
Vyčíslovanie trov konania podľa advokátskej tarify
Juraj Gyarfas, 20. 01. 2015 v 17:47
Rád by som upozornil na veľmi podnetný článok dvoch kolegov - Martina Magála a Róberta Vícena - s názvom "Je mechanická aplikácia tarifnej odmeny pri priznávaní náhrady trov právneho zastúpenia v súlade so zákonom?", ktorý vyšiel v najnovšom čísle Bulletinu slovenskej advokácie (BSA 12/2014).
Ak by som to mohol veľmi stručne zhrnúť, autori argumentujú, že ustálená prax slovenských súdov vyčíslovať pri priznávaní náhrady trov konania trovy právneho zastúpenia mechanickou aplikáciou advokátskej tarify nemá oporu v zákone. Podľa autorov by sa súdy nemali vo všetkých prípadoch striktne držať tarify, ale mali by náhradu trov za určitých okolností prispôsobovať sumám reálne zaplateným advokátovi.
Nepochybujem, že táto téza môže vyvolať viacero reakcií a diskusia zrejme primárne prebehne na stránkach BSA. Zároveň som však chcel na článok upozorniť návštevníkov tohto fóra.
Názory k článku Vyčíslovanie trov konania podľa advokátskej tarify:
Milan Hlušák, 21. 01. 2015 v 23:23 - K pojmu sadzobník
K čomu sa ale chcem vyjadriť podrobnejšie, je názor autorov ohľadne pojmu sadzobník, ktorý používa §151(5) OSP. Autori dospeli k záveru, že tento „odkaz na sadzobníky stratil svoje opodstatnenie a stal sa obsolétnym“ od 1. 7. 1990. Dôvodom malo byť nahradenie dovtedajšieho predpisu, ktorého prílohou bol sadzobník, predpisom, ktorý pojem „sadzobník“ vôbec nepoužíval.
S tým ale nie celkom súhlasím. Po prvé, je síce pravda, že súčasná vyhláška nepoužíva pojem sadzobník, no používa pojem tarifná sadzba. A keďže sadzobník je podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka „listina, v kt. sú uvedené určené sadzby,“ tak potom je druhá hlava vyhlášky práve takýmto sadzobníkom, aj keď pojem sadzobník vôbec nepoužíva.
Po druhé, i keby sa nám uvedený jazykový vzťah medzi sadzbou a sadzobníkom málil, tak potom tu je ešte vzťah medzi tarifou a sadzobníkom. Ide totiž o synonymá, čo nakoniec uvádzajú aj samotní autori. A keďže vyhláška používa pojem tarifná sadzba, hovorí inými slovami o sadzbe zo sadzobníka.
A po tretie, v čase vzniku OSP sa obsahovo sadzobníkom (ako prílohou advokátskej tarify) myslelo viac-menej to, čo sa dnes myslí druhou hlavou vyhlášky. To, že vyhláška už formálne nemá sadzobník ako osobitnú prílohu, by nemalo robiť odkaz na sadzobníky obsolétnym. Zmysel je tu dôležitý.
Na záver ešte trochu histórie: ako v mnohých iných prípadoch, ten náš odkaz na sadzobník má podľa všetkého pôvod ešte v monarchii. Vtedajší Civilný súdny poriadok (113/1895) v §41 odkazoval na sadzby („Pokud míra odměny adokátovy . . . jest upravena sazbami, obnos nakladů budiž ustanoven podle těchto sazeb.“). Tieto sadzby pritom bezpochyby upravovala Tarifa pre výkony advokátov a ich kancelárií (293/1897), ktorá – tak ako dnešná vyhláška – používala pojem „tarifná sadzba“. Situácia tu teda bola vcelku podobná tej našej. Pre úplnosť je ale potrebné dodať, že tarifné sadzby sa v monarchii používali len pri úkonoch, „ktoré pre svoju jednoduchosť a svoje opakovanie pripúšťali priemerné ocenenie.“
František Sedlačko, 29. 01. 2015 v 16:40 - K vyčísľovaniu trov podľa advokátskej tarify
Úvaha týmto smerom mi v spomínanom článku chýba. Nadväzuje na základné právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR)... Podľa § 20 ods. 1 ZoA má každý právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta.
Pokiaľ ide o odmenu, v zmysle § 1 ods. 2 vyhl. 655/2004 Z. z. ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia vyhlášky o tarifnej odmene ( § 9 až 14).
A zrejme tam je pes zakopaný. Tarifná odmena podľa vyhlášky je považovaná za štandardnú hodnotu právnych služieb, od ktorej sa odvíja jej "svätá" účelnosť. Ak niekto zaplatí za právne služby odmenu vyššiu, bude súdom v časti prevyšujúcej tarifu považovaná za neúčelnú s odôvodnením "ak by ste sa s advokátom nedohodli na takejto vysokej odmene, musel by Vám poskytnúť dané právne služby za tarifnú odmenu podľa vyhlášky, ako mu to ukladá spomínaný § 1 ods. 2 vyhl.".
Myslím, že tu nemožno veľmi očakávať zmenu vetra, aj keď to spoluautori článku v závere naznačujú. Okrem uvedenej účelnosti pre to existuje niekoľko ďalších pragmatických dôvodov. Paradoxom zároveň je, že najmä pri vyšších žalovaných sumách môže byť zmluvná odmena advokáta aj nižšia, než je samotná tarifná odmena podľa vyhlášky.
Martin Magal, 07. 02. 2015 v 07:24 - ad František Sedlačko
Ak advokát zastupuje klienta v spore o platnosť stavebného povolenia na veľké obchodné centrum alebo v inom, pre klienta veľmi dôležitom spore, ktorý ale pre účely zákona o súdnych poplatkoch nemá stanovenú peňažnú hodnotu, určite s ním nevyjednáva odmenu spôsobom "dohodnime sa na zmluvnej odmene, ale ak nebudete súhlasiť zaplatíte mi tarifnú odmenu". Klient v takých prípadoch veľmi rád zaplatí navrhnutú zmluvnú odmenu aj keď vie, že sa priznania jej náhrady od súdu v zmysle nami popísanej "zvykovej doktríny" slovenských súdov nedočká. To ale neznamená, že ním dohodnutá a zaplatená odmena nepredstavovala účelne vynaložené trovy.
Problém je v tom, že slovenským súdom a advokátom doteraz chýbala odvaha na dve veci. Prvou je zakričať "cisár je nahý" a poukázať na neexistenciu zákonného podkladu pre priznávanie výhradne tarifnej odmeny. Druhou je začať hlboko a intenzívne rozmýšľať, či je spravodlivejšie uplatňovať síce jednoduchý, ale arbitrárny a od reality často odtrhnutý systém paušalizácie, alebo sa vydať síce intelektuálne zložitejšou, ale v konečnom dôsledku férovejšou analýzou účelnosti skutočne vynaložených výdavkov na právne služby.
Martin Magal, 07. 02. 2015 v 07:59 - Zmena priznávania trov - víťazi a porazení
Z dlhodobého hľadiska však takéto popieranie reality fungovania trhu právnych služieb podľa môjho názoru nemôže obstáť a skôr či neskôr budú súdy nútené za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia považovať smerom dole len tie, ktoré sa klient naozaj zaviazal zaplatiť a smerom hore len také, ktorých výška je obhájiteľná s ohľadom na priemernú trhovú cenu služieb v porovnateľných veciach. Naruší to biznis modely tak advokátov, ktorí v súčasnosti namiesto jednej žaloby za desať faktúr podávajú desať žalôb, ako aj tých, ktorý si za napísanie dvojstranového návrhu na platobný rozkaz na vyššiu sumu uplatňujú namiesto klientom reálne zaplatenej hodinovej sadzby náhradu tarifnej odmeny. Bude to však spravodlivejšie a pre dojem klientov z práce advokátov pozitívnejšie.
Milan Hlušák, 07. 02. 2015 v 14:45 - @ Martin Magal
V prvom rade nesúhlasím so záverom, že neexistuje zákonný podklad pre priznávanie výhradne tarifnej odmeny. Ten je podľa mňa daný v §151(4) OSP. Vyššie som vysvetlil, že podľa mňa je odkaz na sadzobníky odkazom na advokátsku tarifu.
V druhom rade si myslím, že otázku náhrady trov nemožno riešiť len odkazom na priemerné trhové ceny. Jednak si neviem celkom predstaviť, ako by sa takáto cena zisťovala, a jednak ceny na trhu môžu byť deformované. Napríklad veľký korporátny klient môže byť ochotný platiť renomovanej kancelárii veľkú zmluvnú odmenu, pretože platí nielen za samotné právne služby, ale aj za „meno“ tejto kancelárie v zmysle motta „cover your ass“.
Myslím si preto, že najlepší model je predsa len tá tarifa. Mala by ale – na rozdiel od tej dnešnej – zohľadňovať nielen hodnotu sporu, ale aj iné faktory. Zároveň by súd mal mať možnosť náhradu trov upraviť v kontexte daného sporu na nejakú „rozumnú“ úroveň, buď hore alebo dole. Tarifa zároveň plní aj úlohu "predvídateľnosti". Inak by strana nevedela, čo jej vlastne hrozí.
No a potretie, pokiaľ ide o to, aby sa víťazné strany neobohacovali tým, že na trovách získajú viac, ako zaplatili svojmu advokátovi, myšlienka je to pekná, ale treba zvážiť, či sú súdy schopné toto skúmať, a hlavne, či naozaj takýto problém existuje, a ak áno, či stojí za to riešiť ho rôznymi procesmi navyše. Je totiž možné, že k takémuto obohacovaniu až tak často nedochádza, pretože trovy si ponechá advokát v zmysle § 10 Advokátskeho poriadku. V takom prípade sú trovy vlastne odmenou advokáta. Preto nevidím nič zlé na tom, že mu ich zaplatí porazená strana, a nie jeho klient. Náhradu trov by som tak neviazal len na tie, na ktoré sa klient zaviazal. Veď nakoniec je výsledok taký istý, aký by bol, keby sme to celé skomplikovali (najmä z pohľadu klienta) tak, že klient najprv zaplatí advokátovi cenu podľa tarify, a advokát mu ju následne zas vráti. Rozdiel je len v tom, že riziko nezaplatenia trov zo strany porazeného je raz na strane advokáta a raz na strane klienta.
Inak veľmi zaujímavé tézy – najmä ohľadne „rozumnosti“ výšky náhrady trov zastúpenia – možno nájsť v tomto, v USA často citovanom článku (najmä od strany 35): http://scholarship.law.upenn.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=4893&context=penn_law_review
Róbert Vícen, 09. 02. 2015 v 00:05 - @ Milan Hlušák
Milan, k tomu odkazu na sadzobníky v §151(5) OSP, v článku sme sami priznali, že tebou preferovaný jazykový výklad je na prvý pohľad možný, avšak uviedli sme viacero argumentov prečo je podľa nás nesprávny. Uvediem len zopár: (i) konflikt so zákonom o advokácii a uplatnenie zásady neskorší zákon ruší skorší, (ii) vypustenie sadzobníka z vyhlášky v 90tom roku (v tomto bode si dovolím s tebou nesúhlasiť, podľa mňa je vypustenie z pohľadu interpretácie §151(5) podstatné, najmä s prihliadnutím na fakt, že k nemu došlo zároveň so zavedením zmluvnej odmeny) a (iii) z právnej úpravy účinnej v čase prijatia odkazu je zrejmé, že zákonodarca nemal v úmysle vyvolávať nesúlad medzi skutočnými trovami právneho zastúpenia a priznávanou náhradou trov, práve naopak, podľa odkazu súdy mali priznávať trovy "skutočné", t.j. účastníkom skutočne vynaložené. V čase zavedenia odkazu sa odmena advokáta platila vždy podľa sadzobníka, teda ak zákonodarca odkazoval na sadzobník de facto prikazoval priznávať skutočne platenú odmenu. V súčasnosti sa však paradoxne rovnaký odkaz používa na dosahovanie presne opačného efektu - priznávané trovy sú v dôsledku bezbrehej aplikácie tarify často diametrálne odlišné od trov "skutočných".
František Sedlačko, 10. 02. 2015 v 17:31 - ako by vyzerala bežná prax?
Advokátom zastúpený účastník bude v konaní procesne úspešný. Podľa advokátskej tarify by mu vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 5.000,- €, on však súdu preukáže, že za poskytnuté právne služby zaplatil/je povinný zaplatiť(?) 9.000,- €. Má mu súd v tomto prípade priznať náhradu trov konania vo výške 9.000,- €? Pokiaľ áno, tak:
a) kto to posúdi z hľadiska objektívnej adekvátnosti výšky odmeny advokáta (asi súd...)?
b) na základe akých predvídateľných kritérií? Na základe aktuálnej situácie na trhu právnych služieb (mierne pritiahnuté za vlasy a veľmi odvážne...)?
c) ako by sa súdy vysporiadali s regionálnymi rozdielmi? napr. žalobca a jeho advokát z BA, advokát z top 10 "najdrahších", žalovaný z Rimavskej Soboty a jeho advokát tiež, pričom je zapísaný v zozname advokátov od včera; súd vo Veľkom Krtíši. Bude sa zohľadňovať cena právnych služieb v mieste sídla súdu? Alebo v mieste sídla každého z účastníkov a vždy zvlášť? Alebo v mieste sídla advokátov a vždy zvlášť? Ak by bol úspešný žalobca, advokát z BA vyčísli značnú sumu a súd mu ju "prizná". Ak by bol úspešný žalovaný, advokát z RS vyčísli rovnakú sumu. Súd mu ju neprizná, pretože jeho právne služby nemôžu v RS toľko stáť? (On však predloží ZoPPS, podľa ktorej sa na tejto sume s klientom dohodli) Alebo jednoducho každému pre prípad úspechu prizná náhradu trov konania podľa vlastnej úvahy a v nadväznosti na stav trhu právnych služieb vo VK?
d) ako zabrániť špekuláciám. V mnohých prípadoch (a to nepreháňam) by sa náhle po vyhlásení rozsudku a v lehote na vyčíslenie trov "objavili" zmluvy o PPS na sumy, ktoré by výrazne prevyšovali to, čomu dnes možno hovoriť "štandard podľa tarify". A procesne neúspešný účastník by mal jednoducho smolu. Nielen v dôsledku vlastného procesného neúspechu, ale aj v dôsledku špekulácie protistrany a jej advokáta, ktorej nemožno zabrániť a ktorú nemožno dokázať...
e) ako zabezpečiť predvídateľnosť výrokov o náhrade trov konania, pokiaľ ide o ich výšku? Možno sa uspokojiť s poučením klienta "viete, ak sa protistrana nedá zastúpiť, tak Vám hrozí iba minimálna náhrada trov; ak sa dá zastúpiť advokátom, ktorý nemá vysoké sadzby a odolá nutkaniu zneužiť situáciu, bude to zhruba toľko a toľko; ale ak to vezme niekto "extra", tak dnes nikto netuší, kde to môže skončiť".
f) ako tu objektívne zabezpečiť naplnenie princípu rovnosti účastníkov?
Pokiaľ je argumentované intenzívnym výskytom hodinovej odmeny v advokátskej praxi, možno s týmto záverom súhlasiť iba v prípade selektívnej vzorky, účelovo zúženej na kancelárie v BA a navyše na korporátnu agendu pre zahraničných klientov. O majorite z pohľadu advokácie v SR nemožno hovoriť ani s najvyššou prípustnou mierou tolerancie.
Myšlienka docieliť priznávanie spravodlivej náhrady trov je určite vznešená a požiadavka na jej realizáciu opodstatnená. Po vnesení do každodenných súvislostí však vyznieva utopisticky. Z tohto hľadiska sa domnievam, že normatívne formulovaný a záväzný (predvídateľný) sadzobník je nevyhnutný.
Skôr by som teda diskusiu posunul do tej roviny, či potrebuje slovenská advokácia novú/inú tarifu a ak áno, ako vylepšiť tú súčasnú a stvoriť niečo, čo bude zodpovedať aktuálnym požiadavkám praxe a blížiť sa vysokým kritériám, ktoré v dobrom nastavili kolegovia v diskutovanom článku...
Milan Hlušák, 10. 02. 2015 v 19:30 - @ František
Myslím si ale, že našim súdom už určite netreba klásť na plecia ďalšie bremeno. Zmena by sa teda mala uberať, ako uvádzaš, skôr cez zmenu vyhlášky. Prvý krok by asi mal byť, aby hodnota sporu a počet úkonov neboli jediným kritériom. Iným kritériom by napr. mohla byť zložitosť, resp. druh sporu, ktoré by potom tarifu zvyšovali/znižovali. Tieto iné kritériá ale treba nastaviť umne, aby nezaťažovali už aj tak preťažený systém.
Martin Magal, 15. 02. 2015 v 13:40 - @ František
Ak neúspešná strana vie preukázať, že úspešnému účastníkovi vznikli trovy nižšie ako tarifná odmena, mal by súd prisúdiť náhradu nižšej sumy. Ak úspešná strana vie preukázať, že jej vznikli trovy vyššie ako tarifná odmena a že tieto trovy sú účelné (napr. preto, že išlo o komplikovanú vec prejednávanú v správnom súdnictve alebo pred Ústavným súdom), mal by súd zvážiť či neprizná viac ako hovorí tarifa ale nie nevyhnutne všetko, čo úspešný účastník zaplatil svojmu advokátovi. Posudzovať by sa mala v prvom rade povaha prejednávanej veci a to, čo sa z pohľadu súdu javí ako účelná a rozumná cena za poskytnuté právnej služby. Je zrejmé, že príkladov z prvej skupiny (zníženie tarifnej odmeny na reálnu) by pri aplikovaní jednoduchého matematického testu (zaplatil si menej ako ti vznikol nárok podľa tarify?) zrejme bolo viac ako z druhej (zvýšenie nad tarifnú), keďže tá vyžaduje hlbšiu analýzu.
Martin Magal, 15. 02. 2015 v 14:08 - @ František - ako by to vyzeralo v praxi
a) Áno, bol by to súd na základe dôkazov predložených stranami
b) Východzí krok by mal byť porovnanie s tarifou v zmysle otázky, ktorú by si súd mohol položiť napríklad nasledovne: Je dôvod odchýliť sa pri priznaní náhrady trov právneho zastúpenia v tomto konkrétnom prípade od tarify a priznať úspešnému účastníkovi viac s ohľadom na účelnosť, primeranosť a rozumnosť výšky trov, ktorá mu reálne nad rámec tarify vznikla?
c) Súd by podľa mňa mohol brať do úvahy aj regionálne rozdiely, ale len ako sekundárny indicator. Tým primárnym by mala byť povaha a celková hodnota sporu aj keď nemal povahu sporu o peňažné plnenie. Všetkým nám je jasné, že regionálne rozdiely medzi advokátmi v praxi naozaj vznikajú a cenové úrovne v Bratislave sú iné ako vo Veľkom Krtíši. Ak môže menej zarábať poštový doručovateľ v malom vidieckom meste, keďže sú tam nižšie náklady, prečo by to nemalo platiť podobne u advokáta.
d) Snahám o špekulácie sa úplne zabrániť nedá a bolo by úlohou súdu sa s nimi vysporiadať. Ako som spomínal, priznanie vyššej ako tarifnej odmeny by som v praxi očakával ako oveľa zriedkavejšiu výnimku z pravidla ako zníženie tarifnej odmeny vo svetle dôkazu o tom, že reálna odmena bola nižšia..
e) Predvídateľnosť by sa dosahovala aplikovaním princípu účelnosti trov aj na ich výšku a nie len na počet úkonov, ako sa to deje v súčasnosti. Slepá matematická konštrukcia tarify je síce super jednoduchá, ale až príliš často odtrhnutá od reality a spôsobujúca nespravodlivé rozhodovanie súdov o trovách.
f) Možno som neporozumel dobre nastolenej otázke. Nezdá sa mi, že by zmenou aplikačnej praxe tak ako ju navrhujeme mala rovnosť účastníkov utrpieť. Mal si na mysli nejaký konkrétny príklad?
Milan Kvasnica, 15. 02. 2015 v 23:17 - Mimořádné zvýšení odměny
http://www.zakonyprolidi.cz/cs/1996-177#p12-1
Rastislav Kuklis, 16. 03. 2015 v 22:56 - jeden podnet z CR
http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=564107
Rozsudok KS BA (citovany v linku US SR) neviem vygooglit (zeby zmizol?, esteze som si ho svojho casu stiahol :-) )
Pripajam vsak jeden link na cesky rozsudok, kt je zaujimavy v tejto suvislosti
http://www.profipravo.cz/index.php?page=article&id_category=12&id_article=258243&csum=00e51327
prajem zaujimave citanie a porovnanie SK a CZ pristupu.
Juraj Gyarfas, 28. 05. 2015 v 19:29 - ÚS SR - náhrada trov napriek interným právnikom
"
(nález Ústavného súdu SR z 15. októbra 2014, sp. zn. III. ÚS 457/2014-27)
Juraj Gyarfas, 14. 10. 2015 v 10:15 - NS ČR k účelným trovám
(Usnesení Nejvyššího soudu České republiky sp.zn. 25 Cdo 1748/2015, ze dne 29.7.2015).
Juraj Gyarfas, 01. 06. 2016 v 09:22 - opravený link
Juraj Gyarfas, 23. 11. 2016 v 16:03 - NS ČR - zodpovednosť za škodu spôsobenú šikanóznou žalobou
V dané věci škůdce podal proti poškozenému zcela bezúspěšnou žalobu, založenou na očividně nepravdivých tvrzeních, čehož si byl vzhledem k okolnostem vědom, a je zřejmé, že tím sledoval jiný cíl než hájení svých práv. Způsob, jakým vůči poškozenému bezohledně postupoval, byl způsobilý poškodit zájmy poškozeného a pokud jednal úmyslně, pak znaky jednání proti dobrým mravům ve smyslu § 424 obč. zák. byly naplněny.
Příčinná souvislost mezi jednáním škůdce a vznikem konkrétní újmy je jedním ze základních předpokladů odpovědnosti za škodu, a to jak podle § 420 obč. zák., tak i podle § 424 obč. zák."
podle usnesení Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 25 Cdo 306/2016, ze dne 26. 7. 2016
Juraj Gyarfas, 22. 05. 2017 v 09:27 - ÚS SR k trovám
ÚS SR, I. ÚS 56/2017
___
"Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku, a preto i na túto časť konania dopadajú postuláty spravodlivého procesu. Z hľadiska kritérií spravodlivého procesu otázka náhrady trov konania môže nadobudnúť ústavnoprávnu dimenziu napr. vtedy, ak v procese interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení procesného predpisu zo strany všeobecných súdov je obsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny rozpor s princípmi spravodlivosti."
ÚS SR, I. ÚS 629/2016
___
"Ak bola aktívna obrana účastníka v konaní len výsledkom procesného opomenutia, resp. procesnej nedbanlivosti okresného súdu, prípadne aj protistrany, výklad konajúceho súdu, týkajúci sa ustanovenia § 150 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého nepriznal náhradu trov za takúto aktívnu obranu účastníka v konaní, považuje ústavný súd za hrubo arbitrárny, popierajúci zmysel a podstatu uvedenej právnej normy, nespravodlivý, a v konečnom dôsledku trestajúci účastníka konania."
ÚS SR, III. ÚS 638/2016
Juraj Gyarfas, 15. 06. 2018 v 16:08 - ÚS SR k trovám konania
„Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 ústavy a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a to aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to platí aj pre trovy právnej služby.“ (ÚS SR, IV. ÚS 83/2018)
Marek Kováč, 09. 12. 2019 v 15:38 - Zmena tarifnej odmeny počas konania
Juraj Gyarfas, 28. 02. 2020 v 17:26 - účelne vynaložené trovy
jeho procesným postupom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí
sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana
proti takému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo
právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na
právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 ústavy a trovy právneho zastúpenia sa vo
všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné
vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a to, aj
keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný
úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne, to
platí aj pre trovy právnej služby."
ÚS SR, I. ÚS 146/2019
František Sedlačko, 16. 03. 2020 v 17:57 - Tarifná odmena vs. nižšia odmena podľa ZoPPS
"Zásadná (nie bezvýnimočná) irelevantnosť dohody medzi klientom a advokátom nie je samoúčelná. Má chrániť pred neprimeranosťou obe sporové strany. Výnimka bezpochyby prichádza do úvahy práve vtedy, keď je dohoda klienta a advokáta dôkazom, že vyčíslené trovy úspešnej sporovej strany sú neprimerané. Nemožno uprednostniť v právnych predpisoch (sadzobník) vyjadrenú predstavu normotvorcu o sume účelných trov za jeden úkon právnej služby, ak predložené dôkazy vedú k zisteniu, že úspešný účastník vynaložil na účel právneho zastupovania podstatne nižšiu sumu. Striktné zotrvávanie na aplikácii § 151 ods. 5 OSP by v takom prípade malo za následok, že suma uložená súdom neúspešnému účastníkovi konania na zaplatenie v prospech úspešného účastníka by už ani nebola náhradou, ale inštitútom, ktorý by sa svojou podstatou približoval bezdôvodnému obohateniu.".
(právna veta citovaná podľa analytického prehľadu rozhodovacej činnosti ÚS SR za január 2020 / II. senát)
Tomáš Čentík, 08. 10. 2020 v 20:42 - ad nález III. ÚS 114/2017
Zopár poznámok k téme v nadväznosti na rozhodnutie ÚS SR, ktorého úvahy mimochodom považujem za správne a rozumné, avšak potrebné je poukázať na isté úskalia, ktoré v praxi môžu nastať a rozhodnutie na nich nedáva odpoveď.
Ústavný súd v podstate povedal, že tarifa by mala byť brzda pred nepredvídateľnosťou, že si niekto dohodne príliš vysokú odmenu, ale zároveň by malo platiť, že keď niekoho náklady na advokáta sú v skutočnosti nižšie ako je tarifa, tak by sa nemal obohatiť, ale mal by reálne dostať to čo vynaložil.
Advokátsku tarifu považujem za vhodnú korekciu v tom zmysle, že sa tým zásadne neobmedzuje prístup k súdu – ak by sa totiž vychádzalo z dohody medzi klientom a advokátom, tak to je nepredvídateľné pre druhú stranu, čo ju z dôvodu obavy z vysokej a neodhadnuteľnej odmeny môže potenciálne odradiť od domáhania sa svojho práva.
Čo ale v rozhodnutí povedané nie je (v danom konaní však ani nebolo úlohou ÚS sa tým v metite veci zaoberať), ale ostáva v kontexte problematiky nezodpovedané sú napr. nasledovné okruhy otázok:
1. V prípade zisťovania odmeny medzi advokátom a klientom vzniká určitá disproporcia a nerovnosť, keďže nie všetky zmluvy o poskytovaní právnych služieb sú zverejňované, teda k tejto dohode je v prípade nezverejnených zmlúv takmer nemožné sa dopátrať, príp. môžu byť prispôsobované podľa výsledky sporu
2. Ďalší problém vidím aj v tom, že pri paušálnych klientoch je problematické určiť aká je odmena za konkrétne zastupovanie
Btw zaoberal sa niekto § 18 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.?
Juraj Gyarfas, 28. 01. 2021 v 09:46 - telefonická porada s klientom
"Ustanovení § 11 odst. 1 písm. c) advokátního tarifu nijak nespecifikuje formu „další porady s klientem“, tedy neomezuje přiznání odměny advokátovi jen na případy, kdy byla porada uskutečněna za osobní přítomnosti advokáta i jeho klienta. Bez náležitého a logického odůvodnění proto není možné zúžit výklad tohoto ustanovení advokátního tarifu tak, že by pod něj neměly spadat i porady advokáta s klientem, které byly uskutečněny prostřednictvím telefonických hovorů."
ÚS ČR, sp. zn. I. ÚS 1232/20
Juraj Gyarfas, 28. 01. 2021 v 10:02 - ÚS SR k hodnote predmetu sporu
"Pokiaľ má byť rozhodnutie o výške trov konania logickým a nesporne i spravodlivým ukončením celého súdneho konania, nemožno hodnotu predmetu sporu posudzovať formalisticky podľa toho, akú reálnu hodnotu vec, o ktorú v konaní ide, má, ale v širších súvislostiach, na základe komplexného zhodnotenia okolností kauzy a následne i rozhodnutia v merite veci. Spravodlivosť totiž musí byť prítomná v každom procese, v ktorom sa interpretuje a aplikuje právo."
ÚS SR, I. ÚS 544/2019
Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím