lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (113)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (42)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (22)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Michal Krajčírovič (6)
Peter Kotvan (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Ondrej Halama (4)
Radovan Pala (4)
Ján Lazur (4)
Petr Kolman (4)
Natália Ľalíková (4)
Monika Dubská (4)
Pavol Szabo (4)
Maroš Hačko (4)
Josef Kotásek (4)
Ladislav Hrabčák (3)
Josef Šilhán (3)
Marián Porvažník (3)
Adam Valček (3)
Jakub Jošt (3)
Peter Pethő (3)
Ivan Bojna (3)
Ľuboslav Sisák (3)
Denisa Dulaková (3)
Pavol Kolesár (3)
Ludmila Kucharova (2)
Jiří Remeš (2)
Gabriel Volšík (2)
Lukáš Peško (2)
Richard Macko (2)
Tomáš Plško (2)
Bob Matuška (2)
Zsolt Varga (2)
Marek Maslák (2)
Martin Serfozo (2)
Peter Varga (2)
Juraj Schmidt (2)
Roman Kopil (2)
Jozef Kleberc (2)
Dávid Tluščák (2)
Michal Hamar (2)
Juraj Straňák (2)
Martin Gedra (2)
Maroš Macko (2)
Anton Dulak (2)
Andrej Kostroš (2)
Ivan Kormaník (1)
Tomáš Pavlo (1)
Natalia Janikova (1)
Robert Vrablica (1)
Zuzana Adamova (1)
Eduard Pekarovič (1)
peter straka (1)
Martin Hudec (1)
Matej Kurian (1)
Zuzana Kohútová (1)
Pavel Lacko (1)
Martin Poloha (1)
Viliam Vaňko (1)
Michaela Stessl (1)
Patrik Pupík (1)
Emil Vaňko (1)
Dušan Rostáš (1)
Ondrej Jurišta (1)
Ladislav Pollák (1)
Radoslav Pálka (1)
Jana Mitterpachova (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
lukasmozola (1)
David Halenák (1)
Bystrik Bugan (1)
Marcel Ružarovský (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Martin Svoboda (1)
Bohumil Havel (1)
Petr Kavan (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Michal Jediný (1)
Peter K (1)
Petr Steiner (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Pavol Chrenko (1)
Vladislav Pečík (1)
Martin Estočák (1)
Mikuláš Lévai (1)
Matej Gera (1)
Matej Košalko (1)
Gabriel Závodský (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Peter Marcin (1)
jaroslav čollák (1)
Róbert Černák (1)
Igor Krist (1)
Katarína Dudíková (1)
David Horváth (1)
I. Stiglitz (1)
Dušan Marják (1)
Ivan Priadka (1)
Zuzana Klincová (1)
Nora Šajbidor (1)
Ivan Michalov (1)
Pavol Mlej (1)
Miriam Potočná (1)
Lucia Palková (1)
Michal Ďubek (1)
Martin Galgoczy (1)
Tibor Menyhért (1)
Paula Demianova (1)
Robert Šorl (1)
Marcel Jurko (1)
Peter Kubina (1)
Tomáš Demo (1)
Peter Janík (1)
Roman Prochazka (1)
Jakub Mandelík (1)
Juraj Lukáč (1)
Lucia Berdisová (1)
Tomáš Korman (1)
Tomas Pavelka (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Martin Šrámek (1)
Martin Bránik (1)
Vincent Lechman (1)
Tomáš Ľalík (1)
Petr Novotný (1)
Tomas Kovac (1)
Vladimir Trojak (1)
lukas.kvokacka (1)
Ján Pirč (1)
Adam Pauček (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Meteorit Inovácia sa blíži k planéte Advokácia 

Marián Porvažník, 17. 02. 2022 v 14:18

1 Úvod

Inovácie sú neintuitívne. V prvom okamihu si ich ani nevšimnete. Ak áno, sotva mávnete rukou a v tom lepšom prípade sa na nich zasmejete. Tieto okolnosti inováciám umožňujú v kľude dozrieť, aby následne mohli od základov zmeniť existujúce trhy v horizonte len niekoľkých rokov. Aby boli inovácie spojencom a nie nepriateľom, je potrebné ich predvídať a adekvátne sa na ne pripraviť. V opačnom prípade sa ocitneme v pozícii kočiša protestujúceho proti výrobe aút. Právo nie je výnimkou a čas na narušenie princípov jeho fungovania, zdá sa, dozrel.

Právo však demonštruje zvýšenú odolnosť voči inováciám. V porovnaní s právom väčšina odvetví pôsobí ako Achilles popri korytnačke. Napríklad v zdravotníctve sme za posledných 100 rokov boli svedkami inovácií na všetkých úrovniach. Kým poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa z príbytkov pacientov presunulo do nemocníc a neskôr do sveta tele-medicíny, cloudu a výskumných hi-tech laboratórií, právo stále tvoria ľudia vo svojich drevom a sklom vyložených kanceláriách a spory sa stále prejednávajú v súdnej sieni. Kým v medicíne sme sa od fonendoskopu posunuli k penicilínu, angiografu, magnetickej rezonancii, analýze DNA až po chirurgického robota da Vinci, zmluvy sa stále podpisujú na papieri. Kým podomových felčiarov a čarodejnice vystriedali atestovaní lekári, ktorých pomaly vytláča do role psychológov IBM Watson, tak klienti advokátom z mäsa a kostí naďalej platia mastné hodinovky.

Napriek tejto dlhovekej odolnosti práva posledné roky poznačené narastajúcimi štandardmi a očakávaniami zo strany klientov, globalizáciou a tiež relevantným technologickým pokrokom nechávajú málo priestoru pre pochybnosť o blížiacej sa revolúcii na trhu právnych služieb. Jej rozsah môže hravo dosiahnuť parametre bájneho meteoritu, ktorý zmenil život dinosaurov na nepoznanie.

Celé stáročia verejné zložky spoločnosti pristupovali k budovaniu právneho štátu „zhora“, pričom sa snažili vytvárať mechanizmy vzájomných bŕzd a protiváh. Popri justícii a prokuratúre sa jedným z pilierov právneho štátu stala advokácia. Jej vznik nebol samoúčelný, keďže mala sprístupňovať spravodlivosť masám a tým zabezpečovať stabilitu spoločnosti, ktorá je nevyhnutná pre jej progres. V tomto procese si nakoniec advokáti v mnohých krajinách vydobyli oligopolné postavenie, ktoré chráni ich biznis a obmedzuje konkurenciu na úkor ich klientov.

Nadchádzajúca zmena paradigmy regulácie trhu právnych služieb vytvorí na jeho úkor množstvo nových trhov právnych komodít, prinúti zostávajúcich advokátov k špecializácii a prinesie nových poskytovateľov právnych služieb, ktorí nebudú advokátmi.

Preto je potrebné preskúmať implikácie inovatívnych zmien pre klientov, samotných advokátov, regulátorov a prípadne nových hráčov na trhu právnych služieb. Udalosti posledných rokov jasne ukazujú, že regulácia advokácie „zhora“ sa na Slovensku chýli ku koncu.

2 Dnešná paradigma kontroly (top-down)

Európsky trh právnych služieb sa začal kultivovať a regulovať v 19. storočí v dôsledku transformácie obyčajového práva kodifikáciou rozsiahlych občianskych zákonníkov. Tie spôsobili sformalizovanie a zregulovanie veľkej časti spoločenských vzťahov. Ochranu práv a povinností mala zabezpečovať novo-vytvorená sústava súdov a vrstva novopečených advokátov. Verejná moc týmto transformačným projektom chcela, inter alia, dosiahnuť vyššiu stabilitu spoločnosti.

Zavedená paradigma kontroly (top-down) sa prejavuje tým, že reguláciu trhu iniciujú, navrhujú a kontrolujú inštitúcie verejnej moci a/alebo profesnej samosprávy. Koncentrácia moci v ich rukách im umožňuje jednostranné presadzovanie (proti)trhových opatrení napĺňajúcich ich ciele. Typicky im ide o stabilitu trhu a ochranu ich postavenia, prípadne ich príjmov. Táto paradigma ide na úkor trhu, jeho klientov a na konci dňa celej spoločnosti.

Za 170 rokov sa osvedčená paradigma regulácie trhu právnych služieb na Slovensku nezmenila, skôr sa prehĺbila. Reguláciou trhu sa štát snaží uľahčiť občanom prístup k slepej spravodlivosti. Tomuto snaženiu sekundujú advokáti, ktorí majú tento prístup zabezpečovať. Tí však na svoj účel často zabúdajú a trh právnych služieb mnohí vnímajú ako svoj neodňateľný zdroj životného (nad)štandardu. Ich postavenie a kontrola boli posilnené odstránením konkurencie medzi komorami nepriateľským pohltením Komory komerčných právnikov v deväťdesiatych rokoch a tiež následnou sériou opatrení[1], ktoré zo slovenského trhu právnych služieb urobili jeden z najrigidnejších vo vyspelom svete. Dosiahnutý stav sa prejavuje stabilitou cien služieb, ustálenosťou podnikateľských modelov advokátskych kancelárií a kontrolovaným prírastkom konkurencie. Výsledkom je mimoriadne stabilný trh, ktorého porazenými sú nádejní právnici a hlavne klienti trpiaci nedostatkom konkurencie. Advokácia sa tak zacyklila v špirále samoúčelnosti.

Paradigma kontroly je však na prahu revolučnej zmeny, ktorá príde rýchlo a pravdepodobne neponechá kameň na kameni. Ale poďme postupne. Začnime troma prekvizitami tejto zmeny, ktoré sa za posledné roky zásadne posilnili.


3 Príčiny zmeny paradigmy kontroly

Posledné roky sme svedkami kumulácie vplyvu hneď troch príčin, ktoré už dnes synergicky pôsobia na zmenu súčasného stavu.

3.1 Vyššie nároky na strane dopytu

Trh právnych služieb dlhé roky požíval výhody vysoko regulovaného odvetvia, kde klienti, v dôsledku obmedzenej ponuky a informačnej asymetrie, nemali skutočnú možnosť voľby. Rozdiely medzi advokátmi síce boli tak v cene ako aj kvalite služieb, no klienti nemali nástroje na ich dôsledné posúdenie. Inými slovami, pri advokátoch si často kupovali mačku vo vreci. Regulácia obchodných mien advokátskych kancelárií („brandingu“) bola posledným klincom do pomyselnej rakvy uniformnosti advokátov z pohľadu klientov[2].

S nástupom technológií naprieč ekonomickými odvetviami sú však, stále viac technologicky gramotnejší, klienti v každodennom živote konfrontovaní transparentnosťou a tzv. otvoreným obsahom („open-source“). Prirodzene, posun týmto smerom začínajú vyžadovať aj od trhu právnych služieb.

3.1.1 Gramotnosť

Aby sme o technologickej inovácii na spotrebiteľskom trhu vôbec mohli uvažovať, budeme potrebovať zlepšujúcu sa gramotnosť bežných používateľov. Za posledných 30 rokov sa s technológiou intímne zoznámili nielen skoršie ročníky, ale aj sa do zárobkovo produktívneho veku dorástla prvá “natívna” generácia, ktorá si život bez smartfónu a neustálej konektivity nevie predstaviť. Schopnosť (až závislosť) širokej verejnosti obsluhovať rôzne druhy zariadení, pochopenie fungovania tisícov aplikácií a postupné nadobúdanie dôvery v digitálny svet dláždia cestu pre expanziu digitálu aj do tradičných a rigidnejších trhov. Zároveň, títo ľudia cítia pri strete s tradičným svetom pier a papierov frustráciu, ktorá je ideálnym cieľom na kapitalizáciu prostredníctvom implementácie inovatívnych a hlavne digitálnych riešení.

3.1.2 Transparentnosť

Transparentnosť na trhu právnych služieb je limitovaná reguláciou, ktorá obmedzuje rozsah marketingových aktivít a neumožňuje porovnávaciu reklamu. Zároveň zakazuje platené sprostredkovanie právnych služieb, čo spomaľuje vznik elektronických trhovísk, ktoré klientom v Spojenom kráľovstve alebo v Spojených štátoch amerických[3] vytvárajú predpoklady pre informované rozhodnutie. Masívna expanzia e-shopov a portálov zdieľaných služieb v posledných rokoch však klientov vychováva k tomu, aby transparentnosť ponuky považovali za samozrejmosť.

Klienti si rýchlo zvykli, že na portáli Airbnb si z tisícov bytov môžu vybrať ten vhodný na základe vopred stanovenej ceny, stoviek nezávislých recenzií a množstva fotiek, prípadne 3D vizualizácií. Vo väčších mestách by taxikári vedeli rozprávať, ako ich zmietla vlna transparentných taxislužieb Uber a Bolt[4] v rozmedzí len dvoch rokov. Transparentnosť dobre funguje aj pri zložitých trhoch, akým je zdravotníctvo[5].

Tým, ako transparentnosť začína dominovať na tisícoch rôznych trhov, je prirodzené, že odstránenie informačnej asymetrie budú klienti vyžadovať aj na trhu právnych služieb. Práve digitálne trhoviská idú v ústrety narastajúcemu dopytu verejnosti po informovaných rozhodnutiach. Hodinové sadzby advokátov a neurčitosť ceny služieb sú narastajúcim dopytom po transparentnosti vytláčané na okraj. Jednou z prvých lastovičiek v našom regióne je český portál Verdikto[6], ktorý ponúka komplexné služby klientmi hodnotených advokátov za vopred stanovenú cenu.

3.1.3 Open-source

Advokáti svoje vzory právnych dokumentov považujú za hodnotné duševné vlastníctvo, ktorého zdieľanie je dôležitým zdrojom príjmov. Tento model však pri mnohých jednoduchých dokumentoch nefunguje na celospoločenskej úrovni efektívne, pretože ich tvorbu a údržbu (vzor plnej moci, dohody o mlčanlivosti, kúpnej zmluvy na byt a desiatky ďalších) si klienti financujú u tisícov advokátov súčasne. Tým sa pomyselné projekty prípravy daných vzorov celkovo predražujú aspoň o tri numerické rády.

V ideálnom svete by dané dokumenty mali byť vytvorené len raz a následne by mali prejsť do verejného vlastníctva. To by však pre advokátov predstavovalo značný výpadok príjmov. Situácia sa zmení, ak dané dokumenty budú vytvorené a verejnosti poskytnuté bez poplatku, ako napríklad zmluva o mlčanlivosti v prípade britského projektu oneNDA. Za takých okolností sa vytratí dopyt po tvorbe duplicitných dokumentov za úhradu. Tento scenár je však advokátmi považovaný za krátkozraký cenový dumping, ktorý je z pohľadu podnikania slepou uličkou.

Obsahový marketing (“content marketing”) je však štandardnou výbavou moderných podnikateľských aktivít. Poskytnutie kvalitného obsahu klientom zadarmo umožňuje podnikateľom demonštrovať svoju odbornosť. Pri produktoch zároveň buduje užívateľský návyk. Vinári, ktorí vám dajú ochutnať z každého vína skôr, ako sa rozhodnete pre jeho kúpu, túto taktiku využívajú od nepamäti.

Využitie obsahového marketingu navyše umocňuje technologická inovácia. Moderný softwarový vývoj je postavený na využívaní mnohovrstvových otvorených knižníc (open-source libraries), ktorých vkladanie do zdrojového kódu zásadne urýchľuje softwarový vývoj. Napr. pri budovaní rezervačných systémov inovátori už nemusia zakaždým vyvíjať funkciu kalendár (čo by trvalo niekoľko dní), stačí, ak za pár minút implementujú niektorý z voľne dostupných (open-source) kalendárov. Státisíce knižníc nevytvárajú softwaroví inžinieri len vo svojom voľnom čase, ale do spoločnej studnice kolektívnej inteligencie v nemalej miere prispievajú aj softwarové spoločnosti. Výsledkom je synergia tektonických rozmerov. Ktokoľvek začne budovať digitálne riešenie, nezačína na zelenej lúke. K dispozícii má milióny riadkov vyvinutých častí kódu, ktoré je potrebné už len integrovať a vytvoriť k nim potrebnú nadstavbu. Vhodná časť nového unikátneho kódu môže navyše rozšíriť rady otvorených knižníc. V súčasnosti jedna miliarda eur investovaná do open-source knižníc v EÚ má za následok nárast HDP o 65 až 95 miliárd eur. To znamená, že jedno investované euro do open-source sa v krátkom čase zhodnotí len v danej ekonomike takmer stonásobne.

Vo svete, kde právnici pravidelne pracujú s digitálnymi verziami dokumentov sme len krok od toho, aby sa tieto stali súčasťou spoločenského vlastníctva („právny open-source“) a tiež vlajkovou loďou obsahového marketingu svojich autorov. Pre úspech je dôležité, aby boli open-source dokumenty (i) vytvorené kvalitnými právnikmi a získali tak legitimitu, (ii) priebežne udržiavané a aktualizované, a (iii) ľahko dostupné. Open-source tak vytvorí nekonkurovateľnú konkurenciu tisícom advokátov, pre ktorých príprava jednoduchších dokumentov predstavuje dôležitý zdroj príjmu (stovky až tisíce eur za jeden dokument). Globálne existujú stovky projektov ponúkajúcich právny open-source. Už aj na domácej pôde badať prvé pokusy. V čase covid-19 iniciatíva niekoľkých českých a slovenských advokátskych kancelárií, Právo v rúškach, bezplatne zverejnila desiatky právnych dokumentov pre klientov online. V oblasti startupov a začínajúcich podnikateľov vzory zmlúv zadarmo poskytuje a pravidelne aktualizuje spoločnosť Sparring na svojom Playbooku[7] alebo Civitta v rámci projektu Innovate Slovakia. Počet verejne dostupného a kvalitného obsahu bude len narastať a klienti ho budú očakávať.

Zásadné zvýšenie klientskych nárokov vytvára komerčné príležitosti pre nástup novej generácie poskytovateľov právnych služieb narušujúcich stabilitu dnešného trhu. Práve činnosť tejto novej generácie ponúkajúcej svojim technologicky gramotným klientom vyššiu transparentnosť a verejne dostupný právny open-source si vyžiada úpravu regulácie napr. v oblasti uvoľnenia marketingu právnych služieb, zvýšenia etických nárokov na prácu a tiež cenotvorbu poskytovateľov právnych služieb.

3.2 Globalizácia

Stabilitu trhu právnych služieb dlhé roky garantovalo aj územné ohraničenie trhu, ktoré zásadne limitovalo konkurenciu. V dôsledku prísnych regulácií trhov právnych služieb vo väčšine krajín prakticky nedochádzalo k cezhraničnému poskytovaniu služieb. Slovenský advokát mohol poskytovať služby v inom štáte len výnimočne a až po vynaložení mnohoročnej snahy. Dokonca, aj siete medzinárodných kancelárií sa správali viac ako voľné zoskupenia samostatných národných kancelárií zdieľajúcich logo, fonty, marketingový rozpočet a medzinárodných klientov (tzv. franchising). Túto dlhoročnú stabilitu začína rozkolísavať hneď šesť dôležitých faktorov.

3.2.1 Právna regulácia

Vytváranie jednotného trhu v rámci Európskej únie prostredníctvom inštitútu usadeného euroadvokáta zásadne narúša izolacionizmus národných trhov právnych služieb. V spojení s nízkymi bariérami medzi angloamerickými trhmi môže aj slovenský advokát bez väčších problémov poskytovať služby klientom v Českej republike alebo v Írsku. Šírenie nových podnikateľských modelov, kvalitných a lacných právnych služieb postavených na technologických riešeniach dnes musí prekonávať výrazne nižšie ploty. Cesta k narušeniu stability trhu je otvorená.

3.2.2 Vzdelávanie

Vďaka voľnému pohybu v rámci Európskej únie až 7,5% vysokoškolských študentov študuje v zahraničí, a to vrátane právnikov. Pri slovenských vysokoškolákoch toto číslo dosahuje až 17%. Za posledné roky začali v členských štátoch vznikať početné skupiny mladých právnikov, ktorí majú jazykové aj vzdelanostné predpoklady k výkonu advokácie vo viacerých krajinách súčasne. Táto skupina právnikov bude čoskoro tvoriť kostru moderných advokátskych kancelárií a projektov operujúcich na cezhraničnej úrovni zasahujúcej Slovensko.

3.2.3 Európske právo

Európska integrácia má za následok vznik stále početnejšej množiny právnych odvetví, ktoré sa označujú ako európske. To znamená, že ich legislatívne ukotvenie v rámci členských krajín obsahuje len kozmetické deviácie od úpravy na úrovni únie. Vďaka tomu môžu právnici zameraní na energetiku, súťažné právo, ochranu spotrebiteľa, ochranu osobných údajov, duševné vlastníctvo a ďalšie pôsobiť takmer v ktorejkoľvek krajine. Nehovoriac o tom, že únijné harmonizačné snahy pokračujú ďalej. Jednotné právo tak vytvára široký priestor na skutočne bezhraničné poskytovanie právnych služieb. Širokospektrálne rozšírenie anglického jazyka v západnej spoločnosti tento posun veľmi uľahčuje.

3.2.4 Medzinárodný charakter života klientov

Cezhraničnosť pohybu a digitalizácia sveta sa podpisujú pod narastajúci medzinárodný charakter života tak podnikateľov, ako aj spotrebiteľov. Aj bežný právny úkon začínajúceho e-shopu môže byť regulovaný predpismi hneď niekoľkých jurisdikcií naraz. Posledné, čo však klienti chcú, je kontrahovať a komunikovať s advokátmi z každej krajiny zvlášť. Na komplikáciu právnych vzťahov svojich klientov musí trh odpovedať zjednodušením prístupu k právnej ochrane v medzinárodnom prostredí. Na trhu právnych služieb sa bude vytvárať nová ponuka nadnárodných právnych služieb, ktorá prinesie vážnu konkurenciu samostatne pôsobiacim advokátom v rámci jednej krajiny.

3.2.5 Rizikový kapitál

Nárast cezhraničného toku európskeho kapitálu zohráva kľúčovú úlohu tak pri akcelerácií technologických inovácií, ako aj pri samotnej globalizácii. Dnes sme svedkami bezprecedentného technologického pokroku, ktorý je aj v čase pandémie masívne podporovaný súkromným, verejným aj európskym kapitálom. V EÚ pôsobí viac ako 2.100 „venture capital“ investičných fondov a 345.000 privátnych „angel“ investorov. Len v roku 2020 investori alokovali startupom 49 miliárd eur. Nezanedbateľná časť týchto investícií (okolo 400 miliónov eur) smeruje do oblasti legal techu, v ktorej pôsobia inovačné spoločnosti, ktorých hlavným cieľom je narušiť stabilitu trhu právnych služieb vytvorením unikátneho (väčšinou technologického) riešenia, ktoré tradičných poskytovateľov právnych služieb odsunie na druhú koľaj. Navyše sme svedkami stále väčšieho prílivu rizikového kapitálu z USA[8]. Ešte nikdy do inovácií na trhu právnych služieb nesmerovalo toľko energie a zdrojov ako dnes. Tento rizikový kapitál výrazne zrýchli implementáciu právnych inovácií, ktoré by inak potrebovali roky a stimuluje vznik projektov, ktoré by inak nikdy neuzreli svetlo sveta.

3.2.6 Startupy ako nositelia zmeny

Tradičné advokátske kancelárie sú v dôsledku chýbajúceho technologického pozadia, inovatívneho a produktového prístupu k podnikaniu v nevýhodnom postavení voči novej generácii poskytovateľov právnych služieb.

Nástup legal techových startupov budujúcich digitálne riešenia trh právnych služieb neodstráni, len ho transformuje. Legal techové produkty eliminujú, alebo aspoň marginalizujú, zapojenie (drahého) ľudského faktoru do repetitívnych procesov, a nahrádzajú ho spoľahlivejším, rýchlejším a lacnejším softwarom. Klienti tak naďalej budú platiť za naplnenie právnych potrieb, ušetria však veľa času a prostriedkov. Startupy budú bojovať o dosiahnutie zásadného podielu na novo-vyčlenených segmentoch trhu právnych služieb. V rámci jednotlivých segmentov bude ich podiel mnohonásobne väčší, ako podiel ktorejkoľvek kancelárie pred nimi. V roku 2019 dosiahli európske legal techové startupy tržby vo výške až 3,8 miliardy eur.

Vyššie spomenuté globalizačné faktory trhu právnych služieb predznamenávajú nástup nových globálnych hráčov s potenciálom narušiť rovnováhu a stabilitu národných trhov. To znamená, že budúca konkurencia slovenských advokátov bude pravdepodobne pochádzať z inej krajiny alebo svetadielu. Medzinárodný úspech týchto spoločností a dopyt po ich riešení aj na domácom trhu si skôr, či neskôr, vynúti potrebné prispôsobenie regulácie slovenského trhu právnych služieb. Lokálne politické a odborné autority tak budú viac v roli štatistov, keďže budú nútené prevziať reguláciu západných krajín, z ktorých k nám dané riešenia budú exportované. Ich zameranie bude určovať tretia príčina zmeny paradigmy, technologický pokrok.

3.3 Technologický pokrok

Je možné postaviť argument, že advokáti za posledné roky prešli digitalizačným procesom, ktorý ich dostatočne pripravil na transformáciu trhu. Pri detailnejšom pohľade však tento pohľad možno považovať za naivný.

Zavedenie počítačov, internetu, Microsoft Teams, digitálnych zákonov, komentárov a archívov do každodennej výbavy advokáta, samozrejme, predstavuje určitý posun. Väčšina zlepšení však slúži samotným advokátom, ktorí vďaka nim dokážu svoju prácu vykonávať efektívnejšie a tým navyšovať svoje marže. Týmto majú miernu výhodu mladší a flexibilnejší advokáti pred staršími. Z týchto zmien však klienti profitovali len marginálne.

Navyše, digitalizácia práce má aj nepriaznivé dôsledky. Napríklad, dĺžka zmlúv každoročne narastá, keďže sa metódou copy-paste do dokumentov dostáva stále väčšie množstvo právnej vaty, ktorá sa „raz môže hodiť“. Takto sa aj jednoduché zmluvy stávajú neprehľadnými a pre klienta nezrozumiteľnými. Zároveň zaostalosť väčšiny softwaru a hardwaru používaných advokátmi prácu s nimi spomaľuje. Advokáti sa tak častokrát dostávajú do technologickej pasce obsolétnosti, ktorá v spojení s prirodzeným odporom k narúšaniu zaužívaných postupov bráni zásadnejšej zmene na trhu právnych služieb.

Pod digitálnou technológiou je potrebné rozlišovať dve hlavné oblasti: (i) automatizáciu, a (ii) umelú inteligenciu. Kým technologicky je automatizácia práva možná už dve desaťročia, zavádzanie inteligentných technológií sa rozbieha len posledných pár rokov. Dnes sa však nachádzame v bode kulminácie oboch oblastí. Tieto nebudú slúžiť nutne len advokátom, ale otvoria cestu na trh novým hráčom, ktorých cieľom bude vytvorenie nových štandardov slúžiacich primárne záujmom klientov.

3.3.1 Machine learning

V prvom rade rozvoj umelej inteligencie akceleroval prostredníctvom strojového učenia (machine learning), ktoré postupne nahrádza ľudí pri posudzovacích činnostiach. Práve posúdenie právneho prípadu je dôležitou devízou advokátov. Keď túto činnosť zvládne software presnejšie, rýchlejšie a ešte aj lacnejšie, veľa priestoru na klientmi platené študovanie spisov neostane. Výhodou je, že technologické projekty môžu ušetriť roky vývoja a miliardy eur využívaním špičkových open-source neurónových sietí spolu s rozsiahlymi dátovými setmi, ako napr. Google AI. Výhodou trhu právnych služieb je, že od umelej inteligencie potrebuje prediktívne a nie preskriptívne výsledky, čo, oproti iným odvetviam, situáciu uľahčuje.

Strojové učenie už dnes v legal techu používa množstvo startupov, napr. Klarity, Ironclad alebo Evisort. Vplyv strojového učenia je však v blízkej budúcnosti, napriek všeobecnému optimizmu, preceňovaný. Juniorných právnikov umelá inteligencia síce z trhu vytláča už teraz, no pre skúsenejších právnikov pravdepodobne nebude výzvou ešte najbližšiu dekádu.

3.3.2 Dostupnosť

V posledných rokoch sa všeobecná úroveň dostupnosti technológií zmnohonásobila. Stojí za tým niekoľko faktorov:

3.3.3 Digitalizácia verejnej správy

Za uplynulé roky si náročným a zbytočne predraženým procesom digitalizácie prešla aj verejná správa vo väčšine vyspelého sveta. Tento proces sa však ešte len začal a má pred sebou dlhú cestu. Je tak suverénne najslabším článkom v tomto reťazci inovácie.

V každom prípade je trend jasný a (časom) povedie k signifikantnému zníženiu objemu komunikácie s úradmi, keďže v každej z členských krajín bude rásť dôraz na digitalizáciu dát, dokumentov a komunikačných kanálov. Na Slovensku sa to čiastočne deje napr. pri obchodnom a živnostenskom registri, no v horizonte niekoľkých rokov bude možné si vlastnú s.r.o.-čku založiť za 14 eur za 24 hodín, a to všetko len s použitím verejného portálu tak, ako je to napr. v Spojenom kráľovstve, prípadne Estónsku.

Kým verejné portály nebudú užívateľsky prijateľné, komunikáciu s nimi budú v stále väčšej miere nahrádzať súkromné riešenia postavené na automatizácii procesov. Na Slovensku dnes komunikáciu s obchodným registrom alebo živnostenským úradom zabezpečuje Firmáreň. Tento trh sa postupne transformuje a čoskoro z neho pre advokátov ostane len fragment pozostávajúci z občasnej a zložitej korporátnej agendy.

3.3.4 Bezpečnosť a autentifikácia

Digitalizáciu práva, obzvlášť s verejnou správou, uľahčuje skvalitnenie bezpečnosti a zjednodušenie autentifikácie. Už dnes je na Slovensku možné používať zaručený elektronický podpis, no jeho používanie je ťažkopádne a pre bežného užívateľa prakticky nevyužiteľné. Biometrická autentifikácia v spojení s kamerou a dotykovým displejom smartfónu však ponúka efektívne riešenie. Globálne projekty ako napr. Privy.id alebo DocuSign tento problém riešia, pričom implementácia ich riešenia prostredníctvom API do aplikácií tretích strán je rýchla a lacná. Je preto možné očakávať nárast agendy, ktorú bude možné sprocesovať na diaľku.

Taktiež úroveň zabezpečenia formou šifrovania, “cold-storage” trezorov, blockchainu, zálohovania alebo 2-3 stupňového zabezpečenia uľahčuje vytváranie, procesovanie a uchovávanie citlivých dokumentov dokonca bezpečnejšie, ako vo fyzickom svete.

3.3.5 Automatizácia dokumentov

Veľkou ranou pre pôvodnú podobu trhu právnych služieb sú automatizované formulárové služby. Prostredníctvom nich si klienti môžu za niekoľko minút a bezkonkurenčnú cenu „vyklikať“ množstvo právnych dokumentov, ktoré potrebujú k bežnému životu. Generátory formulárových dokumentov zasahujú prierezovo množstvo právnych odvetví a zabezpečia dokumenty potrebné k prevodu bytu, darovaniu auta, či valnému zhromaždeniu. Samozrejme, za zmluvami stoja advokáti z mäsa a kostí, no prostredníctvom generátora dokáže advokát obslúžiť mnohonásobne vyšší počet klientov, ako keby sa s nimi stretával vo svojej kancelárii. Niektoré zmluvy si klienti môžu dokonca vytvoriť sami bez pomoci advokáta. Úspešným domácim hráčom na globálnom trhu je Legito, ContracTool alebo tramaTM[9].

Formulárové riešenia zasahujú trh „vidieckych advokátov“[10], ktorí pracujú so širokospektrálnou, ale často jednoduchou, agendou, ako aj korporátnych kancelárií v oblasti spracovania jednoduchej, repetitívnej, ale zato vysoko-objemovej práce, napr. generovanie platobných rozkazov.

3.3.6 Pooling & herding

Vďaka konektivite, sociálnym sieťam, súborom cookies a iným nástrojom nebolo nikdy jednoduchšie zoskupiť a následne zastupovať veľké skupiny klientov v hromadných sporoch. Poolingu sa napr. venuje “claim-minerDarrow. Podobné riešenia podporené automatizáciou tvorby dokumentov skoncentrujú u niekoľkých advokátov stovky až tisíce sporov, ktoré by sa inak na trhu rozložili oveľa proporčnejšie.

Sledovaním technologického progresu vieme s veľkou presnosťou určiť inovačné trendy na trhu právnych služieb. Za posledné roky sa okrem notárov (overovanie kópií dokumentov a autentifikácia osôb) do centra inovácie dostávajú aj advokáti. Je pravdepodobné, že klienti budú advokátov potrebovať stále menej či už pri komunikácii s verejnou správou, vytváraní bežných zmlúv alebo pri procesovaní drobných sporov. Tento presun z drevom obložených kancelárií do sveta digitálnych riešení si taktiež vyžiada premyslenú zmenu regulácie, v ktorej epicentre budú, s najväčšou pravdepodobnosťou, klienti[11].

3.4 Proximita prahu zmeny

Dopyt klientov, zmenšovanie prekážok a postačujúca úroveň technológie vytvorili predpoklady na nové dejstvo, v ktorom dôjde k zásadnej transformácii trhu právnych služieb. Neostáva to však len pri práve. Digitalizácia je súčasťou globálnych trendov, ktoré transformujú prakticky každé odvetvie. Spoločnosť bude konfrontovaná s postupnou elimináciou desiatok percent pracovných pozícií a vzniku nových. Množstvo nových povolaní nemusí v plnej miere nahradiť zaniknuté, čo povedie ku komplexným sociálnym výzvam. Všetky tieto zmeny bude musieť zohľadniť aj nová regulácia trhu právnych služieb vyvolaná tlakom zdola. Rekvizity sú pripravené, opona sa dvíha a my, pri zachovaní odvahy a rozvahy, máme možnosť spolu nazrieť popod ňu a identifikovať aspoň hrubé črty sveta, ktorý nás čaká.


4 Transformácia na paradigmu demokratizácie (bottom-up)

Už sa to začalo. Prekvizity zmeny paradigmy popísané vyššie nie sú vizionárske predikcie autora. Každá z nich už pevne zapustila korene a postupne rozširuje svoju vplyv. Zaujímavé je, že kým globalizácia je dlhodobý proces, ktorý možno pozorovať stáročia, tak digitalizačný progres datujeme od polovice 20.-teho storočia a prehĺbenie kritérií klientskeho dopytu len posledných niekoľko rokov. Každá prekvizita si žije svojim životom a vyvíja sa vlastným tempom. Napriek tomu dnes môžme konštatovať kulmináciu všetkých troch do miery, ktorá má synergický vplyv na rôzne trhy, vrátane právnych služieb, kde sa vytvára priestor pre nové nastavenie trhových mechanizmov.

4.1 Inovátori budú právne služby poskytovať kvalitnejšie, rýchlejšie a lacnejšie

Tradiční advokáti poskytujúci svoje služby zaužívaným spôsobom častokrát nebudú schopní konkurovať technologickým riešeniam poskytovanými technologickými startupmi. Síce ekonomické poučky tvrdia, že z „nedosiahnuteľného trojuholníka“ pozostávajúceho z kvality, ceny a rýchlosti dodania služby je možné optimalizovať len na dve veličiny na úkor tretej, nástup novej paradigmy túto poučku premení na prach.

Startupy sú schopné zabezpečiť vysokú kvalitu služieb svojim zameraním na veľmi úzko vymedzený segment, napr. zmluvu o mlčanlivosti alebo ochrannú známku. Keďže každý startup používa relatívne úzku množinu podkladových materiálov, môže si dovoliť zapojiť do ich prípravy špecializovaných odborníkov. Takto startupy poskytujú služby v horných častiach kvalitatívnej osi. Pri obsadení signifikantnej časti relevantného trhu startupom dôjde ku „komoditizácii“ danej právnej služby, ktorá časom zotrie jej kvalitatívny aspekt vytvorením všeobecne akceptovaného vysokého štandardu. Tradičný advokát alebo butiková kancelária sa tejto kvalite môže v lepšom prípade len dorovnať.

V rýchlosti sú technologické riešenia nedostihnuteľné, keďže výsledky poskytujú väčšinou instantne. Ak platforma umožňuje ich úpravu, klientom to zaberie nanajvýš niekoľko minút, počas ktorých zodpovedia základné otázky a vyplnia potrebné údaje. Advokát, aj pri najlepšej snahe, je schopný bežný dokument dodať do niekoľkých hodín. Obyčajne však vyhľadanie advokáta, stretnutie alebo telefonát, negociácia ceny a príprava dokumentu trvá niekoľko dní, prípadne aj týždňov. Ide tak o kritérium, v ktorom tradičné modely nemôžu tým novým konkurovať.

Podobná prevaha startupov panuje aj pri cene. Asi málokto pozná advokáta, ktorý sa unúva pracovať za menej ako 50 EUR[12], čo je bežná minimálna hodinová sadzba. V tejto sume sú, okrem odmeny advokáta, zarátané aj náklady na nájom a chod kancelárie, know-how, marketing a čas strávený komunikáciou s klientom. Ak by daný advokát aj zvládol celý dokument pripraviť za hodinu, teda za 50 EUR, suma digitálneho dokumentu vygenerovaného napr. portálom Legito sa pohybuje na úrovni cca. 8 EUR, čo je až šesťnásobne menej. Pri práci, ktorá advokátovi zaberie 3 hodiny úspora predstavuje takmer dvadsaťnásobok ceny za automatizovaný dokument. Za týchto okolností je akékoľvek ďalšie porovnávanie zbytočné, nehovoriac o tom, že cena automatizovaného dokumentu je vopred fixne stanovená, zatiaľ čo pri advokátovi s hodinovou sadzbou je to neznáma premenná až do momentu obdržania vyúčtovacej faktúry.

Inovátori tak klientom dodávajú špičkové služby na počkanie a to za transparentnú a nízku cenu. V nimi obsadených segmentoch trhu pre advokátov neostane miesto.

Zdroj služby

kvalita

rýchlosť

Cena

Advokát

Nízka až vysoká

Pomalá

Vysoká (netransparentná)

Automatizovaný generátor

Vysoká

Okamžitá

Nízka (transparentná)

Startupy nemusia byť založené len skupinou inovátorov. Už dnes boli stovky z nich založené v inkubačných programoch organizovaných medzinárodnými advokátskymi kanceláriami. Množstvo menších startupov tiež vzniklo popri butikových kanceláriách[13]. Takto založené projekty majú zrejmé výhody hlavne v rannom štádiu existencie, nakoľko nečelia regulačným prekážkam a častokrát si svoje riešenie vedia zvalidovať s existujúcim klientskym portfóliom.

4.2 Rýchlosť polčasu rozpadu (nástup novej pradigmy) a jeho dôsledky

Zmena paradigmy sa neudeje zo dňa na deň, nebude sprevádzaná fanfárami a bod zlomu budeme schopní určiť až spätne. Dnes je však zrejmé, že proces sa už začal. Vo svete je viac ako 3.700 legal tech startupov a viaceré z nich už dokázali z trhu právnych služieb vyrezať svoj segment, ktorý následne ovládli[14]. Tieto segmenty však stále predstavujú len fragment trhu.

Na začiatku budú jednotlivé digitálne riešenia vytvárať monopoly alebo oligopoly na úzko zadefinovaných segmentoch trhu právnych služieb v rámci jednotlivých krajín. Je len otázkou marketingu a kapitálu, kedy oblasti vhodné na automatizáciu právnych služieb budú prevzaté digitálnymi inovátormi kompletne. Horizont, v ktorom si startup dokáže vybudovať dominantné postavenie na trhu sa pohybuje v rozmedzí dvoch až piatich rokov[15]. Riešeniam, ktoré už existujú, to môže trvať kratšie. Dáta navyše ukazujú zvyšujúcu rýchlosť inovácií, ktorá môže narastať geometrickým rádom.

Výsledkom bude, že v jednotlivých segmentoch trhu dnes obsluhovaných stovkami advokátov vznikne dominancia jedného, prinajlepšom niekoľkých technologických hráčov. Keďže slovenský trh je pre budovanie komplikovaných technologických riešení malý (jeho veľkosť spôsobuje dlhú a neistú návratnosť investície), tieto riešenia budú rýchlo expandovať na zahraničné trhy, alebo opačne, zahraničné riešenia sa v rámci globálnej expanzie etablujú aj na Slovensku[16]. Globalizácia znižujúca bariéry vstupu na nové trhy a harmonizujúca právo otvára startupom dvere na nové trhy dokorán. Tajnou zbraňou tejto expanzie je rizikový kapitál, ktorý súkromníci spoločne s EÚ v miliardách eur nalievajú do akcelerácie rastu technologických riešení[17]. Dôsledkom bude vznik regionálnych až celoeurópskych digitálnych riešení, ktoré svojim významom ďaleko prerastú dosah národných kancelárií, komôr alebo iných regulátorov.

Aj na Slovensku si advokáti uvedomujú, že založenie spoločnosti s ručením obmedzeným, registrácia ochrannej známky alebo generovanie platobných rozkazov postupne vypadávajú z repertoára ich služieb. Prvé zmeny už môžeme cítiť dnes, no badateľná reštrukturalizácia trhu pravdepodobne nastane v horizonte niekoľkých rokov.

4.3 Nová regulácia

Technologické riešenia poskytujúce dostupné a instantné právne služby vo vysokom štandarde si rýchlo získajú popularitu medzi klientmi tradičných advokátov. Po vzore Uberu a Boltu v oblasti taxi služieb alebo Cardana a Etherea v oblastí krypto mien môžeme očakávať, že noví hráči poskytujúci právne služby miliónom klientom po celej Európe prerastú rozsah, s ktorým počítala existujúca legislatíva. Najväčší poskytovatelia právnych služieb totiž budú mať od právnikov na míle ďaleko. Spoločnosti poskytujúce právne služby nebudú potrebovať kontrahovať armády advokátov. Služby budú namiesto nich poskytovať menšie počty advokátov vyzbrojených algoritmami a technológiou. Gro ich teamu bude pozostávať hlavne zo softwarových inžinierov, produktových a projektových manažérov, marketingových promotérov, obchodníkov, dátových inžinierov a analytikov. Vznik nových rolí u poskytovateľov právnych služieb, umiestňovanie investícií poskytovateľom právnych služieb, zodpovednosť za škodu spôsobenú softwarom, možnosti marketingových aktivít, digitálne trhoviská právnych komodít alebo služieb, si budú vyžadovať adekvátnu reguláciu.

Regulácia sa nebude tvoriť primárne z iniciatívy regulátorov (t.j. komôr alebo vlád členských štátov), ktorí tak stratia monopol na reguláciu trhu právnych služieb, ale ťažisko tejto aktivity sa presunie na poskytovateľov právnych služieb, ktorých úspešné podnikateľské modely budú zásadne formovať trh právnych služieb, a tým budú (pred)určovať aj jeho reguláciu, ktorá na zmenu pravidiel hry bude musieť reagovať. Jednoducho, vďaka podpore miliónov klientov inovatívnych riešení, bude musieť nová legislatíva ich modus operandi prijať. Tento proces už začal tak na úrovni EÚ, ako aj v USA, kde sa regulátori snažia reagovať na vytváranie a následné dobíjanie digitálneho priestoru americkými technologickými gigantmi a prípadne reformovať súťažnú legislatívu. Zároveň, Arizona (US) a Spojené kráľovstvo nedávno v rámci tzv. “alternative business structures” umožnili vlastniť advokátske kancelárie ne-advokátmi presne za účelom podpory legal tech projektov.

Príprava nového legislatívneho rámca sa pravdepodobne presunie na európsku úroveň, keďže si situácia bude vyžadovať komplexné a cezhraničné riešenia. Jej cieľom sa tak stane prispôsobenie starých inštitútov novým poskytovateľom právnych služieb, prípadné zavedenie na mieru ušitých nových právnych inštitútov, ako napr. udeľovanie právnych atestácií pre úzke segmenty trhu právnych služieb, možnosť poskytovať užšie vymedzené právne služby subjektmi, ktoré nebudú advokátmi ani advokátskymi kanceláriami, resp. zavedenie hierarchizovaných licencií na poskytovanie právnych služieb podľa stupňa náročnosti alebo ich šírky.

V horizonte niekoľkých rokov tak budeme môcť sledovať postupné oslabovanie a nahradenie paradigmy kontroly zaručujúcu kontrolu a stabilitu trhu paradigmou demokratizácie, v rámci ktorej trh a jeho reguláciu budú spolu-formovať noví poskytovatelia právnych služieb v rozsahu, ktorý im umožní ekonomická realita technológie a ich klientov.

Je však pravdou, že regulátori ešte možno nepovedali posledné slovo. Agilnosť, s ktorou sa niektoré federálne štáty USA vyrovnali s aktuálnou pandémiou a urýchlene pripravili reguláciu pre digitálne konania v súdnych sporoch napovedá, že regulácia nemusí za technologickým vývojom až tak zaostať. Je však pravdou, že takáto rýchla inovácia prináša aj úsmevné momenty. Na druhej strane je slovenské právne prostredie, vrátane advokátskej komory, typickým produktom postkomunistického právneho konzervativizmu. Preto existujú dôvodné obavy o jeho flexibilitu pri reakcii na zmenu paradigmy. Ak však nezareaguje včas, nová regulácia príde z Európskej únie, ako tomu bolo napr. pri zavedení inštitútu euroadvokáta.


5 Aspekty paradigmy demokratizácie

Skôr ako sa dostaneme k vykresleniu pravdepodobných dôsledkov paradigmy demokratizácie, je dôležité pochopiť jej inherentné danosti, t.j. liberalizácia trhu právnych služieb a proklientský prístup, pretože tie budú určujúce pre jej implikácie.

5.1 Liberalizácia trhu právnych služieb

Liberalizačným procesom si na Slovensku v posledných piatich rokoch prešiel, už spomenutý, trh taxislužieb. Od vstupu taxikárskych technologických startupov v roku 2015 sme boli svedkami pokutovania prvých vodičov, súdnych sporov, neodkladných opatrení, no nakoniec aj zmeny zákona, ktorú si inovátori vynútili. V jeho dôsledku sa dlho rigidný trh taxislužieb otvoril nielen novým spoločnostiam a väčšiemu množstvu šoférov, ale aj sa regulácia trhu zmiernila pre pôvodných taxikárov. Trh taxislužieb tak predstavuje jeden z prvých príkladov rýchlej transformácie trhu z paradigmy kontroly na paradigmu demokratizácie, ktorá priniesla vyššiu kvalitu a rýchlosť a nižšiu cenu pre spotrebiteľa. Transformácia tu v extrémne krátkom čase priniesla zásadnú liberalizáciu trhu.

Tradičná regulácia trhu právnych služieb aj dnes umožňuje (miestami obmedzené) fungovanie legal techovým startupom aj v tých najkonzervatívnejších krajinách (z pohľadu právnej regulácie), ako Slovensko. Na obsluhovanie miliónov klientov software potrebuje využiť licenciu niekoľkých (často externých) advokátov usadených v rôznych krajinách. Novú konkurenciu na trh tak neprináša koncipientská tsunami (ako sa mnoho advokátov obávalo), ale software vybudovaný a operovaný neprávnikmi. Zastaraná a proti-konkurenčne orientovaná legislatíva tak, paradoxne, otvára dvere najväčšej revolúcii v tomto odvetví od čias jeho sformovania. Startupy operujúce v rámci dvoch samostatných korporátnych štruktúr (advokátskej a technologickej) totiž dokážu bez problémov podnikať v súlade so zákonom už dnes[18]. Zároveň sú regulačne chránené voči globálnej konkurencii z tretieho sveta, napr. Indie.

Nakoľko dnes technologické startupy môžu poskytovať právne služby v súlade so zákonom, diskusia o koncipientskej praxi, advokátskych skúškach a iných prekážkach začne strácať na význame, keďže bude mať pramalý vplyv na príjem advokátov, ako aj kvalitu právnych služieb poskytovaných väčšine klientov – spotrebiteľov a malých a stredných podnikov. Tieto prekážky na trhu sa stanú obsolétnymi, podobne ako hradby miest voči delostrelectvu. Preto sa úmerne zníži aj zarputilosť, s ktorou sa ich advokáti a komora snažia za každú cenu udržať.

Hlavná pozornosť sa upriami na technologické startupy, ktoré však pre vyššie popísané dôvody nebude možné mávnutím čarovného prútika postaviť mimo zákon. Preto jedinou ostávajúcou cestou je demokratizácia, t.j. širokospektrálna liberalizácia regulácie vstupu na trh právnych služieb po vzore západných krajín.

5.2 Proklientský prístup

Otvorený trh právnych služieb prinesie vyššiu konkurenciu, ktorá v spojení s technologickými nástrojmi prinesie nevídaný tlak na cenu, rýchlosť a kvalitu služieb. Do popredia sa tak dostane klient. Príliš veľa mladých koncipientov a mladých advokátov si počas seminárov alebo pri skladaní advokátskeho sľubu opakovane vypočuli z úst predsedníctva advokátskej komory notorietu: „Najväčším nepriateľom advokáta je jeho klient.“ Toto vyjadrenie v sebe nesie odkaz historického nastavenia trhu právnych služieb, ktorý si, vďaka svojej oligopolnej povahe a informačnej asymetrii, mohol dovoliť klienta považovať za bezbrehý zdroj príjmov.

Úspech produktových inovácií však do popredia dáva práve klienta, nakoľko jeho spätná väzba pomáha zlepšovať samotný produkt a tiež prilákať nových klientov. Naopak, hromadenie negatívnych referencií v digitálnom priestore môžu nový produkt bleskovo zničiť. Základným procesným nástrojom produktových inovátorov je iteratívnosť, ktorá im umožňuje minimalizovať odchýlky od najvhodnejšej cesty. V rámci jednotlivých iterácií tak inovátori analyzujú funkčnosť svojich produktov aj prostredníctvom klientskej spätnej väzby buď na makro báze anonymizovaných produkčných a marketingových dát, alebo pomocou fokusových skupín. Inovátori tak nevytvárajú produkty sami, ale s pomocou svojich klientov, ktorých sa snažia zapojiť do procesu tvorby tak, aby výsledný produkt čo najviac vyhovoval ich potrebám.

Z nepriateľa sa tak stáva kľúčový spojenec. Keďže inovatívne produkty majú globálne ambície, ich cieľom nie je maximalizovať výnos od jedného klienta, ale maximalizovať počet klientov. Takto aj pri nízkej marži dokážu startupy vygenerovať miliónové zisky.

Advokáti operujúci pomocou tradičných biznisových modelov tak nebudú mať šancu presadiť sa v narastajúcom množstve produktivizovaných segmentov právnych služieb. Hlavným problémom tradičných advokátov však bude, že s postupom času už väčšina z nich nebude mať čas ani prostriedky na to, aby svoj prístup mohli zmeniť.


6 Dôsledky paradigmy demokratizácie

Zmenou paradigmy fungovania trhu právnych služieb nevyhnutne dôjde k mohutnej trhovej transformácii v pomerne krátkom čase. Jej analýza a tiež silueta budúcej architektúry trhu právnych služieb je rozpracovaná nižšie.

6.1 Tri úrovne trhu

Dnes homogénny trh právnych služieb sa v dôsledku jeho produktivizácie postupne rozdelí na tri základné celky: (i) tradičný trh právnych služieb; (ii) digitalizáciou vytvorený trh právnych produktov alebo komodít; a (iii) narastajúci open-source (pro bono) trh.

V ideálnom svete by mal klient najskôr svojpomocne naplno využiť nástroje nachádzajúce sa na open-source trhu, teda bezplatnú pomoc alebo svojpomoc. Keď si tam neporadí, mal by sa pokúsiť využiť dostupné právne produkty. Až pri zložitých a málo sa opakujúcich prípadoch by sa mal obrátiť na tradičných advokátov. Pri dostatočnej robustnosti prvých dvoch úrovní, tak advokáti často nebudú prvou ani druhou voľbou pri prístupe klientov k spravodlivosti. Stanú sa až poslednou inštanciou, keď dostupnejšie nástroje zlyhajú.

6.2 Nárast právneho open-source trhu

Možno najväčšou ranou pre tradičných poskytovateľov právnych služieb bude bezplatný prístup klientov k širokej palete bezplatného právneho obsahu. Tak, ako si nemusíte platiť za základné konto v Spotify alebo Denníku N, tak aj na trhu právnych produktov je očakávateľné bezplatné šírenie jednoduchého obsahu, ktoré bude u klientov budovať návyk a lojalitu. Zároveň je (dostupný) open-source obsah nevyhnutný pri budovaní kvalitného SEO (“search engine optimisation”), ktorý je kľúčom k marketingovému úspechu technologických startupov. Preto nie dobročinnosť, ale chladnokrvný kalkul, budú hnať inovátorov k zahlteniu internetu kvalitným a pre klientov použitelným obsahom.

Pravidelne aktualizované databázy použiteľných dokumentov, vyčerpávajúce právne návody, chatboty, bezplatná možnosť využívať základnú funkcionalitu legal tech produktov a formulárové služby poskytované tak verejnými ako aj súkromnými subjektmi umožnia pri jednoduchej agende vyššiu mieru svojpomoci klientov, ktorú dnes z väčšej miery stále zabezpečujú advokáti.

Odporcovia tohto trendu dnes hovoria o krátkozrakom dumpingu a slepej uličke podnikateľského plánu. To by možno platilo, ak by trh ostal založený na službách, no pri produktoch je tzv. „obsahový marketing“ bežným strategickým nástrojom, ktorý možno krátkodobo nezvyšuje výnosy, no už zo strednodobého hľadiska sa často vypláca. Pri produktivizácii trhu bude preto právny obsah bez poplatku pevnou súčasťou konkurenčného boja.

Štátna správa môže v tomto procese zohrať dôležitú úlohu, keďže veľa právnej agendy môže byť zabudovaná v rámci širších služieb verejnej správy (t.j. zabudované právo). Klienti sa v komplikovanej legislatíve, roztrieštenosti štátnej správy medzi mnoho orgánov, čiastočnej a mimoriadne nekvalitnej digitalizácii služieb štátu strácajú, a preto na sprocesovanie svojej agendy často využívajú pomoc advokátov. S narastajúcim tlakom na zmysluplnú digitalizáciu verejných služieb sa však tento segment bude tiež zmenšovať, nakoľko klienti - spotrebitelia alebo malí a strední podnikatelia si pri funkčnom UX/UI budú vedieť svoju agendu vyriešiť bez ich pomoci a častokrát si ani neuvedomia, že došlo k formálnemu právnemu úkonu. Vysoký potenciál na zmenu má napr. komunikácia s obchodným registrom, katastrom nehnuteľností, živnostenským úradom alebo súdmi (hlavne na úseku drobných sporov). Inšpiráciu vo viacerých spomenutých oblastiach môžeme čerpať zo Spojeného kráľovstva alebo Estónska.

6.3 Postupné vyčleňovanie trhov právnych produktov z trhu právnych služieb

Najbližšie roky prinesú zásadný nárast legal tech produktov operujúcich aj na slovenskom trhu. V istom zmysle tak dôjde k čiastočnej transformácii z trhu právnych služieb na trh právnych produktov. Niektoré tradičné právne služby sa tak stanú digitálnou komoditou. Exodus technologických produktov z trhu právnych služieb bude bezprecedentný. Kým trhy služieb umožňujú existenciu veľkého počtu menších poskytovateľov, tak produktové trhy favorizujú len menší počet popredných producentov. Na jednotlivých trhoch digitálnych produktov je počet úspešných podnikateľov minimálny, nakoľko tí majú schopnosť a tendenciu formovať v rámci svojich segmentov monopoly, ako napríklad Google, Linkedin, Amazon alebo Facebook.

Nové digitálne produkty budú postupne okresávať pôvodne heterogénny trh právnych služieb vytváraním menších segmentov, v ktorých budú pôsobiť výlučne digitálny hráči. Tieto segmenty sa stanú pre tradičných advokátov nepreniknuteľnými nie z dôvodu nevýhodnej regulácie, ale kvôli masívnym komparatívnym výhodám, ktoré budú na strane digitálnych inovátorov.

Richard Susskind[19] identifikoval 13 nových segmentov, ktoré budú obsadené digitálnym legal tech produktmi, na tomto mieste spomeniem tie najrelevantnejšie:

Dnes malopočetná, relatívne nízko kapitalizovaná a celkovo štíhla úroveň trhu legal tech produktov na Slovensku zrýchľuje, má momentum a obrovský potenciál. Je pravdepodobné, že jej kapitalizácia bude každoročne rásť o vysoké desiatky, ak nie stovky percent. Takým tempom sa bude čoskoro môcť porovnávať aj s úrovňou trhu tradičných právnych služieb, na ktorej úkor bude čiastočne rásť.

6.4 Zúženie trhu tradičných právnych služieb

Dnes je ťažké odhadnúť vývoj agregátnej kapitalizácie trhu právnych produktov a služieb. Je pravdepodobné, že počet klientov a transakcií celkovo narastie v dôsledku vyššej dostupnosti a kvality, no pokles ich priemernej hodnoty bude tiež markantný. Zároveň možno očakávať vytváranie nových a rozširovanie ustálených právnych odvetví súvisiacich s technológiou.

Z pohľadu tradičných advokátov sa však trh právnych služieb celkom iste zmenší, keďže produktivizované segmenty pre nich budú prakticky neprístupné z dôvodu vysokých vstupných nákladov[20]. Tradiční advokáti tak ostanú zaseknutí v stále sa zmenšujúcom trhu právnych služieb.

Z vyššie uvedeného možno s vysokou pravdepodobnosťou dovodiť, že celkový peňažný objem tradičného trhu právnych služieb sa zmenší.

6.5 Doba všeobecných advokátov sa chýli ku koncu

Stovky rokov bola univerzálnosť ideálom advokáta. Smerujú k tomu advokátske skúšky, vzdelávanie študentov práva a koncipientov, a tiež aj webové stránky väčšiny advokátov a ich kancelárií. Advokát má jednoducho pomôcť klientovi so širokospektrálnou agendou. Paradigma demokratizácie status quo obráti hore nohami.

Obchodný model advokátov bol dekády postavený na opakovanom prílive veľkého množstva obdobných a relatívne jednoduchých zadaní, ktoré nevyžadovali komplexný research, a pre ktoré mali kancelárie pripravené vzorové dokumenty. Advokáti tak generovali slušné marže pri relatívne nízkych nákladoch. Produktivizácia práva bude postupne zbavovať advokátov tejto jednoduchej agendy, a bude ich vytláčať do nekonečného vesmíru stále komplexnejších zadaní v rôznych právnych odvetviach.

V nich však advokáti, bez skúseností s konkrétnym zadaním, budú musieť alokovať mnoho energie a času na štúdium relevantnej legislatívy, metodických usmernení slovenských a európskych inštitúcií, judikatúry a príprave vlastných, od základu nových, vzorových dokumentov. To všetko s malou šancou, že nadobudnuté znalosti a dokumenty ešte niekedy využijú. Táto diverzita zadaní zásadne navýši náklady na dodanie právnej služby.

Zvyšujúcim sa nákladom a klesajúcim maržiam budú dobre konkurovať jednotlivci alebo kancelárie so zameraním na konkrétne odvetvie. Tí, vďaka znalosti problematiky a pripravenosti vzorových dokumentov, budú do zadaní investovať menšie množstvo energie a času, čo zásadne zvýši ich konkurencieschopnosť v danom odvetví.

Takto budeme svedkami ďalšej fragmentácie trhu tradičných právnych služieb na segmenty, v ktorých bude dominovať menší počet úzko špecializovaných butikových kancelárií alebo jednotlivcov. Trh bude viac pripomínať trh zdravotných služieb, v ktorom oftalmologické, endokrynologické a ortopedické ambulancie pôsobia na de facto oddelených segmentoch trhu zdravotnej starostlivosti a nie na jednom trhu zdravotnej starostlivosti.

6.6 Transformácia obchodných modelov

Čeliac segmentácii trhu, sa mnohé kancelárie pokúsia o úpravu svojich biznis modelov. V prvom rade sa už kancelárie nebudú pokúšať zotrvať s klientmi počas celého životného cyklu, keďže tí majú v každom štádiu špecifické požiadavky. Kancelárie budú čoskoro stáť pred rozhodnutím, či svoje obchodné, marketingové a vzdelávacie aktivity zacielia podľa (i) kategórie klientov (fyzické osoby, startupy, malé a stredné podniky, korporácie, insolvencie) alebo (ii) právneho odvetvia s dôrazom na užšiu špecializáciu (imigračné právo, európske spotrebiteľské právo, ochrana osobných údajov, energetika, verejné obstarávanie, civilné alebo trestné spory).

Túto fragmentáciu trhu budú môcť kancelárie preklenúť vytváraním širších zoskupení naprieč členskými štátmi EÚ alebo naprieč príbuznými právnymi odvetviami. Viac, či menej formálne zoskupenia kancelárií budú zdieľať náklady na marketing, technologickú podporu, infraštruktúru a podporný personál. Takto svojim klientom budú môcť ponúknuť širší, kvalitný a kompetitívny servis.

Transformácia zachytí aj advokátov – jednotlivcov. Tí kvalitní si svoj status budú môcť udržať vďaka príchodu digitálnych trhovísk, ktoré im zabezpečia stály prísun pravdepodobne aj vyššieho počtu klientov. Tomu však budú musieť obetovať svoju širokospektrálnosť. Digitálne trhoviská budú advokátov - jednotlivcov tlačiť do špecializácie, v rámci ktorej si budú môcť budovať expertízu, ktorú ocenia ich klienti verejným hodnotením alebo referenciou. „Odborníci na všetko“ na transparentnom trhu nebudú mať šancu získať vysoké hodnotenie v širokom spektre agendy.

6.7 Zníženie počtu vidieckych advokátov

V menších krajských a okresných mestách pôsobia tisíce advokátov. Už v najbližších rokoch budú konfrontovaní vlnou špecializácie popísanou vyššie. Týmto advokátom veľa možností neostáva. Na technologickú inováciu väčšina nemá dosť zdrojov ani skúseností. Špecializácia si bude vyžadovať úplne iný prístup k predaju svojich služieb, keďže dnešný okruh kontaktov zväčša nebude schopný generovať dostatočné množstvo úzko vymedzenej agendy. Navyše, drvivá väčšina advokátov s týmto novým typom obchodno - predajných aktivít nemá skúsenosti.

Títo advokáti sa môžu pokúsiť o rozšírenie svojho trhového záberu (i) nadväzovaním spolupráce s advokátmi v iných mestách, (ii) budovaním pridružených (“affiliate”) partnerstiev so strategickými partnermi, napr. real-estate advokáti sa budú viac prepájať s realitnými kanceláriami a tiež prop tech (“property technology”) startupmi, (iii) využitím služieb digitálneho marketingu, alebo (iv) presunom ku komplexnej, zväčša sporovej agende.

Práve sporovú agendu od produktivizácie chráni jej vyššia komplexita a tiež nutnosť osobného kontaktu s klientom. Množstvo sporov sa možno nebude zmenšovať (existuje šanca, že vďaka kvalitnejšiemu prístupu k spravodlivosti, môže dokonca narastať), no je pravdepodobné, že sa bude zmenšovať zapojenie advokátov v týchto sporoch, a to z nasledovných dôvodov:

Vyššie spomenuté možnosti síce prinesú viac agendy kvalitným advokátom, no tých nekvalitných alebo rigidných vytesnia. Dôsledkom tak môže byť, že menší počet úzko zameraných advokátov bude spravovať viac agendy.

Vo svetle vyššie uvedeného, mnohí advokáti budú musieť akceptovať skutočnosť, že okrem poskytovania právnych služieb, si budú musieť zabezpečiť finančný príjem aj inak. Advokácia pre mnohých nebude môcť byť jediným zdrojom príjmu. Mnohým advokátom sa už nebude vyplácať hradiť náklady na udržanie advokátskej licencie, ako poistenie a členské príspevky do komory. Mnohí preto rady advokátov opustia.

6.8 Výzva pre mladú generáciu

Bežná cesta mladého právnika dnes zväčša začína buď počas štúdia v pozícii študenta v advokátskej kancelárii, alebo po štúdiu v pozícii advokátskeho koncipienta. Pracovnou náplňou týchto pozícií je obstarávanie jednoduchej a často repetitívnej agendy, napr. príprava platobných rozkazov a iných jednoduchých dokumentov, právne audity, častokrát osobná komunikácia s orgánmi verejnej moci a príprava na drobné spory.

Práve táto agenda predstavuje živnú pôdu pre jej produktivizáciu, a to vďaka jej početnosti a relatívne nízkej úrovni variability a potrebnej kreativity. Služby ako Legito už dnes začínajú aj advokátskym kanceláriám poskytovať možnosť automatizovať generovanie, podpisovanie a správu právnych dokumentov. Startup LawGeex z USA už nasadil svoj nástroj na právne audity dokumentov súvisiacich s nehnuteľnosťami. Algoritmus startupov Klarity alebo Ironclad, založených na umelej inteligencii, takmer úplne nahrádza prácu juniorných právnikov pri kontrole zmlúv o mlčanlivosti. AI projekt ontra z USA pomáha s vyjednávaním veľkého množstva repetitívnych kontraktov. Podobných projektov sú už dnes po svete tisíce, pričom sme len na začiatku.

Pri pokročilej produktivizácii trhu, bude záujem o mladých právnikov postupne klesať. Advokátskej kancelárie budú v tom čase poskytovať zväčša sofistikované právne poradenstvo, na ktoré juniorní právnici nie sú zväčša použiteľní. Takto bude dochádzať k zvyšovaniu priemerného veku aktívnych právnikov. Tento jav bude podobný industrializácii, keď bola hrubá práca nahradená mechanickými strojmi. Hoci sa počet pozícií pre juniorných právnikov bude postupne znižovať, tieto pozície ostanú čiastočne zachované, nakoľko advokátske kancelárie si budú musieť vychovávať novú generáciu a zachovávať tak kontinuitu.

Tréning mladých advokátov však bude nákladnejší, ako je tomu dnes, keďže mladí právnici budú musieť poňať väčšie-hlbšie množstvo znalostí a skúseností na to, aby vedeli klientom prinášať hodnotu. Advokátske kancelárie si tak, po dlhšom čase, opäť budú môcť vyberať spomedzi kvalitných záujemcov, no zároveň budú mať motiváciu znižovať náklady na tento tréning prostredníctvom nižších miezd alebo si mladých právnikov zaviazať na roky dopredu, ako sa to napríklad už dnes deje v kanceláriách, ktoré právnikom preplácajú študijné programy LL.M. výmenou za niekoľko rokov ich práce.

Mladí právnici stoja pred výzvou, pretože konkurencia sa medzi nimi zvýši a s tým aj nároky na ich pripravenosť. Od absolventov právnickej fakulty sa budú vyžadovať vedomosti a skúsenosti prevyšujúce štátne skúšky, pretože takto sa čas potrebný na ich tréning skráti. Inými slovami, mladí právnici budú musieť čoskoro prehodnotiť svoj vzťah k štúdiu a kariére a svojim prístupom sa priblížiť zvýšeným požiadavkám doby a trhu.

6.9 Rola advokátskej komory

Slovenská advokátska komora má pred sebou, celkom iste, prudko formatívne obdobie. Komora posledné roky zosobňovala a udržiavala paradigmu kontroly. Cieľom komory bol stabilný trh, v ktorom advokáti mohli slušne a dôstojne podnikať. Komora svoju lojalitu voči advokátom začala považovať za určujúce kritérium, ktoré je potrebné presadiť aj na úkor zvyšku spoločnosti. Výsledkom boli morálne pochybné nominácie komory do ústavných a medzinárodných inštitúcií[22], prakticky nefunkčné disciplinárne postihovanie advokátov s pochybnou povesťou alebo správaním znižujúcim vážnosť slovenskej advokácie[23], zneužívanie disciplinárnych senátov na postihovanie slušných advokátov bojujúcich proti korupcii[24] a systematické obmedzovanie súťaže na trhu právnych služieb[25]. To však bolo v rozpore s jej pôvodným účelom napomáhať budovaniu právneho štátu na Slovensku. Je až zarážajúce, ako sa táto organizácia zvládla postaviť na morálne pochybnú alebo nesprávnu stranu takmer každej barikády. Vo svete paragidmy demokratizácie je správanie komory posledných rokov neudržateľné už dnes. Zmena bude nevyhnutná.

Zodpovednosť komory bude o to väčšia, že advokáti, konfrontovaní zmenšujúcim sa trhom, budú náchylnejší k zneužívaniu svojho postavenia v prospech udržania svojho životného štandardu. Sporoví advokáti dnes stoja za veľkou časťou justičnej korupcie, nakoľko sprostredkúvajú komunikáciu medzi dopytom a ponukou, teda medzi sudcami a sporovými stranami. Sudcovia majú v advokátov dôveru, nakoľko tí nemôžu byť agentmi OČTK a zároveň je táto dôvera posilnená rokmi spoločensko-profesných interakcií.

Za týchto okolností sú len dve možnosti. Buď sa komora bude, vďaka vnútornej reflexii, meniť, alebo sa bude brániť, a v takom prípade bude predmetom legislatívnej reformy mimo svojej kontroly. Už dnes silnejú tlaky na vytvorenie viacerých komôr[26] (legitimita tohto riešenia bola odobrená aj Benátskou komisiou), resp. dereguláciou licencie na poskytovanie právnych služieb[27]. V každom prípade regulácia trhu čoskoro nastúpi cestu adaptácie na nové podmienky spočívajúcu v dvoch výzvach.

Ne/aktivita samotnej komory pri výzvach liberalizácie trhu a zvyšovaní morálneho štandardu v najbližšom období určí dynamiku a hlavných aktérov (stakeholderov) tejto transformácie na roky dopredu. Dnes má komora najlepšie (mocenské) postavenie k tomu, aby na výzvy doby adekvátne reagovala. Doterajšie správanie však vytvára dôvodné pochybností o jej schopnosti a odhodlaní.


7 Záver

Po zásadných zmenách pozorovaných v mnohých odvetviach došiel bájny meteorit inovácie aj k planéte Advokácia. Výhodou je, že za horizontom udalostí sa už rysujú prvé siluety budúcich mechanizmov, na základe ktorých bude advokácia, a celkovo trhy právnych produktov a služieb, ďalšie roky fungovať. Dokonca z nich vieme čiastočne vyvodiť implikácie pre rôzne skupiny dnešných stakeholderov, ktorí sa na tieto zmeny môžu adekvátne pripraviť.

Stredobodom záujmu novej regulácie formovanej paradigmou demokratizácie sa konečne stane klient. Liberalizácia trhu právnych produktov a služieb, vytváranie masívnych open-source právnych platforiem, expandujúci trh právnych produktov na úkor zužujúceho sa trhu právnych služieb, úzka špecializácia advokátov a ich kancelárií spoločne s transformáciou ich ekonomických modelov, zásadné skvalitnenie všeobecného prístupu k spravodlivosti, ako aj socio-ekonomické dopady na tradičných aj mladých právnikov budú mať tektonický rozmer. Na konci dňa, samoúčelnosť advokácie bude v dôsledku týchto zmien nahradená benefitmi pre klientov a celú spoločnosť.

Je ľudskou prirodzenosťou sa zmenám brániť. História nás však učí, že ignorantstvo, či nebodaj odpor, sú už zo strednodobého hľadiska márne. Je preto na nás, aby sme prichádzajúcej zmene vyšli v ústrety a regulačne pripravili náš právny štát na rekonštrukciu, ktorú jednak vážne potrebuje, a zároveň sa jej aj tak nevyhne. Ak budeme na čele tejto zmeny, budeme mať v rukách dosť nástrojov k tomu, aby sme mali zásadný podiel na doladení detailov v rámci preddefinovaných siluet.

Tak, či onak, planétu Advokácia opúšťa vek kontroly symbolizovaný mramorom a mahagonom a vstupuje do veku demokratizácie, za ktorou budú polovodiče a dáta.

Marián Porvažník

Lepšia advokácia

- - - - - - - - - -

Text vznikol v rámci neziskovej organizácie Lepšia advokácia. Sledovať jej aktivity môžete TU. Osobitné poďakovanie patrí Romanovi Žňavovi za pomoc pri finalizácii textu.

- - - - - - - - - -

Poznámky pod čiarou:

[1] Len od roku 2012 bola predĺžená prax advokátskych koncipientov z troch na päť rokov, presadil sa zákaz zamestnávať koncipientov počas prvých troch rokov poskytovania právnych služieb nových advokátov, slovenskí absolventi českých právnických fakúlt čelia stále väčším prekážkam pri svojej odbornej relokácii na Slovensko a pod.

[2] Od roku 2016 Slovenská advokátska komora schvaľuje obchodné mená nových advokátskych kancelárií: „Interný predpis preferuje konzervatívne poňatie obchodného mena obsahujúceho meno, priezvisko advokáta spoločníka alebo advokátov, ich akademické tituly, ktoré je vždy bez akýchkoľvek výhrad akceptované ako dôstojné“. Viac na: https://slovensko.hnonline.sk/796188-advokatska-komora-dala-niektorym-nazvom-stopku-maju-byt-vaznejsie

[3] Americké portály: https://www.justanswer.com/; https://www.legalzoom.com/, https://www.priorilegal.com/; https://www.upcounsel.com/; https://www.upwork.com/; Britský portal: https://www.solicitor.info/

[4] Tieto taxi služby klienta vopred informujú o polohe, počte jázd, hodnotení a čase príchodu vodiča, ako aj o cene a dĺžke budúcej jazdy.

[5] Napr. portál https://www.topdoktor.sk/ alebo https://www.pilulka.sk/

[6] https://www.verdikto.sk/, Autor článku má nepriamy majetkový podiel v projekte Verdikto

[7] https://playbook.sparring.io/, autor článku je spoluzakladateľ spoločnosti Sparring

[8] Napr. americký VC fond Tiger Global operujúci globálne (vrátane Európy) disponuje kapitálom vo výške viac ako 100 miliárd dolárov, čo je prakticky celoročné HDP Slovenska

[9] Legito: https://www.legito.sk/, Trama: https://tramatm.com/sk-sk, Autor článku je spoločníkom v projekte TramaTM

[10] Toto označenie nie je použité hanlivo. Reflektuje však ustálené označenie advokátov pôsobiacich v menších okresoch. Pozri napr.: https://dennikn.sk/1990897/advokatka-z-lucenca-vidiecki-advokati-riesia-vsetko-nemozu-si-dovolit-specializaciu-ale-vidia-suvislosti/

[11] Uprednostňovanie záujmov klientov pred záujmami poskytovateľov technologických riešení predpokladá absencia konfliktu záujmov u regulátorov, ktorí v daných globálnych riešeniach, s vysokou pravdepodobnosťou, nebudú mať majetkovú účasť, ktorá by deformovala ich motivácie.

[12] S výnimkou pro bono aktivít

[13] Napr. advokátske kancelárie Eldison alebo Sparring

[14] Napr. legal techové projekty SeedLegals, Clerky, Carta, Firmaren alebo ZenBusiness

[15] Tento časový horizont odzrkadľuje maximalizáciu rastovej fázy štandardného cyklu technologických startupov

[16] Je pravdepodobné, že na Slovensku vznikne len hŕstka riešení s globálnym potenciálom. Pravdepodobnejšie preto bude, že viaceré segmenty slovenského trhu právnych služieb ovládnu zahraniční inovátori.

[17] Len na Slovensku dnes pôsobí viac ako 20 investičných fondov manažujúcich viac ako stovky milióny eur.

[18] Dokonca je dnes možné, aby advokátska kancelária získala priamu investíciu od neadvokátskej entity, ako napr. česká advokátska kancelária Arrows, https://lawyersandbusiness.cz/etl-kupuje-podil-v-arrows-a-chce-do-ni-masivne-investovat/

[19] Susskind, R.E., Tomorrows’ Lawyers (Oxford: Oxford University Press, 2013; paperback edn, 2017), str. 45 et seq.

[20] Vybudovanie legal techového produktu môže stáť niekoľko stotisíc až miliónov eur.

[21] Napr. zavedenie zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v mnohých ohľadoch zjednodušilo a urýchlilo priebeh súdnych sporov a tiež zúžilo priestor na prieťahy zo strany účastníkov konania

[22] Nominácia Radoslava Procházku na post sudcu EÚ v roku 2018.

[23] Bezvýsledné konanie voči advokátovi Marekovi Parovi (porušenie advokátskeho tajomstva pred Mariánom Kočnerom), Róbertovi Ficovi (organizácia nepovolených “bezrúškových” protestov), Róbertovi Kaliňákovi (jeho ovplyvňovanie ako svedka na poľovníckej chalupe) čí Valérií Haščákovej (jej agresívne správanie voči OČTK pri zaisťovaní dôkazov v sídle Penty vo veci stíhania jej manžela, Jaroslava Haščáka)

[24] Komora niekoľko rokov stíhala advokáta Radovana Palu za údajné previnenie voči svojmu klientovi (nakoniec bol po svojom odvolaní oslobodený), a tiež začala stíhať Petra Kubinu za výroky v denníku SME ohľadom prístupu jeho advokátskej kancelárie voči obhajobe členov zločinecký skupín, kde sa vyjadril, že „iných ako spolupracujúcich obvinených v takýchto veciach neberieme”. Následne sa obe konania skončili oslobodením oboch advokátov. Taktiež, komora disciplinárne stíha, z pochybných dôvodov, advokáta Mariána Porvažníka staršieho, otca Mariána Porvažníka mladšieho - zakladateľa Lepšej advokácie a autora tohto článku. Všetky tieto stíhania ostro kontrastujú s nečinnosťou komory pri vyššie spomenutých prípadoch

[25] Pokuta udelená Protimonopolným úradom Slovenskej advokátskej komore za obmedzovanie súťaže medzi advokátmi (https://www.trend.sk/spravy/urad-komora-obmedzuje-sutaz-advokatov); podpora Slovenskej advokátskej komory pre predĺženie koncipientskej praxe, ktoré podľa Protimonopolného úradu nežiaduco zvýšilo bariéru vstupu na trh budúcim advokátom (https://domov.sme.sk/c/6498930/do-advokatov-sa-pustili-ministri-aj-prokuratura.html)

[26] Otázka ministerky spravodlivosti Márií Kolíkovej Benátsku komisiu ohľadom možnosti zriadenia viacerých komôr (https://www.venice.coe.int/webforms/documents/?pdf=CDL-AD(2021)042-e) alebo aj návrhy Lepšej advokácie, viac na https://lepsiaadvokacia.sk/

[27] Poslanecký návrh Petra Kremského (https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8566)

[28] Odkazujeme na koexistenciu dvoch komôr na Slovensku, t.j. okrem Slovenskej advokátskej komory aj Komoru komerčných právnikov


Názory k článku Meteorit Inovácia sa blíži k planéte Advokácia :


  Juraj Gyarfas, 03. 04. 2022 v 21:27 - ad Marián

Ďakujem za zaujímavý príspevok.



Za mňa najprv jedna drobná osobná spomienka a potom jedna otázka.



Najprv spomienka - asi pred 8-10 rokmi písal Economist o plánoch na autonómne autá okolo roku 2020 (napr. https://www.economist.com/technology-quarterly/2012/08/30/look-no-hands, https://www.economist.com/special-report/2013/04/20/look-no-hands, https://www.economist.com/schumpeter/2013/08/30/a-new-leaf). Na základe toho potom rozvíjali úvahy o tom, aké to bude mať dopady na urbanizmus, životný štýl, nehodovosť a mnohé ďalšie aspekty. Veľmi mi to utkvelo v pamäti, pretože v tom čase som sa prvýkrát v živote sťahoval mimo pešej dostupnosti centra, konkrétne do jedného z bratislavských satelitov. A hovoril som si, že ešte pár rokov budem musieť vydržať každodenné šoférovanie a okolo roku 2020 už budem pri rannej ceste do práce sedieť na zadnom sedadle a čítať noviny. Medzitým je rok 2022, ruky mám stále na volante a oči na ceste. A nezdá sa, že by sa to v dohľadnej dobe malo zmeniť.



Tým samozrejme nechcem povedať, že inovácie neprichádzajú a nebudú ďalej prichádzať. Takisto nepopieram, že už majú a ešte len budú mať zásadný dopad na takmer všetky aspekty našich životov, nepochybne aj na našu profesiu. Economist naďalej považujem za skvelé noviny (akurát ma mrzí, že ich nemôžem čítať v aute počas cesty do práce) a s veľkým záujmom som si prečítal aj tento príspevok. Akurát sa mi zdá, že extrapolácia súčasných trendov k ďalekosiahlym predikciám, a to osobitne v oblasti, ktorá je tak "ľudská" (v zmysle množstva vstupov, ktoré je veľmi ťažké preložiť do počítačovej reči) ako poskytovanie právnych služieb, vedie často k záverom, ktoré sa v realite nemusia naplniť.



Ale ber to ako osobnú spomienku a náznak miernej skepsy voči odvážnym predikciám. Nemám žiadnu ambíciu hodnotiť, ktoré z jednotlivých extrapolácií v príspevku považujem za viac alebo menej realistické.



A ešte otázka - vieš o nejakých odhadoch, koľko percent z poskytovaných právnych služieb (či už na Slovensku alebo v iných krajinách) spadá do oblastí, v ktorých si automatizáciu možno skôr predstaviť (napr. príprava veľkého množstva veľmi podobných zmlúv), verzus oblastí ako trestné alebo civilné konania, komplexné zmluvy šité na mieru konkrétnej transakcie, poradenstvo v komplikovaných situáciách? Zaujímalo by ma, o akých percentách trhu právnych služieb asi ide, pretože tieto póly právnych služieb mi z hľadiska potenciálneho dopadu technologických inovácií pripadajú tak odlišné, že snáď ani nemá zmysel aplikovať závery týkajúce sa jednej oblasti na druhú. Ja osobne by som skôr tipoval, že väčšia časť advokátskeho chlebíčka sa na Slovensku zarába v oblastiach, pri ktorých je automatizácia ťažko predstaviteľná. Ale nemám k tomu žiadne tvrdé dáta a veľmi by ma zaujímalo, či takéto dáta na Slovensku alebo iných trhoch existujú.


  Marián Porvažník, 01. 05. 2022 v 21:07 - ad Juraj

Ďakujem za osobnú spomienku a otázku


K Tvojej spomienke: Viem si predstaviť vesmír, v ktorom bude tempo inovácie pomalšie. Dôvody spomalenia sa však môžu vyskytnúť len v bode 3.2 (globalizácia), napr. narušením globalizácie geopolitickými činiteľmi, alebo ekonomickou krízou, ktorá by zásadne znížila množstvo rizikového kapitálu. Zmenu v bodoch 3.1 (vyššie nároky na strane dopytu) a 3.3 (technologický pokrok) si neviem predstaviť.


Cieľom článku nie je veštenie budúcnosti, túto oblasť radšej prenechám odborníkom 😊 Skôr ide o popísanie nie celkom nereálnej verzie, pomerne, blízkej budúcnosti tak, aby o implikáciách mohli daní stakeholderi premýšlať a možno sa na nich aj pripraviť.


K Tvojej otázke: Nie som si vedomý zmysluplných odhadov, nakoľko je tam príliš veľa komplexných premenných – od časového rámca, definície právnej agendy v rôznych krajinách až po možnosti umelej inteligencie. Ak raz príde poriadna dátová analýza, budem sa veľmi tešiť. Do toho času, anekdoty hovoria o relatívne vysokých desiatkach percent agendy vidieckych advokátov.


Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím