lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Krajčírovič (7)
Michal Novotný (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Ondrej Halama (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Ján Lazur (4)
Ivan Bojna (4)
Monika Dubská (4)
Radovan Pala (4)
Josef Kotásek (4)
Natália Ľalíková (4)
Maroš Hačko (4)
Pavol Szabo (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Kolesár (3)
Denisa Dulaková (3)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Peter Pethő (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Adam Valček (3)
Marián Porvažník (3)
Jiří Remeš (2)
Martin Serfozo (2)
Richard Macko (2)
Maroš Macko (2)
Ladislav Pollák (2)
Bob Matuška (2)
Marek Maslák (2)
Gabriel Volšík (2)
Lukáš Peško (2)
Martin Gedra (2)
Tomáš Plško (2)
Dávid Tluščák (2)
Roman Kopil (2)
Peter Zeleňák (2)
Michal Hamar (2)
Adam Glasnák (2)
Zsolt Varga (2)
Andrej Kostroš (2)
Juraj Schmidt (2)
Anton Dulak (2)
Juraj Straňák (2)
Peter Varga (2)
Jozef Kleberc (2)
Ludmila Kucharova (2)
Radoslav Pálka (1)
Zuzana Bukvisova (1)
lukas.kvokacka (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Lucia Berdisová (1)
Matej Kurian (1)
Paula Demianova (1)
Martin Galgoczy (1)
Peter Marcin (1)
Natalia Janikova (1)
Roman Prochazka (1)
Emil Vaňko (1)
Ivan Priadka (1)
Martin Poloha (1)
Gabriel Závodský (1)
David Halenák (1)
Peter K (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Nora Šajbidor (1)
Pavol Mlej (1)
Andrej Majerník (1)
Petr Novotný (1)
Vladislav Pečík (1)
Martin Bránik (1)
Róbert Černák (1)
Michal Ďubek (1)
Jana Mitterpachova (1)
Tomas Kovac (1)
Petr Steiner (1)
Tomáš Demo (1)
jaroslav čollák (1)
lukasmozola (1)
Bystrik Bugan (1)
Petr Kavan (1)
Michal Jediný (1)
Patrik Patáč (1)
Vincent Lechman (1)
Katarína Dudíková (1)
Patrik Pupík (1)
Zuzana Kohútová (1)
Michaela Stessl (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Zuzana Adamova (1)
Eduard Pekarovič (1)
Robert Vrablica (1)
Lucia Palková (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Tibor Menyhért (1)
Marcel Ružarovský (1)
Adam Pauček (1)
Miriam Potočná (1)
Tomáš Korman (1)
Tomáš Pavlo (1)
Ivan Michalov (1)
peter straka (1)
Peter Janík (1)
Martin Hudec (1)
Ján Pirč (1)
Viliam Vaňko (1)
Martin Estočák (1)
Zuzana Klincová (1)
Peter Kubina (1)
Martin Svoboda (1)
Ondrej Jurišta (1)
Juraj Lukáč (1)
Mikuláš Lévai (1)
Vladimir Trojak (1)
Igor Krist (1)
Ivan Kormaník (1)
Pavel Lacko (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Dušan Rostáš (1)
Dušan Marják (1)
Bohumil Havel (1)
Martin Šrámek (1)
Marcel Jurko (1)
Dávid Kozák (1)
I. Stiglitz (1)
Matej Gera (1)
David Horváth (1)
Matej Košalko (1)
Pavol Chrenko (1)
Robert Šorl (1)
Tomas Pavelka (1)
Tomáš Ľalík (1)
Jakub Mandelík (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Slovensko nie je "čistá" parlamentná republika. Ide skôr o hybrid

Ondrej Halama, 20. 10. 2023 v 23:21

Niektorí politici a právnici sa pri výklade Ústavy SR pokúšajú výklad viac napasovať na určitú formu vlády (na parlamentnú formu vlády), ako by ústavu mali vykladať podľa úmyslu jej tvorcu (zákonodarcu) či podľa jej samotného textu a kontextu.

Tento zvláštny prístup, keď sa pri výklade viac ako vôľa ľudu (zákonodarcu) zohľadňuje potreba zaradiť formu vlády do určitých teoretických modelov, je podľa môjho názoru neodborný a očividne účelový v prospech niektorých politických strán.

Tak ako v iných právnych odvetviach aj v odvetví ústavného pravá by sa mal výklad právneho predpisu uskutočňovať najmä s ohľadom na vôľu zákonodarcu a nie s ohľadom na jednoduchšie teoretické zaradenie do foriem vlády a ani nie s ohľadom na potreby politikov.

Najčastejšie sa v médiach s výkladom ústavy stretávame pri menovacích právomociach prezidenta ako je tomu aj v súčasnosti. Text ústavy je pritom jednoznačný v tom, že prezident pri výkone svojich právomocí nie je viazaný žiadnymi príkazmi a má svoje právomoci vykonávať podľa vlastného svedomia (článok. 101). Ak teda prezident má právo menovať premiéra a následne aj členov vlády (na návrh premiéra) nie je dôvod nijako jeho kompetencie obmedzovať neodbornými argumentmi o „parlamentnej forme vlády“. Obsah ústavy určuje formu vlády, nie naopak.

Ak niekto obmedzuje menovacie právomoci prezidenta argumentom, že „v SR je parlamentná forma vlády" ide proti textu ústavy, ktorá sa v niekoľkých podstatných znakoch od "čistej" parlamentnej formy odlišuje, ale aj proti odbornej literatúre. Ako u nás, tak aj vo svete je úplne bežné že štáty preberajú niektoré prvky z parlamentnej republiky a iné prvky z prezidentskej republiky. Uvádzajú to aj niektorí teoretici ktorí hovoria o hybridných formách vlády: „Hybridnou formou vlády je aj parlamentný systém Slovenskej republiky, ktorý prijal niektoré prvky deľby moci. Slovenská republika nie je v tomto smere nijakou výnimkou, pretože najmä po druhej svetovej vojne... sa klasické parlamentné systémy európskych štátov modernizovali.“ (Prusák, Jozef.: Teória práva. Bratislava: 1999).

U nás sme z prezidentskej formy vlády prebrali napríklad priamu voľbu prezidenta. V 90. rokoch hlavu štátu volil parlament, teraz priamo občania. Každý štát si môže svoju formu vlády a ústavu utvoriť podľa vlastnej vôle a nie je pri tom viazaný teoretickými tabuľkami a deleniami. Kto sa umelo snaží napasovať SR do ideálneho modelu parlamentnej republiky, popiera nielen text ústavy ale nepriamo aj suverenitu štátu a jeho právo určiť si vlastnú formu vlády.

Silné menovacie právomoci prezidenta SR zodpovedajú jeho zodpovednosti, ktorú má podľa ústavy. Prezident ako jediný orgán zodpovedá za riadny chod najvyšších ústavných orgánov a teda aj za riadny chod vlády (článok 101). Ak má za vládu zodpovedať, je prirodzené, že ju môže aj menovať. Chápať prezidenta ako automat alebo sluhu parlamentnej väčšiny je teda v zjavnom rozpore s textom ústavy, ktorá uvádza že prezident nie je viazaný žiadnymi príkazmi, je to aj v rozpore so zodpovednosťou, ktorú mu ústava určuje, a taktiež aj s princípom deľby moci.

Užitočnosť súčasného nastavenia ústavy môžeme vidieť aj v súčasnosti, keď reálne hrozilo, že ministrom envirorezortu sa stane popierač klimatickej krízy. Ak sa teda stretávame s tým, že niektorí politici, politológovia alebo právnici sa pokúšajú napasovať Slovensku republiku do modelu parlamentnej formy vlády, nejde zrejme o nič iné ako o nekvalitnú argumentáciu a pravdepodobne aj o účelový výklad, ktorý má slúžiť záujmovým skupinám.

Na záver už len dodám, že podľa dôvodovej správy k Ústave SR je postavenie prezidenta možné chápať ako "aktívneho" prezidenta, teda nie iba ako reprezentatívnu funkciu. A bez významu nie je ani fakt, že spravidla žiadna politická strana nie je na výkon štátnej moci legitimizovaná takým veľkým počtom voličov ako práve prezident/ka.


Názory k článku Slovensko nie je "čistá" parlamentná republika. Ide skôr o hybrid:


  Ondrej Pivarči, 30. 10. 2023 v 10:42 - Do diskusie ...

S názorom podľa článku by asi polemizovali niektoré predošlé senáty Ústavného súdu SR, viď nález vo veci I. ÚS 397/2014 zo dňa 04.12.2014:

Ak Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj "ústava") naďalej nespochybniteľne vychádza z konceptu parlamentnej formy vlády, treba považovať výkon akejkoľvek ústavnej právomoci, ktorý zjavne presahuje jeho rámec (aj pri akceptácii všetkých rozmanitých foriem či mutácií parlamentnej formy vlády, v akých sa uplatňuje v moderných demokratických a právnych štátoch), ktorýmkoľvek orgánom verejnej moci za neprípustný zásah do podstatných náležitostí ústavy (jej identity), ktoré je Ústavný súd Slovenskej republiky povinný predovšetkým chrániť.

Ústavný súd Slovenskej republiky nemôže pripustiť, aby došlo k zmene identity ústavy faktickou cestou, t.j. prostredníctvom extenzívnej interpretácie a aplikácie ústavy, ktorá nie je zlučiteľná s jej podstatnými náležitosťami.

Právomoc vymenovať generálneho prokurátora Slovenskej republiky patrí do okruhu tzv. viazaných kreačných právomocí prezidenta Slovenskej republiky, ktorých podstatou je, že prezident môže vymenovať do príslušnej verejnej funkcie len takú osobu, ktorú mu ako kandidáta na túto funkciu predloží iný orgán verejnej moci.

Žiadnu viazanú právomoc prezidenta Slovenskej republiky nemožno interpretovať ako absolútnu, t.j. tak, že by prezident pri rozhodovaní o personálnom návrhu iného orgánu verejnej moci nebol ničím limitovaný.

Ústavné limity diskrécie prezidenta Slovenskej republiky vyvoditeľné z uznesenia sp. zn. PL. ÚS 4/2012 z 24. októbra 2012 o výklade čl. 102 ods. 1 písm. t) a čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky (vymenúvanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky) sú primerane aplikovateľné aj na výkon iných kreačných právomocí prezidenta.

  Ondrej Halama, 30. 10. 2023 v 19:21 - paradoxne

No je zvláštne že ÚS na jednej strane chce chrániť identitu ústavy pred extenzívnym výkladom no na druhej strane nemá problém z ničoho vytvoriť a vymyslieť nejaké limity v rozhodovacích právomociach prezidenta ... vtipné je že pri poukazovaní na tieto limity ani neodkazujte na ústavu ale na iné svoje rozhodnutie (kde si tie limity vymyslel)


  Ondrej Halama, 30. 10. 2023 v 20:05 - čo sú "podstatné náležitosti ústavy"?

Tu si ÚS v odôvodnení pomáha akousi dymovou clonou alebo ako to mám nazvať... keď pri výklade nejasného ustanovenia sa opiera o novovytvorený ďalší nejasný pojem "podstatné náležitosti (identita) ústavy", zostáva teda nejasno a v konečnom dôsledku sa nič nedozvedáme... na druhej strane sa aspoň dozvieme, že Ústava SR z modelu parlamentnej republiky len vychádza, a dokonca v PL. ÚS 4/2012 už máme jasné konštatovanie, že Ústava SR od počiatku nezodpovedá modelu parlamentnej formy vlády: "Ústava v pôvodnom znení z roku 1992 vymedzila postavenie a právomoci prezidenta spôsobom, ktorý nezodpovedá tradičnému modelu usporiadania vzťahov medzi
hlavou štátu, vládou a parlamentom v parlamentnej forme vlády. "


Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím