lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (118)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (45)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (10)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Krajčírovič (9)
Ondrej Halama (7)
Michal Novotný (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Peter Kotvan (6)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Natália Ľalíková (4)
Josef Kotásek (4)
Monika Dubská (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Szabo (4)
Radovan Pala (4)
Maroš Hačko (4)
Ivan Bojna (4)
Ján Lazur (4)
Ladislav Hrabčák (3)
Marián Porvažník (3)
Jakub Jošt (3)
Josef Šilhán (3)
Peter Pethő (3)
Adam Valček (3)
Denisa Dulaková (3)
Pavol Kolesár (3)
Anton Dulak (2)
Jozef Kleberc (2)
Ladislav Pollák (2)
Jiří Remeš (2)
Peter Varga (2)
Gabriel Volšík (2)
Martin Gedra (2)
Dávid Tluščák (2)
Lukáš Peško (2)
Zsolt Varga (2)
Ludmila Kucharova (2)
Tomáš Plško (2)
Michal Hamar (2)
Roman Kopil (2)
Martin Serfozo (2)
Andrej Kostroš (2)
Bob Matuška (2)
Juraj Straňák (2)
Adam Glasnák (2)
Marek Maslák (2)
Richard Macko (2)
Maroš Macko (2)
Peter Zeleňák (2)
Juraj Schmidt (2)
Martin Svoboda (1)
Tomáš Ľalík (1)
Matej Košalko (1)
Roman Prochazka (1)
Gabriel Závodský (1)
Róbert Černák (1)
Robert Vrablica (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Vladislav Pečík (1)
Eduard Pekarovič (1)
Emil Vaňko (1)
Martin Hudec (1)
Igor Krist (1)
Jana Mitterpachova (1)
Peter Marcin (1)
Andrej Majerník (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Ondrej Jurišta (1)
Pavel Lacko (1)
Lucia Berdisová (1)
Tomáš Pavlo (1)
Mikuláš Lévai (1)
Dušan Marják (1)
Petr Kavan (1)
lukas.kvokacka (1)
peter straka (1)
Martin Šrámek (1)
Pavol Chrenko (1)
Patrik Pupík (1)
Matej Gera (1)
Zuzana Bukvisova (1)
I. Stiglitz (1)
Zuzana Adamova (1)
Radoslav Pálka (1)
Michal Ďubek (1)
Tomáš Demo (1)
David Horváth (1)
Juraj Lukáč (1)
Martin Poloha (1)
Dávid Kozák (1)
Dušan Rostáš (1)
Nora Šajbidor (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
jaroslav čollák (1)
Bohumil Havel (1)
Ivan Priadka (1)
Natalia Janikova (1)
Viliam Vaňko (1)
Miriam Potočná (1)
Vladimir Trojak (1)
Martin Bránik (1)
Michal Jediný (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Robert Šorl (1)
Pavol Mlej (1)
Tomáš Korman (1)
Peter Kubina (1)
Ivan Michalov (1)
Matej Kurian (1)
Martin Estočák (1)
Marcel Jurko (1)
Vincent Lechman (1)
Katarína Dudíková (1)
Zuzana Kohútová (1)
Peter K (1)
lukasmozola (1)
David Halenák (1)
Rastislav Skovajsa (1)
Tibor Menyhért (1)
Peter Janík (1)
Ján Pirč (1)
Michaela Stessl (1)
Petr Steiner (1)
Paula Demianova (1)
Ivan Kormaník (1)
Martin Galgoczy (1)
Bystrik Bugan (1)
Ján Štiavnický (1)
Marcel Ružarovský (1)
Petr Novotný (1)
Tomas Kovac (1)
Lucia Palková (1)
Tomas Pavelka (1)
Jakub Mandelík (1)
Adam Pauček (1)
Patrik Patáč (1)
Zuzana Klincová (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Zamestnanecké dielo a obmedzenia osobnostných práv

Jakub Jošt, 24. 02. 2015 v 19:07

Predstavme si, že zamestnanec vytvorí v rámci svojho pracovného pomeru počítačový program. Program sa celý nachádza na pracovnom notebooku zamestnanca. Zamestnávateľ sa však rozhodne, že nemá záujem počítačový program umiestniť na trh a tohto práva by sa chcel, samozrejme za odplatu, zbaviť v prospech obchodne skúsenejšieho záujemcu. Aké právne otázky môžu v tejto situácii vzniknúť?

Pre účely tohto postu budeme predpokladať, že v našom prípade ide skutočne o zamestnanecké dielo – počítačový program. Nakoľko majetkové práva nemožno v rámci slovenského právneho poriadku previesť, zamestnávateľ bude musieť ekonomickú hodnotu počítačového programu realizovať prostredníctvom licenčnej zmluvy – teda odplatným vyslovením súhlasu s použitím diela podľa § 40 v spojení s § 50 ods. 1 autorského zákona (AZ).

Udelením súhlasu na použitie tak bude zamestnávateľ vykonávať majetkové práva k počítačovému programu. V prípade, ak zamestnávateľ vykonáva majetkové práva k zamestnaneckému dielu, zakladá § 50 ods. 3 AZ zároveň domnienku, že autor (zamestnanec) udelil zamestnávateľovi súhlas na (i) zverejnenie diela a (ii) jeho uvádzanie na verejnosti pod svojim menom. Ide teda o zákonný zásah do zásady autorského práva, že osobnostné práva patria výhradne autorovi. Otázkou preto je, či, prípadne ako, môže zamestnávateľ disponovať s týmito dvoma oprávneniami.

1. Zamestnávateľ nemôže disponovať so žiadnym z týchto oprávnení

V prospech takejto argumentácie hovorí skutočnosť, že § 17 ods. 1 písm. a) a písm. c) v spojení s § 17 ods. 2 AZ vyjadrujú zásadu, že uvedené osobnostné práva autora patria výhradne autorovi, a ten sa ich nemôže vzdať, ani ich previesť. V prípade, ak teda AZ neustanovuje výnimku (lex specialis), je potrebné túto zásadu rešpektovať. Úprava zamestnaneckého diela síce obsahuje rovno dve výnimky, ale je veľmi špecifická v tvrdení, že tieto výnimky patria len zamestnávateľovi. Nakoľko licenčnou zmluvou možno udeliť súhlas len s použitím diela, ktoré je upravené v § 18 AZ, teda v majetkových právach, licenčná zmluva nám neposlúži ako "vehicle" na udelenie súhlasu tretej osobe - je totiž vyhradená len pre majetkové práva. Zákon zároveň nedáva žiadnu ďalšiu možnosť, ktorou by zamestnávateľ mohol udeliť súhlas, či nebodaj previesť, nami uvedené osobnostné práva. Tak môžeme pri predpoklade racionálneho zákonodarcu čítať aj dikciu „osobnostné práva autora k zamestnaneckému dielu inak nie sú dotknuté.“

2. Zamestnávateľ môže disponovať právom na zverejnenie diela

Priznávam sa, že hoci nie som fanúšikom tejto interpretácie, mohli by sme napríklad tvrdiť, že v prípade, ak by sa na trhu vyskytlo viacero disponentov uvedenými oprávneniami, prvým uverejnením počítačového programu je toto právo konzumované a v zásade neprináša viac zmätkov do právnych vzťahov. Naopak, situácia, v ktorej by viacero subjektov naraz uvádzalo ten istý počítačový program pod svojim menom, by do veľkej miery podrývala „pravdivosť“ takejto informácie s ohľadom na autorstvo zamestnanca, nevraviac o logickom rozpore takýchto dvoch "výpovedí".

3. Zamestnávateľ môže disponovať oboma oprávneniami

Hoci takýto pohľad bude zrejme intuitívne blízky všetkým priaznivcom slobodnej voľby, nie je jasné, o aký právny úkon by v takomto prípade išlo. Okrem toho by však bolo potrebné nejakým spôsobom obísť zásadu uvedenú v bode 1). Tak napríklad, bolo by možné oprávnenia podľa § 50 ods. 3 AZ vnímať ako práva odlišné od osobnostných práv (výnimka zo zásady nemá rovnakú právnu povahu ako zásada samotná)? Alebo možno § 50 ods. 3 AZ vnímať ako výnimku, ktorú však možno s ohľadom na absenciu vážnych dôvodov svedčiacich opaku rozšíriť na osoby, ktorým udelil súhlas zamestnávateľ? Ide o nejaký súhlas sui generis?

Teším sa na diskusiu.


Názory k článku Zamestnanecké dielo a obmedzenia osobnostných práv:


  Martin Friedrich, 25. 02. 2015 v 20:16 - Fikcia udelenia súhlasu alebo prevoditeľné právo

I keď si viem predstaviť zástancov výkladu 2. a 3., nedokážem si predstaviť ich racionálne právne odôvodnenie.

Právo zamestnávateľa zverejniť dielo chápem ako právnu fikciu ("platí, že autor udelil súhlas"), ktorej účel je chrániť zamestnávateľa pred zamestnancom, ktorý by sa zdráhal tento súhlas udeliť. Výkon majetkových práv k zamestnaneckému dielu by sám o sebe nemal žiaden význam bez toho, aby mal zamestnávateľ právo dielo uverejniť.

Zamestnanca, na druhej strane, chráni § 14 ods. 3 AZ veta za bodkočiarkou: osobnostné práva autora k zamestnaneckému dielu inak nie sú dotknuté. Myslím si, že v tomto je obsiahnutý aj zákaz "scudzenia" osobnostného práva. Hneď prvý dôvod, ktorý mi príde na um, je ten, že tretia osoba, na ktorú má byť toto právo prevedené, nie je v pracovnoprávnom vzťahu s autorom - zamestnancom. Výnimka podľa § 50 ods. 3 AZ patrí vyslovene zamestnávateľovi a nikomu inému. Myslím si, že ak by aj toto právo zamestnávateľa na zverejnenie diela bolo prevoditeľné, tak automaticky sa obnovuje toto právo zamestnancovi-autorovi.

Po druhé, AZ podľa hovorí len o fikci udelenia súhlasu, per se sa žiadne právo na zamestnávateľa neprevádza. Vyplýva to z toho, že ide osobnostné a nie majetkové právo. Keďže osobnostné práva sú neprevoditeľné, zákondárca zvolil fikciu udelenia súhlasu a nie prevod tohto práva v právnom slova zmysle. A táto fikcia je udelená len a len zamestnávateľovi, nikomu inému. Preto si myslím, že udelenie tejto fikcie nemôže zamestnávateľ "prevádzať" na tretiu osobu. Všetky práva uvedené v § 17 ods. 1 AZ sú si z právneho hľadiska rovnocenné a požívajú rovnakú ochranu.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím