lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (161)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Ondrej Halama (7)
Michal Krajčírovič (7)
Ľuboslav Sisák (6)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Ján Lazur (4)
Ivan Bojna (4)
Radovan Pala (4)
Natália Ľalíková (4)
Maroš Hačko (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Monika Dubská (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Kolesár (3)
Adam Valček (3)
Marián Porvažník (3)
Jakub Jošt (3)
Josef Šilhán (3)
Denisa Dulaková (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Peter Pethő (3)
Jiří Remeš (2)
Lukáš Peško (2)
Peter Zeleňák (2)
Bob Matuška (2)
Roman Kopil (2)
Dávid Tluščák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Gabriel Volšík (2)
Marek Maslák (2)
Juraj Straňák (2)
Zsolt Varga (2)
Peter Varga (2)
Martin Serfozo (2)
Anton Dulak (2)
Juraj Schmidt (2)
Ladislav Pollák (2)
Maroš Macko (2)
Andrej Kostroš (2)
Martin Gedra (2)
Jozef Kleberc (2)
Tomáš Plško (2)
Richard Macko (2)
Michal Hamar (2)
Martin Poloha (1)
Robert Šorl (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Ivan Priadka (1)
Martin Hudec (1)
Lucia Palková (1)
Peter Kubina (1)
Michal Jediný (1)
Vincent Lechman (1)
Mikuláš Lévai (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Miriam Potočná (1)
Katarína Dudíková (1)
Matej Košalko (1)
Matej Gera (1)
Patrik Patáč (1)
Adam Pauček (1)
Ivan Kormaník (1)
lukasmozola (1)
Bohumil Havel (1)
Andrej Majerník (1)
Jakub Mandelík (1)
I. Stiglitz (1)
Michaela Stessl (1)
Ondrej Jurišta (1)
Eduard Pekarovič (1)
Radoslav Pálka (1)
Pavel Lacko (1)
Natalia Janikova (1)
Tomáš Pavlo (1)
Petr Kavan (1)
Adam Glasnák (1)
Michal Ďubek (1)
Tomáš Demo (1)
Peter K (1)
Pavol Mlej (1)
Roman Prochazka (1)
Martin Estočák (1)
Juraj Lukáč (1)
Robert Vrablica (1)
Marcel Jurko (1)
Matej Kurian (1)
Ján Pirč (1)
Paula Demianova (1)
Martin Galgoczy (1)
Pavol Chrenko (1)
Dušan Rostáš (1)
Emil Vaňko (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Vladislav Pečík (1)
Peter Janík (1)
Petr Steiner (1)
lukas.kvokacka (1)
Tibor Menyhért (1)
jaroslav čollák (1)
Tomas Pavelka (1)
Dušan Marják (1)
David Halenák (1)
Róbert Černák (1)
Patrik Pupík (1)
Ivan Michalov (1)
Zuzana Klincová (1)
Martin Bránik (1)
peter straka (1)
Jana Mitterpachova (1)
Dávid Kozák (1)
Marcel Ružarovský (1)
Petr Novotný (1)
Martin Svoboda (1)
Bystrik Bugan (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Gabriel Závodský (1)
Zuzana Adamova (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Viliam Vaňko (1)
Lucia Berdisová (1)
Tomas Kovac (1)
Nora Šajbidor (1)
Tomáš Ľalík (1)
Martin Šrámek (1)
Zuzana Kohútová (1)
Vladimir Trojak (1)
Tomáš Korman (1)
David Horváth (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Igor Krist (1)
Peter Marcin (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Volvo: Ohýbanie klasického MPS s vidinou priaznivejšieho private enforcementu?

Richard Macko, 31. 08. 2021 v 16:33

  1. Úvod

Súdny dvor vo svojom nedávnom rozsudku vo veci C-30/20 Volvo poskytol zaujímavý výklad čl. 7 ods. 2 nariadenia Brusel I bis vo veciach týkajúcich sa súkromnoprávneho vymáhania súťažného práva.

Už v minulosti bolo v zásade ustálené, že čl. 7 nariadenia Brusel I bis upravuje tak medzinárodnú právomoc, ako aj vnútroštátnu príslušnosť súdov. Toto vlastne vyplýva aj z doslovného znenia čl. 7, ktorý odkazuje na „súdy podľa miesta“, kde napr. došlo k škodnej udalosti, na rozdiel od formulácie „na súdoch členského štátu“, ktorú používa všeobecné ustanovenie v čl. 4 nariadenia Brusel I bis. Článok 7 teda určuje, na ktorom konkrétnom súde členského štátu možno žalovať žalovaného, ktorý má sídlo v inom členskom štáte, čím vo svojej podstate zasahuje do súdnej organizácie jednotlivých členských štátov. K tomu pozri napr. zahraničnú odbornú literatúru (LEIN, E. Commentary on Article 7(2) Recast Regulation. In: DICKINSON, A., LEIN, E. (eds.) The Brussels I Regulation Recast. Oxford: Oxford University Press, 2015, s. 132 a 156) alebo českú rozhodovaciu súdnu prax (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. 5. 2018, sp. zn. 30 Nd 391/2017).

Špecificky v oblasti súkromnoprávneho vymáhania súťažného práva (private enforcement) sa Súdny dvor doposiaľ zaoberal len otázkou, ktoré súdy členských štátov disponujú medzinárodnou právomocou (pozri napr. C-352/13 CDC Hydrogen Peroxide, C-27/17 flyLAL-Lithuania Airlines, C-451/18 Tibor-Trans, C-343/19 Verein für Konsumenteninformation). Vo veci Volvo však, zdá sa, po prvýkrát judikoval pre oblasť súťažného práva, že čl. 7 ods. 2 nariadenia Brusel I bis priamo a bezprostredne priznáva nielen medzinárodnú právomoc, ale aj miestnu príslušnosť súdu podľa miesta škodnej udalosti.

  1. Miesto škodnej udalosti podľa rozsudku vo veci Volvo

Súdny dvor vo veci Volvo zaviedol kaskádovitú postupnosť na určenie vnútroštátnej príslušnosti súdov podľa čl. 7 ods. 2 nariadenia Brusel I bis.

Prvé kritérium – podľa miesta kauzálne príslušného súdu. V prvom rade je potrebné skúmať, či členský štát má stanovenú kauzálnu príslušnosť súdov na rozhodnutie sporov z porušenia súťažného práva. V takomto prípade bude kauzálne príslušný súd príslušný bez ohľadu na miesto, kde v tomto členskom štáte vznikla škoda (body 34-37 rozsudku).

Druhé kritérium – podľa miesta nadobudnutia dotknutého tovaru. Ak kauzálna príslušnosť v členskom štáte nebola zavedená, je potrebné skúmať, či tovary dotknuté protisúťažnou praktikou boli nadobudnuté iba v obvode jedného súdu. Ak áno, tento súd bude miestne príslušný na rozhodnutie sporu (body 38-40 rozsudku).

Tretie kritérium – podľa miesta sídla poškodeného. Ak však boli tovary dotknuté protisúťažnou praktikou nadobudnuté na viacerých rôznych miestach (v obvode viacerých súdov), miestne príslušným na rozhodnutie bude ten súd, v obvode ktorého má sídlo poškodený (bod 42 rozsudku).

  1. Kritické poznámky

V rýchlej reakcii na rozsudok vo veci Volvo sa objavil názor, že záver Súdneho dvora týkajúci sa oprávnenia členského štátu určiť vo svojej národnej úprave kauzálnu príslušnosť sa na prvý pohľad zdá byť paradoxný. Tento paradox autor onoho príspevku zdôvodnil protiotázkou, že ak určenie vnútroštátnej príslušnosti súdov v členskom štáte je už regulované nariadením Brusel I bis, ako je potom možné, že národná úprava napriek tomu môže stanovovať kauzálnu príslušnosť špecializovaných súdov, aj keď nariadenie Brusel I bis nesplnomocňuje členské štáty na to, aby tak mohli robiť. (BARENESS, M. The Volvo Judgement in Case C-30/20: the Place Where the Damage Occurred in Follow-on Cartel Damages Claims. In: Kluwer Competition Law Blog, uverejnené dňa 22. 7. 2021 a dostupné na tomto linku)

V tomto však nevidím paradox. V podstate ide iba o rozdiel medzi kauzálnou a miestnou príslušnosťou, pričom na určenie kauzálnej príslušnosti (resp. špecializovaného súdu v rámci svojej súdnej organizácie) nepotrebuje národný zákonodarca splnomocnenie v nariadení, pretože organizácia súdnictva patrí do výlučnej právomoci členských štátov. Podľa môjho názoru prvé a druhé kritérium kaskády fungujú symbioticky.

Napríklad ak by mal členský štát pri sporoch z porušenia súťažného práva určené viaceré kauzálne príslušné súdy s odlišnými územnými obvodmi, potom by rozhodnúť spor z porušenia súťažného práva mohol iba niektorý z týchto kauzálne príslušných súdov, avšak medzi nimi by sa určovala miestna príslušnosť, a to by sa robilo podľa pravidiel čl. 7 ods. 2 nariadenia Brusel I bis, t. j. podľa miesta škodnej udalosti. Samozrejme, ak by mal členský štát určený v tejto oblasti iba jeden kauzálne príslušný súd s územným obvodom celého členského štátu, potom, logicky, bude takýto súd jediným príslušným súdom na rozhodnutie sporu. Vykladať túto situáciu je možné buď tak, že je príslušným súdom bez ohľadu na to, kde v rámci územia členského štátu sa nachádza miesto škodnej udalosti, alebo tak, že je príslušným súdom, pretože jeho územný obvod celého územia tohto členského štátu pokrýva aj miesto škodnej udalosti. V každom prípade ide o symbiózu a nie paradox.

Pri druhom kritériu v rámci kaskády je zvláštne, že toto kritérium má závisieť od toho, či tovary dotknuté protisúťažnou praktikou boli nadobudnuté len v obvode jedného súdu, avšak ak boli nadobudnuté v obvode viacerých súdov, toto kritérium sa neuplatní vôbec, pričom automaticky nastúpi tretie kritérium (miesto sídla poškodeného). Podľa mňa by ale rovnako dobre fungovalo, ak by miestne príslušných súdov podľa miesta nadobudnutia tovaru bolo aj viac, t. j. v obvode všetkých súdov, kde bol tovar nadobudnutý, pričom poškodený by si mohol vybrať, na ktorý z týchto súdov žalobu podá. Tieto súdy by mali rovnako dobré podmienky na vykonanie posúdenia podmienok na dotknutom trhu, ako aj rovnaký prístup k dôkazom. Boli by preto zachované aj ciele blízkosti, riadneho výkonu spravodlivosti a hospodárnosti konania.

V každom prípade trochu nešťastne pôsobí posledné kritérium, v zmysle ktorého príslušným má byť ten súd, v obvode ktorého je miesto sídla poškodeného, ak tovary dotknuté protisúťažnou praktikou boli nadobudnuté na viacerých miestach (v obvode viacerých súdov). Zdá sa, že Súdny dvor tu povolil opraty na uzde. Nie som presvedčený o tom, že je správne zakladať miestnu príslušnosť (a ani právomoc) súdu podľa miesta, kde má sídlo poškodený, najmä ak má závisieť len od otázky, či dotknuté tovary boli nadobudnuté na jednom alebo viacerých miestach. Ako som písal vyššie, lepším výsledkom by bolo, ak by mieste príslušných bolo viac súdov podľa všetkých miest, kde boli dotknuté tovary nadobudnuté. Avšak, pri treťom kritériu kaskády Súdny dvor nepriamo pripúšťa, že miestom škodnej udalosti môže byť miesto sídla poškodeného, ak škoda vznikla v obvode viacerých súdov, no bez ohľadu na to, či skutočne vznikla aj v sídle poškodeného alebo sa tam len následne prejavila ako nepriama škoda (indirect damage) alebo následná škoda (consequential damage).

Ešte extrémnejší pohľad možno nájsť v už spomínanej reakcii na rozsudok vo veci Volvo, kde autor kritizuje Súdny dvor za to, že nešiel ešte ďalej a argumentuje, že miesto škodnej udalosti vyplývajúce z kartelu bude v každom prípade miesto sídla poškodeného bez ohľadu na to, či dotknuté tovary boli nadobudnuté na jednom alebo viacerých miestach, pretože predraženie (surcharge) alebo ušlý zisk (loss of profit) vyplývajúce z kartelu sa vždy prejavia, resp. budú utrpené poškodeným v mieste jeho sídla. S týmto názorom sa nemožno stotožniť.

Predstavme si situáciu, že by vo všeobecnosti platilo, že miesto škodnej udalosti bude vždy aj miesto sídla poškodeného z dôvodu, že tvrdenú škodu bude poškodený vždy pociťovať v mieste svojho sídla (napr. preto, že sa odrazí v jeho účtovníctve alebo bude mať vplyv na jeho cashflow). Pri takomto výklade by v deliktných veciach bolo potom vždy možné založiť právomoc a príslušnosť v mieste sídla poškodeného. Takýto výklad sa však vymyká idey stojacej za čl. 7 ods. 2 nariadenia Brusel I bis. Hlavné pravidlo nariadenia Brusel I bis je žalovateľnosť podľa miesta sídla žalovaného (čl. 4 ods. 1) a z tohto pravidla sa majú uplatniť výnimky (čl. 7 a čl. 8) len v prípade, že daná výnimka dáva lepší zmysel než hlavné pravidlo. Preto sa čl. 7 ods. 2 vykladá reštriktívne (pozri napr. C-168/02 Kronhofer a C-364/93 Marinari). Výnimka sledujúca miesto škodnej udalosti dáva lepší zmysel než hlavné pravidlo len vtedy, keď je medzi vzniknutým sporom a konajúcim súdom zachovaný cieľ blízkosti (proximity) a keď súd, ktorý má konať a rozhodnúť o nároku, bude mať lepší prístup k dôkazom, z čoho vyplýva zachovanie riadneho výkonu spravodlivosti (sound administration of justice), ako aj hospodárnosti konania. Ak by sa ale v deliktných veciach paušálne pripustilo založenie právomoci a príslušnosti podľa miesta sídla poškodeného z dôvodu, že poškodený tam subjektívne pociťuje ujmu alebo si tam škodu jednoducho zaúčtoval, potom napr. v prípade havárie nákladného vozidla vo vlastníctve slovenskej spoločnosti, bude vždy založená právomoc slovenských súdov, hoci havária, žalovaný aj všetci svedkovia a všetky dôkazy sa budú nachádzať v inom členskom štáte. Uvedený výklad by preto viedol k nerozumným výsledkom. Poškodený si samozrejme vždy vyberie možnosť žalovať v mieste svojho sídla, pretože tam má výhodu domáceho prostredia, kultúry a jazyka, a prirodzene aj nižšie náklady na vedenie sporu. Je preto skôr prekvapivé, že Súdny dvor ako tretie kritérium kaskády pripustil miesto sídla poškodeného. Je za tým zrejme snaha podporovať súkromnoprávne vymáhanie súťažného práva, ale z hľadiska klasického poňatia MPS nejde o najšťastnejší záver.


Názory k článku Volvo: Ohýbanie klasického MPS s vidinou priaznivejšieho private enforcementu?:


  Peter Plachý, 31. 08. 2021 v 18:37 - SDEÚ ako "miestny" súd pre žalobcov?

Veľmi zaujimavé! To tretie kritérium mi pripomína tradičný, v zahraničí kritizovaný, dôvod založenia právomoci francúzskych súdov v prospech francúzskych občanov. Frankofónni kolegovia ma snáď opravia, ale takto tomu rozumiem ja. Podľa článku 14 francúzskeho Code civil mohol francúzsky súd založiť právomoc (len) na základe toho, že žalobkyňa je občiankou Francúzska. Napríklad, ak sa zranil občan Francúzska v autonehode v New Yorku, ktorú spôsobil americký vodič, francúzsky občan by mohol žalovať o náhradu škody na "svojom" francúzskom súde. Aplikácia článku 14 je dnes samozrejme ovplyvnená Nariadením Brusel, napríklad: (i) to ustanovenie je vylúčené v "intra-EÚ" vzťahoch (článok 4 ods. 1 Brusel recast), a (ii) Nariadenie Brusel pravdepodobne priznáva možnosť spoľahnúť sa na tento dôvod právomoci osobám (aj len) domicilovaným vo Francúzsku (článok 4 ods. 2 Brusel recast).

Podobné zakladanie právomoci "domácich" súdov sa deje vo veľa krajinách - zákonodarca sa snaží pomôcť svojim občanom dostať sa s ich nárokom pred vlastné súdy, čo by malo zvýšiť pravdepodobnosť ich úspechu (aspoň taká je premisa). V národnej úprave to chápem. Príde mi to však prekvapivé zo strany SDEÚ, ktorý je nadnárodný a "pomáha" tak nie svojim žalobcom (keďže takých nemá), ale v zásade akémukoľvek žalobcovi z titulu jeho procesnej pozície. Podobne ako Richardovi, to mi príde v rozpore s opačnou zásadou, na ktorej je Nariadenie Brusel postavený (actor sequitur forum rei).


  Juraj Gyarfas, 05. 09. 2021 v 18:45 - tretie kritérium

Súhlasím s Rišom aj s Peťom. Tomu tretiemu kritériu nerozumiem. Ak druhé kritérium v podstate vychádza z toho, že škoda vzniká v mieste kúpy tovaru, táto logika by mala v prípade kúpy tovaru v obvodoch viacerých súdov viesť k tomu, že miestne príslušné budú všetky a žalobca/poškodený si môže vybrať, kde podá žalobu. Ale nerozumiem, ako sa SDEÚ od druhého kritéria dostal k tretiemu. A rovnako ako Rišo a Peťo sa obávam, že to takmer v akejkoľvek veci (ďaleko za hranicami private enforcementu) založí právomoc súdu podľa sídla žalobcu, čo je popretie všeobecného pravidla Nariadenia Brusel I.

  Ľuboslav Sisák, 19. 09. 2021 v 17:00 - tretie kritérium

Zdravím Vás. Veľmi rád vidím na tomto fóre MPS-kársku diskusiu. Témy z tejto oblasti sa tu až tak často nerozoberajú.

Na rozsudok vo veci Volvo a i. som sa osobne tešil najprv hlavne preto, lebo konečne malo byť čierne na bielom napísané, že čl. 7 ods. 2 Brusel I bis je nielen jurisdikčnou normou, ale aj normou o miestnej príslušnosti. Aj keď, tak ako uvádza p. Macko, táto skutočnosť je v cudzine dávno prakticky samozrejmá, nemáme u nás žiaden vnútroštátny judikát alebo početnejšiu literatúru, na ktoré by sa dalo v tomto smere odkázať. Presviedčať slovenské súdy z cudzích prameňov (rozhodnutia, literatúra) o tom, že čl. 7 ods. 2 Brusel Ibis určuje aj miestnu príslušnosť nebolo dvakrát ideálne. Mať konečne možnosť odkázať na rozsudok SDEÚ vec dosť uľahčuje.

Pokiaľ ide o uvedené tri kritériá, tiež súhlasím s nevhodnosťou tretieho kritéria a hlásim sa v prospech spomenutého modifikovaného druhého kritéria (viac miestne príslušných súdov). Osobne som však nebol až tak prekvapený tretím kritériom. Výklad čl. 7 ods. 2 Brusel Ibis, ktorý z neho de facto urobí normu v prospech forum actoris sme tu už mali, z hlavy mi napadne minimálne rozsudok eDate (c-509/09), kde sa v rámci čl. 7 ods. 2 poškodenému umožnilo žalovať v "centre jeho záujmov", čo väčšinou nie je nič iné, než jeho bydlisko/sídlo.

Pozoruhodné je ale, ako SDEÚ odôvodňuje správnosť tretieho kritéria (bod 42): "[tretie kritérium] spĺňa požiadavku predvídateľnosti pripomenutú v bode 38 tohto rozsudku, keďže žalované, členovia kartelu, nemôžu nevedieť o tom, že kupujúci predmetných tovarov sa nachádzajú na trhu dotknutom tajnými postupmi. Navyše toto priznanie právomoci zodpovedá cieľu blízkosti a miesto sídla poškodeného podniku poskytuje všetky záruky na účely hospodárnej organizácie prípadného konania." Zdá sa mi, že tu sa príliš koncentruje na vysvetlenie "predvídateľnosti" namiesto toho, aby sa v prvom rade odôvodnilo, ako tretie kritérium podľa SDEÚ zodpovedá ukazovateľu "miesto vzniku škody", s ktorým pracuje čl. 7 ods. 2 a ktorý sa nakoniec aj vykladá. Potom sa spomína, že tretie kritérium vyhovuje "cieľu blízkosti" a poskytuje záruky hospodárnosti procesu. Ak napr. máme 4 obvody súdov, tovar sa kúpil a prebral v obvode 1 2 a 3 a poškodený má sídlo v obvode 4 a preto sa tam v zmysle tretieho kritéria má viesť konanie? Tak aká blízkosť a hospodárnosť ...?

P.S.: V komentovanej veci Volvo a i. bola jedna zo žalovaných usadená v Španielsku, no ako dcérska spoločnosť nebola priamo zodpovedná za kartel. Zaujímavá by preto mohla byť otázka, či by sa cez túto dcérsku spoločnosť mohla založiť právomoc pre nárok na náhradu škody spôsobenej kartelom skrz čl. 8 ods. 1 Brusel I bis, aj keď za túto škodu priamo nezodpovedá ona, ale ostatné žalované materská/é spoločnost/i. O tejto otázke sa má rozhodnúť vo veci C-882/19.

  Tomas Pavelka, 06. 10. 2021 v 10:32 - tretie kriterium - dalsie perspektivy

Tretie kriterium sa da vnimat este z dalsich perspektiv: a) z historickeho pohladu ide o extenziu (ad absurdum?), resp. pokus o zpetnu lokalizaciu mozaikoveho principu v oblasti deliktneho prava, ktory Sud zacal uz v Bier v Mines de Potasse a rozsiril do dnesnej podoby v rozsudku Shevill (defamation). V CDC Hydrogen Peroxide (cartel damages) Sudu doslo, ze Shevill pristup nedava zmysel tam, kde je distribucia tovaru globalna, a vyvstala potreba forum lokalizovat pre zalobcov neprohibitivnym zposobom. Vela inych moznosti, ako forum actoris asi nie je.


b) moze ist o skryty nastroj, ako povzbudit sukromne vymahanie sutazneho prava, kde existuje vela prirodzenych disincentiv pre zalobcov. Konkretne vysledky uz tieto principy maju, napr. v moznosti Seznamu zalovat Google v Ceskej republike, i ked tam sa konkretne mozno podla nariadenia Brusel I nejde.


  Juraj Gyarfas, 12. 10. 2021 v 19:16 - civilná zodpovednosť za materskú spoločnosť

Asi to nepatrí celkom do tohto vlákna, ale vhodnejšie vlákno som nenašiel a hlavne to súvisí s prelamovaním zaužívaných princípov iných právnych oblastí s cieľom jednoduchšieho vymáhania náhrady škody spôsobenej protisúťažným konaním. Viem, že v rámci administratívneho trestania bola zodpovednosť ekonomickej skupiny dlhodobo ustálená. Ale tento prielom elementárnej civilno a korporátnoprávnej samostatnosti právnických osôb aj v oblasti civilnej zodpovednosti mi pripadá celkom zásadný.

"1. Article 101(1) TFEU must be interpreted as meaning that the victim of an anticompetitive practice by an undertaking may bring an action for damages, without distinction, either against a parent company who has been punished by the Commission for that practice in a decision or against a subsidiary of that company which is not referred to in that decision, where those companies together constitute a single economic unit. The subsidiary company concerned must be able effectively to rely on its rights of the defence in order to show that it does not belong to that undertaking and, where no decision has been adopted by the Commission under Article 101 TFEU, it is also entitled to dispute the very existence of the conduct alleged to amount to an infringement.

2. Article 101(1) TFEU must be interpreted as precluding a national law which provides for the possibility of imputing liability for one company’s conduct to another company only in circumstances where the second company controls the first company.
"

Case C‑882/19, Sumal SL v Mercedes Benz Trucks España SL

  Richard Macko, 11. 02. 2022 v 14:34 - Podmienky prenesenia civilnej zodpovednosti na dcérsku spoločnosť

Uvažoval som, či na Sumal (C-882/19) vytvoriť samostatný príspevok, ale napokon som sa rozhodol to zavesiť sem, keď sme to už načali v tomto vlákne. A aj to dáva zmysel, keďže, ako Juraj správne hovorí, ide o ďalší prípad ohýbania tradičných konceptov (zrejme) s cieľom zatraktívniť private enforcement súťažného práva.


Z výroku rozsudku vyplýva, že osoba poškodená protisúťažným postupom podniku môže podať žalobu o náhradu škody bez rozdielu proti materskej spoločnosti, ktorá bola sankcionovaná Komisiou (alebo národným súťažným orgánom), alebo proti dcérskej spoločnosti, na ktorú sa toto rozhodnutie nevzťahuje, ak tvoria jednu hospodársku jednotku.


Pojem podnik a hospodárska jednotka sú tu zjavne veľmi dôležité a Súdny dvor im aj venuje pomerne veľkú časť odôvodnenia (najmä body 38-47 rozsudku). Rozumiem tomu tak, že ten prelom civilno- a korporátnoprávnej samostatnosti právnických osôb tu vychádza z výkladu pojmu podnik v čl. 101 ods. 1 ZFEÚ, a teda Súdny dvor tu rozšíril aplikovateľnosť konceptu single economic unit aj do oblasti private enforcementu. Teda deliktu (tak správneho ako aj civilného) sa dopúšťa celý podnik a nie len konkrétna právnická osoba označená v rozhodnutí Komisie alebo národného súťažného orgánu (bod 44 rozsudku). Autorom porušenia súťažného práva je teda podnik a prostredníctvom neho hospodárska jednotka. Podnik pritom zahŕňa „každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť nezávisle od právneho postavenia tohto subjektu a spôsobu jeho financovania a označuje tak hospodársku jednotku, aj keď je táto hospodárska jednotka z právneho hľadiska zložená z viacerých fyzických a právnických osôb“ (bod 41 rozsudku).


Zároveň ale okolnosti praktického života spôsobujú, že nie všetky dcérske spoločnosti zavesené pod materskou spoločnosťou budú vždy súčasťou jedného podniku. Súdny dvor totiž pripúšťa, že organizácia skupín spoločností, ktoré môžu tvoriť jednu hospodársku jednotku, môže byť v jednotlivých skupinách veľmi odlišná. Môžu existovať napr. aj skupiny typu „konglomérát“, ktoré pôsobia vo viacerých hospodárskych oblastiach, ktoré medzi sebou nemajú väzby (bod 45 rozsudku). Preto tá istá materská spoločnosť môže byť súčasťou viacerých hospodárskych jednotiek v závislosti od predmetnej hospodárskej činnosti, zložených z nej samej a rôznych kombinácií jej dcérskych spoločností, ktoré všetky patria do tej istej skupiny spoločností. Ak by to tak nebolo, dcérska spoločnosť patriaca do takejto skupiny by mohla byť považovaná za zodpovednú za porušenie spáchané v rámci hospodárskych činností, ktoré nijako nesúvisia s jej vlastnou činnosťou a na ktorých sa nijako nepodieľala, a to ani nepriamo (bod 47 rozsudku).


Z rozsudku ďalej vyplývajú podmienky, za splnenia ktorých sa možno domáhať škody voči dcérskej spoločnosti:



Dcérska spoločnosť:



Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím