Bohužiaľ pracovné povinnosti mi nedovolili venovať sa svojmu najobľúbenejšiemu koníčku, ktorým je LEXFORUM (okrem zimných mesiacov kedy tento koníček predsa len ťahá za kratší koniec so snowboardom), čo ma neskutočne mrzí. Z celého množstva tém o ktorých by som tu chcel podiskutovať som si aj kvôli dlhej prestávke na začiatok vybral takúto „lightovú“, bez množstva paragrafov a právnických formulácií (tých má asi väčšina z nás dosť denne). Ako to teda bude ďalej s právami duševného vlastníctva?
Prvotnou funkciu autorského práva bolo obmedzenie samovôle vydavateľov (tlačiarní). Je to podľa mňa jediné odvetvie práva, ktoré bolo počas svojho vývoja obrátené úplne hore nohami a dnes sa z neho stal nástroj práve v rukách vydavateľov – sama tvorivá činnosť má čoraz menšiu hodnotu, kto sa nevyšplhá a nezačne diktovať podmienky, ten zarobí 10 centov za komentár na fórum, alebo bude musieť zaplatiť, aby niekto využil jeho dielo (to sa stáva napríklad na vedeckých konferenciách, kde autori platia vydavateľovi knihy za to, že v nej bude ich článok).
V čase tejto premeny sa zmenilo veľa, máme počítače, máme sieť. Vznikli databázy a sui generis koncepcia ich ochrany (sú chránené nezávisle od toho, či spĺňajú podmienky ochrany autorského diela, chránené je spotené čelo ich tvorcu). Google ako pavúk, a spolu s ním aj iní tvorcovia databáz „posielajú“ svoje roboty, ktoré získavajú údaje z informácií dostupných na sieti a získavajú čoraz väčšiu ekonomickú prevahu. Pri reálnom predpoklade, že právna forma ochrany databáz bude oslabená (niekoľko zúbkov jej už vytrhol ESD, hoci neskôr sme tu mali pokusy tam tie zuby znovu vsadiť), alebo výrazne zrevidovaná v súvislosti so zmieňajúcou sa hospodársko-spoločenskou situáciou okolo, rozmýšľam, či budeme svedkami vzniku nových foriem práv duševného vlastníctva, alebo či sa už pomaly blíži ich koniec...
Myslím, že po prečítaní iných mojich článkov a diskusií na tomto fórum bude každému jasné, ako sa staviam k autorským právam, resp. k ich dnešnej podobe, a predovšetkým k formám výberu poplatkov za využívanie diel chránených autorským právom. Samozrejme ale viem, že by nemalo žiadny zmysel postaviť sa na barikády, vytiahnuť revolučné vlajky a žiadať ich zrušenie. Všetko má svoj čas, miesto a kontext. Tento post je skôr zamyslením – ak to, čo už istý čas okolo seba vnímam sú prvé syndrómy civilizačnej zmeny, a deje sa to nie preto, že niekto za tú zmenu lobuje, práve naopak zmena nastupuje úplne prirodzeným spôsobom, a ak je táto zmena procesom, môžeme predpovedať jej nasledujúce etapy?
Zdá sa mi, že autorské práva (právo autora výlučne rozhodovať o svojom diele a právo na odmenu) budú v súvislosti s povstávaním informatickej spoločnosti obmedzené na osobné právo byť autorom (tzn. právo aby jeho meno a priezvisko – ak sa rozhodne ich uviesť – bolo priradené k danej informácii tvorivého charakteru) a ešte právo rozhodnúť, kedy bude dané dielo opublikované prvý krát. Autor sa teda bude môcť – podobne ako dnes – rozhodnúť, kedy dielo vytiahne z zásuvky, alebo keď už teda hovoríme o informatickej spoločnosti, kedy „nečistopisovú“ verziu umiestenú v normálne nedostupnej časti internetového portálu označí ako všeobecne dostupnú všetkým návštevníkom – čitateľom, divákom, poslucháčom... Potom sa už na dielo vrhnú všetky indexujúce roboty, cache-ujúce mechanizmy, agregáty kopírujúce informáciu do najdivnejších miest a na najvzdialenejšie (samozrejme geograficky, pretože sieťovo hneď vedľa) disky. To sa už v podstate deje.
Každý kto si v informatickej spoločnosti „urve“ kúsok informácie, sa bude snažiť čo najlepšie ju využiť, nič nikomu za to nedávajúc. Zmena nebude drastická, nikto nebude nič rúbať sekerou, jednoducho sa tie isté veci budú nazývať inými menami (ako to je už dnes v presadzujúcej sa teórii „user generated content“ – kde autor nie je autor ale „user“, aj keď to je v svojom obsahu to isté, ale používateľom nie sú priznané práva autora). Všetko je to hra sily. Vydavatelia tlače sa veľmi snažia a vyhlasujú, že budú žalovať menšie internetové portály, ktoré pridávajú elementy k informáciám zbieraným vydavateľmi (zaujímavý bol súdny spor medzi Google a belgickými vydavateľmi tlače), na druhej strane sa ale obávajú, kedy ich dodávateľ podpisuje zmluvu (link v poľštine) s globálnou všeobecne dostupnou konkurenciou. Vydavatelia obávajúci sa trhovej hry (máme predsa zmluvnú slobodu, slobodu podnikania) presadzujú na druhej strane zaujímavým spôsobom chápanú „obyvateľskú novinársku prácu“, ktorá v tomto ich konkrétnom chápaní znamená prepustenie novinárov z práce (znižujeme náklady) a podporu tvorby obsahu (tvorivá duševná činnosť) zapálencami, ktorým nebude treba platiť, nanajvýš sa im občas dá nejaký darček, napr. produkt ktorý aj tak vyrábame. To sa týka všetkých, ktorí sa snažia nahrabať pod sebou čo najväčšiu kopu lístia, aby mohli stáť čo najvyššie v boji o príjmy umožňujúce trhové prežitie.
Tí, ktorí dnes zarábajú na dielach vytváraných individuálne sa v žiadnom prípade netrápia nejakými autorskými právami a netrápi ich ani ochrana databáz. A tu nehovorím iba o osobách, ktorým bola v médiách pripísaná nálepka „piráta“, pretože medzi sebou kopírujú filmy a hudbu. Mám na mysli aj veľké globálne sieťové štruktúry, ako vyhľadávacie portály (pozri napr. článok Google, autorské právo, informačná spoločnosť... a my v nej) spoločenské portály (viď. snaha Facebooku zmeniť podmienky používania). Práva jednotlivcov sú v takejto spoločnosti jednoducho nepríjemné a nevýhodné.
Po patentoch, priemyselných a úžitkových vzoroch, právom chránených tajomstvách (ktoré sa v informatickej spoločnosti často nedá udržať v tajnosti, a tajomstvo všeobecne známe už nie je tajomstvo, aj keď je stále chránené systémom) a po autorskom práve sa nám objavili ďalšie časti skladačky nazývajúcej sa práva duševného vlastníctva, ako právo nových odrôd rastlín a plemien zvierat, právo topografií polovodičových výrobkov, odvodené práva hudobných a filmových producentov. Hovorilo sa o právach vysielateľov (broadcasting), ale tu sa už objavili problémy. Máme odvodené právo k databázam, a hoci sa mohlo zdať že po sérii rozhodnutí ESD (pozri veci C-46/02, C-338/02, C-444/02, C-203/02) toto právo postupne zanikne, tak globalizujúca sa súdna moc, ktorá diskrétne využíva svoju zákonodarnú moc, sa mu pokúsila dať nejaký zmysel (získavanie údajov z databázy vo veci C-304/07) a možno sa jej to dokonca podarilo a ochrana databáz bude mať ešte nejaký čas svoje opodstatnenie...
Spoločnosť sa mení čoraz rýchlejším tempom. Je čoraz viac informatická (nezávisle na tom, čo nájdeme v rôznych dekrétoch a výzvach na vytváranie takej spoločnosti). Ľudia sa učia využívať nové technológie, pre staré vymýšľajú nové použitie, a podľa mňa to je cesta z ktorej sa nemôžeme vrátiť. Nič na tom nezmenia právne predpisy vytvárajúce ďalšie informačné monopoly, ďalšie výlučné práva, ktoré by mali niekomu zabrániť vo využívaní informácií. Množstvo účastníkov tejto spoločnosti sa na informácie vrhá a využíva ich nepozerajúc na iných. Prečo? Pretože to je technicky možné a je to v dosahu technológie vlastnenej bežným domovým užívateľom (samozrejme v našej časti sveta, na afrických stepiach už menej).
To že nikto netvorí vo z ničoho (okrem Boha) bolo jasné už dávno. Darwin nevymyslel svoju teóriu bez toho, aby sa oprel o ramená jeho predchodcov, tak ako parostroj Watta nebol prvý (parostroje mali už dokonca v starovekom Egypte). Jednoducho nastal čas na všeobecné využitie danej technológie, prijatie danej koncepcie, spoločnosť na to bola jednoducho pripravená. Teraz sa však všetko deje rýchlejšie a zdá sa, že práva duševného vlastníctva vytvárajú skôr prekážku pre rozvoj a inováciu miesto toho, aby pomáhali (a taký bol ich prvotný cieľ). Nechcem aby si na tomto mieste niekto pomyslel, že som za zrušenie akejkoľvek ochrany výtvorov duševnej činnosti, týmto postom nechcem zastávať žiadne stanovisko (už len z ohľadu na klientov:)), a v duchu vidím všetky tie pobúrené tváre, že čo za tézy to tu púšťam do sveta. Nič nenavrhujem, len nahlas rozmýšľam aký bude ďalší vývoj. Odporúčam jednak prečítať si napr. knižku „Against Intellectual Monopoly“ ktorej páchateľmi sú dvaja ekonómovia z Washington University in St. Louis Michele Boldrin a David K. Levin. O knižke si môžete prečítať tu. Autori taktiež spustili internetový portál againstmonopoly.org.
V dnešných časoch však treba všetko robiť rýchlo, čo je mne osobne občas veľmi ľúto. Vždy som si myslel, že právnik by mal byť do určitej miery filozof, stretol som však ľudí, ktorí tento názor so mnou nezdieľali. Tak aj na ceste, ktorú opisujem v tomto článku, a zdá sa že táto cesta je prirodzenou evolúciou (nomen omen) človeka, akoby všetko zrazu zrýchlilo. Vychovali sme veľkých mysliteľov a proti sebe stojace palce, ale to bolo málo. Tak sme stvorili systém edukácie – najprv rozprávky nesúce nejaké posolstvo deťom, potom školstvo pripravujúce nové pokolenia na život okolo továrne. Vznikli knižnice, potom Tim Berners-Lee spolu s inými vytvoril základy pre knižnice knižníc. Vybuchla „spoločná inteligencia“ v obrovských rozmeroch. Všetko postavené na práci a úspechoch iných, na čerpaniu z globálnych zdrojov informácií (ktorý sa pomaly tvorí z roztrúsených zdrojov informácií).
Z dôvodu existencie koncepcie výlučných práv na informáciu sú ale používatelia týchto zdrojov „pirátmi“, ktorí poškodzujú (budem používať pojem „pirátia“:)) autorov, autori „pirátia“ iných autorov. Tiež sa stáva, že „piráti“ „pirátia“ iných „pirátov“ (toto si zaslúži svoje miesto v slovníku slovenského jazyka). Všetci kopírujú informácie bez ohľadu na iných, na ich autorov. V právnom systéme dokonca existujú sily, ktoré smerujú k tomu aby boli takéto aktivity právne chránené – v prípade že sú to aktivity obchodné...
Subjekty disponujúce dostatočnou ekonomickou silou, ktoré sa (chvíľovo) ukážu na scéne a poriadne zamiešajú v hrnci budú určite tlačiť na zvýšenie právnej ochrany svojej ekonomickej prevahy. Možno sa globálne vyhľadávacie portály začnú domáhať toho, aby na ich infraštruktúre a databázach nemohli byť budované nové služby (jeden zaujímavý prípad za všetky) napriek tomu, že samé vznikli na základe databáz iných? Niektoré portály sú presvedčené o tom (či oprávnene to v tejto chvíli nie som schopný posúdiť), že ľudia rozhodujú o tom, ktorá informácia si zaslúži byť všimnutá (toto si tiež musí nájsť svoje miesto v slovníku slovenského jazyka:)) a teda takéto „odporúčania“ sú zdrojom priťahujúcim ľudí na internetovú stránku, a nie sama stránka. Toto presvedčenie môže byť premenené v určitý hospodársky model a ak ten získa dostatočnú popularitu a bude schopný zarobiť peniaze, bude sa určite snažiť získať aj právnu ochranu. Myslím si však že takýto model nedokáže predbehnúť globálny systém „upratujúci“ Sieť (ak by svoju pozíciu nezískal Google, tak niekto iný by ju musel získať a vytvoriť interface pre knižnicu knižníc, a už pred Googlom bolo niekoľko pokusov – pamätá si niekto HotBota?)... Po Google Inc. príde niekto nový, hoci priečka pre vstup je čoraz vyššie.
Vzniknú nám teda nové práva duševného vlastníctva alebo – v súlade s každodenne videnou praxou bežných používateľov, ktorí ich čoraz viac a otvorenejšie začínajú ignorovať – budú postupne zanikať tie existujúce? V hrnci sa začína robiť horúco a je len otázkou času kedy začne vrieť. Firma Google vznikla v roku 1998. Zákonodarca (globálny?) to s prípravou nových právnych noriem nemusí stihnúť, súdna moc to môže taktiež nezvládnuť, pretože súdny proces bude prebiehať dlhšie ako sa na osi času uloží krivka ukazujúca vznik, vrchol aktivity a úpadok súčasného lídera... Čo ďalej?
Pretože Sieť si spoločnosť asi zobrať nenechá...
Názory k článku Vzniknú nové formy práv duševného vlastníctva alebo zaniknú niektoré existujúce?:
Branislav Gvozdiak, 02. 06. 2009 v 18:21 - vysvetlenie
Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím