lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (116)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Peter Kotvan (6)
Adam Zlámal (6)
Ľuboslav Sisák (6)
Ondrej Halama (6)
Michal Krajčírovič (6)
Xénia Petrovičová (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Radovan Pala (4)
Monika Dubská (4)
Maroš Hačko (4)
Ivan Bojna (4)
Natália Ľalíková (4)
Josef Kotásek (4)
Petr Kolman (4)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Marián Porvažník (3)
Pavol Kolesár (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Jakub Jošt (3)
Adam Valček (3)
Josef Šilhán (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Zsolt Varga (2)
Ladislav Pollák (2)
Dávid Tluščák (2)
Peter Zeleňák (2)
Jozef Kleberc (2)
Marek Maslák (2)
Maroš Macko (2)
Roman Kopil (2)
Michal Hamar (2)
Richard Macko (2)
Andrej Kostroš (2)
Jiří Remeš (2)
Tomáš Plško (2)
Juraj Schmidt (2)
Lukáš Peško (2)
Gabriel Volšík (2)
Juraj Straňák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Peter Varga (2)
Martin Gedra (2)
Bob Matuška (2)
Anton Dulak (2)
Martin Serfozo (2)
Emil Vaňko (1)
Bystrik Bugan (1)
Lucia Berdisová (1)
Gabriel Závodský (1)
Zuzana Adamova (1)
Petr Kavan (1)
Martin Poloha (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
lukas.kvokacka (1)
Martin Bránik (1)
David Halenák (1)
Vladimir Trojak (1)
Martin Hudec (1)
Katarína Dudíková (1)
Dušan Marják (1)
Martin Svoboda (1)
Pavol Mlej (1)
Roman Prochazka (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Martin Estočák (1)
Peter Marcin (1)
Robert Vrablica (1)
Tomáš Ľalík (1)
Juraj Lukáč (1)
Matej Košalko (1)
Tomas Pavelka (1)
Patrik Patáč (1)
Tomas Kovac (1)
Mikuláš Lévai (1)
Peter K (1)
Viliam Vaňko (1)
Patrik Pupík (1)
Vincent Lechman (1)
peter straka (1)
lukasmozola (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Pavol Chrenko (1)
Dávid Kozák (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Martin Šrámek (1)
Róbert Černák (1)
Marcel Ružarovský (1)
Ondrej Jurišta (1)
Bohumil Havel (1)
Tomáš Pavlo (1)
Ivan Michalov (1)
Martin Galgoczy (1)
Matej Gera (1)
Robert Šorl (1)
Marcel Jurko (1)
Jana Mitterpachova (1)
Zuzana Klincová (1)
jaroslav čollák (1)
Vladislav Pečík (1)
Adam Glasnák (1)
Radoslav Pálka (1)
Igor Krist (1)
Jakub Mandelík (1)
Ján Pirč (1)
David Horváth (1)
Zuzana Kohútová (1)
Lucia Palková (1)
Tomáš Demo (1)
Nora Šajbidor (1)
Michaela Stessl (1)
Peter Janík (1)
Ivan Kormaník (1)
I. Stiglitz (1)
Pavel Lacko (1)
Petr Novotný (1)
Matej Kurian (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Adam Pauček (1)
Miriam Potočná (1)
Michal Jediný (1)
Peter Kubina (1)
Eduard Pekarovič (1)
Natalia Janikova (1)
Tomáš Korman (1)
Dušan Rostáš (1)
Michal Ďubek (1)
Andrej Majerník (1)
Ivan Priadka (1)
Tibor Menyhért (1)
Paula Demianova (1)
Petr Steiner (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Referendum: Prečo ústavný súd odporuje autorom ústavy?

Ondrej Halama, 13. 07. 2021 v 08:19

V súvislosti s referendom o predčasných voľbách ma nezaujalo ani to ako Ústavný súd SR vo veci rozhodol, ale skôr to, ako to zdôvodnil (v náleze PL. ÚS 7/2021-150).

Následne, ako majú právnici pri výklade predpisov vo zvyku, som nazrel do dôvodovej správy k Ústave SR a zisťoval som ako to tí „otcovia zakladatelia“ mysleli. Zistil som, že ústavný súd im protirečí, t. j. vykladá ústavu v rozpore s vôľou autorov ústavy. V tejto súvislosti som natrafil na tieto rozpory v tvrdeniach ústavného súdu:

1. ÚS SR odporuje dôvodovej správe k čl. 98 ods. 2, ktorá uvádza, že výsledky prijaté referendom „vyhlási NRSR zákonom“. Ďalej sa spomína, že NRSR môže výsledky referenda zmeniť po 3 rokoch od „účinnosti zákona, ktorým boli vyhlásené návrhy prijaté v referende“. Súd v náleze (s. 13-14) však uvádza úplne iný postoj: vraj ide len o „spôsob vyhlásenia výsledkov referenda“ , nie určenie jeho právnej sily. Toto „uznesenie“ vraj nie je zákonom.

2. Ak by referendum nemalo silu zákona, ale silu „najvyššiu“ (ústavy, či ústavného zákona), načo by v Ústave SR boli obmedzenia referenda v čl. 93 ods. 3 ?

3. Ak by referendum malo silu ústavy, načo by tu bola možnosť preskúmania jeho ústavnosti na základe podnetu prezidenta? V tejto súvislosti sa v náleze Ústavný súd SR odvoláva na „nezmeniteľné časti ústavy“ alebo „materiálne jadro ústavy“, teda na vlastnú právnickú konštrukciu z vlastnej judikatúry. Súd jednoducho tvrdí, že ľud má v referende moc najvyššiu, ale aj tak ju nemá.

Budem rád, ak pri budúcich rozhodnutiach ÚS SR bude presvedčivejší a vyporiada sa s miestami, kde odporuje autorom ústavy a aj sebe samému. Ide o dôležitú otázku verejného záujmu a vieru ľudí v demokraciu, preto tu je na mieste najmä presvedčivosť a uveriteľnosť. Vlastná judikatúra je v tomto prípade druhoradá (najmä keď si sama odporuje) a kľučkovanie v nej znie nedôstojne a nepresvedčivo.

Na záver ešte uvediem, že ÚS SR podľa mňa rozhodol správne (aj keď zo zdôvodnenia mám dojem, že to bola skôr náhoda).


Názory k článku Referendum: Prečo ústavný súd odporuje autorom ústavy?:


  Martin Friedrich, 13. 07. 2021 v 14:16 - K dôvodej správe

Zo zaujímavosti som si pozrel dôvodú správu k čl. 92 až 100 ústavy, a tá je v otázke referenda natoľko strohá, že si zaslúži jej citovanie:

"Návrh Ústavy zakotvuje okrem iných základných prv- kov demokracie aj referendum ako možnosť uskutočnenia priamej demokracie. To znamená, že občania budú môcť bezprostredne rozhodovať o najdôležitejších otázkach života spoločnosti. Pozitívnym spôsobom sa vymedzuje, o čom sa môže rozhodovať referendom a negatívne, čo nemôže byť predmetom referenda. Podstatné je, že na referende sa môže zúčastniť každý občan, ktorý má právo voliť do Slovenskej národnej rady.

Referendum bude vyhlasovať prezident republiky, ako to požiada Ústavou ustanovený počet občanov alebo ak sa na tom uznesie Slovenská národná rada, a to najneskoršie do 30 dní od prijatia petície alebo uznesenia Sloven- skej národnej rady.

Podnet na prijatie uznesenia Slovenskej národnej rady na vyhlásenie referenda budú môcť podávať poslanci Slovenskej národnej rady a vláda. Spôsob vykonania re- ferenda sa ustanoví zákonom.

K tomu, aby výsledky referenda boli platné bude potrebné, aby sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a pre rozhodovanie sa vyslovila ich nadpolovičná väčšina.

Návrhy prijaté v referende vyhlási Slovenská národná rada zákonom. Výsledky referenda môže Slovenská národná rada zmeniť alebo zrušiť taktiež svojím zákonom, a to najskôr po uplynutí troch rokov od účinnosti zákona, ktorým boli vyhlásené návrhy prijaté v referende.

V záujme stability v spoločnosti sa ustanovuje, že referendum v tej istej veci možno opakovať najskôr po uplynutí troch rokov."

Nepríde mi to, že by dôvodová správa dávala akékoľvek odpovede na otázky, ktoré vznikli ohľadom referenda. Teda, že by ponúkla viac, ako samotný text ústavy.

Nie som ústavný právnik, ale myslím si, že odpovede otázky, na ktoré sa pýta Ondrej, majú byť obsiahnuté v texte ústavy. Koniec koncov, Ondrejom predostrené otázky sú to od počiatku a sú následkom nedokonalej právnej úpravy, ktorú ústavodárny zbor prijal. Vzhľadom na to, že sú tak veľké hmotnoprávne a procesnoprávne medzery v ústavnom texte, myslím si, že ústavný súd konal správne, ako sa ich nepokúšal prekonať výkladom. Je vecou zákonodárcu, aby tento nedostatok napravil. Lebo aj keby ústavný súd konštatoval, že obyvatelia majú právo na takéto referendum, asi ťažko by ústavný súd mohol do detailov nariadiť, ako má prezident a národná rada postupovať v prípade, ak by takéto referendum bolo úspešné.

  Ondrej Halama, 14. 07. 2021 v 11:17 - ad Martin Friedrich

Ale ústavný súd to neprekonával výkladom, pretože vytvoril rovno novú právnu normu - doktrínu o materiálnom jadre a jeho zákaze jeho zmeny (použil ju aj v predošlej judikatúre). Pritom mohol vec posúdiť podľa konzistentného textu ústavy, ktorý o výsledkoch referenda hovorí len na úrovni zákona a iba na tejto úrovni je aj možné preskúmavanie jeho súladu s ústavou. Stačilo konštatovať že ok, referendum má silu zákona, je to v súlade s úmyslom zákonodarcu, je to kompatibilné s preskúmavaním jeho ústavnosti, je to spôsob akým ľud sám seba pri referende obmedzuje.


  Martin Friedrich, 15. 07. 2021 v 09:52 - Zákon vs. ústavný zákon

Namodelujme si situáciu, kedy predmetom referenda má byť zmena ústavy alebo ústavného zákona mimo materiálneho jadra ústavy. Napríklad chceli by zmeniť čl. 4 ods. 2 ústavy, ktorý hovorí o zákaze prepravy vody z vodných zdrojov. Alebo čl. 41 ods. 1 ústavy o tom, že manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou.

Keďže ide o otázky týkajúce sa priamo textu ústavy, s ohľadom na čl. 84 ods. 4 v spojení s čl. 86 písm. a) ústavy o tom, že ústavu možno meniť len ústavným zákonom, prípadne novou ústavou.

V každom prípade je vylúčené, aby ústavu alebo ústavný zákonom bolo možné meniť obyčajným zákonom.

V prípadoch, kedy sa referendová otázka netýka základných práv a slobôd, daní, odvod a štátneho rozpočtu, tak vzniká vákum, čo s výsledkami referenda. Ak sa týka otázok skrátenia volebného obbodia, tak len pustý zákon na skrátenie volebného obodbia nestačí, lebo by to bolo v rozpore s čl. 73 ods. 1 81a písm. a) ústavy. Koniec koncov, v minulosti si volebné obdobie NR SR skracovala cez ústavný zákon.

Preto si myslím, že čl. 98 ods. 2 ústavy, ktorý hovorí o tom, že návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon, je nedokonalý, pretože nerozlišuje medzi dopadmi referenda na dotknutú právnu úpravu nachádzajúcu sa v rôznom postavení v rámci pyramídy právneho poriadku.

  Vladislav Pečík, 19. 07. 2021 v 10:58 - Ad Ondrej Hamala

Ad 1) samotná dôvodová správa je nič nehovoriaca a ide v rozpore so znením samotnej Ústavy. Ústava nehovorí o tom, že výsledky referenda vyhlási NRSR zákonom ale "rovnako ako zákon", teda že sa použije publikácia cez Zbierku zákonov.

Aj samotný Ústavný súd uviedol, že výsledky referenda sú priamo aplikovateľné, a netreba na ne prijímať žiadny zákon/ústavný zákon (čo by v podstate znefunkčňovalo inštitút referenda, keďže poslanci nie sú viazaní príkazmi).
Aj výsledok jediného platného referenda nás bol takýmto spôsobom vyhlásený ( 175/2003 Z.z.), hoci v tom prípade z charakteru otázky (súhlasíte so vstupom do EÚ) ešte priamo nevyplývali žiadne priame účinky, keďže na to nadväzovalo ešte X ďalších právnych aktov. Pointa ale ostáva.

Vôľa toho, kto prijímal (vytváral) predpis je síce určite dôležitá pri posudzovaní obsahu normy, ale nie je to jediný prvok, ktorý sa berie do úvahy. "Zákon musí byť múdrejší ako jeho autor".

Ad 2 a 3) výsledky referenda majú podľa nálezu právnu silu rovnako ako ústavný zákon (ods. 81 odôvodnenia) a sú priamo aplikovateľné bez potreby prijímania ústavného zákona parlamentom (ods. 86), resp. ešte vyššiu ako ústavný zákon, keďže ich možno zmeniť ústavným zákonom až po uplynutí troch rokov. V niečom ale zase zrejme nižšiu, keďže sa ním nemôže rozhodovať o otázke ľudských práv, daní, odvodov a štátnom rozpočte.

Ale osobne nevidím rozpor v konštatovaní, že výsledky referenda majú právnu silu ústavného zákona a tým, že otázkou referenda nemôže byť „hocičo“, ale len tie otázky, ktoré sú v súlade s pozitívnym a negatívnym vymedzením predmetu referenda (čl. 93). Akože chápem zmysel námietky, ale rozpor tam podľa mňa jednoducho nie je. Proste referendum je síce niečo ako zákonodarná činnosť parlamentu, ale v niečom je to niečo úplne iné. Preto sú tam nastavené určité brzdy. Ak referendová otázka prejde „sitom“ článku 93, a bude prijatá v platnom referende, tak bude mať silu rovnakú ako ústavný zákon. V podstate teda ide o spôsob, ktorým je možné meniť aj Ústavu, avšak pri rešpektovaní čl. 93.

V skratke - to že má niečo silu rovnakú ako ústavný zákon nevyhnutne neznamená, že musia pri prijímaní tohto niečoho existovať presne rovnaké pravidlá ako pri prijímaní ústavného zákona.

+ Ústavný súd ešte povedal, že referendom nemožno prijímať ani ad hoc normy, t. j. napríklad ako v tomto prípade skrátenie konkrétneho volebného obdobia, a to má vyplývať priamo z charakteru referenda ako jednej z foriem zákonodarnej činnosti. Teda že ani parlament by nemal byť schopný prijímať ad hoc ústavným zákonom skrátenie volebného obdobia (ale pri parlamente je problém ten, že o súlade s ústavou nebude môcť ústavný súd rozhodovať). Názor, s ktorým je možné polemizovať, ale autor pôvodného príspevku uvedené nerozoberá (iba uvádza, že s výrokom sa stotožňuje, ale zrejme s odôvodnením nie), takže to nebudem rozoberať ani ja.

Mne naopak pri riešení tejto otázky príde nadbytočné do veci „zaťahovať“ „nezmeniteľné časti ústavy“ alebo „materiálne jadro“. Vec by sa dala podľa mňa rozhodnúť s rovnakým meritórnym výsledkom aj bez toho.

  Ondrej Halama, 20. 07. 2021 v 11:02 - ad Vladislav Pečík

1. Vyhlásenie výsledku referenda nie je len formalita. Na vyhlásenie je podľa mňa (aj dôvodovej správy) viazaná účinnosť referenda. Dokážem si predstaviť, že by sa to udialo len na základe žiadosti Kancelárie NRSR ako sa to robí pri zákone (teda bez hlasovania).


2.,3. To, že v ústave ľud sám seba obmedzuje v možnostiach zmeny ústavy sa mi zdá ako nezmysel a asi ho ťažko inde v ústave nájdeme. Mám problém keď niekto tvrdí, že niečo má silu ústavného zákona a potom tvrdí, že nakoniec ju vlastne nemá. Bežný človek keď to počuje, tak jeho viera v právnickú profesiu musí klesať. To je vytváranie dvoch kategórii ústavných zákonov a už to naozaj vyzerá ako zamotávanie sa do vlastnej judikatúry ústavného súdu.


Čo sa týka zbytočnosti materiálneho jadra, to sa zhodneme. Ja tvrdím, že je to sudcovská normotvorba a ústavný súd pri jeho vytvorení vytvoril nové právne normy (určuje nad rámec ústavy ako sa ústava môže meniť a ako nie), čo mu neprínaleží.


Nie je to jednoduchá téma a všetko by bolo jednoduchšie, keby sa použili v ústave presnejšie formulácie. Každopádne, nateraz som nenašiel presvedčivý argument prečo by referendum nemalo mať silu zákona. Naopak, opačný názor mi vyplýva z textu ústavy aj z dôvodovej správy.


  Vladislav Pečík, 20. 07. 2021 v 12:07 - Vladislav Pečík

Ja nehovorím, že vyhlásenie výsledku referenda je formalita. Naopak, na vyvolanie jeho účinkov je nevyhnutné ho zverejniť v zbierke zákonov. Akurát sa to nedeje formou zákona (popr. ústavného zákona), alebo tak, že by to záviselo od výsledkov hlasovania Národnej rady. Momentálne je to v zákone o zbierke zákonov (a tuším ešte aj v rokovacom poriadku NRSR) upravené tak, že predseda parlamentu výsledky referenda je povinný uverejniť v zbierke zákonov.

A tak je to podľa mna správne.

Čo sa týka možnosti obmedzenia predmetu referenda a s tým, že sú tu dve kategórie ústavných zákonov - nie som zrovna expert na ústavné právo, ale ak tomu dobre rozumiem, tak výsledok referenda nie je striktne povedané ústavným zákonom, len má účinky rovnaké ako ústavný zákon. De facto je to to isté, ale de iure nie. A Ústava proste hovorí o tom, ktoré otázky nemôžu byť predmetom referenda. Zároveň podľa mna ale už nehovorí nič o tom, čo nemôže byť predmetom ústavného zákona (o tom hovorí iba judikatúra Ústavného súdu pri koncepte materiálneho jadra, s ktorou sa zatiaľ veľmi nestotožňujem).

Zároveň by ale zrejme mohlo prebehnúť referendum o tom, či nezmeniť čl. 93 ohľadom reštrikcií pri referendových otázkach. Ale jedným dychom uvediem, že je tiež možné, že samotná otázka, či zrušiť obmedzenie referenda týkajúce sa ľudských práv (a daní, odvodov atd) môže byť takisto nedovolená, keďže sa týka vo svojej podstate ľudských práv.

Teda zopakujem - môj pololaický pohľad je taký, že referendum má v zásade silu ústavného zákona, avšak v niečom väčšiu (keďže po tri roky ho nemôže nikto, ani parlament, ani referendum zmeniť), ale na rozdiel od ústavného zákona sa nemôže týkať hocičoho.

  Ondrej Halama, 20. 07. 2021 v 16:45 - ad Vladislav Pečík

Ani ja nie som expert na ústavné právo ale zarážajú ma zjavné rozpory s dôvodovou správou, ako aj nelogickosť obmedzení predmentu referenda a preskúmania jeho ústavnosti (ako môže byť zmena ústavy neústavná?). Všetky tieto rozpory sa dajú odstrániť tým, že mu priznáme iba silu zákona. Dokonca aj možnosť zrušenia výsledkov referenda bola v pôvodnom návrhu ústavy možná obyčajným zákonom: https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=75410

  Vladislav Pečík, 21. 07. 2021 v 09:51 - Vladislav Pečík

Myslím, že ste až príliš zbytočne upätý na dôvodovku k Ústave. Keď si odmyslíme okolnosti prijmania ústavy, a že samotná dôvodovka (a to aj na slovenské pomery) je veľmi chudobná na nejaké podrobnejšie vysvetlenia, tak je potrebné opätovne zdôrazniť, že saotná dôvodovka hovorí niečo iné ako samotná ústava. Ústava uvádza, že výsledky referenda sa vyhlásia ROVNAKO ako zákon. Dôvodovka zase že ZÁKONOM. U nás platí Ústava, nie jej dôvodová správa. Tá môže byť priblížením jej zmyslu, ale nie je to písmo sväté. Mohol sa nález možno pár vetami zapodievať aj dôvodovkou (ak to neurobil, čítal som to už pred vyše týždňom), ale vo výsledku by to bolo to isté.

A nemôžeme referendu priznať iba silu zákona. Teda nie v stave de lege lata. Sám hovoríte, že v pôvodnom návrhu ústavy sa dali jeho výsledky zmeniť obyčajným zákonom. Čiže v priebehu legislatívneho procesu sa to zmenilo na ústavný zákon. Po ďalšie, Ústava pozná iba jeden typ výsledkov referenda, teda nerozlišuje medzi výsledkom so silou ústavného zákona a so silou obyčajného zákona.

Proste referendom by sa dala meniť aj Ústava (podľa mna aj jej "nezmeniteľné časti"), avšak najprv by to muselo prejsť sitom toho, čo všetko nesmie byť predmetom referenda. Viem si predstaviť zaujímavý spor, keby nebodaj by prezident napr. referendum nedal posúdiť, bolo by úspešné a niekto by sa bránil, že sa v ňom rozhodlo o otázke, o ktorej sa v referende nesmie rozhodovať. Či by to znamenalo, že výsledky referenda nemôžu byť súčasťou právneho poriadku, alebo čo.


  Ondrej Halama, 21. 07. 2021 v 20:12 - ad Vladislav Pečík

Mne logicky vychádza, že ak pri ústavnom zákone nie je možné skúmanie jeho ústavnosti tak referendum tiež nemôže mať silu ústavného zákona - ak by malo, nedával by zmysel prieskum jeho ústavnosti (zmena ústavy bude vždy neústavná). A tak ako ústava neobsahuje obmedzenia pre vlastnú zmenu cez NRSR, nemá logiku ich ustanovovať ani pre referendum. Logické je to len vtedy, ak má silu zákona. Na to netreba ani nazerať do dôvodovej správy.

  Vladislav Pečík, 22. 07. 2021 v 10:40 - Vladislav Pečík

no lenze tu sa referendum skúma ešte pred jeho samotným vyhlásením, nie až potom, čo je súčasťou právneho poriadku. To nie je ekvivalent skúmania ústavnosti ústavného zákona (ktoré je vylúčené).

Proste platí, že referendum má silu ústavného zákona, ale nie je ústavným zákonom a zároveň preň platia určité obmedzenia, ktoré pre ústavný zákon nie.


  Ondrej Pivarči, 25. 07. 2021 v 01:52 - Dodatok

Celé to bolo možno inak. Referendum bolo výrazne zmenené novelou Ústavy SR - 90/2001 Z.z., k čomu dôvodová správa uvádza: "Ustanovenia Druhého oddielu piatej hlavy Ústavy Slovenskej republiky (referendum) vyvolávajú od prijatia základného zákona celý rad teoretických i praktických otázok. Z jednu z mimoriadne sporných časti sa všeobecne pokladá formulovanie predmetu, v ktorom sa môže a v ktorom sa nemôže konať referendum. Uskutočnenie každého referenda je nielen finančne značne náročné, ale predovšetkým ide o formu priamej účasti občanov na správe vecí verejných. Preto každá neistota spojená už s prípravou referenda prináša spochybňovanie významu a zmyslu tohto významného inštitútu priamej demokracie. Navrhovatelia preto pokladajú za potrebné aj v tejto fáze rekonštrukcie ústavného systému Slovenskej republiky obmedziť prípadné spochybňovanie ústavnosti každého pripravovaného referenda a vytvoriť tak čo najlepšie predpoklady pre jeho prípravu a priebeh. Z uvedeného dôvodu sa v návrhu zavádza možnosť prezidenta Slovenskej republiky, aby ešte pred vyhlásením referenda požiadal Ústavný súd Slovenskej republiky o posúdenie, či predmet petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je v súlade ústavou alebo s ústavným zákonom."
a ďalej
"Čl. 95 ústavy zveruje prezidentovi právomoc vyhlásiť referendum, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov alebo ak sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky. Z vnútornej väzby čl. 93 a čl. 95 ústavy nepriamo vyplýva (a z ustanovenia § 1 ods. 4 zákon č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov výslovne a jednoznačne), že prezident popri posúdení formálnych náležitostí musí tiež posúdiť či predmet petície alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je v súlade s ústavou (osobitne s čl. 93) príp. ústavnými zákonmi ešte predtým, ako referendum vyhlási. Ak prezident dôjde k názoru, že predmet petície alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky smerujúcich k vyhláseniu referenda nie sú v súlade s ústavou, referendum nevyhlási. Ak by tak napriek tomu urobil, konal by v rozpore s ústavou. Z dikcie čl. 93 ods. 2 a 3 ústavy i doterajšej praxe vyplýva, že posúdenie súladu predmetu návrhu na vyhlásenie referenda s ústavou môže predstavovať zložitý odborný ústavnoprávny problém. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby prezident mal možnosť pred vyhlásením referenda požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky, t. j. nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti o posúdenie súladu predmetu petície alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky smerujúcich k vyhláseniu referenda s ústavou alebo s ústavnými zákonmi. Takto navrhovaná ústavná úprava predstavuje špecifickú formu preventívnej kontroly ústavnosti, ktorá je spôsobila zabrániť prípadným negatívnym spoločenskopolitickým dôsledkom i materiálnym škodám (organizácia a uskutočnenie referenda predstavuje vynaloženie nákladov zo štátneho rozpočtu vo výške cca 150 mil. Sk), ktoré môžu vzniknúť z vyhlásenia a uskutočnenia referenda o otázke, ktorej súlad s ústavou je sporný."

Čo sa týka pôvodnej dôvodovej správy, výsledná zmena je výsledkom spoločnej správy výborov, a následnej rozpravy v SNR, kde bola ostrá kritika práve toho, prečo by malo mať referendum len silu zákona a mohlo byť menené len minoritou poslancov ako obyčajný zákon, z toho dôvodu boli prijaté úpravy odlišujúce text pôvodného znenia Ústavy SR od dôvodovej správy.

Výsledky referenda nie sú zákonom ani ústavným zákonom, ale výsledkami referenda ako samostatným prameňom práva, otázka skôr znie tak, že ak výsledky referenda priamo novelizujú text napr. zákona, sú takéto výsledky ex post skúmateľné ústavným súdom podľa čl. 125 Ústavy SR? (dajme tomu, že ex ante sa kontrola neuskutoční)

Ad V. Pečík, 21.07.,09:51, posledný odsek: To je tá istá otázka ako či môže parlament prijať ústavný zákon alebo len nový článok Ústavy SR, prípadne jeho zmenu takým spôsobom, že bude v rozpore s iným článkom Ústavy SR či ústavným zákonom. Napríklad by v druhej vete ustanovenia výslovne znegoval jeho prvú vetu. A odpoveď by bola, že ako legislatívny suverén medzi orgánmi verejnej moci - môže. A teda aj jeho "spolusuverén", ľud, ktorý orgánom verejnej moci nie je - tiež môže (pokiaľ ho ex ante nezastaví ústavný súd a prezident). Nuž, slabina spoločenskej zmluvy, 90 na všetko odhodlaných poslancov (je dosť nepravdepodobné, že by absurdity vznikli referendom, keď doteraz bolo až jedno platné, aj to tesne, aj preto sú pokusy o zrušenie kvóra). Lebo základ právneho štátu - logicky konzistentný a bezrozporný právny poriadok, nemá kto kontrolovať, keď parlament ústavnú kontrolu typu "Melčák" zakázal.

  Vladislav Pečík, 26. 07. 2021 v 08:56 - Vladislav Pečík

no to je tá otázka, ktorú som si tiež kládol, že pri ústavnom zákone je explicitne uvedené, že ho ústavný súd nesmie posudzovať, ale pri referende to nie je. Má síce v podstate silu ústavného zákona (lebo sa dá zmeniť iba ústavným zákonom, reps. iným referendom), ale či sa to vzťahuje aj na to, či ho môže ústavný súd ex post posudzovať je otázne.

Argument za možnosť kontroly je plenárny nález, ktorý zrušil časť ústavy ako protiústavnú. Ak v čl. 125 nebola daná možnosť kontrolovať ústavnosť ústavného zákona, a ústavný súd to napriek tomu spravil (argumentoval síce čl. 124, ale to je teraz druhoradé), tak podľa mna nebude mať problém (ak teda chce ostať konzistentný s judikatúrou "tretieho" ústavného súdu, čo zatiaľ vyzerá, že chce) s tým, že by mohol kontrolovať aj ústavnosť referenda.

Argument že nemôže je v gramatickom výklade čl. 125, kde sa možnosť posudzovať ústavnosť referenda (platného, ktoré je už v zbierke zákonov) nenachádza.

Nuž neviem či sa vôbec dožijeme toho, aby bolo nejaké referendum platné, takže odpoveď je, že je to takto, ibaže by to bolo opačne.


  Ondrej Halama, 15. 02. 2022 v 23:00 - ZLPS obmedzis zákonom no referendom nie

Ďalší argument, ktorý svedčí o nekonzistentnosti nálezu a o nesprávnom právnom názore (že referendum ma silu ústavy) je skutočnosť že referendom nemožno zasahovať do zakladnych ľudských práv a slobôd, ale obyčajným zákonom áno.


Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím