Autoři:

Milí kolegovia, rád by som sa s Vami podelil o jednu z prvých lastovičiek v rámci slovenskej judikatúry, v ktorej sa aspoň okrajovo rieši otázka umelej inteligencie. A súčasne by som rád založil aj nové vlákno, v ktorom by sme mohli viesť debatu na tému AI, použitia AI v právnej praxi, judikatúry týkajúce sa AI a podobne.

Spomínaným rozhodnutím je rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 19CoPr/2/2024 z 21. 11. 2024. V predmetnom konaní išlo o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa nebola v konaní právne zastúpená a pri svojej argumentácii si pomáhala s AI. Žalobkyňa svoju právnu argumentáciu založila na gramatickom výklade prostredníctvom pravidiel slovenského jazyka o výklade predložky „od“ a podporne odpoveďami zo zdrojov umelej inteligencie.

Krajský súd na takto vyskladanú právnu argumentáciu žalobkyne reagoval nasledovne (odsek 31 citovaného rozsudku):

"Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na interpretáciu jej otázky umelou inteligenciou, v tomto smere súd vádza, že rozhodovanie súdnych sporov patrí do právomoci súdov, pričom sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. Rozhodovanie sporov sudcom je zárukou dodržania práva na spravodlivý proces a ostatných práv a slobôd človeka, nakoľko aspekt empatie a zohľadnenia všetkých individuálnych okolností v spore je nenahraditeľnou schopnosťou ľudských bytostí. Žiadny sudca by nemal fungovať pri výkone svojho povolania ako počítač alebo automat a svoju funkciu by nemal vykonávať mechanicky. Uvedené by viedlo k prílišnému formalizmu a k porušovania princípu spravodlivosti. Využitie umelej inteligencie môže byť pri práci v justícii prínosom, ale nemôže nahradiť mentálnu činnosť sudcu, ktorému bolo zverené rozhodovanie o individuálnych sporoch, ktorý komplexne vníma všetky súvislosti a nuansy konkrétneho prípadu. Aj v tomto spore je zrejmé, že odpoveď umelej inteligencie na žalobkyňou položenú otázku bola podľa naprogramovaných algoritmov posúdená zjednodušene vo väzbe predložky „od“ na dátum 29.5.2023 bez vyhodnotenia významu pojmu rozhodného pre začiatok plynutia súvislej neospravedlnenej absencie žalobkyne v práci, ktorým bol pojem „ukončenie rodičovskej dovolenky“. Z uvedeného je zrejmé, že síce umelá inteligencia je prínosom aj v justícii (napr. rýchlosť a porovnanie údajov), avšak konečné rozhodnutie sporu sa nemôže spoliehať len na softvér a jeho algoritmy, ale na interpretáciu právnych noriem sudcom a ich aplikáciu na konkrétny/ individuálny spor."

Za mňa pekne napísané odôvodnenie. Želalo by sa ešte dodať varovanie ohľadom halucinácie AI.

Ďakujem veľmi pekne za zdieľanie. To je naozaj skvelé odôvodnenie. Hodilo by sa to aj do učebnice právnej filozofie ako vysvetlenie, prečo sudca nie je len automatizovaný "bouche de la loi". Výborné zasadenie tejto starej diskusie do aktuálneho kontextu AI.

Takúto spoluprácu predpokladajú napr. aj závery tohto článku, keďže aj mentálna činnosť sudcu podlieha kognitívnemu skresleniu, obzvlášť pri množstve vecí, ktoré súdy majú reálne na starosti. Najmä kognitívne skreslenia, ktorými sú základná atribučná chyba (degradácia situačných faktorov, nadhodnotenie dispozícií), halo efekt (efekt prvého dojmu), kotvenie (upnutie sa na jednu informáciu bez synergického zváženia) či apofénia (hľadanie neexistujúcich vzorcov v náhodných údajoch) vedia narobiť slušnú paseku v mentálnej úvahe človeka. AI by potom v takomto odstraňovaní skreslenia mohla pomôcť, ak je na to špeciálne vyvinutá (a teda sa jej vhodným tréningom zabráni priveľmi halucinovať, najmä vhodným vstupom).

Ad 1 Sžf/97/2016: Zložitosť a komplexnosť problematiky si to vyžadovať nepochybne bude, keďže evolučne zložitosť narastá (ako následok nárastu entropie a reakcie spoločnosti naňho, popísané podrobnejšie napr. tu), a to tým skôr, že aj strany budú v súdnych konaniach používať AI, čím narastie počet a zložitosť argumentácie. Rozhodovať však má v konečnom dôsledku človek, viď filozofia napr. čl. 22 GDPR, na ktorý je určitou variáciou aj v článku citované rozhodnutie (minimálne tým, že sa vyžaduje ľudský zásah).

Aby však zostal konečnou a najmä očakávane spravodlivou inštanciou človek aj pri ďalšom náraste zložitosti, bude zrejme nutné zmeniť samotný štýl rozhodovania, napr. kvôli neduhom uvádzaným napr. v článku M. Bobeka - v ráji zákonně zjevného:
Úvahy o odůvodňování soudních rozhodnutí. Pri vzrastajúcej kvantite judikatúry, iných prameňov, argumentácie, súdivosti, dĺžky rozhodnutí atď. je totiž nutné "pásovú výrobu" opäť mierne poľudštiť. K tomu môže paradoxne pomôcť AI: vyhľadá, nadraftuje, ozdrojuje atď. K tomu však ľudia, ktorí budú takto AI (skôr kombinácie rôznych špecializovaných AI nástrojov) používať, budú potrebovať nové zručnosti - napr. ako vhodne zadávať úlohy pre AI (promptovať) alebo ako chápať fungovanie veľkých jazykových modelov (napr. emergentné javy, ktoré sú prirodzenou súčasťou komplexného systému, ktorý nemožno "oholiť" ani "redukovať", a ktoré sú zdrojom vážnych halucinácií).

Teraz by ten edit vlastných príspevkov pomohol, keďže do ručných (zvyk) odkazov sa zrejme omylom dostali súčasti, ktoré tam nepatria. Ak je to externe možné napraviť, budem vďačný za to.

Český ústavný súd uznesením I.ÚS 3004/25 uložil advokátovi poriadkovú pokutu 25.000 Kč za to, že súdu predložil podanie obsahujúce odkazy na neexistujúce rozhodnutia, čím zbytočne zaťažil súdny aparát pri zaoberaní sa právnou argumentáciou advokáta.

"7. Ústavní stížnost kromě argumentace neexistujícími právními prameny vykazuje některé známky použití umělé inteligence (anglicismus, neúplné, heslovité věty, nejednotný formát citací, nerozpoznání rozdílu mezi nálezem a usnesením). To vede Ústavní soud k domněnce, že povinný generoval podání pomocí některého z modelů umělé inteligence, poté však neověřil existenci citovaných rozhodnutí a správnost argumentace, resp. citace. Není podstatné, s pomocí jakých osob či nástrojů advokáti zpracují podání k soudu. Jako profesionálové znalí práva ovšem přebírají za podání plnou odpovědnost, a odpovídají tedy i za případnou halucinující argumentaci umělé inteligence, byla-li při vytvoření podání použita.

8. Na základě výše uvedeného Ústavní soud dospěl k závěru, že povinný uvedl Ústavní soud v omyl a tím zbytečně komplikoval a zdržoval jeho postup. Svým přístupem k formulaci podání v zastoupení svého klienta tak hrubě ztížil postup řízení před Ústavním soudem."

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím