
Súhlasím, závery Nálezu III. ÚS 293/2024-53 sú prehnane formalistické navyše majú drakonické následky pre stranu sporu.
Hľadanie riešenia:
Z ustálenej udikatúry ÚS SR:
"Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd (II. ÚS 148/06, m. m. napr. IV. ÚS 96/07, IV. ÚS 95/08)."
Podľa § 15 ods.1 zákona č. 307/2016 Z.z. (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Civilný sporový poriadok okrem § 126.
Podľa §129 ods. 1-3 CSP:
- Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
- V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
- Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
OS BB by mal v takýchto prípadoch postupovať podľa §129 CSP.
Aj keď iná situácia, ale dávam do pozornosti rozhodnutie IV. ÚS 141/2019 k prihláškam do reštrukturalizačného konania.
- Predmetom konania vo veci sťažovateliek bolo rozhodnutie súdu o neprihliadnutí na podania sťažovateliek ako na prihlášky do reštrukturalizačného konania. Ak by okresný súd prihliadol na znenie § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente, potom by nevyhnutne dospel k záveru, že prihlášky sťažovateliek podané elektronicky je potrebné akceptovať aj napriek rozdielnemu vzhľadu so vzorom tlačiva na podávanie prihlášok podľa vyhlášky č. 665/2005 Z. z., keďže sťažovateľky postupovali lege artis a nemôžu niesť zodpovednosť za to, že portál poskytuje jeho užívateľom nevyhovujúce elektronické formuláre, resp. že majú nedostatky. Portál bol vytvorený štátom v záujme elektronickej úradnej komunikácie s ktorýmkoľvek orgánom verejnej moci, preto orgány verejnej moci sú povinné akceptovať komunikáciu prostredníctvom portálu, ako aj formuláre, ktoré sú tam k dispozícii na využitie, aj v prípade, že vykazujú nedostatky, a zodpovednosť za nedostatky formulárov tam zverejnených a poskytnutých na elektronickú komunikáciu nemožno prenášať na subjekty, ktoré prostredníctvom portálu komunikujú.
- Ústavný súd už judikoval, že procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie, je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. I. ÚS 30/97, III. ÚS 259/2010). Vzhľadom na to aj právo veriteľa na podanie prihlášky do reštrukturalizačného konania je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
- Tým, že okresný súd piatym, deviatym a trinástym výrokom napadnutého uznesenia rozhodol, že na podania sťažovateliek sa neprihliada ako na prihlášky s odôvodnením, že pohľadávky neboli prihlásené na predpísanom tlačive, ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateliek na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to v podobe odmietnutia práva na prístup k súdu (body 1, 2 a 3 výroku nálezu).
- Ústavný súd konštatuje, že zahraniční veritelia si môžu svoje pohľadávky prihlasovať do reštrukturalizačného konania nielen podľa čl. 55 nariadenia o insolvenčnom konaní, ale aj podľa práva štátu, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie. Zahraničný veriteľ si môže vybrať, či podá prihlášku v reštrukturalizačnom konaní podľa lex fori concursus (podľa práva štátu, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie), ktorým je slovenský právny poriadok (teda podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii), alebo podľa nariadenia o insolvenčnom konaní.
- 50. Ak sa zahraničný veriteľ rozhodne prihlásiť si svoje pohľadávky do reštrukturalizačného konania podľa lex fori concursus (prihláškou podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii) prostredníctvom elektronického formulára, ktorý bol vytvorený portálom, a tento elektronický formulár bol riadne vyplnený, autorizovaný a následne doručený správcovi, tak potom túto prihlášku podľa názoru ústavného súdu nie je možné odmietnuť z dôvodu, že vzhľad formulára vyplneného sťažovateľkami (zahraničnými veriteľmi) na portáli sa nezhoduje so vzhľadom vzoru tlačiva na podávanie prihlášok podľa vyhlášky č. 665/2005 Z. z
Ondrej Pivarči, 18. 06. 2025 v 16:27 - Ad Nález a článok
Pritom treba zdôrazniť, že medzi formulárom vo formáte pdf a po autorizácii vo formáte asice, na ktorom sťažovateľ podal odpor elektronicky prostredníctvom portálu verejnej správy (www.slovensko.sk) a formulárom zverejnenom na portáli (https://obcan.justice.sk/ezaloby), je rozdiel práve v tom, že údaje z formulára odoslaného sťažovateľom nie sú spracovateľné automatizovaným spôsobom informačnými systémami podľa § 3 písm. i) zákona o e-Governmente
Tento legislatívny cieľ rýchleho automatizovaného spracovania v IS by mal svoj význam, avšak nemá, pretože odpor možno podať aj listinne, čo sa teda ešte komplikovanejšie spracúva v IS, než v prípade rozhodovanom v Náleze. Ustanoveniu § 11 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z. z. tak chýba riadny test proporcionality, pretože podanie listinného odporu spomalí jeho spracovanie v IS ešte vo vyššej miere než inak elektronicky, takže niet dôvodu obmedzovať žalovaného vo forme podania odporu, keď toto obmedzenie aj tak nedokáže proporčne dosiahnuť ustanovený cieľ (ibaže by napr. právnické osoby museli povinne podávať odpor elektronicky obdobnou logikou ako má § 82l ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z., čiže nemohli by listinne).
To je obdobný mačkopes ako elektronizácia verejnej moci v spore 2 právnických osôb, ktoré majú povinnosť podávať všetko elektronicky, aj súd má povinnosť im doručovať elektronicky, a aj tak súd vedie vždy fyzický (papierový) spis, do ktorého sa tlačia oproti pôvodnému rozsahu spisov ešte aj "elektronické záležitosti".
Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím