lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (150)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (15)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Milan Hlušák (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Martin Friedrich (6)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Pavol Szabo (4)
Natália Ľalíková (4)
Robert Goral (4)
Radovan Pala (4)
Monika Dubská (4)
Ján Lazur (4)
Petr Kolman (4)
Josef Kotásek (4)
Lexforum (4)
Peter Pethő (3)
Josef Šilhán (3)
Maroš Hačko (3)
Denisa Dulaková (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Anton Dulak (2)
Adam Valček (2)
Dávid Tluščák (2)
Ivan Bojna (2)
Zsolt Varga (2)
Martin Gedra (2)
Juraj Straňák (2)
Michal Hamar (2)
Bob Matuška (2)
Roman Kopil (2)
Jiří Remeš (2)
Ludmila Kucharova (2)
Martin Serfozo (2)
Juraj Schmidt (2)
Lukáš Peško (2)
Peter Varga (2)
Marek Maslák (1)
lukas.kvokacka (1)
Matej Košalko (1)
Dušan Marják (1)
Peter Marcin (1)
Natalia Janikova (1)
Róbert Černák (1)
Peter K (1)
Martin Galgoczy (1)
Tomáš Ľalík (1)
Ondrej Jurišta (1)
Emil Vaňko (1)
Vladimir Trojak (1)
Jozef Kleberc (1)
I. Stiglitz (1)
Martin Šrámek (1)
Petr Steiner (1)
Martin Hudec (1)
David Halenák (1)
peter straka (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Bystrik Bugan (1)
Robert Vrablica (1)
Gabriel Závodský (1)
lukasmozola (1)
Gabriel Volšík (1)
Igor Krist (1)
Ondrej Halama (1)
Michal Ďubek (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Katarína Dudíková (1)
Tomáš Demo (1)
Bohumil Havel (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Roman Prochazka (1)
Peter Janík (1)
Robert Šorl (1)
Martin Estočák (1)
Dušan Rostáš (1)
Vincent Lechman (1)
Ján Pirč (1)
Vladislav Pečík (1)
Nora Šajbidor (1)
Viliam Vaňko (1)
Pavol Mlej (1)
Tibor Menyhért (1)
Matej Kurian (1)
Peter Kubina (1)
Martin Svoboda (1)
Tomas Kovac (1)
Michal Krajčírovič (1)
Radoslav Pálka (1)
Juraj Lukáč (1)
Zuzana Adamova (1)
Petr Kavan (1)
Miriam Potočná (1)
Ivan Michalov (1)
Matej Gera (1)
Lucia Palková (1)
Paula Demianova (1)
Marcel Jurko (1)
Zuzana Kohútová (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Sága Frucona: Všetci kamaráti by ťa chceli mať!

Juraj Gyarfas, 12. 07. 2014 v 17:10

O košickej ságe Frucona už bola na tomtu blogu reč tu (v súvislosti s aktívnou legitimáciou štátnych orgánov na podanie ústavnej sťažnosti), tu (v súvislosti s Lex Frucona), tu (v súvislosti s rozhodnutím Všeobecného súdu) a tu (v súvislosti s cram down rozhodnutím).

Medzitým sa v kauze odohralo niekoľko ďalších míľnikov, ktoré opäť otvárajú zaujímavé otázky, tak by som ich skúsil stručne zhrnúť.

Na západnom fronte ...

V Bruseli a Luxemburgu sa diali veci. Po tom, čo Všeobecný súd zamietol žalobu Frucony proti rozhodnutiu Komisie (T-11/07) sa Frucona odvolala a Súdny dvor prvostupňové rozhodnutie Všeobecného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (C-73/11 P). Zjednodušene povedané pritom argumentoval, že Komisia pochybila, keď pri posudzovaní testu súkromného investora (teda otázky, či štát pri spornom opatrení konal tak, ako by konal súkromný investor) nebrala do úvahy dĺžku konkurzného konania. Rozhodnutie Komisie tak bolo nedostatočne odôvodnené.

Súdny dvor vec vrátil Všeobecnému súdu na ďalšie konanie. Komisii sa však zrejme nechcelo čakať, kým Všeobecný súd - súc viazaný právnym názorom Súdneho dvora - jej rozhodnutie zruší a radšej svoje vlastné rozhodnutie nahradila novým (SA.18211 (C25/2005) (ex NN 21/2005)), v ktorom sa pokúsila korigovať vady vytýkané Súdnym dvorom. Nové rozhodnutie však dospelo k identickému záveru a to že odpis daňovej pohľadávky v rámci vyrovnacieho konania Frucony predstavuje protiprávnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom, ktorá musí byť vymožená.

Frucona chcela nové rozhodnutie napadnúť v samostatnom konaní a nepristúpila tak k zmene pôvodného návrhu na prieskum nového rozhodnutia. Keďže dôvod konania tým odpadol, Všeobecný súd prvé konanie zastavil.

Frucona nelenila a nové rozhodnutie Komisie opäť napadla pred Všeobecným súdom (T-103/14) a zároveň požiadala o odklad vykonateľnosti. A nelenil ani Všeobecný súd, ktorý návrh na odklad vykonateľnosti bez prílišnej útlocitnosti zamietol (T-103/14 R). Oprel sa pritom o ustálenú judikatúru, podľa ktorej sú podmienky na priznanie odkladu vykonateľnosti pred súdmi EÚ na slovenské pomery mimoriadne prísne. Žiadateľ o odklad vykonateľnosti musí preukázať pravdepodobnú hrozbu vážnej a nenapraviteľnej ujmy. Dokonca aj v prípadoch, kedy žiadateľovi hrozí insolvencia, je potrebné ešte skúmať, či by ho nemohli finančne "podržať" jeho akcionári. Musím sa priznať, že táto judikatúra mi pripadá veľmi nekompromisná a to obzvlášť v oblasti súťažného práva (administratívneho trestania), kde de facto vedie k tomu, že delikvent musí zaplatiť často astronomickú pokutu ešte predtým, ako dostane príležitosť mať svoju vec prejednanú pred nezávislým tribunálom v zmysle čl. 6 Dohovoru.

Nuž, s tým asi nie je čo robiť. Konanie o prieskum zákonnosti druhého rozhodnutia Komisie tak stále prebieha a rozhodnutie ukladajúce Slovenskej republike povinnosť štátnu pomoc od Frucony vymôcť je medzitým vykonateľné.

... na domácom fronte ...

Mimoriadne zaujímavé veci sa však medzitým diali aj na domácom fronte.

V prvom rade postupne dobiehajú dozvuky pôvodného súdneho konania, kedy sa daňový úrad pred prijatím Lex Frucona pokúšal získať exekučný titul na vymáhanie pomoci prostredníctvom civilnej žaloby. Pripomeňme si, že pred prijatím Lex Frucona (a.k.a. zákon č. 102//2011 Z.z.) nebolo jasné, ako vlastne v kontexte slovenského práva vykonať negatívne rozhodnutia Komisie a vymáhať neoprávnenú a nezlučiteľnú štátnu pomoc. Niektorí predstavitelia slovenskej právnickej obce tvrdili, že vymáhanie je de lege lata možné aj bez vydania exekučného titulu podľa slovenského práva podľa § 71 a nasl. správneho poriadku (viď. L. Tichý, JR 2/2011 ), hoci na úskalia takéhoto postupu upozorňoval ešte dávnejšie Kristián (K. Csach, JR 2/2007). Daňový úrad sa zrejme vzhľadom na tieto úskalia priameho výkonu radšej vybral útrpnou cestou civilného konania o žalobe na plnenie.

Diskusia o niektorých perlách, ktoré všeobecné súdy v tomto konaní vyprodukovali, už na tomto blogu prebehla. Pre úplnosť by som však aspoň veľmi stručne zopakoval, že žalobu daňového úradu s prehľadom zamietol Okresný súd Košice II (34Cb/338/2006-85), jeho rozhodnutie potvrdil Krajský súd v Košiciach (2Cob/155/2007-186) a mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietol Najvyšší súd (5MObdo/3/2009). V konaní odzneli prekvapivé závery. Krajský súd napr. obvinil Komisiu, že "nerešpektovala ustanovenia vnútroštátneho práva upravujúce kolíziu konkurzného a exekučného konania". Najvyšší súd sa nezľakol nielen Komisie ("Najvyšší súd SR však dospel k úplne inému skutkovému základu [ako Komisia] potrebného pre vecne správne rozhodnutie o podanom mimoriadneho dovolania" (citované aj s gramatickými chybami)), ale ani zákonodarcu ("ustanovenie § 26 ods. 2 zákona č. 231/1999 Z. z. v znení zmien a doplnkov je právnym nezmyslom").

Rozhodnutie Najvyššieho súdu zrušil Ústavný súd na základe porušenia základného práva daňového úradu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a vec vrátil Najvyššiemu súdu na ďalšie konanie (II. ÚS 501/2010). Dovolil si pritom Najvyššiemu súdu pripomenúť, že záver Komisie o oprávnenosti, resp. neoprávnenosti poskytnutej štátnej pomoci už nie je možné vo vnútroštátnom konaní opätovne skúmať, nieto ešte dospieť k odlišnému záveru.

Vec sa vrátila na Najvyšší súd a jeho rozhodnutie z 11. decembra 2013 (4MObdo/7/2011) je zaujímavé vo viacerých aspektoch.

Ešte pred jeho vydaním však došlo k niektorým zaujímavým udalostiam. Frucona prešla reštrukturalizáciou, ktorá bola povolená uznesením Krajského súdu v Košiciach (2CoKR/15/2011, ktorým zmenil uznesenie Okresného súdu Košice I 26R/5/2011) a Okresný súd Košice I potvrdil reštrukturalizačný plán (26R/5/2011-2072). V rámci reštrukturalizácie správca poprel pohľadávku daňového úradu na vrátenie štátnej pomoci a daňový úrad podal žalobu na Okresný súd Košice I o určenie právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti pohľadávky (31Cbi/3/2012). O súčasnom stave tohto konania nič neviem, ale zdá sa, že popieranie pohľadávok vyplývajúcich z práva EÚ sa stáva slovenskou špecialitou (viď. prípad NChZ).

Medzitým Frucona taktiež uzavrela so svojimi akcionármi dohodu o vyplatení dividendy a zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorou právo akcionárov na výplatu dividend zabezpečila zriadením záložného práva na nehnuteľnosti. Daňový úrad tvrdil, že toto konanie obchádza zákon v snahe znížiť hodnotu majetku spoločnosti a domáhal sa určenia neplatnosti zmlúv. Okresný súd Košice II však konanie zastavil a Krajský súd v Košiciach jeho rozhodnutie potvrdil, pretože daňový úrad na tento typ žaloby zrejme nemal procesnú subjektivitu (keďže podľa zákona č. 150/2001 Z. z. by mal procesnú spôsobilosť len na vymáhanie nedoplatkov na daniach a podľa súdov v tomto prípade nešlo o nedoplatky) (11Co/385/2011). Nie je mi známe, či toto konanie malo nejaké pokračovanie.

A teraz späť k Najvyššiemu súdu. Odôvodnenie rozhodnutia je totiž pozoruhodné. Možno som nepozorne čítal, ale na jednom mieste Najvyšší súd dôvodí, že "mimoriadne dovolanie bolo podané dôvodne, preto rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť [13,8 mil eur]". Vo výroku však rozhodnutia nižších súdov zrušil a konanie zastavil. Predpokladám, že konanie bolo zastavené vzhľadom na skončenie reštrukturalizácie. Najvyšší súd však zároveň nechcel vytvárať prekážku rozsúdenej veci voči incidenčnej žalobe a preto zrušil rozhodnutia nižších súdov, podľa ktorých daňový úrad pohľadávku na vrátenie štátnej pomoci voči Frucone nemal.

... a otvorenie tretieho frontu

Medzitým zase nelenili ani vymáhači štátnej pomoci a po neúspechu v prvotnom civilnom konaní, porážke v konaní o neplatnosť dohody o dividendách a reštrukturalizácii Frucony otvorili tretí front. Využili pri tom skutočnosť, že - ako bolo uvedené vyššie - Komisia po zrušujúcom rozhodnutí Súdneho dvora vydala nové rozhodnutie, v ktorom opäť potvrdila poskytnutie neoprávnenej a nezlučiteľnej štátnej pomoci.

Pripomeňme si, že prijatím Lex Frucona sa zákonodarca pokúsil vyriešiť nejasný status negatívnych rozhodnutí Komisie v slovenskom práve a expressis verbis z nich urobil exekučné tituly ( § 26 ZoŠP). Zároveň sa pokúsil odstrániť väčšinu procesných obrán v Exekučnom poriadku a toto všetko sa rozhodol aplikovať aj na rozhodnutia Komisie vydané pred účinnosťou Lex Frucona ( § 30d ZoŠP). Ústavný súd nenechal na Lex Frucona ani nitku suchú (PL. ÚS 115/2011) a väčšinu ustanovení zrušil, ustanovenie o rozhodnutí Komisie ako priamom exekučnom titule však v zákone ostalo.

Na základe tohto ustanovenia teraz štát zrejme vedie exekúciu. Frucone bolo 17. januára 2014 doručené oznámenie o exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok a predajom hnuteľných vecí. Frucone bol zrejme aj uložený zákaz nakladania s majetkovými hodnotami podliehajúcimi exekúcii (bod 11 rozhodnutia Všeobecného súdu T-103/14 R). Frucona v konaní pred Všeobecným súdom tvrdila, že "it is currently awaiting a ruling by the national court hearing an application for interim relief" (bod 50). Predpokladám, že ide o návrh na povolenie odkladu exekúcie, o ktorom by medzitým mohlo byť aj rozhodnuté, ale neviem ako.

Záver

Zdá sa, že sága Frucona nás ešte bude nejaký čas zabávať a poukazovať na rôzne špecifiká slovenského práva. Ak niekto vie o ďalších frontoch alebo rozhodnutiach, budem vďačný za akékoľvek informácie ...


Názory k článku Sága Frucona: Všetci kamaráti by ťa chceli mať!:


  Juraj Gyarfas, 20. 10. 2014 v 17:05 - štátna pomoc NChZ

Komisia rozhodla o štátnej pomoci NChZ (link na tlačovú správu tu). Samotné rozhodnutie ešte nie je verejne dostupné, ale asi sa môžeme tešiť na ďalšie prevetranie slovenskej procesnej úpravy vymáhania štátnej pomoci :-)

  Juraj Gyarfas, 15. 05. 2015 v 10:23 - Frucona strikes back

... ako som písal vyššie, konanie iniciované daňovým úradom proti Frucone o vymoženie štátnej pomoci sa predbežne skončilo bizarným uznesením Najvyššieho súdu (uznesenie z 11. decembra 2013, sp. zn. 4MObdo/7/2011), ktorý rozhodnutia nižších súdov zrušil a konanie zastavil, hoci v odôvodnení sa uvádzal presný opak. Proti tomuto uzneseniu podala Frucona ústavnú sťažnosť, ktorej Ústavný súd vo februári vyhovel (III. ÚS 638/2014). Odôvodnenie Najvyššieho súdu bolo tak nepochopiteľné, že ani samotný Najvyšší súd sa ho v konaní nesnažil obhajovať. Predsedníčka obchodnoprávneho kolégia vo vyjadrení pre Ústavný súd uviedla, že rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné. Okrem toho vysvitlo, že Najvyšší súd nezaložil do spisu vyjadrenie Frucony a súdny spis ani len nebol riadne žurnalizovaný.

Z tohto hľadiska nie je prekvapujúce, že Ústavný súd uznesenie Najvyššieho súdu zrušil. Zaujímavé však bude, ako Najvyšší súd vo veci opäť rozhodne a hlavne ako sa vysporiada s novým rozhodnutím Komisie. Frucona sa v "stratenom" vyjadrení domáhala, aby sa Najvyšší súd vysporiadal s novým rozhodnutím Komisie. Som veľmi zvedavý, v akej forme by tak mohol urobiť, keďže nové rozhodnutie Komisie nie je zrejme predmetom tohto konania - naopak, na základe nového rozhodnutia Komisie asi v súčasnosti prebieha exekúcia pred Okresným súdom Malacky (?).

Máme sa ešte na čo tešiť.

  Juraj Gyarfas, 12. 02. 2016 v 15:00 - Frucona - všetci kamaráti by ťa chceli nežne poláskať

Rád by som upozornil na ďalšiu kapitolu v ságe Frucona - nález Ústavného súdu II. ÚS 455/2012. Ide o pokračovanie vývoja na domácom fronte. Ako som písal vyššie, Frucona prešla reštrukturalizáciou, ktorá bola povolená uznesením Krajského súdu v Košiciach (2CoKR/15/2011, ktorým zmenil uznesenie Okresného súdu Košice I 26R/5/2011) a Okresný súd Košice I potvrdil reštrukturalizačný plán (26R/5/2011-2072). Ústavný súd teraz po tri a pol rokoch (!) rozhodol o ústavnej sťažnosti daňových orgánov proti uzneseniu a postupu Okresného súdu Košice I, ktorý potvrdil reštrukturalizačný plán Frucony. Ústavný súd konštatoval porušenie základných práv podľa čl. 46 ústavy a čl. 6 dohovoru a uznesenie zrušil.

Zdá sa, že procesne išlo o celkom pestré konanie, v ktorom bola dokonca podaná námietka predpojatosti voči sudcovi Mészárosovi na základe jeho disentu v plenárnej veci Lex Frucona (PL. ÚS 115/2011). Námietky predpojatosti na základe názorov vyjadrených v disente si naposledy pamätám v kauze Čentéš. Úspešná však v tomto prípade nebola.

Zaujímavé sú však aj substantívne úvahy.

Po prvé, Ústavný súd opäť riešil otázku, či štátne orgány sú aktívne legitimované na podanie sťažnosti podľa čl. 127 (viď. aj diskusia tu). A opäť potvrdil, že výnimočne môže štátny orgán vystupovať ako nositeľ základných procesných práv. O štátnom orgáne však v danej veci nemožno uvažovať ako o nositeľovi vlastníckeho práva podľa čl. 20 ústavy alebo čl. 1 dodatkového protokolu.

Kuriózne sú ďalej informácie o samotnej reštrukturalizácii, ktoré sú pomerne podrobne zhrnuté v odôvodnení. Pohľadávka štátu predstavovala 86% všetkých pohľadávok a pohľadávky akcionárov dlžníka predstavovali 14%. Reštrukturalizačný plán predpokladal, že veritelia v prvej skupine (akcionári a členovia predstavenstva) sa vzdajú 5% svojich pohľadávok. Veritelia zaradení v druhej skupine vrátane daňových orgánov vo vzťahu k pohľadávke na vrátenie štátnej pomoci sa vzdávajú 98% svojich pohľadávok. Pohľadávka na vrátenie štátnej pomoci bola okrem toho samozrejme popretá. Incidenčné konanie zrejme stále prebieha - Okresný súd konanie čiastočne zastavil a čiastočne žalobu zamietol (sp. zn. 31 Cbi 3/2012), zrejme však stále prebieha odvolacie konanie.

Pre insolvenčných právnikov môže byť dôležitý názor Ústavného súdu, že "zákonodarca vyžaduje, aby súd [pri rozhodovaní o potvrdení alebo zamietnutí reštrukturalizačného plánu] hodnotil aj to, či reštrukturalizačný plán predstavuje také riešenie úpadku dlžníka alebo jeho hrozby, ktoré je primerané, spravodlivé, férové, adekvátne a pod. (materiálne hľadisko)." Ústavný súd sa ďalej venuje výkladu pojmu "spoločný záujem veriteľov". Teoreticky si tak otvára priestor na materiálny prieskum rozhodnutí v insolvenčných konaniach.

Kľúčová časť rozhodnutia je však analýza vzťahu medzi slovenským insolvenčným právom a právom EÚ. Ako Ústavný súd pripomína, rozhodnutia Komisie vyvolávajú podľa čl. 288 ZFEÚ vo vnútroštátnom práve určité právne účinky a cieľom práva štátnej pomoci je stiahnuť z trhu neoprávnenú konkurenčnú výhodu. Ústavný súd teda implicitne naznačuje, že slovenské insolvenčné právo nemôže modifikovať účinky rozhodnutia Komisie. Nakoniec sa však vracia na bezpečnú pôdu nepreskúmateľnosti - dôvodom zrušenia nie je explicitne nepochopenie interakcie medzi vnútroštátnym a európskym právom, ale "len" nevysporiadanie sa s týmito otázkami a teda nepreskúmateľnosť.

Zaujímavé je tiež, že k rozhodnutiu pripojil svoj disent sudca Orosz. Toto stanovisko som však na stránke Ústavného súdu zatiaľ nenašiel.

S napätím budem očakávať ďalšie pokračovanie ...

  Juraj Gyarfas, 16. 03. 2016 v 15:17 - Frucona strikes back

Jaro ma už predbehol a túto novinku pridal k inému postu. Dovolím si to pripojiť aj sem k tomuto zatiaľ najnovšiemu prehľadu. Všeobecný súd v konaní T-103/14 (teda na západnom fronte, ako bol popísaný vyššie) zrušil druhé rozhodnutie Komisie. Podľa tlačovej správy sú dôvody nasledovné:

In essence, the General Court holds that the Commission failed to prove with sufficient evidence that a bankruptcy or a tax execution procedure would have been more advantageous financially for the Slovak State than the arrangement procedure. As a consequence, the Commission’s decision lacks evidence to underpin that the Slovak State’s decision to opt for the arrangement procedure amounted to a State aid which was not compatible with the EU State aid rules.

  Juraj Gyarfas, 02. 06. 2016 v 20:35 - Frucona

Pekný stručný blog k dôvodom pre zrušenie druhého rozhodnutia Komisie: http://stateaidhub.eu/blogs/stateaid/post/6456

  Juraj Gyarfas, 10. 06. 2016 v 22:16 - odvolacie konanie na SDEÚ

Komisia sa odvolala proti rozhodnutiu Všeobecného súdu o zrušení jej druhého rozhodnutia. Konanie prebieha pod číslom C-300/16 P.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím