rss
Vyčíslovanie trov konania podľa advokátskej tarify
Juraj Gyarfas, 20. 01. 2015 v 17:47
Rád by som upozornil na veľmi podnetný článok dvoch kolegov - Martina Magála a Róberta Vícena - s názvom "Je mechanická aplikácia tarifnej odmeny pri priznávaní náhrady trov právneho zastúpenia v súlade so zákonom?", ktorý vyšiel v najnovšom čísle Bulletinu slovenskej advokácie (BSA 12/2014).
Ak by som to mohol veľmi stručne zhrnúť, autori argumentujú, že ustálená prax slovenských súdov vyčíslovať pri priznávaní náhrady trov konania trovy právneho zastúpenia mechanickou aplikáciou advokátskej tarify nemá oporu v zákone. Podľa autorov by sa súdy nemali vo všetkých prípadoch striktne držať tarify, ale mali by náhradu trov za určitých okolností prispôsobovať sumám reálne zaplateným advokátovi.
Nepochybujem, že táto téza môže vyvolať viacero reakcií a diskusia zrejme primárne prebehne na stránkach BSA. Zároveň som však chcel na článok upozorniť návštevníkov tohto fóra.
Názory k článku Vyčíslovanie trov konania podľa advokátskej tarify:
Milan Hlušák, 21. 01. 2015 v 23:23 - K pojmu sadzobník
Juraj, ďakujem za odkaz za článok. Bol naozaj zaujímavý a podnetný a s názorom autorov o nedokonalosti právnej úpravy možno len súhlasiť. K samotnému článku ani k záverom sa ale nechcem detailne vyjadrovať. Asi treba len nájsť kľúč, ako aplikovať zásadu nepriznať viac, ako strana vynaložila, a nepriznať menej, ako by vzhľadom na okolnosti prípadu bolo spravodlivé.
K čomu sa ale chcem vyjadriť podrobnejšie, je názor autorov ohľadne pojmu sadzobník, ktorý používa §151(5) OSP. Autori dospeli k záveru, že tento „odkaz na sadzobníky stratil svoje opodstatnenie a stal sa obsolétnym“ od 1. 7. 1990. Dôvodom malo byť nahradenie dovtedajšieho predpisu, ktorého prílohou bol sadzobník, predpisom, ktorý pojem „sadzobník“ vôbec nepoužíval.
S tým ale nie celkom súhlasím. Po prvé, je síce pravda, že súčasná vyhláška nepoužíva pojem sadzobník, no používa pojem tarifná sadzba. A keďže sadzobník je podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka „listina, v kt. sú uvedené určené sadzby,“ tak potom je druhá hlava vyhlášky práve takýmto sadzobníkom, aj keď pojem sadzobník vôbec nepoužíva.
Po druhé, i keby sa nám uvedený jazykový vzťah medzi sadzbou a sadzobníkom málil, tak potom tu je ešte vzťah medzi tarifou a sadzobníkom. Ide totiž o synonymá, čo nakoniec uvádzajú aj samotní autori. A keďže vyhláška používa pojem tarifná sadzba, hovorí inými slovami o sadzbe zo sadzobníka.
A po tretie, v čase vzniku OSP sa obsahovo sadzobníkom (ako prílohou advokátskej tarify) myslelo viac-menej to, čo sa dnes myslí druhou hlavou vyhlášky. To, že vyhláška už formálne nemá sadzobník ako osobitnú prílohu, by nemalo robiť odkaz na sadzobníky obsolétnym. Zmysel je tu dôležitý.
Na záver ešte trochu histórie: ako v mnohých iných prípadoch, ten náš odkaz na sadzobník má podľa všetkého pôvod ešte v monarchii. Vtedajší Civilný súdny poriadok (113/1895) v §41 odkazoval na sadzby („Pokud míra odměny adokátovy . . . jest upravena sazbami, obnos nakladů budiž ustanoven podle těchto sazeb.“). Tieto sadzby pritom bezpochyby upravovala Tarifa pre výkony advokátov a ich kancelárií (293/1897), ktorá – tak ako dnešná vyhláška – používala pojem „tarifná sadzba“. Situácia tu teda bola vcelku podobná tej našej. Pre úplnosť je ale potrebné dodať, že tarifné sadzby sa v monarchii používali len pri úkonoch, „ktoré pre svoju jednoduchosť a svoje opakovanie pripúšťali priemerné ocenenie.“
K čomu sa ale chcem vyjadriť podrobnejšie, je názor autorov ohľadne pojmu sadzobník, ktorý používa §151(5) OSP. Autori dospeli k záveru, že tento „odkaz na sadzobníky stratil svoje opodstatnenie a stal sa obsolétnym“ od 1. 7. 1990. Dôvodom malo byť nahradenie dovtedajšieho predpisu, ktorého prílohou bol sadzobník, predpisom, ktorý pojem „sadzobník“ vôbec nepoužíval.
S tým ale nie celkom súhlasím. Po prvé, je síce pravda, že súčasná vyhláška nepoužíva pojem sadzobník, no používa pojem tarifná sadzba. A keďže sadzobník je podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka „listina, v kt. sú uvedené určené sadzby,“ tak potom je druhá hlava vyhlášky práve takýmto sadzobníkom, aj keď pojem sadzobník vôbec nepoužíva.
Po druhé, i keby sa nám uvedený jazykový vzťah medzi sadzbou a sadzobníkom málil, tak potom tu je ešte vzťah medzi tarifou a sadzobníkom. Ide totiž o synonymá, čo nakoniec uvádzajú aj samotní autori. A keďže vyhláška používa pojem tarifná sadzba, hovorí inými slovami o sadzbe zo sadzobníka.
A po tretie, v čase vzniku OSP sa obsahovo sadzobníkom (ako prílohou advokátskej tarify) myslelo viac-menej to, čo sa dnes myslí druhou hlavou vyhlášky. To, že vyhláška už formálne nemá sadzobník ako osobitnú prílohu, by nemalo robiť odkaz na sadzobníky obsolétnym. Zmysel je tu dôležitý.
Na záver ešte trochu histórie: ako v mnohých iných prípadoch, ten náš odkaz na sadzobník má podľa všetkého pôvod ešte v monarchii. Vtedajší Civilný súdny poriadok (113/1895) v §41 odkazoval na sadzby („Pokud míra odměny adokátovy . . . jest upravena sazbami, obnos nakladů budiž ustanoven podle těchto sazeb.“). Tieto sadzby pritom bezpochyby upravovala Tarifa pre výkony advokátov a ich kancelárií (293/1897), ktorá – tak ako dnešná vyhláška – používala pojem „tarifná sadzba“. Situácia tu teda bola vcelku podobná tej našej. Pre úplnosť je ale potrebné dodať, že tarifné sadzby sa v monarchii používali len pri úkonoch, „ktoré pre svoju jednoduchosť a svoje opakovanie pripúšťali priemerné ocenenie.“
František Sedlačko, 29. 01. 2015 v 16:40 - K vyčísľovaniu trov podľa advokátskej tarify
Avizovaný článok v BSA 12/2014 je rozhodne podnetný a inšpiratívny. Osobne sa domnievam, že súdy v tejto súvislosti dlhodobo a štandardne uplatňujú princíp účelnosti (nie veľmi vhodne vyjadrený v § 142 ods. 1 OSP) a účastníkovi priznajú náhradu iba tých trov, ktorých vynaloženie možno objektívne považovať za účelné pre dosiahnutie tej miery procesného úspechu, ktorá nárok na náhradu trov konania zakladá.
Úvaha týmto smerom mi v spomínanom článku chýba. Nadväzuje na základné právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR)... Podľa § 20 ods. 1 ZoA má každý právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta.
Pokiaľ ide o odmenu, v zmysle § 1 ods. 2 vyhl. 655/2004 Z. z. ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia vyhlášky o tarifnej odmene ( § 9 až 14).
A zrejme tam je pes zakopaný. Tarifná odmena podľa vyhlášky je považovaná za štandardnú hodnotu právnych služieb, od ktorej sa odvíja jej "svätá" účelnosť. Ak niekto zaplatí za právne služby odmenu vyššiu, bude súdom v časti prevyšujúcej tarifu považovaná za neúčelnú s odôvodnením "ak by ste sa s advokátom nedohodli na takejto vysokej odmene, musel by Vám poskytnúť dané právne služby za tarifnú odmenu podľa vyhlášky, ako mu to ukladá spomínaný § 1 ods. 2 vyhl.".
Myslím, že tu nemožno veľmi očakávať zmenu vetra, aj keď to spoluautori článku v závere naznačujú. Okrem uvedenej účelnosti pre to existuje niekoľko ďalších pragmatických dôvodov. Paradoxom zároveň je, že najmä pri vyšších žalovaných sumách môže byť zmluvná odmena advokáta aj nižšia, než je samotná tarifná odmena podľa vyhlášky.
Úvaha týmto smerom mi v spomínanom článku chýba. Nadväzuje na základné právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR)... Podľa § 20 ods. 1 ZoA má každý právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta.
Pokiaľ ide o odmenu, v zmysle § 1 ods. 2 vyhl. 655/2004 Z. z. ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia vyhlášky o tarifnej odmene ( § 9 až 14).
A zrejme tam je pes zakopaný. Tarifná odmena podľa vyhlášky je považovaná za štandardnú hodnotu právnych služieb, od ktorej sa odvíja jej "svätá" účelnosť. Ak niekto zaplatí za právne služby odmenu vyššiu, bude súdom v časti prevyšujúcej tarifu považovaná za neúčelnú s odôvodnením "ak by ste sa s advokátom nedohodli na takejto vysokej odmene, musel by Vám poskytnúť dané právne služby za tarifnú odmenu podľa vyhlášky, ako mu to ukladá spomínaný § 1 ods. 2 vyhl.".
Myslím, že tu nemožno veľmi očakávať zmenu vetra, aj keď to spoluautori článku v závere naznačujú. Okrem uvedenej účelnosti pre to existuje niekoľko ďalších pragmatických dôvodov. Paradoxom zároveň je, že najmä pri vyšších žalovaných sumách môže byť zmluvná odmena advokáta aj nižšia, než je samotná tarifná odmena podľa vyhlášky.
Martin Magal, 07. 02. 2015 v 07:24 - ad František Sedlačko
Vďaka za zaujímavý príspevok k nášmu článku. Ak tomu správne rozumiem vychádzaš z premisy, že tarifa predstavuje vyjadrenie objektivizovanej hodnoty účelne poskytnutých právnych služieb. Ako spomíname v článku, s tým by sa dalo súhlasiť, avšak iba v stave do roku 1990, keď vyhláška o odmenách advokátov zaviedla pojem zmluvnej odmeny. Zakotvením zmluvnej odmeny bol tento mýtus rozbúraný a ako ukázal ďalší vývoj, advokáti aj klienti čoraz častejšie vnímajú hodnotu účelne vynaložených právnych služieb cez jej zmluvne stanovenú výšku, častokrát na báze hodinovej sadzby.
Ak advokát zastupuje klienta v spore o platnosť stavebného povolenia na veľké obchodné centrum alebo v inom, pre klienta veľmi dôležitom spore, ktorý ale pre účely zákona o súdnych poplatkoch nemá stanovenú peňažnú hodnotu, určite s ním nevyjednáva odmenu spôsobom "dohodnime sa na zmluvnej odmene, ale ak nebudete súhlasiť zaplatíte mi tarifnú odmenu". Klient v takých prípadoch veľmi rád zaplatí navrhnutú zmluvnú odmenu aj keď vie, že sa priznania jej náhrady od súdu v zmysle nami popísanej "zvykovej doktríny" slovenských súdov nedočká. To ale neznamená, že ním dohodnutá a zaplatená odmena nepredstavovala účelne vynaložené trovy.
Problém je v tom, že slovenským súdom a advokátom doteraz chýbala odvaha na dve veci. Prvou je zakričať "cisár je nahý" a poukázať na neexistenciu zákonného podkladu pre priznávanie výhradne tarifnej odmeny. Druhou je začať hlboko a intenzívne rozmýšľať, či je spravodlivejšie uplatňovať síce jednoduchý, ale arbitrárny a od reality často odtrhnutý systém paušalizácie, alebo sa vydať síce intelektuálne zložitejšou, ale v konečnom dôsledku férovejšou analýzou účelnosti skutočne vynaložených výdavkov na právne služby.
Ak advokát zastupuje klienta v spore o platnosť stavebného povolenia na veľké obchodné centrum alebo v inom, pre klienta veľmi dôležitom spore, ktorý ale pre účely zákona o súdnych poplatkoch nemá stanovenú peňažnú hodnotu, určite s ním nevyjednáva odmenu spôsobom "dohodnime sa na zmluvnej odmene, ale ak nebudete súhlasiť zaplatíte mi tarifnú odmenu". Klient v takých prípadoch veľmi rád zaplatí navrhnutú zmluvnú odmenu aj keď vie, že sa priznania jej náhrady od súdu v zmysle nami popísanej "zvykovej doktríny" slovenských súdov nedočká. To ale neznamená, že ním dohodnutá a zaplatená odmena nepredstavovala účelne vynaložené trovy.
Problém je v tom, že slovenským súdom a advokátom doteraz chýbala odvaha na dve veci. Prvou je zakričať "cisár je nahý" a poukázať na neexistenciu zákonného podkladu pre priznávanie výhradne tarifnej odmeny. Druhou je začať hlboko a intenzívne rozmýšľať, či je spravodlivejšie uplatňovať síce jednoduchý, ale arbitrárny a od reality často odtrhnutý systém paušalizácie, alebo sa vydať síce intelektuálne zložitejšou, ale v konečnom dôsledku férovejšou analýzou účelnosti skutočne vynaložených výdavkov na právne služby.
Martin Magal, 07. 02. 2015 v 07:59 - Zmena priznávania trov - víťazi a porazení
V súvislosti s našim článkom o náhrade trov právneho zastúpenia som zaznamenal viaceré názory na to, prečo nemôžeme v najbližšom čase očakávať zmenu prístupu slovenských súdov. Nech boli vyjadrené akokoľvek kulantne, v konečnom dôsledku vychádzali z priznania krutej pravdy. Tou je, že v dôsledku zmeny ako ju navrhujeme by bolo čo do počtu viac víťazov medzi klientmi na oboch stranách a viac porazených na strane advokátov. Množina advokátov, ktorí žijú z toho, že si pri sporoch uplatňujú náhradu tarifnej odmeny vyššej ako je reálne zaplatená odmena klientom je totiž početnejšia, ako množina advokátov, ktorí by komplikované spory "bez hodnoty" boli nútení robiť za tarifnú odmenu. Ak ide o dôležitú vec, klient radšej zaplatí advokátovi viac ako je to, čo mu v prípade úspechu súd prizná, hoci to nemožno považovať za spravodlivé.
Z dlhodobého hľadiska však takéto popieranie reality fungovania trhu právnych služieb podľa môjho názoru nemôže obstáť a skôr či neskôr budú súdy nútené za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia považovať smerom dole len tie, ktoré sa klient naozaj zaviazal zaplatiť a smerom hore len také, ktorých výška je obhájiteľná s ohľadom na priemernú trhovú cenu služieb v porovnateľných veciach. Naruší to biznis modely tak advokátov, ktorí v súčasnosti namiesto jednej žaloby za desať faktúr podávajú desať žalôb, ako aj tých, ktorý si za napísanie dvojstranového návrhu na platobný rozkaz na vyššiu sumu uplatňujú namiesto klientom reálne zaplatenej hodinovej sadzby náhradu tarifnej odmeny. Bude to však spravodlivejšie a pre dojem klientov z práce advokátov pozitívnejšie.
Z dlhodobého hľadiska však takéto popieranie reality fungovania trhu právnych služieb podľa môjho názoru nemôže obstáť a skôr či neskôr budú súdy nútené za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia považovať smerom dole len tie, ktoré sa klient naozaj zaviazal zaplatiť a smerom hore len také, ktorých výška je obhájiteľná s ohľadom na priemernú trhovú cenu služieb v porovnateľných veciach. Naruší to biznis modely tak advokátov, ktorí v súčasnosti namiesto jednej žaloby za desať faktúr podávajú desať žalôb, ako aj tých, ktorý si za napísanie dvojstranového návrhu na platobný rozkaz na vyššiu sumu uplatňujú namiesto klientom reálne zaplatenej hodinovej sadzby náhradu tarifnej odmeny. Bude to však spravodlivejšie a pre dojem klientov z práce advokátov pozitívnejšie.
Milan Hlušák, 07. 02. 2015 v 14:45 - @ Martin Magal
K tejto téme mám tri výhrady.
V prvom rade nesúhlasím so záverom, že neexistuje zákonný podklad pre priznávanie výhradne tarifnej odmeny. Ten je podľa mňa daný v §151(4) OSP. Vyššie som vysvetlil, že podľa mňa je odkaz na sadzobníky odkazom na advokátsku tarifu.
V druhom rade si myslím, že otázku náhrady trov nemožno riešiť len odkazom na priemerné trhové ceny. Jednak si neviem celkom predstaviť, ako by sa takáto cena zisťovala, a jednak ceny na trhu môžu byť deformované. Napríklad veľký korporátny klient môže byť ochotný platiť renomovanej kancelárii veľkú zmluvnú odmenu, pretože platí nielen za samotné právne služby, ale aj za „meno“ tejto kancelárie v zmysle motta „cover your ass“.
Myslím si preto, že najlepší model je predsa len tá tarifa. Mala by ale – na rozdiel od tej dnešnej – zohľadňovať nielen hodnotu sporu, ale aj iné faktory. Zároveň by súd mal mať možnosť náhradu trov upraviť v kontexte daného sporu na nejakú „rozumnú“ úroveň, buď hore alebo dole. Tarifa zároveň plní aj úlohu "predvídateľnosti". Inak by strana nevedela, čo jej vlastne hrozí.
No a potretie, pokiaľ ide o to, aby sa víťazné strany neobohacovali tým, že na trovách získajú viac, ako zaplatili svojmu advokátovi, myšlienka je to pekná, ale treba zvážiť, či sú súdy schopné toto skúmať, a hlavne, či naozaj takýto problém existuje, a ak áno, či stojí za to riešiť ho rôznymi procesmi navyše. Je totiž možné, že k takémuto obohacovaniu až tak často nedochádza, pretože trovy si ponechá advokát v zmysle § 10 Advokátskeho poriadku. V takom prípade sú trovy vlastne odmenou advokáta. Preto nevidím nič zlé na tom, že mu ich zaplatí porazená strana, a nie jeho klient. Náhradu trov by som tak neviazal len na tie, na ktoré sa klient zaviazal. Veď nakoniec je výsledok taký istý, aký by bol, keby sme to celé skomplikovali (najmä z pohľadu klienta) tak, že klient najprv zaplatí advokátovi cenu podľa tarify, a advokát mu ju následne zas vráti. Rozdiel je len v tom, že riziko nezaplatenia trov zo strany porazeného je raz na strane advokáta a raz na strane klienta.
Inak veľmi zaujímavé tézy – najmä ohľadne „rozumnosti“ výšky náhrady trov zastúpenia – možno nájsť v tomto, v USA často citovanom článku (najmä od strany 35): http://scholarship.law.upenn.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=4893&context=penn_law_review
V prvom rade nesúhlasím so záverom, že neexistuje zákonný podklad pre priznávanie výhradne tarifnej odmeny. Ten je podľa mňa daný v §151(4) OSP. Vyššie som vysvetlil, že podľa mňa je odkaz na sadzobníky odkazom na advokátsku tarifu.
V druhom rade si myslím, že otázku náhrady trov nemožno riešiť len odkazom na priemerné trhové ceny. Jednak si neviem celkom predstaviť, ako by sa takáto cena zisťovala, a jednak ceny na trhu môžu byť deformované. Napríklad veľký korporátny klient môže byť ochotný platiť renomovanej kancelárii veľkú zmluvnú odmenu, pretože platí nielen za samotné právne služby, ale aj za „meno“ tejto kancelárie v zmysle motta „cover your ass“.
Myslím si preto, že najlepší model je predsa len tá tarifa. Mala by ale – na rozdiel od tej dnešnej – zohľadňovať nielen hodnotu sporu, ale aj iné faktory. Zároveň by súd mal mať možnosť náhradu trov upraviť v kontexte daného sporu na nejakú „rozumnú“ úroveň, buď hore alebo dole. Tarifa zároveň plní aj úlohu "predvídateľnosti". Inak by strana nevedela, čo jej vlastne hrozí.
No a potretie, pokiaľ ide o to, aby sa víťazné strany neobohacovali tým, že na trovách získajú viac, ako zaplatili svojmu advokátovi, myšlienka je to pekná, ale treba zvážiť, či sú súdy schopné toto skúmať, a hlavne, či naozaj takýto problém existuje, a ak áno, či stojí za to riešiť ho rôznymi procesmi navyše. Je totiž možné, že k takémuto obohacovaniu až tak často nedochádza, pretože trovy si ponechá advokát v zmysle § 10 Advokátskeho poriadku. V takom prípade sú trovy vlastne odmenou advokáta. Preto nevidím nič zlé na tom, že mu ich zaplatí porazená strana, a nie jeho klient. Náhradu trov by som tak neviazal len na tie, na ktoré sa klient zaviazal. Veď nakoniec je výsledok taký istý, aký by bol, keby sme to celé skomplikovali (najmä z pohľadu klienta) tak, že klient najprv zaplatí advokátovi cenu podľa tarify, a advokát mu ju následne zas vráti. Rozdiel je len v tom, že riziko nezaplatenia trov zo strany porazeného je raz na strane advokáta a raz na strane klienta.
Inak veľmi zaujímavé tézy – najmä ohľadne „rozumnosti“ výšky náhrady trov zastúpenia – možno nájsť v tomto, v USA často citovanom článku (najmä od strany 35): http://scholarship.law.upenn.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=4893&context=penn_law_review
Róbert Vícen, 09. 02. 2015 v 00:05 - @ Milan Hlušák
Zdravím všetkých. Ďuri, ďakujem za zverejnenie upútavky, vďaka tebe máme okrem členov redakčnej rady Bulletinu SAK ďalšieho čitateľa (František je tuším členom, takže ho nepočítam :-).
Milan, k tomu odkazu na sadzobníky v §151(5) OSP, v článku sme sami priznali, že tebou preferovaný jazykový výklad je na prvý pohľad možný, avšak uviedli sme viacero argumentov prečo je podľa nás nesprávny. Uvediem len zopár: (i) konflikt so zákonom o advokácii a uplatnenie zásady neskorší zákon ruší skorší, (ii) vypustenie sadzobníka z vyhlášky v 90tom roku (v tomto bode si dovolím s tebou nesúhlasiť, podľa mňa je vypustenie z pohľadu interpretácie §151(5) podstatné, najmä s prihliadnutím na fakt, že k nemu došlo zároveň so zavedením zmluvnej odmeny) a (iii) z právnej úpravy účinnej v čase prijatia odkazu je zrejmé, že zákonodarca nemal v úmysle vyvolávať nesúlad medzi skutočnými trovami právneho zastúpenia a priznávanou náhradou trov, práve naopak, podľa odkazu súdy mali priznávať trovy "skutočné", t.j. účastníkom skutočne vynaložené. V čase zavedenia odkazu sa odmena advokáta platila vždy podľa sadzobníka, teda ak zákonodarca odkazoval na sadzobník de facto prikazoval priznávať skutočne platenú odmenu. V súčasnosti sa však paradoxne rovnaký odkaz používa na dosahovanie presne opačného efektu - priznávané trovy sú v dôsledku bezbrehej aplikácie tarify často diametrálne odlišné od trov "skutočných".
Milan, k tomu odkazu na sadzobníky v §151(5) OSP, v článku sme sami priznali, že tebou preferovaný jazykový výklad je na prvý pohľad možný, avšak uviedli sme viacero argumentov prečo je podľa nás nesprávny. Uvediem len zopár: (i) konflikt so zákonom o advokácii a uplatnenie zásady neskorší zákon ruší skorší, (ii) vypustenie sadzobníka z vyhlášky v 90tom roku (v tomto bode si dovolím s tebou nesúhlasiť, podľa mňa je vypustenie z pohľadu interpretácie §151(5) podstatné, najmä s prihliadnutím na fakt, že k nemu došlo zároveň so zavedením zmluvnej odmeny) a (iii) z právnej úpravy účinnej v čase prijatia odkazu je zrejmé, že zákonodarca nemal v úmysle vyvolávať nesúlad medzi skutočnými trovami právneho zastúpenia a priznávanou náhradou trov, práve naopak, podľa odkazu súdy mali priznávať trovy "skutočné", t.j. účastníkom skutočne vynaložené. V čase zavedenia odkazu sa odmena advokáta platila vždy podľa sadzobníka, teda ak zákonodarca odkazoval na sadzobník de facto prikazoval priznávať skutočne platenú odmenu. V súčasnosti sa však paradoxne rovnaký odkaz používa na dosahovanie presne opačného efektu - priznávané trovy sú v dôsledku bezbrehej aplikácie tarify často diametrálne odlišné od trov "skutočných".
František Sedlačko, 10. 02. 2015 v 17:31 - ako by vyzerala bežná prax?
OK, skúsme diskutovanú tému/myšlienku preniesť do reálnych súvislostí:
Advokátom zastúpený účastník bude v konaní procesne úspešný. Podľa advokátskej tarify by mu vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 5.000,- €, on však súdu preukáže, že za poskytnuté právne služby zaplatil/je povinný zaplatiť(?) 9.000,- €. Má mu súd v tomto prípade priznať náhradu trov konania vo výške 9.000,- €? Pokiaľ áno, tak:
a) kto to posúdi z hľadiska objektívnej adekvátnosti výšky odmeny advokáta (asi súd...)?
b) na základe akých predvídateľných kritérií? Na základe aktuálnej situácie na trhu právnych služieb (mierne pritiahnuté za vlasy a veľmi odvážne...)?
c) ako by sa súdy vysporiadali s regionálnymi rozdielmi? napr. žalobca a jeho advokát z BA, advokát z top 10 "najdrahších", žalovaný z Rimavskej Soboty a jeho advokát tiež, pričom je zapísaný v zozname advokátov od včera; súd vo Veľkom Krtíši. Bude sa zohľadňovať cena právnych služieb v mieste sídla súdu? Alebo v mieste sídla každého z účastníkov a vždy zvlášť? Alebo v mieste sídla advokátov a vždy zvlášť? Ak by bol úspešný žalobca, advokát z BA vyčísli značnú sumu a súd mu ju "prizná". Ak by bol úspešný žalovaný, advokát z RS vyčísli rovnakú sumu. Súd mu ju neprizná, pretože jeho právne služby nemôžu v RS toľko stáť? (On však predloží ZoPPS, podľa ktorej sa na tejto sume s klientom dohodli) Alebo jednoducho každému pre prípad úspechu prizná náhradu trov konania podľa vlastnej úvahy a v nadväznosti na stav trhu právnych služieb vo VK?
d) ako zabrániť špekuláciám. V mnohých prípadoch (a to nepreháňam) by sa náhle po vyhlásení rozsudku a v lehote na vyčíslenie trov "objavili" zmluvy o PPS na sumy, ktoré by výrazne prevyšovali to, čomu dnes možno hovoriť "štandard podľa tarify". A procesne neúspešný účastník by mal jednoducho smolu. Nielen v dôsledku vlastného procesného neúspechu, ale aj v dôsledku špekulácie protistrany a jej advokáta, ktorej nemožno zabrániť a ktorú nemožno dokázať...
e) ako zabezpečiť predvídateľnosť výrokov o náhrade trov konania, pokiaľ ide o ich výšku? Možno sa uspokojiť s poučením klienta "viete, ak sa protistrana nedá zastúpiť, tak Vám hrozí iba minimálna náhrada trov; ak sa dá zastúpiť advokátom, ktorý nemá vysoké sadzby a odolá nutkaniu zneužiť situáciu, bude to zhruba toľko a toľko; ale ak to vezme niekto "extra", tak dnes nikto netuší, kde to môže skončiť".
f) ako tu objektívne zabezpečiť naplnenie princípu rovnosti účastníkov?
Pokiaľ je argumentované intenzívnym výskytom hodinovej odmeny v advokátskej praxi, možno s týmto záverom súhlasiť iba v prípade selektívnej vzorky, účelovo zúženej na kancelárie v BA a navyše na korporátnu agendu pre zahraničných klientov. O majorite z pohľadu advokácie v SR nemožno hovoriť ani s najvyššou prípustnou mierou tolerancie.
Myšlienka docieliť priznávanie spravodlivej náhrady trov je určite vznešená a požiadavka na jej realizáciu opodstatnená. Po vnesení do každodenných súvislostí však vyznieva utopisticky. Z tohto hľadiska sa domnievam, že normatívne formulovaný a záväzný (predvídateľný) sadzobník je nevyhnutný.
Skôr by som teda diskusiu posunul do tej roviny, či potrebuje slovenská advokácia novú/inú tarifu a ak áno, ako vylepšiť tú súčasnú a stvoriť niečo, čo bude zodpovedať aktuálnym požiadavkám praxe a blížiť sa vysokým kritériám, ktoré v dobrom nastavili kolegovia v diskutovanom článku...
Advokátom zastúpený účastník bude v konaní procesne úspešný. Podľa advokátskej tarify by mu vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 5.000,- €, on však súdu preukáže, že za poskytnuté právne služby zaplatil/je povinný zaplatiť(?) 9.000,- €. Má mu súd v tomto prípade priznať náhradu trov konania vo výške 9.000,- €? Pokiaľ áno, tak:
a) kto to posúdi z hľadiska objektívnej adekvátnosti výšky odmeny advokáta (asi súd...)?
b) na základe akých predvídateľných kritérií? Na základe aktuálnej situácie na trhu právnych služieb (mierne pritiahnuté za vlasy a veľmi odvážne...)?
c) ako by sa súdy vysporiadali s regionálnymi rozdielmi? napr. žalobca a jeho advokát z BA, advokát z top 10 "najdrahších", žalovaný z Rimavskej Soboty a jeho advokát tiež, pričom je zapísaný v zozname advokátov od včera; súd vo Veľkom Krtíši. Bude sa zohľadňovať cena právnych služieb v mieste sídla súdu? Alebo v mieste sídla každého z účastníkov a vždy zvlášť? Alebo v mieste sídla advokátov a vždy zvlášť? Ak by bol úspešný žalobca, advokát z BA vyčísli značnú sumu a súd mu ju "prizná". Ak by bol úspešný žalovaný, advokát z RS vyčísli rovnakú sumu. Súd mu ju neprizná, pretože jeho právne služby nemôžu v RS toľko stáť? (On však predloží ZoPPS, podľa ktorej sa na tejto sume s klientom dohodli) Alebo jednoducho každému pre prípad úspechu prizná náhradu trov konania podľa vlastnej úvahy a v nadväznosti na stav trhu právnych služieb vo VK?
d) ako zabrániť špekuláciám. V mnohých prípadoch (a to nepreháňam) by sa náhle po vyhlásení rozsudku a v lehote na vyčíslenie trov "objavili" zmluvy o PPS na sumy, ktoré by výrazne prevyšovali to, čomu dnes možno hovoriť "štandard podľa tarify". A procesne neúspešný účastník by mal jednoducho smolu. Nielen v dôsledku vlastného procesného neúspechu, ale aj v dôsledku špekulácie protistrany a jej advokáta, ktorej nemožno zabrániť a ktorú nemožno dokázať...
e) ako zabezpečiť predvídateľnosť výrokov o náhrade trov konania, pokiaľ ide o ich výšku? Možno sa uspokojiť s poučením klienta "viete, ak sa protistrana nedá zastúpiť, tak Vám hrozí iba minimálna náhrada trov; ak sa dá zastúpiť advokátom, ktorý nemá vysoké sadzby a odolá nutkaniu zneužiť situáciu, bude to zhruba toľko a toľko; ale ak to vezme niekto "extra", tak dnes nikto netuší, kde to môže skončiť".
f) ako tu objektívne zabezpečiť naplnenie princípu rovnosti účastníkov?
Pokiaľ je argumentované intenzívnym výskytom hodinovej odmeny v advokátskej praxi, možno s týmto záverom súhlasiť iba v prípade selektívnej vzorky, účelovo zúženej na kancelárie v BA a navyše na korporátnu agendu pre zahraničných klientov. O majorite z pohľadu advokácie v SR nemožno hovoriť ani s najvyššou prípustnou mierou tolerancie.
Myšlienka docieliť priznávanie spravodlivej náhrady trov je určite vznešená a požiadavka na jej realizáciu opodstatnená. Po vnesení do každodenných súvislostí však vyznieva utopisticky. Z tohto hľadiska sa domnievam, že normatívne formulovaný a záväzný (predvídateľný) sadzobník je nevyhnutný.
Skôr by som teda diskusiu posunul do tej roviny, či potrebuje slovenská advokácia novú/inú tarifu a ak áno, ako vylepšiť tú súčasnú a stvoriť niečo, čo bude zodpovedať aktuálnym požiadavkám praxe a blížiť sa vysokým kritériám, ktoré v dobrom nastavili kolegovia v diskutovanom článku...
Milan Hlušák, 10. 02. 2015 v 19:30 - @ František
Myslím, že keď sa chce, všetko sa dá. Napr. rozdeľovanie odmien podľa regiónov tu už bolo: za monarchie sa sadzby určovali podľa bydliska advokáta, pričom boli vytvorené 3 až 4 triedy sadzieb - 1. trieda pre Viedeň, 2. pre Prahu a ďalšie veľké mestá, atď. (nariadenia 129/1890, 293/1897, 82/1909 z. r.). Pokiaľ ide o špekulácie, myslím, že v UK to funguje aj tak, že pred začiatkom „trialu“ strany musia oboznámiť druhú stranu s predpokladanými nákladmi. Pokiaľ ide o trh právnych služieb a nejaký priemer, tu by to asi bolo ťažšie. Na príkladoch z USA vidno, že je to veľmi komplikované. Nejednotné (alebo neexistujúce) pravidlá viedli k tomu, že súdy tam zohľadňujú kadečo: skúsenosti advokáta, druh veci (za veci ohľadne občianskych práv málo, za antitrust veľa), novosť právnych otázok, ale aj také pikošky ako „neobvykle vysoká kvalita práce.“ V niektorých prípadoch Kongres radšej zaviedol strop (napr. 75$/hodina).
Myslím si ale, že našim súdom už určite netreba klásť na plecia ďalšie bremeno. Zmena by sa teda mala uberať, ako uvádzaš, skôr cez zmenu vyhlášky. Prvý krok by asi mal byť, aby hodnota sporu a počet úkonov neboli jediným kritériom. Iným kritériom by napr. mohla byť zložitosť, resp. druh sporu, ktoré by potom tarifu zvyšovali/znižovali. Tieto iné kritériá ale treba nastaviť umne, aby nezaťažovali už aj tak preťažený systém.
Myslím si ale, že našim súdom už určite netreba klásť na plecia ďalšie bremeno. Zmena by sa teda mala uberať, ako uvádzaš, skôr cez zmenu vyhlášky. Prvý krok by asi mal byť, aby hodnota sporu a počet úkonov neboli jediným kritériom. Iným kritériom by napr. mohla byť zložitosť, resp. druh sporu, ktoré by potom tarifu zvyšovali/znižovali. Tieto iné kritériá ale treba nastaviť umne, aby nezaťažovali už aj tak preťažený systém.
Martin Magal, 15. 02. 2015 v 13:40 - @ František
František nastoľuje niekoľko veľmi dôležitých a zaujímavých bodov na diskusiu a teda sa pokúsim na ne jednotlivo reagovať v ďalšom poste. Predtým by som ale rád zdôraznil, že v článku nenavrhujeme zrušenie tarify ako základného identifikátora hodnoty právnych služieb a východzieho bodu pri určovaní rozumnej miery náhrady trov úspešnej strany. Tarifu naďalej vnímame ako užitočný nástroj, ale vravíme, že niet právneho ani policy dôvodu na to, aby bola vnímaná ako sväté teľa. Nemá prečo byť aplikovaná súdmi mechanicky a bezvýhrad a súdy môžu a mali by brať v istých situáciách do úvahy reálnu výšku nákladov na právnika, pokiaľ ju vedia strany preukázať.
Ak neúspešná strana vie preukázať, že úspešnému účastníkovi vznikli trovy nižšie ako tarifná odmena, mal by súd prisúdiť náhradu nižšej sumy. Ak úspešná strana vie preukázať, že jej vznikli trovy vyššie ako tarifná odmena a že tieto trovy sú účelné (napr. preto, že išlo o komplikovanú vec prejednávanú v správnom súdnictve alebo pred Ústavným súdom), mal by súd zvážiť či neprizná viac ako hovorí tarifa ale nie nevyhnutne všetko, čo úspešný účastník zaplatil svojmu advokátovi. Posudzovať by sa mala v prvom rade povaha prejednávanej veci a to, čo sa z pohľadu súdu javí ako účelná a rozumná cena za poskytnuté právnej služby. Je zrejmé, že príkladov z prvej skupiny (zníženie tarifnej odmeny na reálnu) by pri aplikovaní jednoduchého matematického testu (zaplatil si menej ako ti vznikol nárok podľa tarify?) zrejme bolo viac ako z druhej (zvýšenie nad tarifnú), keďže tá vyžaduje hlbšiu analýzu.
Ak neúspešná strana vie preukázať, že úspešnému účastníkovi vznikli trovy nižšie ako tarifná odmena, mal by súd prisúdiť náhradu nižšej sumy. Ak úspešná strana vie preukázať, že jej vznikli trovy vyššie ako tarifná odmena a že tieto trovy sú účelné (napr. preto, že išlo o komplikovanú vec prejednávanú v správnom súdnictve alebo pred Ústavným súdom), mal by súd zvážiť či neprizná viac ako hovorí tarifa ale nie nevyhnutne všetko, čo úspešný účastník zaplatil svojmu advokátovi. Posudzovať by sa mala v prvom rade povaha prejednávanej veci a to, čo sa z pohľadu súdu javí ako účelná a rozumná cena za poskytnuté právnej služby. Je zrejmé, že príkladov z prvej skupiny (zníženie tarifnej odmeny na reálnu) by pri aplikovaní jednoduchého matematického testu (zaplatil si menej ako ti vznikol nárok podľa tarify?) zrejme bolo viac ako z druhej (zvýšenie nad tarifnú), keďže tá vyžaduje hlbšiu analýzu.
Martin Magal, 15. 02. 2015 v 14:08 - @ František - ako by to vyzeralo v praxi
Ako som sľúbil postujem moje reakcie na Františkove otázky, ktoré sú relevantné a teší ma, že o nich prebieha diskusia. Možno na opačný prípad (tarifná odmena EUR 9,000 ale reálne vynaložená len EUR 5,000) by tie otázky asi boli iné, ale k tomu možno neskôr.
a) Áno, bol by to súd na základe dôkazov predložených stranami
b) Východzí krok by mal byť porovnanie s tarifou v zmysle otázky, ktorú by si súd mohol položiť napríklad nasledovne: Je dôvod odchýliť sa pri priznaní náhrady trov právneho zastúpenia v tomto konkrétnom prípade od tarify a priznať úspešnému účastníkovi viac s ohľadom na účelnosť, primeranosť a rozumnosť výšky trov, ktorá mu reálne nad rámec tarify vznikla?
c) Súd by podľa mňa mohol brať do úvahy aj regionálne rozdiely, ale len ako sekundárny indicator. Tým primárnym by mala byť povaha a celková hodnota sporu aj keď nemal povahu sporu o peňažné plnenie. Všetkým nám je jasné, že regionálne rozdiely medzi advokátmi v praxi naozaj vznikajú a cenové úrovne v Bratislave sú iné ako vo Veľkom Krtíši. Ak môže menej zarábať poštový doručovateľ v malom vidieckom meste, keďže sú tam nižšie náklady, prečo by to nemalo platiť podobne u advokáta.
d) Snahám o špekulácie sa úplne zabrániť nedá a bolo by úlohou súdu sa s nimi vysporiadať. Ako som spomínal, priznanie vyššej ako tarifnej odmeny by som v praxi očakával ako oveľa zriedkavejšiu výnimku z pravidla ako zníženie tarifnej odmeny vo svetle dôkazu o tom, že reálna odmena bola nižšia..
e) Predvídateľnosť by sa dosahovala aplikovaním princípu účelnosti trov aj na ich výšku a nie len na počet úkonov, ako sa to deje v súčasnosti. Slepá matematická konštrukcia tarify je síce super jednoduchá, ale až príliš často odtrhnutá od reality a spôsobujúca nespravodlivé rozhodovanie súdov o trovách.
f) Možno som neporozumel dobre nastolenej otázke. Nezdá sa mi, že by zmenou aplikačnej praxe tak ako ju navrhujeme mala rovnosť účastníkov utrpieť. Mal si na mysli nejaký konkrétny príklad?
a) Áno, bol by to súd na základe dôkazov predložených stranami
b) Východzí krok by mal byť porovnanie s tarifou v zmysle otázky, ktorú by si súd mohol položiť napríklad nasledovne: Je dôvod odchýliť sa pri priznaní náhrady trov právneho zastúpenia v tomto konkrétnom prípade od tarify a priznať úspešnému účastníkovi viac s ohľadom na účelnosť, primeranosť a rozumnosť výšky trov, ktorá mu reálne nad rámec tarify vznikla?
c) Súd by podľa mňa mohol brať do úvahy aj regionálne rozdiely, ale len ako sekundárny indicator. Tým primárnym by mala byť povaha a celková hodnota sporu aj keď nemal povahu sporu o peňažné plnenie. Všetkým nám je jasné, že regionálne rozdiely medzi advokátmi v praxi naozaj vznikajú a cenové úrovne v Bratislave sú iné ako vo Veľkom Krtíši. Ak môže menej zarábať poštový doručovateľ v malom vidieckom meste, keďže sú tam nižšie náklady, prečo by to nemalo platiť podobne u advokáta.
d) Snahám o špekulácie sa úplne zabrániť nedá a bolo by úlohou súdu sa s nimi vysporiadať. Ako som spomínal, priznanie vyššej ako tarifnej odmeny by som v praxi očakával ako oveľa zriedkavejšiu výnimku z pravidla ako zníženie tarifnej odmeny vo svetle dôkazu o tom, že reálna odmena bola nižšia..
e) Predvídateľnosť by sa dosahovala aplikovaním princípu účelnosti trov aj na ich výšku a nie len na počet úkonov, ako sa to deje v súčasnosti. Slepá matematická konštrukcia tarify je síce super jednoduchá, ale až príliš často odtrhnutá od reality a spôsobujúca nespravodlivé rozhodovanie súdov o trovách.
f) Možno som neporozumel dobre nastolenej otázke. Nezdá sa mi, že by zmenou aplikačnej praxe tak ako ju navrhujeme mala rovnosť účastníkov utrpieť. Mal si na mysli nejaký konkrétny príklad?
Milan Kvasnica, 15. 02. 2015 v 23:17 - Mimořádné zvýšení odměny
Nemáte na SK obdobné ustanovení?
http://www.zakonyprolidi.cz/cs/1996-177#p12-1
http://www.zakonyprolidi.cz/cs/1996-177#p12-1
Rastislav Kuklis, 16. 03. 2015 v 22:56 - jeden podnet z CR
Pekny prispevok a pekna diskusia. Az by sa zdalo ze prispevok vychadza z
http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=564107
Rozsudok KS BA (citovany v linku US SR) neviem vygooglit (zeby zmizol?, esteze som si ho svojho casu stiahol :-) )
Pripajam vsak jeden link na cesky rozsudok, kt je zaujimavy v tejto suvislosti
http://www.profipravo.cz/index.php?page=article&id_category=12&id_article=258243&csum=00e51327
prajem zaujimave citanie a porovnanie SK a CZ pristupu.
http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=564107
Rozsudok KS BA (citovany v linku US SR) neviem vygooglit (zeby zmizol?, esteze som si ho svojho casu stiahol :-) )
Pripajam vsak jeden link na cesky rozsudok, kt je zaujimavy v tejto suvislosti
http://www.profipravo.cz/index.php?page=article&id_category=12&id_article=258243&csum=00e51327
prajem zaujimave citanie a porovnanie SK a CZ pristupu.
Juraj Gyarfas, 28. 05. 2015 v 19:29 - ÚS SR - náhrada trov napriek interným právnikom
"Trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva a súde. Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne. Za zneužitie práva na zastúpenie advokátom sa nepovažuje udelenie plnomocenstva advokátovi osobou, ktorá zamestnáva osobu s právnickým vzdelaním.
"
(nález Ústavného súdu SR z 15. októbra 2014, sp. zn. III. ÚS 457/2014-27)
"
(nález Ústavného súdu SR z 15. októbra 2014, sp. zn. III. ÚS 457/2014-27)
Juraj Gyarfas, 14. 10. 2015 v 10:15 - NS ČR k účelným trovám
"Soud přizná odměnu pouze za účelné úkony právní služby, tj. pokud byly potřebné k účelnému uplatnění nebo bránění práva v konkrétně projednávaném případě. Kritérium účelnosti je třeba aplikovat i s ohledem na obecně platnou zásadu přiměřenosti a zákazu zneužití práv ( § 2 o. s. ř.). Ač je požadavek účelnosti výslovně upraven v § 142 odst. 1 o. s. ř. pro účely náhrady nákladů řízení mezi účastníky, uplatní se i při rozhodování o odměně ustanoveného zástupce, neboť není žádný rozumný důvod, aby neúčelné úkony byly, ať již z prostředků státu anebo účastníků, advokátu hrazeny. Úvahu odvolacího soudu o tom, které úkony právní služby byly či nebyly účelné, pak dovolací soud může přezkoumat pouze v případě její zjevné nepřiměřenosti."
(Usnesení Nejvyššího soudu České republiky sp.zn. 25 Cdo 1748/2015, ze dne 29.7.2015).
(Usnesení Nejvyššího soudu České republiky sp.zn. 25 Cdo 1748/2015, ze dne 29.7.2015).
Juraj Gyarfas, 01. 06. 2016 v 09:22 - opravený link
Vyššie som dával link na BSA, v ktorom bol uverejnený diskutovaný článok, ale práve som si uvedomil, že z dôvodu štruktúry stránky SAK teraz link odkazuje na aktuálne číslo - dopĺňam teda správny link na číslo 12/2014 v archíve: https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/bulletin/archiv/proxy/list/formular/rows/437/attr/name/preview
Juraj Gyarfas, 23. 11. 2016 v 16:03 - NS ČR - zodpovednosť za škodu spôsobenú šikanóznou žalobou
"Aplikace § 424 obč. zák. nevyžaduje porušení právní povinnosti, zahrnuje případy oprávněného výkonu práva, který záměrně poškozuje jiného, nedosahuje intenzity protiprávnosti, ale je v rozporu s dobrými mravy. Pokud škůdce vykonává své právo způsobem poškozujícím jiného a vede k nepřiměřeným důsledkům, jde o tzv. šikanozní výkon práva. Úmyslné jednání proti dobrým mravům, jež má za následek vznik škody, je předpokladem odpovědnosti za škodu podle § 424 obč. zák.
V dané věci škůdce podal proti poškozenému zcela bezúspěšnou žalobu, založenou na očividně nepravdivých tvrzeních, čehož si byl vzhledem k okolnostem vědom, a je zřejmé, že tím sledoval jiný cíl než hájení svých práv. Způsob, jakým vůči poškozenému bezohledně postupoval, byl způsobilý poškodit zájmy poškozeného a pokud jednal úmyslně, pak znaky jednání proti dobrým mravům ve smyslu § 424 obč. zák. byly naplněny.
Příčinná souvislost mezi jednáním škůdce a vznikem konkrétní újmy je jedním ze základních předpokladů odpovědnosti za škodu, a to jak podle § 420 obč. zák., tak i podle § 424 obč. zák."
podle usnesení Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 25 Cdo 306/2016, ze dne 26. 7. 2016
V dané věci škůdce podal proti poškozenému zcela bezúspěšnou žalobu, založenou na očividně nepravdivých tvrzeních, čehož si byl vzhledem k okolnostem vědom, a je zřejmé, že tím sledoval jiný cíl než hájení svých práv. Způsob, jakým vůči poškozenému bezohledně postupoval, byl způsobilý poškodit zájmy poškozeného a pokud jednal úmyslně, pak znaky jednání proti dobrým mravům ve smyslu § 424 obč. zák. byly naplněny.
Příčinná souvislost mezi jednáním škůdce a vznikem konkrétní újmy je jedním ze základních předpokladů odpovědnosti za škodu, a to jak podle § 420 obč. zák., tak i podle § 424 obč. zák."
podle usnesení Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 25 Cdo 306/2016, ze dne 26. 7. 2016
Juraj Gyarfas, 22. 05. 2017 v 09:27 - ÚS SR k trovám
"Ak Civilný sporový poriadok vylučuje uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o trovách konania ( § 419, § 420 a § 421 CSP), bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho rozporu s princípmi spravodlivého súdneho konania."
ÚS SR, I. ÚS 56/2017
___
"Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku, a preto i na túto časť konania dopadajú postuláty spravodlivého procesu. Z hľadiska kritérií spravodlivého procesu otázka náhrady trov konania môže nadobudnúť ústavnoprávnu dimenziu napr. vtedy, ak v procese interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení procesného predpisu zo strany všeobecných súdov je obsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny rozpor s princípmi spravodlivosti."
ÚS SR, I. ÚS 629/2016
___
"Ak bola aktívna obrana účastníka v konaní len výsledkom procesného opomenutia, resp. procesnej nedbanlivosti okresného súdu, prípadne aj protistrany, výklad konajúceho súdu, týkajúci sa ustanovenia § 150 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého nepriznal náhradu trov za takúto aktívnu obranu účastníka v konaní, považuje ústavný súd za hrubo arbitrárny, popierajúci zmysel a podstatu uvedenej právnej normy, nespravodlivý, a v konečnom dôsledku trestajúci účastníka konania."
ÚS SR, III. ÚS 638/2016
ÚS SR, I. ÚS 56/2017
___
"Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku, a preto i na túto časť konania dopadajú postuláty spravodlivého procesu. Z hľadiska kritérií spravodlivého procesu otázka náhrady trov konania môže nadobudnúť ústavnoprávnu dimenziu napr. vtedy, ak v procese interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení procesného predpisu zo strany všeobecných súdov je obsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny rozpor s princípmi spravodlivosti."
ÚS SR, I. ÚS 629/2016
___
"Ak bola aktívna obrana účastníka v konaní len výsledkom procesného opomenutia, resp. procesnej nedbanlivosti okresného súdu, prípadne aj protistrany, výklad konajúceho súdu, týkajúci sa ustanovenia § 150 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého nepriznal náhradu trov za takúto aktívnu obranu účastníka v konaní, považuje ústavný súd za hrubo arbitrárny, popierajúci zmysel a podstatu uvedenej právnej normy, nespravodlivý, a v konečnom dôsledku trestajúci účastníka konania."
ÚS SR, III. ÚS 638/2016
Juraj Gyarfas, 15. 06. 2018 v 16:08 - ÚS SR k trovám konania
„Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 ústavy a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a to aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to platí aj pre trovy právnej služby.“ (ÚS SR, IV. ÚS 83/2018)
Marek Kováč, 09. 12. 2019 v 15:38 - Zmena tarifnej odmeny počas konania
Dovoľujem si pripojiť svoj postreh k problematike náhrady trov konania v časti týkajúcej sa náhrady trov za právne služby advokáta. Domnievam sa, že súčasné znenie CSP nemá žiaden priamy odkaz na použitie advokátskej tarify. Jediné ustanovenie, ktoré umožňuje akú takú úvahu na túto tému je § 251 CSP. Súdy aj odborná literatúra sa pritom odvolávajú na účelnosť nákladov, ktoré majú byť účelné len vtedy, ak sú vynaložené vo výške advokátskej tarify. Samozrejme táto ich úvaha smeruje vždy len voči trovám, ktoré sú vyššie ako advokátska tarifa. Skutočnosť, že táto úvaha je príliš paušálna uvediem na nasledovnom príklade: Vyhláška o odmenách advokátov v § 13 ods 1. obsahovala do 31.5.2009 možnosť advokáta zvýšiť základnú sadzbu tarifnej odmeny na trojnásobok, ak v rámci poskytovania právnej služby ide o úkony mimoriadne ťažké, časovo náročné, vyžadujúce si znalosť cudzieho práva alebo znalosť cudzieho jazyka.Vyhláškou MS SR č. 209/2009 od 1.6.2009 bola táto možnosť z vyhlášky odstránená. Ak sa klient a advokát pri prevzatí veci dohodli na zvýšenej odmene podľa § 13 ods. 1 vyhlášky v znení do 31.5.2009, mala by sa dohodnutá odmena advokáta po 1.6.2009 považovať za neúčelnú nakoľko nie je v súlade s platnou vyhláškou? Takýto výklad je podľa mňa neudržateľný a pre stranu ktorá mala v konaní úspech nie celkom pochopiteľný. Podľa môjho názoru by posudzovanie výšky náhrady a jej účelnosti malo byť individuálne zohľadňujúc všetky okolnosti veci. Ťažko si predstaviť ako ústavne obhájiteľný výklad zákona, ktorý by umožňoval znížiť očakávanú náhradu trov konania počas prebiehajúceho súdneho konania. Som presvedčený, že judikatúra aj teória by mali časom smerovať k náhrade skutočných nákladov posúdených z hľadiska všetkých kritérií uvedených v § 251 CSP, nakoľko iný výklad nie je v súlade s jeho znením a je podľa môjho názoru len pozostatkom zotrvačnosti súdov pri rozhodovaní o trovách konania podľa OSP.
Juraj Gyarfas, 28. 02. 2020 v 17:26 - účelne vynaložené trovy
"Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s
jeho procesným postupom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí
sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana
proti takému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo
právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na
právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 ústavy a trovy právneho zastúpenia sa vo
všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné
vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a to, aj
keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný
úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne, to
platí aj pre trovy právnej služby."
ÚS SR, I. ÚS 146/2019
jeho procesným postupom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí
sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana
proti takému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo
právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na
právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 ústavy a trovy právneho zastúpenia sa vo
všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné
vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a to, aj
keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný
úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne, to
platí aj pre trovy právnej služby."
ÚS SR, I. ÚS 146/2019
František Sedlačko, 16. 03. 2020 v 17:57 - Tarifná odmena vs. nižšia odmena podľa ZoPPS
Dovolím si upriamiť pozornosť na veľmi zaujímavý nález ÚS SR zo dňa 17.12.2019 sp. zn. III. ÚS 114/2017, podľa ktorého:
"Zásadná (nie bezvýnimočná) irelevantnosť dohody medzi klientom a advokátom nie je samoúčelná. Má chrániť pred neprimeranosťou obe sporové strany. Výnimka bezpochyby prichádza do úvahy práve vtedy, keď je dohoda klienta a advokáta dôkazom, že vyčíslené trovy úspešnej sporovej strany sú neprimerané. Nemožno uprednostniť v právnych predpisoch (sadzobník) vyjadrenú predstavu normotvorcu o sume účelných trov za jeden úkon právnej služby, ak predložené dôkazy vedú k zisteniu, že úspešný účastník vynaložil na účel právneho zastupovania podstatne nižšiu sumu. Striktné zotrvávanie na aplikácii § 151 ods. 5 OSP by v takom prípade malo za následok, že suma uložená súdom neúspešnému účastníkovi konania na zaplatenie v prospech úspešného účastníka by už ani nebola náhradou, ale inštitútom, ktorý by sa svojou podstatou približoval bezdôvodnému obohateniu.".
(právna veta citovaná podľa analytického prehľadu rozhodovacej činnosti ÚS SR za január 2020 / II. senát)
"Zásadná (nie bezvýnimočná) irelevantnosť dohody medzi klientom a advokátom nie je samoúčelná. Má chrániť pred neprimeranosťou obe sporové strany. Výnimka bezpochyby prichádza do úvahy práve vtedy, keď je dohoda klienta a advokáta dôkazom, že vyčíslené trovy úspešnej sporovej strany sú neprimerané. Nemožno uprednostniť v právnych predpisoch (sadzobník) vyjadrenú predstavu normotvorcu o sume účelných trov za jeden úkon právnej služby, ak predložené dôkazy vedú k zisteniu, že úspešný účastník vynaložil na účel právneho zastupovania podstatne nižšiu sumu. Striktné zotrvávanie na aplikácii § 151 ods. 5 OSP by v takom prípade malo za následok, že suma uložená súdom neúspešnému účastníkovi konania na zaplatenie v prospech úspešného účastníka by už ani nebola náhradou, ale inštitútom, ktorý by sa svojou podstatou približoval bezdôvodnému obohateniu.".
(právna veta citovaná podľa analytického prehľadu rozhodovacej činnosti ÚS SR za január 2020 / II. senát)
Tomáš Čentík, 08. 10. 2020 v 20:42 - ad nález III. ÚS 114/2017
Zopár poznámok k téme v nadväznosti na rozhodnutie ÚS SR, ktorého úvahy mimochodom považujem za správne a rozumné, avšak potrebné je poukázať na isté úskalia, ktoré v praxi môžu nastať a rozhodnutie na nich nedáva odpoveď.
Ústavný súd v podstate povedal, že tarifa by mala byť brzda pred nepredvídateľnosťou, že si niekto dohodne príliš vysokú odmenu, ale zároveň by malo platiť, že keď niekoho náklady na advokáta sú v skutočnosti nižšie ako je tarifa, tak by sa nemal obohatiť, ale mal by reálne dostať to čo vynaložil.
Advokátsku tarifu považujem za vhodnú korekciu v tom zmysle, že sa tým zásadne neobmedzuje prístup k súdu – ak by sa totiž vychádzalo z dohody medzi klientom a advokátom, tak to je nepredvídateľné pre druhú stranu, čo ju z dôvodu obavy z vysokej a neodhadnuteľnej odmeny môže potenciálne odradiť od domáhania sa svojho práva.
Čo ale v rozhodnutí povedané nie je (v danom konaní však ani nebolo úlohou ÚS sa tým v metite veci zaoberať), ale ostáva v kontexte problematiky nezodpovedané sú napr. nasledovné okruhy otázok:
1. V prípade zisťovania odmeny medzi advokátom a klientom vzniká určitá disproporcia a nerovnosť, keďže nie všetky zmluvy o poskytovaní právnych služieb sú zverejňované, teda k tejto dohode je v prípade nezverejnených zmlúv takmer nemožné sa dopátrať, príp. môžu byť prispôsobované podľa výsledky sporu
2. Ďalší problém vidím aj v tom, že pri paušálnych klientoch je problematické určiť aká je odmena za konkrétne zastupovanie
Btw zaoberal sa niekto § 18 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.?
Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím