutiami civilných súdov).



Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím