lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (32)
Kristián Csach (25)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (18)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Pavol Szabo (4)
Natália Ľalíková (4)
Robert Goral (4)
Josef Kotásek (4)
Lexforum (4)
Radovan Pala (4)
Monika Dubská (4)
Petr Kolman (4)
Ján Lazur (4)
Jakub Jošt (3)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Pavol Kolesár (3)
Ivan Bojna (3)
Adam Valček (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Josef Šilhán (3)
Maroš Hačko (3)
Michal Krajčírovič (3)
Juraj Straňák (2)
Martin Serfozo (2)
Juraj Schmidt (2)
Lukáš Peško (2)
Marián Porvažník (2)
Bob Matuška (2)
Ludmila Kucharova (2)
Jiří Remeš (2)
Roman Kopil (2)
Michal Hamar (2)
Jozef Kleberc (2)
Peter Varga (2)
Dávid Tluščák (2)
Anton Dulak (2)
Maroš Macko (2)
Zsolt Varga (2)
Martin Gedra (2)
Ladislav Pollák (1)
Bohumil Havel (1)
lukas.kvokacka (1)
Ondrej Halama (1)
Viliam Vaňko (1)
David Horváth (1)
Dušan Rostáš (1)
Martin Galgoczy (1)
Peter Kubina (1)
Matej Košalko (1)
Matej Kurian (1)
Gabriel Závodský (1)
Zuzana Adamova (1)
Matej Gera (1)
Tomas Kovac (1)
Ondrej Jurišta (1)
Martin Šrámek (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Emil Vaňko (1)
Robert Šorl (1)
David Halenák (1)
Lucia Palková (1)
Paula Demianova (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Tomáš Ľalík (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Ivan Michalov (1)
Michal Ďubek (1)
Vladimir Trojak (1)
Marcel Jurko (1)
Pavol Mlej (1)
Petr Steiner (1)
Bystrik Bugan (1)
Igor Krist (1)
Martin Svoboda (1)
Vladislav Pečík (1)
Robert Vrablica (1)
Jana Mitterpachova (1)
Martin Estočák (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Nora Šajbidor (1)
Natalia Janikova (1)
Martin Hudec (1)
Petr Kavan (1)
Roman Prochazka (1)
Vincent Lechman (1)
Pavel Lacko (1)
Katarína Dudíková (1)
Marek Maslák (1)
Lucia Berdisová (1)
Peter Marcin (1)
Radoslav Pálka (1)
Peter K (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Ivan Kormaník (1)
peter straka (1)
Tomáš Demo (1)
Peter Janík (1)
I. Stiglitz (1)
Tibor Menyhért (1)
Miriam Potočná (1)
lukasmozola (1)
Zuzana Kohútová (1)
Róbert Černák (1)
Juraj Lukáč (1)
Ján Pirč (1)
Dušan Marják (1)
Gabriel Volšík (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Zase raz a určite nie naposledy: Odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľnosti

Juraj Gyarfas, 08. 01. 2012 v 21:59

O odstúpení od zmlúv o prevode nehnuteľností sa na tomto blogu už diskutovalo tak často (napr. tu, tu, tu a tu), že tuším ide spolu s rozhodcovskými doložkami v spotrebiteľských zmluvách a určujúce témy Lexfora.

Tentokrát sa k téme vraciam na základe zaujímavého rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júla 2011, sp. zn. 6 Sžo 229/2010 (JUDr. Hargaš, JUDr. Fúrová a JUDr. Reisenauerová), na ktoré ma upozornil Michal. Rozhodnutie nebolo vydané v civilnom konaní, ale v správnom súdnictve (o žalobe proti rozhodnutiu správy katastra) a aj keď so závermi sa nestotožňujem, ide podľa mňa o najlepšie a najdôkladnejšie odôvodnené rozhodnutie, ktoré bolo k tejto téme na Slovensku podľa mojich vedomostí zatiaľ vydané.

Zhrnutie postojov

Na úvod by som rád načrtol dve chápania následkov odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľností. Podľa prvej školy (skúsme ju nazvať "českou") dochádza odstúpením k zániku zmluvy ex tunc, v dôsledku čoho sa automaticky obnovuje vecnoprávna pozícia existujúca pred účinnosťou zmluvy a pred zápisom práva do katastra. Inými slovami, účinnosťou odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľností, na základe ktorej bol zapísaný prevod vlastníckeho práva, dochádza automaticky k obnoveniu vlastníckeho práva prevodcu. Ak prevodca platne a účinne odstúpi od zmluvy, automaticky sa opäť stáva vlastníkom a správa katastra túto zmenu zapíše záznamom.

Česká škola v podstate vytvára spätne v čase fikciu, že vlastnícke právo nikdy nevzniklo. To nezadržateľne vedie k logicky absurdnému dôsledku, že o vlastnícke právo v dôsledku odstúpenia medzi prevodcom (A) a nadobúdateľom (B) automaticky prichádza aj tretia osoba (C), ktorá vec medzitým nadobudla od osoby B. Keďže tento dôsledok je zjavne absurdný, musel tento záver na základe ústavnoprávnych úvah korigovať Ústavný súd Českej republiky. Výsledok možno nazvať "korigovaná česká škola", podľa ktorej odstúpením síce dochádza k automatickému obnoveniu vlastníckeho práva prevodcu, to však neplatí, ak je potrebné chrániť dobromyseľne konajúcu tretiu osobu.

Česká škola sa opiera najmä o § 48 ods. 2 OZ ("od začiatku zrušuje"). A potom sa opiera aj o princíp kauzality v slovenskom a českom práve. Bez existencie platného záväzkového vzťahu (titul) nemôže platne dôjsť ani k zmene vecnoprávnej pozície. Ak titul odstúpením zanikne spätne, musí zaniknúť aj vecnoprávna pozícia.

Alternatívou k českej škole je argumentácia, ktorú sme sa snažili s Michalom obhájiť v článku v Justičnej revue (3/2010). Keďže naša argumentácia akcentuje záväzkový charakter následkov odstúpenia, nazval by som ju pre účely tohto článku "záväzková škola".

Podľa záväzkovej školy nie je dôvod myslieť si, že zrušenie zmluvy v dôsledku odstúpenia automaticky navracia vecnoprávnu pozíciu. Ustanovenie § 48 ods. 2 OZ hovorí o "zrušení", na čo nadväzuje § 457 OZ, podľa ktorého si majú strany "zrušenej" zmluvy vrátiť čo dostali. Nadobúdateľ zo zrušenej zmluvy dostal vlastnícke právo, mal by ho teda vrátiť. Zo zákona však nevyplýva, že by k návratu dochádzalo automaticky ex lege. Túto povinnosť by mal kupujúci splniť vecnoprávnym (solučným) úkonom. Zjednodušene povedané overeným podpisom na papieri, ktorým prevádza vlastnícke právo späť na pôvodného prevodcu a tým plní svoj záväzok vzniknutý ex lege na základe § 457 OZ. Zápis v katastri by mal byť vo forme vkladu, nie záznamu. Ak nadobúdateľ odmietne tento záväzok splniť, môže ho prevodca žalovať na plnenie ("žalovaný je povinný spätne previesť vlastnícke právo ..."), pričom rozhodnutie súdu podľa § 161 ods. 3 OSP nahradí solučný úkon nadobúdateľa (citované ustanovenie OSP sa zväčša aplikuje len na zmluvy o budúcich zmluvách, podľa gramatického aj systematického výkladu by sa však malo aplikovať širšie).

Podľa záväzkovej školy toto riešenie vedie k logickejším dôsledkom, keďže nezakladá problém dobromyseľného nadobúdateľa (ktorý sa podľa korigovanej českej školy musí riešiť nesystematickým exkurzom do ústavného práva). Tak isto nevzniká spätná fikcia, že kupujúci vlastne prestáva byť vlastníkom ku dňu uzavretia zmluvy. Riešenie je symetrickejšie, pretože v prípade odstúpenia vzniknú dve symetrické obligačnoprávne povinnosti - nadobúdateľ musí spätne previesť vlastnícke právo a prevodca musí vrátiť kúpnu cenu. Ani vo vzťahu ku kúpnej cene nedochádza k automatickému vráteniu (musí sa žalovať na plnenie), identicky by sa teda malo riešiť aj vecné právo.

S Michalom sme sa okrem vyššie uvedených systematických argumentov opierali o znenie § 48 v spojení s § 457 OZ a taktiež o podobnú interpretáciu príbuzných právnych systémov - konkrétne nemeckého, rakúskeho, švajčiarskeho, poľského a holandského.

Postoj slovenských súdov

Na tomto mieste nemá význam sumarizovať rozsiahlu českú diskusiu o odstúpení. Po prvé sme tak s Michalom urobili vo vyššie citovanom článku a po druhé možno väčšinu relevantných rozhodnutí nájsť aj na tomto blogu v článkoch prelinkovaných vyššie.

Aký však bol v tejto otázke postoj slovenských súdov? Najčastejšie citovaným autoritatívnym zdrojom bolo doteraz rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. augusta 1997, sp. zn. 3 Cdo 151/96 (59/1997 ZSP). Ťažko povedať, či toto rozhodnutie stálo na strane českej alebo záväzkovej školy, keďže bolo vnútorne značne nekonzistentné a nelogické. Na jednej strane hovorilo, že odstúpenie nezakladá zánik vecného práva a nie je automaticky dôvodom na obnovenie vlastníckeho práva v katastri (náznak záväzkovej školy). Ďalej však tvrdilo, že konštitutívne účinky môžu byť nahradené dvoma spôsobmi. Po prvé, vkladom na základe dohody účastníkov. Alebo alternatívne záznamom na základe rozhodnutia súdu o žalobe požadujúcej určenie vlastníckeho práva. Tieto dve možnosti si však protirečia. Buď k obnoveniu vecnoprávnej pozície dochádza automaticky (v takom prípade je nelogické hovoriť o dohode a zápise formou vkladu). Alebo naopak nedochádza, v takom prípade však súd na základe určovacej žaloby nemá čo určovať.

Z podobného chápania zrejme vychádzalo aj nie príliš šťastné ustanovenie § 38 písm. h) starej katastrálnej vyhlášky (č. 79/1996 Z. z.), ktoré však do novej katastrálnej vyhlášky (č. 461/2009 Z. z.) nebolo prevzaté. Nová katastrálna vyhláška nerieši dôsledky odstúpenia vôbec.

K otázke odstúpenia sa dvakrát vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky. V oboch prípadoch sa prihlásil ku korigovanej českej škole (aj s výslovným odkazom na príslušné české rozhodnutia) (nález z 30. septembra 2010, sp. zn. I. ÚS 350/08 a nález z 10. februára 2010, sp. zn. I. ÚS 50/2010). V ani jednom prípade však nešlo primárne o otázku následkov odstúpenia, len o rozšírenie argumentácie v odôvodnení. Ústavný súd v oboch prípadoch judikoval, že tretia osoba nemôže v dôsledku odstúpenia prísť o dobromyseľne nadobudnuté vlastnícke právo, tento záver však vyplýva rovnako z korigovanej českej školy ako aj zo záväzkovej školy. Ústavný súd, verný svojmu poslaniu strážcu ústavnosti a nie arbitra civilistických debát, nepovažoval za potrebné systematicky analyzovať samotné odstúpenie.

Čo povedal správny senát Najvyššieho súdu

Cez rozsiahly exkurz sa tak konečne dostávam ku komentovanému rozhodnutiu správneho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Je zaujímavé, že zatiaľ najdôslednejšie, najkonzistentnejšie a najlepšie odôvodnené rozhodnutie v tejto civilistickej otázke vydal práve správny senát. V rozsiahlom civilistickom exkurze sa senát prihlásil ku korigovanej českej škole, pričom argumentoval nasledovne.

Keďže odstúpením sa zmluva zrušuje ex tunc a keďže vecnoprávne účinky nemôžu nastať bez obligačnoprávnych, dochádza medzi stranami v dôsledku odstúpenia k právnemu stavu,"ako keby k uzatvoreniu zmluvy vôbec nedošlo a to nielen z hľadiska obligačných účinkov ale i účinkov vecnoprávnych". Najvyšší súd judikoval, že obligačné účinky zmluvy spočívajúce v záväzku predávajúceho previesť nehnuteľnosť do vlastníctva kupujúceho už zápisom do katastra aj tak zanikli, pretože boli nahradené účinkami vecnoprávnymi.

Potiaľto by išlo o čistú českú školu. Najvyšší súd ju však následne s odkazom na českú ústavnú judikatúru koriguje a dopĺňa, že automatické obnovenie vlastníckeho práva predávajúceho nastáva len vtedy, ak vlastníctvo nebolo pred odstúpením dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou.

Z uvedeného logicky vyplýva, že k zápisu spätného prechodu vlastníckeho práva dochádza záznamom, ktorého podkladom je listina o odstúpení (jednostranný adresovaný právny úkon), ktoré si nevyžaduje súhlas príjemcu ani rozhodnutie súdu. Správa katastra nie je oprávnená skúmať platnosť odstúpenia (či došlo k naplneniu dôvodov na odstúpenie), je však povinná skúmať, či platnosť odstúpenia je medzi účastníkmi sporná. Ak áno, bude musieť rozhodnúť súd (na základe určovacej žaloby, nie žaloby na plnenie). Ak platnosť odstúpenia nie je sporná, správa katastra vykoná zápis vo forme záznamu.

Záver

Páči sa mi, že rozhodnutie Najvyššieho súdu je logické a konzistentné. Po prihlásení sa ku korigovanej českej škole logicky a konzistentne načrtáva dôsledky pre katastrálne konanie. Tento výklad sa asi v najbližšom období stane rozhodujúcim vodítkom pre správy katastra (najmä pri absencii úpravy v katastrálnej vyhláške a nekonzistentnosti staršieho rozhodnutia 59/1997 ZSP).

S východiskami však napriek tomu nemôžem súhlasiť. Ako som písal vyššie (a ako sme s Michalom podrobne písali vo vyššie citovanom článku), názor, že odstúpením sa automaticky ex lege obnovuje vlastníctvo prevodcu podľa mňa nemá oporu v zákone. Zákon naopak pomerne jednoznačne v § 48 ods. 2 v spojení s § 457 OZ normuje záväzkový charakter dôsledkov zrušenia zmluvy. Tento záver je konzistentný s tým, ako následky odstúpenia interpretujú v podstate všetky príbuzné právne poriadky (s výnimkou Českej republiky) a je konzistentný s interpretáciou odstúpenia v slovenskom obchodnom práve.

Okrem toho je táto interpretácia podľa môjho názoru systematická v tom, že následkom odstúpenia je vznik dvoch symetrických obligačných nárokov (spätný prevod vlastníckeho práva a spätný prevod kúpnej ceny). Na druhej strane česká škola predpokladá asymetrickú situáciu, kedy po odstúpení predávajúcemu automaticky vznikne vecné právo (a priestor na vindikačnú žalobu), zatiaľ čo kupujúcemu ostane "len" obligačný nárok na vrátenie kúpnej ceny. Asymetrickosť tohto riešenia by sa ukázala najmä v prípade, ak by jedna zo strán medzitým spadla do konkurzu, kde by automatické obnovenie vecného práva zakladalo superprioritnú pozíciu, zatiaľ čo kupujúci by sa s nárokom na vrátenie kúpnej ceny musel zaradiť medzi ostatných veriteľov.

Nesúhlas možno poslúži ako základ na diskusiu. Som však veľmi rád, že takéto rozhodnutie máme a že dôkladným a logickým odôvodnením na takúto diskusiu vytvára priestor.


Názory k článku Zase raz a určite nie naposledy: Odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľnosti:


  Peter, 09. 01. 2012 v 10:29 - existuje zmluva ?

Splnením dlhu zaniknú záväzky, ak zanikli záväzky od akej zmluvy bývalý predávajúci odstupuje ? Nezanikla splnením aj samotná zmluva o prevode nehnuteľnosti ?

  Peter, 09. 01. 2012 v 10:29 - existuje zmluva ?

Splnením dlhu zaniknú záväzky, ak zanikli záväzky od akej zmluvy bývalý predávajúci odstupuje ? Nezanikla splnením aj samotná zmluva o prevode nehnuteľnosti ?

  Ondrej Pivarči, 10. 01. 2012 v 09:44 - Ad Peter + iné

dlh = povinnosť plniť, splnením zanikne dlh (nie právny vzťah, resp. účinky zmluvy ako právneho úkonu, ktorým tento vzťah vznikol), viď § 559 ods. 1 OZ. Záväzok = právny vzťah.

Mňa by však zaujímalo, keďže sa prikláňam tiež k "záväzkovej škole", ak by naozaj došlo k odstúpeniu od zmluvy pred vyhlásením konkurzu a predávajúci by prišiel podľa "korigovanej českej školy" automaticky o nehnuteľnosť (zápis v katastri by nastal až po vyhlásení konkurzu), s tým, že predávajúcemu ako úpadcovi by zostal iba nárok na vrátenie kúpnej ceny, ktorý by vymáhal správca, a kupujúci by sa tak stal prioritným veriteľom, čo ZoKR priamo zakazuje.

Mohol by ktorýkoľvek z ostatných veriteľov žalovať príslušný správny orgán pre porušenie zákonných ustanovení o odstúpení, resp. pre porušenie ZoKR, nakoľko bol postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach?

  Paula Demianova, 10. 01. 2012 v 15:30 - Ad Juraj

Možno budem trošku opovážlivá, ale dovolím si nesúhlasiť s niektorými závermi „záväzkovej školy“. Prikláňam sa skôr k názoru, že odstúpením od zmluvy o prevode nehnuteľností sa zmluva v zmysle ust. § 48 ods. 2 OZ zrušuje, v dôsledku čoho sa obnovuje pôvodný stav a teda zo zákona sa obnovuje vlastnícke právo a to nie len pôvodné vlastnícke právo predávajúceho k prevádzanej veci, ale aj pôvodné vlastnícke právo kupujúceho k uhradeným finančným prostriedkom, ktoré boli predávajúcemu vyplatené ako kúpna cena (vychádzam z toho, že sa jedná o klasickú kúpnu zmluvu). Nesúhlasím, že „česká škola“ by predpokladala asymetrickú situáciu, kedy po odstúpení predávajúcemu automaticky vznikne vecné právo (a priestor na vindikačnú žalobu) a kupujúcemu ostane len obligačný nárok na vrátenie kúpnej ceny. Obaja sa dostávajú do rovnakej situácie, pretože vlastnícke právo je obnovené u oboch (u jedného k prevedenej veci, u druhého k zaplateným finančným prostriedkom) a obom svedčí nárok na vrátenie toho, čo vydali (t.j. u jedného nárok na vydanie prevedenej veci a u druhého nárok na vydanie zaplatených finančných prostriedkov).

Rovnako tak ust. § 457 OZ hovorí o tom, že ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Pod „vrátením“ si predstavujem naturálnu reštitúciu, ktorá, v prípade ak nie je možná, nastáva postup podľa § 458 OZ, t.j. vydanie peňažnej náhrady. Nestotožňujem sa s tým, že pod vrátením by v danom prípade malo byť myslené vrátenie vlastníckeho práva.

Dôvody, ktoré ma vedú k takýmto záverom sú aj praktické, keď v prípade, ak by sa postupovalo podľa „záväzkovej školy“, bol by celý proces nákladnejší (notárske, správne poplatky), časovo náročnejší (najprv žaloba na plnenie o uzatvorenie zmluvy, ktorou sa spätne prevedie vlastnícke právo, potom vindikačná žaloba) a tiež by bolo potrebné zvážiť daňové dopady spätného prevodu vlastníckeho práva a spätného prevodu kúpnej ceny (skôr otázka na daňového odborníka) ale takisto v prípade, ak by sa postupovalo v zmysle názorov „záväzkovej školy“ znamenalo by to, že odstúpením od zmluvy síce dôjde k zrušeniu zmluvy, ale nedôjde k zrušeniu práv nadobudnutých na základe takejto zrušenej zmluvy (zrušenej podľa zákona § 48 ods. 2 OZ od začiatku) a preto tieto nadobudnuté práva je nutné spätne prevádzať? Myslím si, že v zmysle zákona ide o automatické navrátenie vecnoprávnej pozície a dokonca aj ust. § 457 OZ v tomto zmysle z neho vychádza, keďže je systematicky zaradené do ustanovení o bezdôvodnom obohatení, ktoré si účastníci musia navzájom „vydať“ (vydať fakticky), pretože nemajú na ponechanie veci, či finančných prostriedkov právny titul (vlastnícke právo teda odstúpením od zmluvy zaniklo a nie je ho možné ani spätne previesť). V každom prípade ďakujem za poukázanie na zaujímavé rozhodnutie.

  Michal Novotný, 10. 01. 2012 v 16:57 - Akurát

že problémom s "obnovením" vlastníckeho práva k peniazom je to, že sa neobnovuje. Vlastnícke právo v zásade môže existovať len k individuálne určenej hmotnej veci (minca, bankovka); niečo všeobecné ako "vlastníctvo 100€" je ťažké, a to aj keby sme pripustili niečo ako "množstevnú vindikáciu", pretože tam by sme museli jednoznačne vedieť identifikovať majetkovú masu, z ktorej chceme konkrétne peniaze "vydať". Ak však vychádzame z reality, že drvivá väčšina predávajúcich si peniaze uloží na účet, z ktorého niečo platí, niečo naň prichádza, kúpi si za ne niečo iné atď atď., tak kvantitatívna vindikácia je tu (takmer) nemožná.

Inak, systematika bezdôvodného obohatenia by hovorila skôr v prospech "záväzkovej" školy, pretože nárok vlastníka na vydanie veci plynie už z § 126 Obč. zák., nepotrebujeme na to samostatný titul ( § 457). Význam tohto ustanovenia ( § 457) by sme potom efektívne zúžili na vyjadrenie synalagmy. Ďalej, nárok na vydanie bezdôvodka sa premlčuje, reivindikačný nie, čiže zaradenie "kvázivindikačného" nároku ( § 457) do bezdôvodka pôsobí krajne nesystémovo.

K tej vecnej obtiažnosti - nie je pravda, že by museli byť dve žaloby. Ak chápeme záväzok (pri záväzkovom riešení) z § 457 Obč. zák. ako integrálnu a naturálnu reštitúciu, potom to znamená, že pôvodný kupujúci je povinný vrátiť nielen vlastnícke právo, ale aj držbu (keďže podľa kúpnej zmluvy nedostal len vlastnícke právo, ale aj držbu - porov. § 588 Obč. zák.). Takže žalobu o vrátenie vl. práva a vydanie veci môžeme spojiť, pričom záväzok na vydanie tu nebude plynúť z vlastníctva, ale z § 457.

  Juraj Gyarfas, 10. 01. 2012 v 21:38 - Ad Paula

Ďakujem za reakciu. Určite v tom nie je nič opovážlivé - zmyslom tohto blogu je diskusia, ktorá je podmienená nesúhlasom. Koniec koncov - ak je tu niečo opovážlivé, je to môj nesúhlas s najvyšším súdom :-)

Ale obsahovo nesúhlasím. Po prvé, vlastníctvo k peniazom sa nemôže obnoviť automaticky, pretože pri zameniteľnej veci nie je možné tieto peniaze oddeliť. Ak si predávajúci vložil peniaze na účet (alebo povedzme aj do pančušky), nemožno tieto prostriedky vindikovať, ale domáhať sa ich zaplatenia len na základe obligačného vzťahu (v tomto prípade záväzok nevzniká ex contractu, ale ex lege, konkrétne z § 457 v spojení s § 48). Takže si myslím, že môj argument s asymetriou obstojí a osobitne by sa to prejavilo v konkurze.

Tak isto nesúhlasím s tým, že z § 457 vyplýva, že ide len o vrátenie veci v zmysle vindikácie. Po prvé, systematické zaradenie do časti o bezdôvodnom obohatení naznačuje skôr obligačný charakter.

Po druhé, najlepšie to podľa mňa možno ilustrovať na Michalovom príklade s kúpnou zmluvou o hnuteľnej veci. Obsahom tejto zmluvy je povinnosť predávajúceho odovzdať vec. V tomto smere sa však kúpna zmluva nijako neodlišuje od nájomnej zmluvy alebo od výpožičky. Rozdiel je v tom, že pri kúpnej zmluve sa vec odovzdáva s úmyslom previesť vlastnícke právo. Ak by sa napríklad uzavrela kúpna zmluva, podľa ktorej má dôjsť k odovzdaniu veci (a prevodu vlastníctva) o týždeň, ale predávajúci by vec ešte predtým kupujúcemu požičal, nedošlo by fyzickým odovzdaním k prevodu vlastníctva. K prevodu vlastníckeho práva dochádza až odovzdaním veci s úmyslom previesť vlastníctvo. Prevod vlastníctva nad rámec samotného faktického odovzdania akcentuje aj § 409 ObZ.

Z uvedeného vyplýva, že kupujúci na základe kúpnej zmluvy nedostal len faktické odovzdanie (to mohol dostať aj na základe výpožičky), ale dostal odovzdanie spojené s prevodom vlastníckeho práva. Ak sa zmluva zruší, mal by toto isté vrátiť.

  Juraj Gyarfas, 10. 01. 2012 v 21:47 - Ad Ondrej

Obávam sa, že nie celkom rozumiem. Neotočil si náhodou v druhom odseku kupujúceho a predávaúceho?

Ak správne rozumiem, ide o situáciu, v ktorej pred vyhlásením konkurzu na majetok kupujúceho došlo k odstúpeniu, ale správa katastra zapísala zmenu vecnoprávneho stavu až po vyhlásení konkurzu.

Ak vychádzame z korigovanej českej školy, ktorá bude vzhľadom na rozhodnutie NS na Slovensku asi v najbližšej dobe rozhodujúca, nevidím tam pochybenie katastra. Momentom odstúpenia došlo k obnoveniu vlastníckeho práva predávajúcho a zápis sa vykonal len deklaratórne záznamom. Mení na tom niečo vyhlásenie konkurzu?

Nehnuteľnosť je podľa tohto prístupu mimo podstaty a správca môže od predávajúceho vymáhať vrátenie kúpnej ceny, ktorá po zaplatení spadne do podstaty kupujúceho.

Problematickejší je však podľa mňa konkurz predávajúceho. Ak predávajúci spadne do konkurzu a dôjde k odstúpeniu od zmluvy, nehnuteľnosť spadá do podstaty a správca ju môže vindikovať od kupujúceho. Kupujúcemu príde o nehnuteľnosť, zároveň mu však ostane len obligačný nárok na vrátenie kúpnej ceny, s ktorým sa bude musieť zaradiť medzi ostatných veriteľov.

  Juraj Gyarfas, 10. 01. 2012 v 22:00 - nadobúdanie vlastníctva

Ešte jeden argument, ktorý tu zatiaľ myslím nepadol. Podľa § 132 vlastníctvo možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Záväzková škola tvrdí, že po odstúpení vzniká povinnosť nadobúdateľa právnym úkonom previesť vlastnícke právo späť na prevodcu. Titul nadobudnutia teda bude právny úkon (zmluva).

Z českej školy však podľa mňa nevyplýva, ako po odstúpení prevodca opäť nadobudne vlastníctvo. Zjavne nejde o zmluvu, dedenie ani rozhodnutie štátneho orgánu. A tak isto podľa mňa nejde ani o inú skutočnosť ustanovenú zákonom, lebo § 48 ani § 457 nič o nadobúdaní vlastníctva neustanovujú.

  Kristian Neugierig, 11. 01. 2012 v 08:33 - strata vlastníctva

Rovnako nemožno ani stratiť vlastníctvo len tak odstúpením od zmluvy. Jednoducho česká škola, ak ju tak vôbec môžme nazvať, lebo neverím, že právny systém platný v dnešných Čechách začiatkom 20teho storočia by takéto niečo pripúšťal, sa dostala do akejsi slepej uličky, z ktorej existujú iba nesystematické východiská.
Ja chápem odstúpenie od zmluvy v dvoch následkoch. Základným je zánik zmluvy a vedľajším je povinnosť vrátiť si všetko, čo sa vzájomne poskytlo. Teda akékoľvek plnenie sa musí navrátiť. Už iba prostá držba nebude nikdy vyriešená, pokiaľ pripustíme, že zmluva zaniká a s ňou aj vlastníctvo. Kto zbaví držiteľa držby?

  Juraj Gyarfas, 17. 01. 2012 v 14:18 - záložné práva bánk

Z akademickej diskusie o charaktere následkov odstúpenia späť do praxe - čo si myslíte o vplyvoch korigovanej českej školy na situáciu, ak osoba B v čase medzi kúpu pozemku od osoby A a odstúpením osoby A od tejto zmluvy zriadi na pozemok záložné právo v prospech banky C.

Podľa mňa by následky mali byť nasledovné:
- podľa radikálnej českej školy banka príde o záložné právo, keďže B spätne prichádza o vlastnícke právo
- podľa korigovanej českej školy by malo byť záložné právo zachované, keďže banka je v analogickom postavení ako dobromyseľný nadobúdateľ; neviem však ako sa potom vyriešia vzťahy medzi A a B, keďže osobe A sa pozemok vracia zaťažený
- podľa záväzkovej školy by záložné právo malo samozrejme tiež ostať zachované; B bude povinný okrem vrátenia vlastníckeho práva osobe A aj niečo doplatiť, keďže hodnota pozemku je záložným právom znížená (podľa § 458 ods. 1 druhá veta).

Čo si o tom myslíte? Riešil to už niekto?

  Kristian Neugierig, 18. 01. 2012 v 08:42 - Ad Juraj:

A tu je práve vidieť negatívne dôsledky českej školy. Ani prvé ani druhé riešenie nie je vyvážené a už vôbec nie čisté.
Buď príde banka o záložné právo a bude chcieť vyhlásiť dlžníkovi predčasné splatenie dlhu, prípadne ho bude nútiť o založenie niečoho iného. V každom prípade tam bude nejaké obdobie, kedy sa hypotekárny úver nebude môcť považovať za hypotekárny úver, keďže nebude sa ručiť nehnuteľnosťou.
Alebo banke ostane záložné právo a potom si aj tak osoba A bude musieť nárokovať bezdôvodné obohatenie.
Záväzková škola ide na to priamočiaro. A a B sa musia medzi sebou dohodnúť a vrátiť si všetko. Ako to uskutočnia, to je na nich. Nič nevylučuje ani to, aby sa záložné právo prenieslo na inú nehnuteľnosť súčasne so spätným prevodom vlastníctva. A všetci budú spokojní. Aj A, B aj C.

  Juraj Gyarfas, 18. 01. 2012 v 09:25 - Ad Kristian

Úplne súhlasím a je to asi ďalší argument v prospech záväzkovej školy.

Ale keďže vzhľadom na rozhodnutie NS budeme na Slovensku asi v dohľadnej dobe musieť vychádzať z korigovanej českej školy, celkom by ma zaujímalo aký to bude mať vplyv na záložné právo.

Ako som písal vyššie, záložné právo dobromyseľnej banky by podľa mňa malo v zmysle korigovanej českej školy ostať zachované. Otázka je ako sa interne vysporiadajú A a B. Ale asi bude musieť B niečo doplatiť a predpokladám, že právny titul na toto doplatenie bude § 458. Čo myslíš?

  Xénia Petrovičová, 21. 01. 2012 v 21:56 - naozaj je co riesit?

Suhlasim s Petrom. Nejake spory medzi dvoma skolami sa mi zdaju odtrhnute od reality. Zmluva zanikla, takze nie je od coho odstupovat. Od pravneho vztahu sa neodstupuje (jediny pravny vztah ktory tu este existuje je absolutne vlastnicke pravo vlastnika voci vsetkym). Ziadny relativny vztah (zavazok) tu neexistuje. Netvrdim, ze mam stopercentne pravdu (vzdy si nechavam rezervu), pretoze mi to pripada az smiesne a tazko uveritelne, ze sa na tuto temu vykristalizovali nejake "skoly " a nazorove prudy. Tak ako nemozno splneny zavazok zrusit dohodou (572 ods. 2 OZ), tak od neho nemozno ani odstupit! Uz samotne slovne spojenia "vecnopravne ucinky" a "obligacnopravne ucinky" su vlastne vymyslom tychto skol a nikde inde som sa s nimi nestretla...

  Juraj Gyarfas, 22. 01. 2012 v 12:29 - Ad Xénia

Nerozumiem. Chápem, že táto debata vyznieva veľmi akademicky (a tie "školy" som si pre účely tohto článku vymyslel, takže to netreba brať až tak vážne). Ale podľa mňa v konečnom dôsledku rieši veľmi praktické otázky. Teda konkrétne - zapisujú sa následky odstúpenia do katastra záznamom alebo vkladom? Mal by pôvodný prevodca žalovať na plnenie alebo na určenie? Čo ak nadobúdateľ medzitým spadol do konkurzu? Čo s vlastníckym právom tretieho nadobúdateľa.

Možno to zbytočne komplikujem, ale osobne si neviem predstaviť, ako by sa tieto praktické otázky dali vyriešiť bez "akademickej" debaty o následkoch odstúpenia.

  Xénia Petrovičová, 22. 01. 2012 v 13:15 - ad Juraj Gyarfas

hlavnou otazkou je, ci mozno odstupit od zmluvy (teda od zavazkoveho vztahu, ktoreho obsahom su prava a povinnosti), ak uz tento vztah neexistuje (zanikol plnenim)?... Podla mojho nazoru nemozno zrusit nieco co neexistuje a preto neni dovod na zaklade takehoto odstupenia nieco zapisovat do katastra, nakolko nema ziadne ucinky... To je uz jedno, ci su to skoly, alebo nazorove prudy, uz to kvantum rozsudkov sa mi zda z mojho uhla pohladu zbytocne.
Formulacia "odstupenim od zmluvy sa zmluva od zaciatku zrusuje" ( §28 ods. 2 OZ) podla mna neznamena ze mozno odstupit od zmluvy ktora uz neexistuje - zanikla plnenim...
Povodny prevodca sa nemoze nijako branit, ak sa plnilo na zaklade platnej zmluvy- ved predsa ked sa splnilo to co sa malo plnit a a tak ako si to dohodli, preco by mal mat este nejake pravo od zmluvy odstupovat?

  Juraj Gyarfas, 22. 01. 2012 v 17:49 - Ad Xenia

Asi sú to dve roviny otázok. Prvá je, či od zmluvy po splnení vôbec možno odstúpiť. Druhá je, akú sú následky odstúpenia (ak vôbec je možné).

Chápem, že ak sa prvá otázka zodpovie negatívne, druhá môže byť irelevantná. Nemyslím si však, že by sa prvá dala zodpovedať negatívne.

Podľa mňa tvrdenie, že zmluva plnením zaniká nemá oporu v zákone. Plnením zanikajú záväzky, nie však zmluva (aj keď to už je asi veľmi teoretická diskusia).

Názor, že plnenie (čo i len čiastočné) bráni neskoršiemu odstúpeniu, by bolo možné odvodiť od § 497 druhá veta, ak by sa toto ustanovenie aplikovalo nielen na odstúpenie s odstupným, ale na odstúpenie ako také. To si však nemyslím, pretože je to v priamom rozpore s inými ustanoveniami, napr. § 517 alebo § 597, kde už mohlo dôjsť k čiastočnému plneniu a zákon napriek tomu priznáva právo odstúpiť.

Skúsme príklad - predávajúci previedol vlastnícke právo, ale zaplatenie kúpnej ceny bolo odložené na dobu po zápise do katastra. Ak v tom čase kupujúci nezaplatí, nemal by mať predávajúci možnosť od zmluvy odstúpiť?

  Xénia Petrovičová, 22. 01. 2012 v 18:46 - da

nerozumiem rozdielu medzi pojmami ZMLUVA a zaväzok - jedine v com vidim rozdiel, ze zmluva moze obsahovat viacero zavazkov (v sirsom zmysle slova). Ak chapeme zaväzok v uzsom zmysle tak zmluva obsahuje tak povinnosti (záväzky) ako aj prava. Ak vsak zavazok (teda pravny vztah ktoreho obsahom su prava aj povinnosti) zanikne, od coho mozu zmluvy odstupovat, ked uz nic neexistuje? Pravna teoria nepozna sposob zaniku zmluvy ale len sposob zaniku zavazku a tym je odstupenie.

Nerozumiem rozlisovaniu medzi zmluvou a zavazkom v sirsom zmysle slova...

Z § 517 nevyplyva ze zanika aj zaväzok ciastocne plneny...V 597 je dlznik stale v omeskani nakolko nesplnil riadne a vcas....
Ak je zaplatenie kupnej zmluvy odlozene na dobu po zapise, tak ma predsa veritel pravo domahat sa plnenia na sude, pripadne si to moze preventivne niecim zabezpecit...preco by mal mat aj pravo na odstupenie od zmluvy? nestacia tieto pravne prostriedky?

  Kristian Neugierig, 23. 01. 2012 v 09:48 - Ad Xénia

Hmmm... Dohoda o možnosti odstúpenia od zmluvy nie je hlavným záväzkom, je to vedľajší záväzok. Dôvody na odstúpenie môžu byť rozmanité, nemusia sa upriamovať výhradne na plnenia z hlavného záväzku. Môže ísť o rôzne dohody, napr. ako pri darovaní. Preto by som naozaj netvrdil, že nemožno odstúpiť od niečoho, čo sa už splnilo.

  Juraj Gyarfas, 23. 01. 2012 v 23:24 - Ad Xénia

Nie som si istý, či rozumiem. Hovoríš, že odstúpenie by malo byť vylúčené (i) po akomkoľvek čo i len čiastočnom plnení, alebo (ii) po splnení všetkých záväzkov?

Ak má platiť (i), bol by § 351 ObchZ obsolétny, pretože by si strany nemali čo vracať. Tak isto by bol nepoužiteľný § 597, pretože zjavne normuje situáciu, v ktorej už k nejakému plneniu došlo (aj keď vadnému).

Čo sa týka (ii), podľa mňa to nemá oporu v zákone. Ak má platiť, že odstúpenie je vylúčené po splnení všetkých záväzkov, možno by sa to dalo odvodiť z teórie (aj keď ja osobne si to nemyslím). Ale to nerieši našu otázku, pretože v takom prípade by zjavne mohlo dôjsť k odstúpeniu po prevode vlastníctva (pred zaplatením) - keďže sú splnené len niektoré, nie však všetky záväzky zo zmluvy. Tým pádom by diskusia o následkoch odstúpenia mala zrejme zmysel. Okrem toho, ak predpokladáme, že strany si možnosť odstúpenia v zmluve výslovne dohodnú, na základe akého ustanovenia by táto dohoda mala byť neplatná?

Na záver, k otázke či by nestačilo mať k dispozícii žalobu na plnenie alebo preventívne zabezpečovacie prostriedky ... to je asi otázka de lege ferenda. De lege lata podľa mňa v slovenskom právnom poriadku existuje možnosť odstúpenia aj po čiastočnom a dokonca aj po úplnom plnení a túto možnosť predpokladá viacero zákonných ustanovení. Tvrdenie, že to nie je možné, je podľa mňa dosť revolučné. To sa mi síce veľmi páči (vždy som za revolučné myšlienky:-)), ale neviem, o čo by sa to dalo oprieť.

  Xénia Petrovičová, 24. 01. 2012 v 21:11 - Ad Juraj Gyarfas

Ak sa plnilo len čiastočne - teda sa neplnilo riadne a včas, t. j. sa zavazok nesplnil - možno od zmluvy odstúpiť
i) no to je dôležité, či došlo k plneniu vadnému alebo riadnému, pretože záväzok zaniká splnením, nie vadným plnením... Odstupenie je prostriedok, ktory dava veritelovi moznost prerusit zmluvny vztah s dlznikom (to ze sa zaviaze platit bez toho, aby to podmienil riadnym plnenim je uz jeho chyba a neopatrnost--ale to je uz ulet kamsi inam:)) Zda sa mi vsak ze pravnici zacali odstupenie vnimat ako akysi zazracny liek na kazdu zmluvu (ved ono sa uz vymysli nejaka tiesen...)

§ 351 ods. 2ObZ- Strany si mozu vratit plnenia ktore neboli riadne a vcas aj podla Obc. zakonnika. V tomto pripade ide vsak o zrejmy umysel vratit aj riadne plnenie ak druha strana este riadne neplnila - taketo ustanovenie by sa zislo aj v Obcianskom zakonniku, preto ze je jednoducho spravodlive. Povinnost vratit riadne plnenie vsak nevznika v dosledku zrusenia splneneho zavazku, ale v dosledku toho, ze to tak ustanovil Obch. Z, teda odstupenim jednej strany od svojho zaväzku vznika druhej strane zo zakona povinnost vratit to co riadne dostala - nejde teda o zrusenie splneneho zavazku a vydanie bezdovodneho obohatenia ale o špecialnu zakonnu povinnost.

ii) ak by sa uz nehnutelnost zavkladovala a nadobudatel by z nejakeho tazko predstavitelneho a v zmluve dohodnuteho dovodu odstupil od zmluvy...tak tu ma napada len ta odpoved ze vykon jeho prav by bol v rozpore s dobrymi mravmi ( §3 ods. 1) a teda odstupenie neplatne....

Mne sa naopak napr. aj § 572 ods. 2 zda kompatibilny s mojou teoriou , ale hlavne s pravnou teoriou (ktora by mala sluzit ako zaklad pre vyklad kazdeho ustanovenia). Nikto mi tu este nevysvetlil rozdiel medzi zmluvou a zaväzkom (obidva su podla mojho nazoru pravne vztahy, ktorych obsahom su prava a povinnosti ...teda ak zanika zavazok, tak zanika aj "zmluva" ustna ci pisomna...)... Je to na samostatny clanok - Mozno odstupit od pravneho vztahu (zmluvy- zaväzku) ,ak uz neexistuje? Moze niekto zasiahnut do vlastnickeho prava tym ze akymsi retroaktivnym odstupenim vzkriesi záväzkovoprávny vzťah a zruší tým niekomu vlastníctvo?

Ak by si strany dohodli, ze mozno odstupit od zmluvy, ktora sa uz splnila, tak taketo dojednanie je v rozpore s obsahom a ucelom zakona v zmysle § 39 nakolko odporuje ustanoveniu § 559 ods. 1, ktore by sme pre jeho vyznam mali povazovat za kogentne

Uznavam, ze formulacia zakonnych ustanoveni dava argumenty obom nazorovym prudom, avsak moja teoria sa mi zda principialnejsia, opierajuca sa o pravnu teoriu, nie o "potreby" praxe.

  Xénia Petrovičová, 24. 01. 2012 v 21:28 - AD Ondrej Pivarči

" dlh = povinnosť plniť, splnením zanikne dlh (nie právny vzťah, resp. účinky zmluvy ako právneho úkonu, ktorým tento vzťah vznikol), viď § 559 ods. 1 OZ. Záväzok = právny vzťah."

- tomuto vobec nerozumiem. Uzavrie sa zmluva, ktorej obsahom sú povinnosti (dlhy) a im zodpovedajúce práva. Ak zanikne povinnosť-dlh, zanikne aj právo, to je podla mňa jasné, pretože práva bez povinností sú ničím . ( pojem "dlh" by sa mohol vykladať ako vzťah= povinnosť a jemu zodpovedajúce právo) Riadným splnením teda zaniknú práva aj povinnosti zo zmluvy, teda zanikne obsah záväzkovoprávneho vzťahu(!). Aké ešte "právne účinky" by tu mohli existovať, keď už neexistujú práva ani povinnosti? Právne účinky zmluvy spočívajú len v tom, že sa ňou založia/menia/zrušia právne vzťahy, teda tento právny úkon má nejaké právne účinky. Aké právne účinky má odstúpenie keď už neexistujú práva a povinnosti, ktoré by ním zanikali(resp. zrušovali sa)?

  Michal Novotný, 25. 01. 2012 v 08:58 - Ad

Naozaj tu ide o niekoľko vrstiev problémov.

1. Čiastočné plnenie nemusí znamenať, že kupovanú vec rozdelím na viac častí, ale napríklad aj to, že vec je síce prevlastnená (=je splnený záväzok previesť vlastnícke právo), ale nie je fyzicky odovzdaná (=nie je splnený záväzok odovzdať vec), alebo je fyzicky odovzdaná, ale nemá potrebné vlastnsti (štandardné či dohodnuté). Takáto situácia je možná, odstúpenie tu prichádza plne do úvahy a na jej riešenie smerujú obe "školy". Navyše, v prípade dvojstranných záväzkov môže strana odstúpiť od zmluvy aj vtedy, keď sama plnila, ale druhá strana neplnila, čo je tiež spôsobilý prípad, kedy vyššie uvedený problém vznikne (viď aj napr. § 573 občana, ktorý výslovne zmieňuje podobný problém). Preto tak občan, ako aj obchod používajú pojem odstúpenie od zmluvy, nie odstúpenie od záväzku.

2. Ale súhlasím s názorom, že od zmluvy, ktorá bola obojstranne riadne a úplne splnená, už nie je možné odstúpiť. Nemôžem ale súhlasiť s názorom, že by takéto dojednanie bolo v rozpore s obsahom a účelom zákona. Účelom § 559 občana, ale aj § 324 obchodu nespočíva v ničom inom, než určiť jasný okamih, kedy sa dlžník oslobodzuje od onoho "vinculum iuris", teda záväzku. Nie je v ňom žiadny mystický účel, ktorý by mal "skamenieť" vzniknuté právne vzťahy (koniec koncov, nadobúdateľ môže vec ihneď previesť späť, nie?). Takéto dojednanie teda neodporuje žiadnemu účelu ani obsahu ničoho, len ho treba interpretovať - strany používajú pojem "odstúpenie", čo je jednostranný prejav vôle, ktorý (v zásade) vyvolá zvrátenie existujúceho stavu do pôvodného stavu (teda pri kúpe vznikne - podľa obligačnej školy aspoň - povinnosť spätného prevlastnenia).

Teda strany sa zjavne dohodli, že jedna strana bude môcť svojím jednostranným prejavom vôle (možno len za určitých podmienok) založiť povinnosť druhej strany vrátiť jej predmet plnenia za rovnakých podmienok ako bolo poskytnuté (za súčasného vydania protiplnenia). Takáto dohoda sa spravidla nazýva opciou a proti jej obsahu podľa mňa (per se) nemožno vznášať žiadne námietky.

Tí, ktorí chcú poukazovať na "rozpor s jazykovým prejavom" podľa § 35 ods. 2 občana, nech to nerobia...

  Juraj Gyarfas, 25. 01. 2012 v 12:45 - Xénia

Mám pocit, že sme trochu odbočili od následkov odstúpenia k jeho prípustnosti.

K prvej otázke - ak platí, že odstúpenie je vylúčené až po splnení všetkých záväzkov zo zmluvy, potom diskusia o následkoch odstúpenia určite má zmysel, pretože určite môže dôjsť k situácii, kedy vlastnícke právo už bolo prevedené a niektoré záväzky zo zmluvy ešte neboli splnené.

K druhej otázke, či je odstúpenie po splnení záväzkov možné. Rozdiel medzi zmluvou a záväzkom je asi na veľmi teoretickú diskusiu, ale podľa mňa zmluva je právna skutočnosť (konkrétne právny úkon), zatiaľ čo záväzok je obsahom tohto právneho úkonu. Ale skúsil by som to postaviť inak. Predstavme si, že v slovenskom práve by odstúpenie po splnení všetkých záväzkov bolo naozaj vylúčené. Predstavme si ďalej, že v zmluve medzi A a B je ustanovenie, podľa ktorého "ak kedykoľvek aj po splnení všetkých záväzkov podľa tejto zmluvy nastane podmienka XY, strana A je oprávnená poslať strane B oznámenie, po doručení ktorého sú obe strany povinné vrátiť si všetko, čo na základe tejto zmluvy obdržali". Bolo by takéto ustanovenie v rozpore so zákonom? Ak nie, prečo by takýto mechanizmus nemohol ustanovovať priamo zákon pod názvom odstúpenie?

  Kristian Neugierig, 25. 01. 2012 v 13:37 - prípustnosť a následky

A)
Myslím, že prípustnosť odstúpenia nie je vôbec sporná. Už len odstúpenie od darovacej zmluvy pre prípad, že sa obdarovaný správa k darcovi spôsobom v rozpore s dobrými mravmi, je toho príkladom. Tam si už naozaj nemajú čo plniť a môže k odstúpeniu dôjsť aj po 30 rokoch. Ak to dokáže dovoliť zákon, ktorý tiež musí pôsobiť v medziach ústavnosti a teda aj dobrých mravov, potom nemôže existovať sila, ktorá by takéto konanie zakázala účastníkom právneho vzťahu.
Tu ešte poznamenám, že tak ako už Juraj napísal. Vzťah medzi zmluvou a záväzkom je úplne jednoduchý. Zmluva je konsenzuálny právny úkon, z ktorého vyplývajú pre zmluvné strany rôzne záväzky.
B)
Vyššie sme diskutovali o tom, ako sa vysporiadajú A a B pri zotrvaní záložného práva v prospech dobromyseľnej banky C. B bude musieť niečo doplatiť, prípadne aj nie, ak predmet prevodu zhodnotil, to už sa vysporiada. Titulom je tu podľa mňa §458.

  Xénia Petrovičová, 25. 01. 2012 v 14:33 - Ad ad ad

Vrátenie daru je ina tema, obciansky zakonnik taky dovod odstupenia nepozna (v § 630 sa nespomína odstupenie).

Zmluva vs. zavazok - Odstupenie je pravny ukon, moze menit prava a povinnosti ucastnikov pravnych vztahov, ak vsak uz doslo k splneniu zavazku a k jeho zaniku (zanikli prava a povinnosti) co sa bude odstupenim menit? Absolutne vlastnicke pravo nadobudatela? Teda zanik vlastnictva "odstupenim"? Alebo je odstupenie spôsobom zániku právneho titulu? Aké sú "záväzkovoprávne účinky" odstúpenia ak už záväzok neexistuje?

Je tu naozaj vela ciastkovych tem a diskusia straca prehladnost. Kazda by si zasluzila clanok, mozno sa dakedy podujmem:
1. Pojmy -Zmluva vs. zavazok
2. Odstupenie od splneneho zavazku
3. Moznost odstupit len od jedneho zo zavazkov dohodnutych v zmluve.
4. Co v pripade, ak nebolo plnene riadne ale vklad uz bol vykonany, a kupujuci odstupi?

  p., 25. 01. 2012 v 14:54 - Peter

myslím si, že odstúpiť možno len od zmluvy, kde nedošlo k riadnemu plneniu, lebo ak došlo, tak zmluva zanikla...

  Juraj Gyarfas, 25. 01. 2012 v 14:59 - odstúpenie a následky

Nerozumiem diskusii o odstupovaní od záväzku. Odstupuje sa od zmluvy, pričom z § 48 v spojení s § 457 vyplýva, že odstúpenie je právnou skutočnosťou (konkrétne právny úkon), s ktorou právo spája vznik nových záväzkov a to konkrétne záväzkov na vrátenie všetkého, čo bolo na základe zmluvy poskytnuté.

Nevidím v tom žiadny teoretický problém. Nikto nehovorí, že v dôsledku odstúpenia zaniká splnený záväzok (ten už samozrejme zanikol splnením a nemôže zaniknúť znovu). V dôsledku odstúpenia však vzniká NOVÝ záväzok, ktorý je obráteným zrkadlovým obrazom pôvodného. Nerozumiem, aký je v tomto právnoteoretický problém.

  Kristian Neugierig, 25. 01. 2012 v 15:45 - Ad Xénia

OK, pri tom darovaní som sa blbo vyjadril o tom, že sa jedná o odstúpenie od zmluvy. Chcel som iba priblížiť, že možno od niekoho požadovať vrátenie veci a OZ to pripúšťa, ak už mu ju poskytol a to dávno, neodvolateľne a ešte neviem ako. Odstúpenie od zmluvy je rovnako ako požadovanie vrátenia daru jednostranný úkon, ktorý zakladá nové záväzky medzi pôvodnými účastníkmi zmluvy.
Pôvodne tu myslím Jurajovi išlo o to, čo sa bude diať po odstúpení od zmluvy podľa korigovanej českej školy, ku ktorej asi smerujeme aj my. Ale nejako sa to tu rozletelo do všetkých smerov :-)

  Michal Novotný, 25. 01. 2012 v 16:29 - Ad Juraj

Ale systematika je sviňa... (všimni si zaradenie § 344 a nasl. v obchode - nadpis dielu VIII). Pre občan to asi celkom neplatí, ale logiku by to asi malo mať rovnakú...

  Juraj Gyarfas, 26. 01. 2012 v 20:00 - Michal

hmmm ... máš pravdu ... to som si neuvedomil :-)

Ale kľúčová otázka by podľa mňa aj tak malo byť, či zákon zakazuje dať si do zmluvy ustanovenie, ktoré by jednej strane umožňovalo aj po splnení všetkých záväzkov za splnenia určitých podmienok jednostranným úkonom založiť nové záväzky, ktoré by zrkadlovo zodpovedali pôvodným.

Ak je to prípustné, je asi jedno, či to nazveme odstúpenie alebo inak. Aj tak podľa mňa zákon nepozná dôvody na odstúpenie po úplnom splnení všetkých záväzkov (okrem tiesne). Takže väčšinou pôjde o zmluvnú konštrukciu. Nemyslíš?

  Xénia Petrovičová, 26. 01. 2012 v 22:13 - ad all

už to tu nechcem zneprehľadňovať, treba fakt osobitny clanok na jednotlive problemy

  Viliam Janáč, 16. 02. 2012 v 18:52 - odstúpenie od zmluvy o kúpe cenného papiera

dobry den vsetkym, rad by som sa spytal na Vas nazor na odstupenie od zmluvy o kupe cenneho papiera - akcie. tieto zmluvy idu podla obchodu (absolutny obchod). konkretne povedzme listinna akcia na meno, ktora sa prevadza rubopisom a odovzdanim. tiez sa priklanam k zaveru ze odstupenie od zmluvy ma len obligacnopravne ucinky a dorucenim odstupenia sa prevodca akcie nestava automaticky jej majitelom. Odstupenim vznika novy zavazok na vratenie si poskytnutych plneni co ako uz v diskusii bolo povedane tie zavazky maju rovnaky obsah len su zrkadlovo obratene. Preto pri dobrovolnom splneni by nadobudatel mal akciu odovzdat spat prevodcovi, zaroven by vsak musel na rube vyznacit spatny rubopis na prevodcu (co suvisi s tym ze ak podla zmluvy mam zavazok previest akciu na nadobudatela co nevyhnutne predpoklada vyznacenie rubopisu, potom pri vysporiadani prav po odstupeni to musi platit rovnako avsak naopak, plus dalsie argumenty prakticke - bez spatneho rubopisu mozne problemy pri zapise do zoznamu akcionarov, neistota v pripade ak by prevodca chcel akciu dalej predat, rubopis by stale svedcil nadobudatelovi). Aj tu existuju judikaty NS CR, ktore sa odvolavaju na pouzitie judikatov pojednavajucich o nehnutelnostiach a jednoznacne sa priklanaju k zaveru o vecnopravnych ucinkoch odstupenia. Sud hovori ze rozhodujucou je listinna o odstupeni. Rubopis vyznacovat netreba co sud opiera o argumentaciu ze zakon pozna pripady kedy k scudzeniu listinnej akcie moze dojst aj bez rubopisovanie (zmluva o predaji podniku, smrt, vydrzanie). Do zoznamu akcionarov by spolocnost mala podla sudu zapisat spat prevodcu na zaklade listiny o odstupeni. Ide tu vsak zaroven aj o procesnu stranku veci, konkretne aky typ zaloby treba zvolit aj nadobudatel dobrovolne nesplni povinnost vratit akciu po odstupeni. Mne to vychadza tak, ze urcovacou zalobou by bolo mozne sa domahat urcenia VP iba ak pripustim teoriu o vecnopravnych ucinkoch odstupenia. Ak vychadzam iba z obligacnych ucinkov potom prevodca nie je vlastnikom akcie ma iba pravo domahat sa vratenia akcie (vydanie BO). Ak by prevodca nebol vlastnikom, ale sud by vyrokom urcil ze nim je, konstituoval by tym novy pravny vztah, co by nemalo byt pripustne, nakolko urcovacie rozsudky su iba deklaratorne. Ak by vsak zaloval prevodca na plnenie (na vydanie BO) mal by ziadat v zalobe vydanie (vratenie akcie), zaroven vsak pre jednoznacnost jeho pravneho postavenia by sa mal domahat nahradenia prejavu vole nadobudatela v otazke vyznacenia spatneho rubopisu. Ako sa toto cele javi Vam?

  Kristian Neugierig, 17. 02. 2012 v 09:15 - ad Viliam

Myslím si, že z praktického hľadiska je vždy žiadúce, aby na listinnej akcii na meno bol vždy vyznačený jej vlastník. Nechcem si ani predstaviť, ako by sa predstavenstvo zatvárilo v prípade, že prídem do spoločnosti, ktorej listinnú akciu mám v ruke s napísaným menom inej osoby a s papierom, že som odstúpil od nejakej zmluvy, ktorú oni ani nevideli.
Avšak ak pripustíme argumentáciu, že vlastníctvo spätne prechádza momentom odstúpenia priamo zo zákona a terajší držiteľ akciu nevydá, treba žalovať na vydanie (navrátenie držby). Ak vydá dobrovoľne, neexistuje jediná prekážka, prečo by sa nemohol vyznačiť aj spätný rubopis. Ak vydá dobrovoľne a odmietne rubopis, existujú v zásade dve možnosti: 1. Spoločnosť uverí a zapíše do zoznamu akcionárov vlastníka na základe držby listinnej akcie a listiny o odstúpení alebo 2. Spoločnosť neuverí a teraz prichádza otázka. Ako ďalej? Podať žalobu na uloženie povinnosti spoločnosti, aby zapísala žalobcu do zoznamu akcionárov?

  Juraj Gyarfas, 13. 07. 2012 v 16:34 - k dodatočnej neplatnosti

Neplatnosť zmluvy musela byť daná od počiatku a nemôže vzniknpť neskôr. To podľa mňa potvrdzuje, že neskorším odstúpením od zmluvy medzi A a B nemôže byť dodatočne zneplatnená zmluva medzi B a C (a tým pádom ani ďalší prevod nehnuteľnosti).

"Platnost smlouvy je třeba posuzovat k okamžiku jejího uzavření; platné občanské právo nezná institut dodatečné ztráty platnosti smlouvy. Je-li smlouva uzavřena platně, nemůže se stát neplatnou v důsledku později nastalé skutečnosti (nejde-li o tzv. relativní neplatnost). Lze uvažovat jen o zániku práv a povinností vzniklých na základě takové smlouvy (viz zejména § 48, § 559 a násl. obč. zák.).

podle rozsudku Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 22 Cdo 2222/2011, ze dne 29. 5. 2012
"

  Juraj Gyarfas, 08. 05. 2013 v 20:22 - tentokrát k relatívnej neplatnosti

"Kto v čase pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu previedol na tretiu osobu vec nadobudnutú na základe tohto právneho úkonu, disponoval s vecou ako vlastník a jeho dispozícia mala právne účinky prevodu vlastníctva.
Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemá vplyv na právne postavenie tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vlastníctvo od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu
v čase, ktorý predchádzal dovolaniu sa relatívnej neplatnosti.
"

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. decembra 2011 sp. zn. 6 Cdo 221/2010)

  denisa, 25. 07. 2013 v 11:10 - k otazke vkladu zmluvy do KN

Dobry den, chcem sa opytat na problematiku povolovania vkladu zmluvy, ktora bola uzatovrena za istych zakonnych predpokladov a nasledne doslo po uzatovreni zmluvy k zruseniu zakona a prijatiu noveho zakona, ktory zakazal urcity typ prevodov. Sprava katastra zamietla vklad, pretoze novy zakon zakazuje tieto prevody, ale v case uzatvorenia zmluvy bolo vsetko v poriadku. Otazka znie, ci sprava katastra nemala posudzovat sulad zmluvy so zakonom ucinnym v case vzniku pravneho ukonu. Novy zakon neobsahuje ziadne prechodne ustanovenia.

  p., 05. 08. 2013 v 16:08 - úvaha

@denisa: ak došlo k takej zmene zákona, že sa stalo plnenie zákonne nemožné §575 OZ, KN nemohol zapísať vklad na základe návrhu podaného v čase platnosti a účinnosti nového zákona

  p., 05. 08. 2013 v 16:12 - _

..došlo k zániku záväzkov pre nemožnosť plnenia

  Juraj Gyarfas, 11. 10. 2013 v 15:53 - Martin Bako

... pre úplnosť - odkaz na pekne napísaný článok s odkazmi na judikatúru a literatúru (aj na tento post:-)): Bako, M.: O účinkoch odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľností, JR 8-9/2013. Nebudem tajiť, že záver autora ma potešil ...

  Tomáš Čentík, 12. 10. 2013 v 15:45 - ...

V zásade sa prikláňam k prístupu, podľa ktorého odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľnosti nevyvoláva vecno-právne účinky, nakoľko právny vzorec § 48 ods. 2 + § 457 (+ § 458) OZ mi príde ako právne čistejším a logickejším riešením.

V tejto súvislosti mi však stále vŕta hlavou, prečo by sa táto argumentácia nemala použiť aj pri neplatnosti vzhľadom na dikciu § 457 OZ: Ak je zmluva NEPLATNÁ alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Právna norma obsiahnutá v § 457 OZ rieši právne následky, resp. dopĺňa nielen § 48 ods. 2, ale rovnako by mala platiť aj argumentácia napr. § 37 ( §39) + § 457 OZ. Nevidím dôvod, aby sa táto norma aplikovala rozdielne pri odstúpení a neplatnosti, nakoľko predvída právne následky pre oboje. Pri neplatnosti tu potom opäť máme problém s dobromyseľným nadobúdateľom. Tiež by ma potom zaujímalo, ak pri neplatnosti neakceptujeme § 457 tak ako pri odstúpení, na základe čoho okresný úrad:) zapíše vlastnícke právo v prospech pôvodného, t.j. skutočného vlastníka (myslím mimosúdne riešenie - napr. zhodné oznámenie strán, že ide o neplatný právny úkon, v dôsledku čoho sa vykoná záznam v katastri?)

  Tomáš Čentík, 12. 10. 2013 v 16:48 - na margo

rozhodnutia ÚS SR (uznesenie Ústavného súdu SR z 10. februára 2010, sp. zn. I. ÚS 50/2010-11), podľa ktorého: Prevod vlastníckeho práva bol totiž uskutočnený pred odstúpením od zmluvy zo strany prvého predávajúceho podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka.... Právny dôvod nadobudnutia vlastníctva u prevodcu odpadol až potom, ako nehnuteľnosť nadobudla do vlastníctva tretia osoba. V čase nadobudnutia vlastníckeho práva teda nešlo o jeho nadobudnutie od ,,nevlastníka", ale naopak od ,,vlastníka".

Vychádzajúc z koncepcie § 48 ods. 2 v spojení s § 457 OZ, ktorou sa odlišujú obligačné a vecno-právne účinky odstúpenia od zmluvy, mi príde rozlišovanie „vlastníka“ a „nevlastníka“ nadbytočné, nakoľko subjekt B sa bude považovať za vlastníka (pretože voči A má iba obligačnú povinnosť previesť vlastníctvo, t.j. vlastníctvo automaticky nestráca). V tomto smere by malo byť tiež právne irelevantné, či k odstúpeniu zo strany subjektu A došlo pred alebo po prevode z B na C.

  Tomáš Čentík, 12. 10. 2013 v 17:06 - doplnenie

ospravedlňujem sa, že tu dávam samostatne už tretí koment, ale pri nahadzovaní druhého došlo k chybe a neskopírovalo mi celý

tu je doplnok:

Z vyššie uvedeného uznesenia totiž okrem iného nepriamo vyplýva, že odstúpeniu od zmluvy sa prisudzujú vecno-právne účinky (ak by došlo k prevodu po odstúpení od zmluvy išlo by podľa tohto rozhodnutia o nadobudnutie od nevlastníka, čo predpokladá vecno-právne účinky odstúpenia). Podľa tohto rozlišovania by potom bolo rozdielne posudzované nadobudnutie subjektom C, čo je v súlade s tzv. záväzkovou školou, ktorá má eliminovať problém s dobromyseľným nadobúdateľom.

V tomto kontexte by sa malo jednoznačne ustáliť, či ideme argumentovať v prospech zachovania vlastníctva subjektu C (i) rýdzo obligačnými účinkami odstúpenia od zmluvy alebo (ii) tým, či k odstúpeniu od zmluvy zo strany A došlo pred alebo po prevode vlastníctva z B na C.

  Juraj Gyarfas, 12. 10. 2013 v 22:49 - neplatnosť / odstúpenie

Rozdiel v aplikácii § 457 pri odstúpení a neplatnosti je podľa mňa v tom, že nemáme Abstraktionsprinzip. Ak by sme mali Abstraktionsprinzip, aplikoval by sa § 457 rovnako v oboch prípadoch, pretože v oboch prípadoch by sa B stal vlastníkom bez ohľadu na neplatnosť záväzkovej zmluvy alebo jej neskorší zánik v dôsledku odstúpenia.

Michal tu niekedy písal, že časť zmätku v slovenskej civilistike vychádza z toho, že zatiaľ čo naša teória je primárne rakúska, náš Občiansky zákonník je primárne nemecký (lebo sovieti opisovali z BGB a my sme opisovali od sovietov). Preto asi § 457 pôsobí tak nemecky.

Keďže nemáme Abstraktionsprinzip, B v prípade neplatnej zmluvy nikdy nenadobudol vlastníctvo a tým pádom sa § 457 nemôže na neho aplikovať.

Hoci to vedie k istej asymetrii, nevidím v tom zásadný problém, pretože bezdôvodné obohatenie má byť subsidiárnou úpravou, ktorá sa aplikuje pri absencii inej úpravy. Keďže otázku vlastníctva v prípade neplatnej zmluvy rieši priamo kauzálny princíp, nebude sa aplikovať § 457. Keďže otázku navrátenia vlastníctva pri odstúpení kauzálny princíp nerieši, bude sa musieť aplikovať § 457.

Asymetria v prípade neplatnej zmluvy medzi vecnoprávnym nárokom predávajúceho na vindikáciu veci a záväzkovým nárokom kupujúceho na vrátenie kúpnej ceny je problematická v dvoch prípadoch.

Po prvé, ak sa záväzkový nárok premlčí. Toto rieši § 107 ods. 3.

Po druhé, ak predávajúci z neplatnej zmluvy padne do konkurzu. Toto sa podľa mňa nedá riešiť a treba len dávať pozor, aby sa absolútna neplatnosť z tohto dôvodu vykladala čo najužšie.

  Juraj Gyarfas, 12. 10. 2013 v 22:56 - ...

Ak A odstúpi od zmluvy potom, čo B uzavrel zmluvu na predaj veci osobe C, ale predtým ako došlo k prevodu vlastníctva na C (teda v období medzi titulom a modom právneho vzťahu B a C), bude mať B povinnosť previesť vlastníctvo k veci osobe A (pričom táto povinnosť vyplýva z § 457) a zároveň povinnosť previesť vlastníctvo k veci osobe C (pričom táto povinnosť vyplýva zo zmluvy medzi B a C).

Ak B najprv splní svoju povinnosť previesť vlastníctvo na A, bude A vlastníkom a C bude mať nároky z porušenia zmluvy.

Ak B najprv splní svoju povinnosť previesť vlastníctvo na C, bude C vlastníkom a A bude mať nárok na peňažnú náhradu podľa § 458 ods. 1.

Takto to podľa mňa vyplýva aj zo 4 MCdo 23/2008, o ktorom bola reč tu.

  Tomáš Čentík, 13. 10. 2013 v 00:28 - súhlas

napriek tomu, že tento výklad je z hľadiska racionálnej argumentácie prijateľný, chcelo by to precíznejšie legislatívne ukotvenie, nakoľko sme svedkami siahodlhých diskusií a nejednotností v súdnej praxi, čo neprispieva princípu predvídateľnosti súdneho rozhodovania a právnej istoty

skôr som chcel poukázať na zmätočnosť toho čo si nazval ako korigovaná česká škola, ktorú ako vyplýva z citovaného uznesenia prevzal náš Ústavný súd pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy

,,Odstoupením od smlouvy podle § 48 odst. 2 občanského zákoníku se - není-li právním předpisem nebo účastníky dohodnuto jinak - smlouva od počátku ruší, avšak pouze S ÚČINKY MEZI JEJÍMI ÚČASTNÍKY. Potiaľ to ma táto argumentácia nábeh na tzv. záväzkovú školu.

Pokračovanie argumentácie však už ide odlišnou cestou ako záväzková škola: „Vlastnické právo dalších nabyvatelů, pokud své vlastnické právo nabyli v dobré víře, než došlo k odstoupení od smlouvy, požívá ochrany v souladu s čl. 11 Listiny základních práv a svobod a s ústavními principy právní jistoty a ochrany nabytých práv vyvěrajícími z pojmu demokratického právního státu ve smyslu čl. 1 odst. 1 Ústavy, a nezaniká." Predmetný nález teda chráni vlastnícke právo vlastníka, ktorý toto nadobudol platne v čase, keď jeho právny predchodca bol podľa práva vlastníkom veci so všetkými čiastkovými oprávneniami vlastníka a následne (po prevode vlastníctva na v poradí ďalšieho nadobúdateľa) došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo strany prvého prevodcu.

V tejto druhej časti už vidieť odklon od riešenia cez zrušenie čisto obligačných účinkov lebo sa do toho mieša dobrá viera ďalších nadobúdateľov. Zároveň z pohľadu osoby C nevidím dôvod na rozlišovanie, či k odstúpenie od zmluvy došlo pred alebo po prevode na C, ktorá v ani jednom prípade nemusí mať o tom vedomosť a môže byť dobromyseľná v rovnakej kvalite. V tomto smere mi príde zvláštne argumentovať ochranou dobrej viery a zároveň rozlišovať kedy došlo k odstúpeniu. Na druhej strane ak časť tejto argumentácie kladie dôraz na to, že k odstúpeniu došlo až po prevode na C, t.j. B bol v tom čase vlastníkom, tak už nemá zmysel do toho ťahať dobrú vieru (to by malo mať zmysel iba pri nadobudnutí od nevlastníka.

Tým som len chcel poukázať na jedno z úskalí tzv. českej korigovanej školy, v dôsledku ktorého mi príde nekonzistentná. Navyše túto korigovanú školu v našich podmienkach ešte raz skorigoval ÚS SR, a to v časti týkajúcej sa neplatnosti, kde dobrú vieru striktne odmietol. Pokiaľ ide o neplatnosť, tak v podstate došiel k rovnakému záveru, ktorým dôvodil vyššie Juraj.



  Juraj Gyarfas, 13. 10. 2013 v 19:54 - súhlas

Maximálne súhlasím. Tiež si myslím, že ÚSČR v ságe odstúpenia síce dospel k správnemu záveru, ale z civilistického hľadiska bolo odôvodnenie nekoncepčné. Ústavným súdom je to ale asi ťažko vyčítať, keďže ich úlohou nie je vytvárať koncepčnú doktrínu civilného práva, ale len korigovať extrémne excesy všeobecných súdov. A po tom, čo predviedol NSČR v tomto prípade zrejme naozaj bolo čo korigovať :-)

Ale absolútne súhlasím, že táto otázka by si vyžadovala dôkladné civilistické rozpracovanie a nie ústavnoprávne hasenie totálneho civilistického úletu.

  Juraj Gyarfas, 10. 12. 2013 v 14:01 - Toth-Vaňo

Rád by som upozornil na komplexný a veľmi dobre vyargumentovaný článok TOTH-VAŇO, P.: Veľké "NIE" vecno-právnym účinkom odstúpenia od zmluvy; JR 10/2013.

Veľmi ma teší, že názor o záväzkovo-právnych následkoch odstúpenia sa v rámci odborných článkov stáva viac a viac mainstreamový. Škoda, že tieto články nečítajú autori pripravovanej novely katastrálneho zákona ... :-(

  m1234, 12. 12. 2013 v 13:33 - ad predchádzajúci príspevok

Dávam do povedomia, že správne kolégium NS SR na svojom ostatnom zasadnutí jednomyseľne rozhodlo o uverejnení rozsudku NS SR sp.zn. 6 Sžo 229/2010 z 20.7.2011 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR. Jedna z dvoch schválených právnych viet sa týka aj vecnoprávnych účinkov odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľnosti.
Závery vyplývajúce z tohto rozhodnutia si osvojili orgány štátnej správy katastra nehnuteľností ako i prokuratúra.

P.S. Magická schopnosť vedieť, čo číta niekto iný, musí byť úžasná...:-)

  Juraj Gyarfas, 13. 12. 2013 v 09:17 - ...

Ospravedlňujem sa za nepresné vyjadrenie ... neviem, čo čítajú legislatívci katastra (ale ak by som vedel, určite by to bolo magické ... :-)).

Napriek tomu ma tá novela (v znení, v akom ju reprodukoval p. Toth-Vaňo) zaráža.

Analýza následkov odstúpenia sa zjavne dotýka úplných základov teórie civilného práva (učenie o titule a mode, vzťah medzi záväzkovým právom a vecným právom, atď.) a má množstvo praktických presahov do iných oblastí (konkurz, záložné práva, atď.). Osobne si myslím, že je to presne ten typ otázky, ktorá by mala byť riešená koncepčne a možno aj na základe "akademickej" debaty (práve preto, že zasahuje do toľkých oblastí a "jednoduché" nedomyslené riešenia môžu začať všelikde strieľať).

Nepamätám si, že by v poslednej dobe na Slovensku niekto napísal článok v prospech vecnoprávnych následkov odstúpenia, ktorý by bol čo i len zďaleka tak robustne vyargumentovaný ako článok p. Toth- Vaňa (ospravedlňujem sa, ak som niečo prehliadol).

Napriek tomu majú niektorí legislatívci pocit, že táto koncepčná civilistická otázka sa dá "jednoducho" vyriešiť jedným paragrafom v administratívnoprávnom predpise. Nemyslím si, že takéto "riešenia" dlhodobo prispievajú ku konzistentnosti a kvalite slovenského práva ...

  MiskaMikuska, 30. 05. 2014 v 11:31 - Veľké „NIE“ vecnoprávnym účinkom odstúpenia od zmluvy“

Prosím Vás nemáte niekto článok „Veľké „NIE“ vecnoprávnym účinkom odstúpenia od zmluvy“ (uverejnený v časopise Justičná revue 10/2013) v elektronickej podobe?
Ďakujem vám:)

  Juraj Gyarfas, 25. 11. 2014 v 13:54 - formulácia petitu po odstúpení

"Nárok na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je zo zákona podmienený tým, že ide o vzájomnú reštitučnú povinnosť. Takejto žalobe by súd mohol vyhovieť len vtedy, keby vo výroku rozsudku mohol vyjadriť synalagmatický záväzok oboch účastníkov neplatnej či zrušenej zmluvy na vrátenie plnení z oboch strán (porovnaj R 26/1975). Pokiaľ by vec skončila až v exekučnom konaní, jej riešenie je upravené v § 43 ods. 1 Exekučného poriadku. Podľa tohto ustanovenia ak sa to, čo rozhodnutie ukladá povinnému, viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného, možno vykonať exekúciu, len ak oprávnený preukáže, že sa podmienka splnila alebo že svoju vzájomnú povinnosť voči povinnému sám už splnil, prípadne jej splnenie zabezpečil."

ÚS SR, I. ÚS 119/2014, ZSP 4/2014 (viď aj poznámka v ZSP)

  Simon Šufliarsky, 11. 12. 2014 v 17:30 - premlčanie práva na vrátenie vlastníckeho práva

Síce som pravidelný čitateľ diskusií na tomto fóre, ale rozhodol som sa zaregistrovať až po prečítaní debaty k tomuto postu.

Veľmi sa mi pozdáva názor "záväzkovej školy", ale mám jednu otázku, ktorú som zatiaľ nebol schopný vyriešiť. Je možné, že je to spôsobené tým, že som nad témou strávil príliš dlho, takže sa dopredu ospravedlňujem ak je odpoveď jasná a stačilo by si dať krátku pauzu na prečistenie hlavy :)

Zaujímalo by mi či tí, ktorí sa k tejto škole názorovo prikláňajú, považujú právo na vrátenie vlastníckeho práva po odstúpení, teda na jeho spätný prevod, za právo ktoré sa v zmysle § 100 ods. 2 OZ premlčuje alebo nie. Doteraz som mal pocit, že na to aby sa majetkové právo nepremlčovalo, musí ísť o právo vlastníka (mne dostupná literatúra v súvislosti s nepremlčateľnosťou hovorí o nepremlčaní práv na vindikáciu príp. podanie negatórnej žaloby) a nie právo osoby, ktorá má nárok na "vrátenie" tohto vlastníckeho práva.

A tu sa dostávam k mojej dileme. Ak by toto právo na vrátenie vlastníckeho práva bolo premlčateľné, načo je potom v § 107 ods. 3 OZ je zmienka aj o účastníkoch zrušenej zmluvy ako o tých u ktorých súd prihliadne na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať? Nemajú účastníci zrušenej zmluvy podľa záväzkovej školy obaja "len" právo na vrátenie plnenia, ktoré sa u oboch premlčuje?

  Juraj Gyarfas, 28. 12. 2014 v 09:50 - k vráteniu daru

"Vyzval-li podle právní úpravy platné a účinné do 31. 12. 2013 po právu dárce obdarovaného k vrácení nemovitého daru, nebylo zapotřebí za účelem dosažení souladu právního stavu se stavem zápisů v katastru nemovitostí uzavírat dohodu o vrácení daru; postačilo uzavřít souhlasné prohlášení podle § 40 KatZápPrVyh podléhající zápisu ve formě záznamu. Obdobně lze postupovat i v poměrech od 1. 1. 2014, avšak souhlasné prohlášení již podléhá vkladu do katastru nemovitostí."

Rozsudek NS z 15. 10. 2014, sp. zn. 30 Cdo 2644/2014
http://vrcha.webnode.cz/news/vraceni-nemoviteho-daru-a-dosazeni-souladu-se-stavem-zapisu-v-katastru-nemovitosti/

  Juraj Gyarfas, 28. 12. 2014 v 10:12 - Ad Simon

Ďakujem za skvelú otázku ..... odpoveď je neviem :-)

Toto ustanovenie pochádza z novely č. 131/1982 Zb. a dôvodová správa k nemu vtedy uvádzala nasledovné: "Při vzájemných právech na vydání neoprávněně získaného majetkového prospěchu z neplatné nebo zrušené smlouvy musela dosavadní praxe výkladem čelit řadě obtíží vyplývájících z toho, že například při kupních smlouvách nebylo vydání věci uplynutím času pro nepromlčitelnost vlastnického práva ohroženo, zatímco podle doslovného znění zákona právo na vydání peněžitého plnění promlčení podléhalo. Nová úprava proto tyto případy výslovně řeší způsobem, odpovídajícím spravedlivému vypořádání mezi účastníky smlouvy podle pravidel socialistického soužití."

Ale pri systematickom výklade a fikcii racionálneho zákonodarcu je asi ťažké toto ustanovenie odbiť tým, že je nekoncepčné. Možno by sa dalo tvrdiť, že sa aplikuje na zmluvy zrušené inak ako odstúpením (napr. rozväzovacia podmienka). Ale to zase oslabuje "textuálny" argument "záväzkovej školy" o použití slova zrušiť v § 48 aj § 457.

Nuž, neviem ... ešte nad tým popremýšľam.

  Juraj Gyarfas, 29. 01. 2015 v 17:00 - k odstúpeniu od zmluvy o postúpení pohľadávky

"V R 70/2007 Nejvyšší soud uzavřel, že závazek, který zanikl (splněním), již nelze zrušit dohodou. Nejvyšší soud též nevidí důvod cokoli měnit na závěru formulovaném v rozsudku Nejvyššího soudu sp. zn. 29 Odo 1767/2006, podle kterého smluvní strany, které uzavřely smlouvu o postoupení pohledávky ve smyslu ustanovení § 524 a násl. obč. zák., nemohou takovou smlouvu zrušit dohodou poté, co splnily své závazky z ní.

Podstatné ovšem je, jakými vzájemnými právy a povinnostmi strany podmínily splnění závazku ze smlouvy o postoupení pohledávky a (v závislosti na tom) jaké byly důvody odstoupení od smlouvy o postoupení pohledávky.

V posuzované věci (předem) sjednané podmínky možného odstoupení postupníka obsažené v první a druhé postupní smlouvě dovolovaly postupníku odstoupit od postupních smluv bez zřetele k tomu, že na jedné straně byla uhrazena (postupiteli) úplata za postoupení pohledávek a na druhé straně se postupník stal majitelem postoupených pohledávek. Podstatné je, že postupník si prostřednictvím důvodů odstoupení vymínil určité vlastnosti postupovaných pohledávek v době postoupení (zčásti vázané na osobu postupitele), přičemž důvodem odstoupení od postupních smluv bylo (mohlo být) následné zjištění, že postupované pohledávky tyto vlastnosti v době postoupení neměly. Tento úsudek neodporuje ani závěrům obsaženým v R 70/2007 a v rozsudku Nejvyššího soudu sp. zn. 29 Odo 1767/2006.
"

NS ČR, sp. zn. 29 Cdo 1586/2012, 16. 10. 2014

  Juraj Gyarfas, 12. 04. 2015 v 10:38 - poznámky

"Právo vlastnické vázané na suspensivní výminku, neobsahuje právo užívati věci a bráti plody, nýbrž jen čekanecký nárok na substanci věci. Právo vlastnické, obmedzené resolutivní výminkou, naproti tomu obsahuje právo užívati věci a bráti plody, avšak vlastník jest povinen zachovati substanci pro toho, jenž by se stal jeho nástupcem, kdyby resolutivní výminka se splnila a disposice vlastníkovy nemohou býti na úkor tohoto nástupce." (Tilsch, E.: Občanské právo. Část všeobecná. reprint 2012, str. 178)

"V pochybnosti sluší míti za to, že rozhodnutí výminky působí in rem, t.j. že nastane přímo právní stav, určený rozhodnutím výminky, na př. byla-li zřízená služebnost s resolutivní výminkou, pomine sama sebou, jakmile se výminka splnila ( § 527), stejně jest to v příčině práva zástavního ( § 468), v příčině pohledávek ( § 1449) a zajisté i v příčině práva fiduciářova
( § 613). Vlastnické právo, vázané suspensivní výminkou stáva se tedy rovněž ihned plným právem vlastnickým, jakmile výminka se splnila a nepovstáva jen obligační nárok; ovšem předpokládá se, že všechny náležitosti vzniku (tradice, zápis atd.) již předem byly splněny.
" (str. 179)

"Pravidelně pozdejší změny nemají již vliv na platnost jednání (srv. § 575). Výjimečně však někdy stáva se jednání neplatným tím, že náležitost některá později odpadla aneb že přistoupí nějaká událost závadná, s kterou zákon spojuje neplatnost. V takových případech mluvíme o neplatnosti následující. Případy neplatnosti následující jsou na př.: když testator ztratí způsobilost desercí ...; když předmět smlouvy byl vzat z právního oběhu, pozbýva smlouva platnosti ( § § 880, 1048, 1064)." (str. 184)

"Je-li jednání neplatné, považuje se vždy za neplatné od počátku čili neplatnost působí ex tunc; to platí také při neplatnosti následující, relativní a nepřímé. Zásadně tedy také všechna jednání akcessorní ( § § 449, 1351) a také všechna další právní jednání, jsou neplatna (leč by tu byly takové okolnosti, za kterých chrání se bezelstnost druhého nabyvatele ( § 468 obč. z., § 65 odst. 2 knih. zák.). ...

Proto, že jednání je neplatné ex tunc, sluší zásadně všechno uvésti v dřívější stav. Příslušejí tedy previdelně žaloby z obohacení (kondikce, § § 877, 1431 a násl.) o vrácení výhod, kterých jeden z účastníků získal; výjimečně nepřísluší kondikce, když bylo splněno jednání, které bylo neplatné jen pro nedostatek formy ( § 1432) aneb tehdy, když něco vědomě bylo dáno k účelům nemožnému nebo nedovolenému ( § 1174). Bylo-li převedení práva vlastnického neplatné, přísluší vedle kondikce i žaloba vlastnická (vindikace). Přípustna jest, jsou-li tu náležitosti určovací žaloby dle § 228 civ. ř. s., též negativní žaloba určovací a v některých zvláště určených případech (na př. zák. ze dne 22. května 1919 č. 320 sb. zák. a nař., § 28 druhý odst., § 1487) není třeba ani náležitostí cit. § 228. V příčině zápisů knihovních přísluší žaloba o výmaz ( § 61 a násl. knih. zák.).
" (str. 185-186)

  Juraj Gyarfas, 18. 08. 2015 v 14:11 - k vráteniu daru

V aktuálnom BSA 7-8/2015 píše A. Ukropec nasledovné: "Darovacia zmluva sa ruší s účinkami ex nunc, t. j. od okamihu doručenia prejavu vôle darcu do sféry obdarovaného, čím sa obnovuje vlastnícke právo darcu a obdarovaný sa stáva
neoprávneným držiteľom.38 V prípade, ak je predmetom darovania nehnuteľnosť a obdarovaný ju odmietol dobrovoľne vydať darcovi, môže sa darca domáhať jej vydania určovacou žalobou, prostredníctvom ktorej možno dosiahnuť zmenu v osobe vlastníka zapísaného v katastri
nehnuteľností. [pozn. pod čiarou č. 38: Rozsudok Krajského
súdu Nitra, sp. zn. 6Co/107/2013 zo dňa 19. 6. 2013]
"

  Juraj Gyarfas, 13. 10. 2015 v 18:13 - aj rozsudok ukladajúci povinnosť nahrádza prejav vôle

Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 1Sžr/147/2013 z 23.9.2014 podal veľmi rozumný výklad § 161 OSP. Nie len rozsudok, ktorého výrok znie na “nahradenie prejavu vôle”, ale tak isto aj rozsudok, ktorého výrok ukladá povinnosť vyhlásiť vôľu určitým spôsobom, nahrádza prejav vôle. Nerozumiem presne, prečo o tejto otázke vôbec vznikli pochybnosti, ale tento záver mi pripadá rozumný. Upozorňujem taktiež na výborný komentár k tomuto rozhodnutiu (Kubala, J.: Nahradenie vyhlásenia vôle v správnom súdnictve. Bulletin slovenskej advokácie 9/2015, s. 5).

  Juraj Gyarfas, 14. 10. 2015 v 10:19 - NS ČR

NS ČR svoj výklad o automatickom obnovení "vecnoprávnej" pozície v prípade odstúpenia, ktorý podľa môjho názoru nemá oporu v zákone ani v teórii, aplikuje aj v obchodnom práve.

"I. Názor dovolatelů, podle něhož podstatnou náležitostí odstoupení od smlouvy o převodu obchodního podílu podle obchodního zákoníku je i prohlášení o přistoupení ke společenské smlouvě (zakladatelské listině), Nejvyšší soud nesdílí. Požadavek, aby podstatnou náležitostí odstoupení od smlouvy o převodu obchodního podílu bylo prohlášení převodce o přistoupení ke společenské smlouvě (zakladatelské listině), nelze odvozovat ani z úpravy § 115 odst. 3 obch. zák.

Úkon oprávněné strany musí obsahovat takový projev vůle, na jehož základě je možné dospět k závěru, že tato strana hodlá odstoupit od smlouvy, a to eventuálně i s použitím výkladu dle ustanovení § 266 odst. 1 až 3 obch. zák. Tento závěr se plně prosadí i v případě odstoupení od smlouvy o převodu obchodního podílu.

Jelikož platným a účinným odstoupením od smlouvy o převodu obchodního podílu smlouva zaniká a ex lege zanikají též všechna práva a povinnosti ze smlouvy, zaniká (ex lege) též účast nabyvatele ve společnosti založená touto smlouvou, tj. nabyvatel přestává být společníkem a společníkem se namísto nabyvatele stává (opět) převodce. K obnovení účasti převodce ve společnosti přitom dochází s účinky ex nunc.

Na účincích odstoupení od smlouvy o převodu obchodního podílu pak nemůže nic změnit ani skutečnost, že v době mezi uzavřením smlouvy o převodu obchodního podílu a odstoupením od této smlouvy došlo ke změně společenské smlouvy (zakladatelské listiny). Převodce, který se v důsledku účinného odstoupení od smlouvy opětovně stal společníkem společnosti, je takto změněnou společenskou smlouvou (zakladatelskou listinou) vázán.

II. Z § 115 odst. 4 obch. zák. lze dovodit, že účinky odstoupení od smlouvy o převodu obchodního podílu nastávají vůči společnosti až dnem doručení takového účinného odstoupení společnosti.

III. Obchodní podíl převedený na základě smlouvy o převodu obchodního podílu lze po odstoupení od této smlouvy převodci vrátit (a k obnovení účasti převodce ve společnosti dojde) i v případě, kdy po uzavření smlouvy nabyvatel při zvýšení základního kapitálu společnosti převzal závazek ke zvýšení vkladu. Převodci tudíž náleží celý obchodní podíl se zvýšeným vkladem, popř. zvýšený obchodní podíl, jestliže se dalším vkladem zvýšil poměr vkladu společníka k základnímu kapitálu společnosti.

Otázka případného vypořádání zvýšeného vkladu mezi smluvními stranami po odstoupení od smlouvy o převodu obchodního podílu není pro rozhodnutí o změně zápisu v obchodním rejstříku nikterak významná.
"

podle usnesení Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 29 Cdo 3808/2014, ze dne 10. 3. 2015

  Juraj Gyarfas, 10. 08. 2016 v 15:25 - z beckovského komentára k OZ

"Vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy sa však nemôžeme stotožniť s právnymi závermi, podľa ktorých má odstúpenie od platnej zmluvy okrem účinkov obligačných (zrušenie kúpnej zmluvy od začiatku, k tomu pozri § 48 ods. 2 OZ) i účinky vecnoprávne (priame obnovenie vlastníckeho práva prevodcu). Keďže kúpna zmluva predstavuje zaväzovací titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva a na dovŕšenie prevodu vlastníckeho práva sa vyžaduje ďalší (solučný) úkon (modus), a teda pri nadobúdaní vlastníckeho práva ide o dve oddelené fázy, neexistuje dôvod spojiť zrušenie zaväzovacieho úkonu (zrušenie zmluvy) s právnymi dôsledkami solučného úkonu (nadobudnutie vlastníctva). Kúpna zmluva je pritom podľa § 132 ods. 1 OZ len podkladom na nadobudnutie vlastníckeho príva, nie na jeho následné pretrvanie a jej zrušenie by preto nemalo mať dopad na vlastníckeho právo inej osoby, ktorá toto práva nadobudla ešte pred zrušením kúpnej zmluvy. V dôsledku obligačnoprávnych účinkov odstúpenia od zmluvy následne vznikne kupujúcemu povinnosť spätne previesť vlastnícke právo na pôvodného prevodcu (a, naopak, pôvodnému prevodcovi vznikne právo nadobudnúť vlastnícke práva k veci od pôvodného nadobúdateľa oproti vráteniu zaplatenej kúpnej ceny). Pokiaľ to nebude možné (napr. i v dôsledku prevodu veci na tretiu osobu), patrí účastníkom podľa § 458 ods. 1 OZ náhrada v peniazoch. ...

Na prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpy sa teda okrem platnej kúpnej zmluvy ako zaväzovacieho úkonu vyžaduje ďalší (solučný) úkon. V prípade hnuteľnej veci to bude odovzdanie veci kupujúcemu, pokiaľ sa strany nedohodli na inom okamihu prevodu vlastníckeho práva. Ak je predmetom kúpnej zmluvy nehnuteľnosť, záväzok previesť vlastnícke právo, resp. umožniť nadobudnutie vlastníckeho práva k nej, bude splnený zabezpečením všetkých právnych predpokladov na to, aby došlo k zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech kupujúceho. Táto povinnosť bude spravidla splnená podpísaním a odovzdaním vkladu schopnej listiny o kúpnej zmluve, ktorá bude prílohou návrhu na vklad, ktorý môže podať ktorákoľvek zmluvná strana, teda aj kupujúci.
"

Križan, komentár k § 588, In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 – 880. Komentár. C. H. Beck: Praha, 2015, s. 2087-2088

  Juraj Gyarfas, 03. 04. 2017 v 11:40 - k neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky

"V případě neplatné smlouvy o postoupení pohledávky jsou si strany povinny vrátit vše, co podle ní plnily. Postupitel cenu zaplacenou za postoupení pohledávky, postupník právo na zaplacení postupované pohledávky. Plnil-li již dlužník na postupovanou pohledávku poté, kdy mu bylo postoupení oznámeno postupitelem nebo prokázáno postupníkem, zanikl jeho závazek plnit; i v přípa­dě neplatné postupní smlouvy nejde o plnění dlužníka bez právního důvodu. Postupník je povinen poskytnout postupiteli, co mu bylo podle postupní smlouvy plněno, tedy plnění dlužníka na pohledávku."


Rozsudek Nejvyššího soudu České republiky z 23. 8. 2016, sp. zn. 23 Cdo 2364/2015

  Milan Hlušák, 28. 06. 2017 v 07:51 - Staré rozhodnutie k starej téme

Jedno staré plenárne stanovisko Najvyššieho súdu ešte z čias, kedy namiesto vkladu na katastri existovala registrácia u notára, hovorí, že "[j]estliže smlouva o převodu nemovitosti byla již registrována, pak prohlášení o odstoupení od smlouvy nemá důsledky zrušení registrace. Nápravy tu lze dosáhnout registrovaným zpětným převodem a při nesouhlasu druhé strany žalobou vlastnickou nebo žalobou o vydání neoprávněného majetkového prospěchu (jsou-li tu zároveň zákonné předpoklady podle ustanovení § 451 a násl. o. z.)" (Pls 1/67, s. 160).

  Juraj Gyarfas, 22. 08. 2017 v 12:52 - animus solvendi a splnenie záväzku ako právny úkon

"Je výrazem ustálené soudní praxe, že splnění dluhu nastává na základě jednostranného právního úkonu dlužníka, kterým dlužník poskytuje věřiteli předmět plnění s úmyslem splnit svůj dluh, a na základě jednostranného právního úkonu věřitele spočívajícího v přijetí plnění (srov. např. rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 31. 1. 2002, sp. zn. 25 Cdo 426/2000, nebo rozsudek téhož soudu ze dne 12. 5. 2005, sp. zn. 22 Cdo 748/2005). K naplnění předpokladů pro zánik dluhu splněním je tedy nezbytné, aby dlužník odevzdal plnění do dispoziční sféry věřitele s úmyslem splnit svůj dluh. Není-li zde tento úmysl, ke splnění dluhu nedojde, i když se poukázaná částka do dispoziční sféry věřitele dostane."
NS ČR, 20 Cdo 2298/2006

  Juraj Gyarfas, 22. 08. 2017 v 16:53 - v českom kontexte stále vecnoprávne následky

"Lze se tedy přiklonit spíše k automatickému promítnutí zániku závazku i do věcněprávní roviny vztahů mezi stranami. Titul a modus nabytí věcného práva je třeba pokládať za natolik vzájemně svázané, že zrušení závazku ex tunc v důsledku odstoupení od smlouvy způsobuje i automatický zánik navazujících věcněprávních účinků."
(Šilhán, J. Právní následky porušení smlouvy v novém občanském zákoníku. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 450)

  Juraj Gyarfas, 17. 09. 2017 v 21:20 - k účinkom relatívnej neplatnosti v Rakúsku

... toto si tu len odložím na nejakú budúcu diskusiu o následkoch relatívnej neplatnosti v slovenskom práve (aj v kontexte vyššie citovaného rozhodnutia NS SR, sp. zn. 6 Cdo 221/2010, ktoré išlo úplne opačným smerom, čo je ale potrebné vnímať v kontexte neexistencie dobromyseľného nadobúdania vlastníctva v slovenskom občianskom práva) ...

"Die Anfechtung hebt den Vertrag mit dinglicher ex-tunc-Wirkung auf. Dies bedeutet:
ex-tunc: Die Rechtslage ist so, als ob der Vertrag nie abgeschlossen worden wäre. Die Aufhebung des Vertrags wirkt auf den Vertragsabschlusszeitpunkt zurück.
dingliche Wirkung: Die dingliche Wirkung der Vertragsanfechtung bezeichnet den Umstand, dass die Anfechtung auch auf den (sachenrechtlichen) Titel zurückwirkt. War daher der angefochtene Vertrag während der Zeit zwischen Vertragsabschluss und Anfechtung des Vertrages ein gültiger Titel für die Übertragung eines Sachenrechtes (zB Eigentum) und wird dieser Vertrag nachträglich mit dinglicher ex-tunc-Wirkung angefochten, so bewirkt dies, dass auch der Vertrag als Titel für die Begründung des dinglichen Rechtes rückwirkend auf auf den Vertragsabschlusszeitpunkt (zur Gänze) wegfällt. Da die Übereignung aber entsprechend dem Grundsatz der kausalen Tradition ein kausales Geschäft ist, wird die zwischenzeitliche Übereignung rückwirkend ungültig. Eigentümer ist daher (noch immer) jener, der die Sache aufgrund des Vertrages übereignen wollte (außer in der Zwischenzeit fand ein gutgläubiger Eigentumserwerb eines Dritten - zB nach § 367 ABGB statt).

Befindet sich bspw eine verkaufte Sache beim Käufer, so kann der irrende Verkäufer nach Vertragsanfechtung diese Sache vom Käufer sowohl (bereicherungsrechtlich) nach § 877 ABGB zurückfordern (kondizieren), als auch mit der Eigentumsklage nach § 366 ABGB von jedem Inhaber (dem Käufer oder einem Dritten) herausverlangen (vindizreren). Das Anfechtungsrecht kann vom Irrenden auch geltend gemacht werden, wenn er seinerseits die vom Gegner empfangene Sache nicht mehr zurückstellen kann, in welchem Fall er Bereicherungsausgleich (Wertersatz) schuldet. Zu prüfen bleibt allerdings in diesen Fällen, ob nicht in der Weiterveräußerung der Sache in Kenntnis des Anfechtungsrechts ein stillschweigender Verzicht des Irrenden (iSd § 863 ABGB) auf die Geltendmachung des Gestaltungsrechts liegt.
"

Riedler, A. Privatrecht I Allgemeiner Teil, 4. Auflage, JKU, Linz, 2006, s. 275.

  Juraj Gyarfas, 25. 11. 2017 v 20:12 - Draft Common Frame of Reference

"VIII. – 2:202: Effect of initial invalidity, subsequent avoidance, withdrawal, termination and revocation
(1) Where the underlying contract or other juridical act is invalid from the beginning, a transfer of ownership does not take place.
(2) Where, after ownership has been transferred, the underlying contract or other juridical act is avoided under Book II, Chapter 7 [pozn.: omyl, podvod, rozpor so zákonom], ownership is treated as never having passed to the transferee (retroactive proprietary effect).
(3) Where ownership must be re-transferred as a consequence of withdrawal in the sense of Book II, Chapter 5 [pozn.: odstúpenie], or termination in the sense of Book III, Chapter 3 [pozn.: následky porušenia], or revocation of a donation in the sense of Book IV.H, there is no retroactive proprietary effect nor is ownership re-transferred immediately. VIII. – 2:201 (Effects of the transfer of ownership) paragraph (4) remains unaffected.
(4) This Article does not affect any right to recover the goods based on other provisions of these model rules.

VIII. – 2:203: Transfer subject to condition
(1) Where the parties agreed on a transfer subject to a resolutive condition, ownership is re-transferred immediately upon the fulfilment of that condition, subject to the limits of the re-transferor’s right or authority to dispose at that time. A retroactive proprietary effect of the re-transfer cannot be achieved by party agreement.
(2) Where the contract or other juridical act entitling to the transfer of ownership is subject to a suspensive condition, ownership passes when the condition is fulfilled.
"

  hudry, 27. 11. 2017 v 15:58 - možno trocha out of topic...

...ale... aký máte názor na úpravu petitu po začatí konania tak, aby petit vyjadroval synalagmu (ust. § 457 OZ), z hľadiska premlčania? žaloba bola podaná včas, návrh na zmenu petitu však bol súdu doručený po uplynutí troch rokov od zrušenia zmluvy. Súd zmenu žalobu pripustil.

Som zástancom názoru, že ak petit nevyjadruje synalagmu podľa § 457, a žalobca neupraví petit počas konania tak, aby synalagmu vyjadroval, má súd žalobu zamietnuť (súd nech nejde nad návrh strán). Nesuhlasím tu s názorom, že je na zodpovednosti žalovanom, aby si v konaní uplatnil vzájomný nárok na napr. vydanie veci, ak žalobca formuloval petit tak, že nevyjadruje synalagmu.

Čo ale v prípade, ak k úprave petitu došlo, ale po uplynutí premlčacej doby? Možno tvrdiť, že až doručením návrhu na zmenu žaloby (resp. rozhodnutím súdu o zmene žaloby) bolo právo riadne uplatnené?

Ďakujem.

  Tomáš Čentík, 28. 11. 2017 v 17:11 - ad synalagma a žalobný návrh

zopár postrehov k tejto otázke som uviedol tu http://www.ulpianus.sk/judikatura-s-komentarom/vzajomna-restitucna-povinnost-a-formulacia-zalobneho-navrhu/

  hudry, 29. 11. 2017 v 15:28 - ad Tomáš

Tomáš, poznám Váš názor na túto problematiku, poznám Váš článok, i keď, ako uvádzam vyššie, ja som zástancom názoru, že je na žalobcovej zodpovednosti, aby formuloval žalobný petit podľa § 457 OZ, t. j. III. názorového prúdu.

Ak by sme pripustili I. alebo II. názorový prúd ako správny, s námietkou premlčania (ako ju popisujem vyššie) by sme neuspeli. Lebo súd musí/môže výrok rozsudku upraviť, aby zodpovedal synalagme.

Ak by sme pripustili III. názorový prúd ako správny, možno podľa Vášho názoru úspešne namietať premlčanie, ak k úprave petitu došlo po uplynutí premlčacej doby? Podľa môjho názoru áno; až do návrhu na zmenu petitu (žaloby) bola žaloba podaná tak, že by ju súd mal zamietnuť. V čase, sa nárok uplatnil perfektne, je už právo premlčané.

Jediné, čo mi na tom nesedí je, že už pri podaní pôvodnej žaloby (pred úpravou petitu) žalobca svoje právo uplatnené mal (t. j. zaplatiť), len tomu nezodpovedala povinnosť žalovaného vydať vec.


  hudry, 29. 11. 2017 v 15:39 - ad Tomáš 2

..a ďalej mi na tom podstatne viac nesedí § 107 ods. 3 OZ.

  Tomáš Čentík, 30. 11. 2017 v 09:32 - ad hudry

mne osobne nesedí, aby žalobca zodpovedal za premlčanie nároku, ktorý patrí žalovanému. Práve na príklade námietky premlčania sa mi javí absurdné, aby bol žalobca povinný formulovať žalobný návrh synalagmaticky. Proste celé mi to sededí z dôvodov, ktoré som uviedol v predmetnom článku.

  Milan Hlušák, 30. 11. 2017 v 20:42 - Ad Tomáš a Hurdy

Ad Tomáš: Alternatíva I má určité rácio, no zdá sa mi, že naše právo je založené na tom, že ak ide o synalagmatické plnenie, potom to musí byť odzrkadlené vo výroku. Dôvodom je nadväzujúca exekúcia, pri ktorej treba preukázať, že žalobca si svoju vzájomnú povinnosť splnil/zabezpečil ( § 43 ods. 1 EP). Tzn. zákonodarca tu vsadil na určitú čistotu vyporiadania vzájomných záväzkov a jednoduchosť a nadväznosť celého procesu.

Zaujímavé ale je, že súdy pôvodne dospeli k alternatíve II, čiže k záveru, že synalagmu nie je potrebné vyjadrovať priamo v petite (B 2/1975 a R 26/1975). Podľa súdov stačilo, ak nejako vyplývala zo žaloby, čo dávalo súdu podklad rozhodnúť nad rámec petitu podľa § 153 ods. 2 OSP. Aj podľa právnej náuky súd mal synalagmu vyjadriť vo výroku ex offo (Fiala/Švestka, Soc. zákonnost, 1984).

Neviem, kde sa to zlomilo a začalo sa požadovať, aby synalagma bola priamo v petite. Možno to ale bolo spôsobené dvomi okolnosťami. Po prvé, podľa B 2/1975 mala byť synalagma vyjadrená v "žalobnom návrhu", čo zvádza k názoru, že ide o petit. Z rozhodnutia však vyplýva, že ide o žalobu ako takú. A po druhé, R 26/1975 s B 2/1975 súhlasil, akurát že zabudol spomenúť § 153 ods. 2 OSP, čo ešte viac mohlo podporiť názor, že synalagmu treba vyjadriť priamo v petite.

Na okraj chcem ešte dodať, že rozsudok, ktorého výrok obsahuje synalagmu, nie je exekučným titulom proti žalobcovi. Tzn. žalovaný nemôže z takéhoto rozsudku nič vyvodzovať. Jeho právoplatnosť nespôsobuje ani pretrhnutie premlčacej lehoty ( § 110 OZ) ohľadne práva žalovaného voči žalobcovi. Takýto rozsudok totiž žalovanému nič nepriznáva.

Ad Hurdy: Ak by platila alternatíva III, tak by podanie žaloby — hoci s nesprávnym petitom — viedlo k spočívaniu premlčacej lehoty za podmienky, že strana nedostatok petitu odstráni. Ak tak urobí, petit sa považuje za správny od podania žaloby (Švestka/Češka/Chyský: Promlčení a prekluze v čs. právním řádu).

  katarina kovasicova, 01. 12. 2017 v 09:56 - Som za názor I.

Zmietnutie žaloby v zmysle názoru III. by bolo formalistické a nespravodlivé.
Ak už sa baviť o zamietaní, čo tak ozrieť sa na to z nasledovného uhla pohľadu:
Ak sa domáha niekto viac ako má nárok, tak v prevyšujúcej časti treba žalobu zamietnuť. V tomto prípade by súd (vlastne podľa názoru II) rozhodol tak, že by priznal nárok podmienený synalagmou a v časti v ktorej si žalobca uplatňoval nárok nepodmienený by žalobu zamietol...
To je aj odpoveď na premlčanie. Teda nárok bol uplatnený včas.

  Milan Hlušák, 05. 12. 2017 v 09:27 - Názor II

Súhlasím, že z pohľadu kontradiktórnosti je riešenie I (len na námietku) asi najlepšie. No náš civilný proces nie je len o kontradiktórnosti a námietkach. Istá procesná zodpovednosť je aj na žalobcovi. Má napr. povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia ( § 150 ods. 1 C.s.p.). Z pohľadu synalagmy je takýmto tvrdením určite aj tvrdenie žalobcu, že svoj vzájomný záväzok splnil alebo je pripravený ho splniť.

Súdnictvu preto nemožno zazlievať, že sa snaží jednou ranou zabiť dve muchy a vyhnúť sa ďalšiemu sporu (o vzájomné plnenie žalobcu voči žalovanému). Preto je podľa mňa riešenie II (ex offo) OK, najmä v tom zmysle, ako ho nasvietila Katarína.

  Tomáš Čentík, 05. 12. 2017 v 15:44 - ad Milan

Mne stále príde ako najrozumnejšie riešenie I. - mal som spor, kde žalobca žaloval svoje plnenie, pričom v rámci konania na otázku žalovaného uviedol, že je pripravený vrátiť protiplnenie - napriek tomu si žalovaný vzájomnou žalobou svoj nárok neuplatnil - nevidím dôvod prečo by mal žalobca uplatňovať nárok za žalovaného - potom vznikajú rôzne problémové otázky ako napr. dokazovaním protiplnenia, s formuláciou žalobného návrhu - čo keď žalobca pri zložitom diele, ktoré sa má vrátiť naformuluje petit neurčito, nepresne a pod. - to sú veci, ktoré by mali zaťažovať žalovaného, ak má záujem, aby mu bolo jeho plnenie vrátené

Podľa mňa na to treba nazerať tak, že právo patrí bdelým, pričom žalovanému nič nebráni, aby si svoj nárok uplatnil vzájomnou žalobou. Nesedí mi, aby žalobca uplatňoval nárok za žalovaného.

  Juraj Gyarfas, 21. 05. 2018 v 09:35 - kúpa s rozväzovacou podmienkou

"Mit dem Eintritt der Bedingung tritt nach § 158 Abs. 2 der frühere Rechtszustand mit Wirkung ex nunc wieder ein. Im 19. Jahrhundert war es heftig umstritten, ob auch bei der Eigentumsübertragung unter auflösender Bedingung mit dem Eintritt der Bedingung ohne weiteres das Eigentum auf den Verfügenden zurückfalle. Der Vorentwurf von Gebhard sah entsprechend dem preuß. ALR und dem sächs. GB vor, daß bei auflösend bedingter Eigentumsübertragung dem bedingt Berechtigten nur ein persönlicher Anspruch auf Rückübertragung des Eigentums zustehe. Die erste Kommission hat sich jedoch der Ansicht von Windscheid angeschlossen. Das bemerkenswerte an der Gesetz gewordenen Regelung ist, daß für den Rückfall des Eigentums bei Eintritt der auflösenden Bedingung das Traditionsprinzip aufgegeben ist."

(Flume, W. Allgemeiner Teil des Bürgerlichen Rechts. Zweiter Band. Das Rechtsgeschäft. Vierte, unveränderte Auflage. Springer-Verlag : Berlin, 1992, s. 728)

"Ist ein Schuldverhältnis auflösend bedingt, so ist der Anspruch auf die Rückabwicklung ein vertraglicher."

(tamtiež, s. 729)

  Juraj Gyarfas, 04. 06. 2018 v 21:52 - rozväzovacia podmienka

Strittig ist, ob ein Recht unter einer resolutiven Bedingung übertragen werden kann, dass von dem Erwerber über das Recht verfügt wird. Eine derartige resolutive Bedingung hat keinen anderen Sinn, als die Verfügungsbefugnis des Erwerbers zu beschränken oder auszuschließen. Entgegen der heute wohl überwiegenden Meinung ist eine derartige resolutive Bedingung als nach § 137 anzusehen. Die Vereinbarung der Resolutivbedingung ist nicht etwa eine „Umgehung“ des 137, sondern unterfällt unmittelbar dem Wortlaut und dem Sinn des § 137.

(Flume, W. Das Rechtsgeschäft. Zweiter Band. Vierte, unveränderte Auflage. Springer Verlag : Berlin, 1992, s. 363)


  Juraj Gyarfas, 26. 06. 2018 v 17:22 - rozväzovacia podmienka

Eintritt einer Resolutivbedingung vernichtet das Geschäft jedenfalls ex nunc [...]. Bei auflösender Bedingung schließt Gschnitzer in Klang III 656 dingl Ruckwirkung generell aus. Sein Hinweis auf § 159 BGB überzeugt wegen des Kausalprinzips bei Übereignung nicht ohne weiteres für das ABGB. Allenfalls Publizitätsgrunde könnten sein Ergebnis gegen anderslautenden Parteiwillen Stützen, dann aber auch für bloß obligatorische Rückabwicklung nach § 1435 sprechen. [...] Auflösend bedingtes Grundeigentum ist verbücherungsfähig.“ (Rummel, P. (Hrsg.). Kommentar zum Allgemeinen bürgerlichen Gesetzbuch. Dritte, neubearbeitete und erweiterte Auflage. 1. Band. § § 1 bis 1174 ABGB. Manz : Wien, 2000, s. 1527).

  Juraj Gyarfas, 12. 07. 2018 v 16:30 - NS SR k formulácii petitu po zrušení zmluvy


Ak je zmluva neplatná alebo bola zrušená, vzniká medzi jej účastníkmi v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka právny vzťah z bezdôvodného obohatenia synalagmatickej povahy, obsahom ktorého je vzájomná povinnosť účastníkov vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. Vzájomná viazanosť plnenia musí byť vyjadrená aj v petite žaloby; ak to tak nie je, nemôže súd žalobe vyhovieť."
NS SR, sp. zn. 3 Cdo 115/2008, ZSP 3/2018

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím