Lexforum.cz - Jakub Petráš: Actio pro socio a ochrana majetkových záujmov spoločnosti po úspešnom uplatnení nároku

Ahojte,

chcel by som vás požiadať o odborný názor k problematike, na ktorú sa mi nepodarilo nájsť odpoveď ani v judikatúre.

Spoločnícka žaloba (actio pro socio) je upravená v § 122 ods. 3 ObZ, podľa ktorého je spoločník oprávnený v mene spoločnosti uplatniť voči konateľovi nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ak ich spoločnosť sama neuplatňuje. Vychádzame z nasledujúcej modelovej situácie:

Spoločnosť s ručením obmedzeným má dvoch spoločníkov, každý s obchodným podielom 50 %, pričom spoločnosť má jediného konateľa, ktorý je zároveň jedným zo spoločníkov. Tento konateľ spôsobil spoločnosti škodu, za ktorú zodpovedá v zmysle § 135a ObZ. Druhý spoločník preto v mene spoločnosti podá podľa § 122 ods. 3 ObZ žalobu o náhradu škody voči konateľovi. Predpokladajme ďalej, že spoločnosť v tomto spore uspeje a pohľadávka bude následne úspešne vymožená aj v exekučnom konaní.

A tu vznikajú dva aplikačné problémy:

Problém 1 - Ďalšie pôsobenie žalovaného konateľa vo funkcii štatutárneho orgánu spoločnosti. Ani úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa § 122 ods. 3 v spojení s § 135a ObZ samo osebe nemá žiadny vplyv na trvanie jeho funkcie ani na rozsah jeho konateľských oprávnení. Konateľ, voči ktorému bola pohľadávka spoločnosti úspešne uplatnená, tak zostáva oprávnený konať v mene spoločnosti, disponovať s jej majetkom a v zásade aj s plnením, ktoré bolo od neho vymožené. Zároveň môže vykonávať aj ďalšie právne úkony s potenciálne zásadným vplyvom na majetkovú situáciu či samotnú existenciu spoločnosti. Tento problém možno do určitej miery riešiť neodkladným opatrením ako je uvedené nižšie v bode 4, avšak podľa mňa aj tak s určitou limitáciou.

Problém 2 - Absencia inej osoby oprávnenej vykonávať za spoločnosť potrebné hmotnoprávne úkony. Obmedzenie konateľských oprávnení žalovaného konateľa totiž samo osebe nevytvára oprávnenie inej osoby konať v mene spoločnosti. Oprávnenie spoločníka podľa § 122 ods. 3 ObZ mu síce umožňuje v mene spoločnosti uplatniť nároky voči konateľovi a vykonávať v súvisiacom konaní procesné úkony, nie je však zrejmé, že by mu zakladalo oprávnenie všeobecne vykonávať za spoločnosť aj hmotnoprávne úkony. Vzniká tak otázka, kto môže v situácii konfliktu záujmov jediného konateľa napríklad zriadiť v mene spoločnosti bankový účet, disponovať s týmto účtom, prijať vymožené plnenie, uzavrieť dohodu týkajúcu sa spôsobu jeho poskytnutia, nakladať s prijatými finančnými prostriedkami alebo vykonať iné právne úkony nevyhnutné na riadne fungovanie spoločnosti. Tento problém pritom nemožno vyriešiť samotným zákazom určitých úkonov konateľa, pretože negatívne obmedzenie oprávnenia jednej osoby nenahrádza absenciu pozitívneho oprávnenia inej osoby konať za spoločnosť.

Podľa môjho názoru súčasná právna úprava nemá v tejto situácii efektívny prostriedok pre ochranu práv spoločnosti. Uvažoval som o nasledujúcich možnostiach a v týchto intenciách:

1.Odvolanie konateľa - druhý spoločník nedisponuje nadpolovičnou väčšinou na valnom zhromaždení
2.Vylúčenie spoločníka (a následné odvolanie konateľa) a vymenovanie nového konateľa - Tu narážame na judikatúru, v zmysle ktorej dôvodom pre vylúčenie spoločníka v zmysle § 149 ObZ zo spoločnosti však môže byť len porušenie povinnosti spoločníka, nie porušenie iných povinností, a teda nemôže ísť o porušenie povinnosti konateľa spoločnosti (NS SR sp.zn. 4 Obdo/51/2013).
3.Ustanovenie hmotnoprávneho opatrovníka súdom - v ČR je toto vyriešené v Občanském zákonníku ( § 165 ods. 2 resp. § 486 až § 490), avšak v našej právnej úprave je hmotnoprávneho opatrovníka možné ustanoviť len fyzickej osobe za podmienok stanovených zákonom. Celkom ma prekvapilo, že ani nový Občiansky zákonník nepriniesol v tejto oblasti zmenu. Práve toto by predstavovalo efektívny prostriedok právnej ochrany.
4.Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže konateľovi vykonávať určité úkony, najmä v súvislosti s pohľadávkou na náhradu škody (NS SR sp. zn. 3 Obdo/62/2022). Je však otázne, do akej miery bude súd inklinovať k obmedzeniu konateľských oprávnení, aby to nenarazilo na § 133 ods. 3 ObZ a zároveň konateľ nemohol ďalšími úkonmi dostať spoločnosť napríklad do úpadku. Uvedené preto môže čiastočne riešiť problém 1, ale nerieši to problém 2.

Ďakujem vopred za akýkoľvek názor alebo príspevok do diskusie.