Autoři:

Na tomto zaujímavom mieste, ktoré mnoho ľudí sleduje, by som chcel upriamiť pozornosť na legislatívny balík s názvom New Deal for Consumers, ktorý Európska komisia zverejnila v apríli 2018 (informácie o balíku dostupné tu: http://europa.eu/rapid/press-release_IP-18-3041_sk.htm). Pozitívne možno hodnotiť aj sériu diskusií Consumer Dialogue, ktorú uskutočnila Európska komisia v spolupráci s národnými orgánmi v jednotlivých členských štátoch EÚ (kto by mal záujem, záznamy z týchto podujatí dostupné tu: https://ec.europa.eu/info/law/law-topic/consumers/citizens-dialogues-new-deal-consumers_en).

Jedným z návrhov je aj návrh smernice o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (znenie návrhu dostupné v slovenskom jazyku tu: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52018PC0184). Ide o tému kolektívnych (hromadných) žalôb, ktorá ma osobne veľmi zaujíma (niečo som k tomu publikoval napríklad v Právnom obzore č. 2/2017 a č. 3/2017). Inštitút kolektívnych žalôb má potenciál byť veľmi prínosný a výrazne prispieť k vymožiteľnosti práv, ktorá sa u nás tak často spomína.

Myslím si, že znenie spomínaného návrhu je vcelku dobré a bol tu urobený kus práce. Niektoré členské štáty EÚ síce návrh kritizujú, že je málo ambiciózny, no je si tu potrebné uvedomiť možnosti EÚ a to, že táto problematika zasahuje do civilného procesného práva členských štátov. Ak často kritizujeme smernice kvôli tomu, že sú príliš podrobné, kazuistické, a že národný zákonodarca v takýchto prípadoch radšej len kopíruje znenie smerníc, toto nie je ten prípad. Návrh smernice ustanovuje základné otázky, no mnohé z čiastkových problematík ponecháva na výber členským štátom (napr. návrh smernice ani priamo neustanovuje, či majú členské štáty zvoliť princíp opt-in alebo opt-out). Návrh sa jasne dištancuje od amerického modelu class action (najmä pokiaľ ide o úpravu oprávnených subjektov na podanie kolektívnej žaloby, otázky financovania). Myslím si, že najmä pre štáty, ktoré nemajú zakotvený inštitút kolektívnej žaloby s možnosťou požadovania majetkových nárokov (teda aj pre SR), môže byť pripravovaná smernica veľmi prínosná.

No naozaj podstatné je uvedomiť si, že kolektívne žaloby neupraví jeden alebo dva paragrafy, ale bude tu potrebná komplexná úprava, podľa môjho názoru najlepšie v osobitnom predpise. Tiež si myslím, že stojí za úvahu neobmedziť kolektívne žaloby len na spotrebiteľské veci, ale aj iné oblasti, kde je z povahy veci tento inštitút možné a vhodné uplatňovať (napr. súťažné právo, oblasť zákazu diskriminácie a pod.). Pokiaľ ide o súťažné právo, odkazujem na článok doc. Kalesne v Právnom obzore č. 1/2018.

Uvidíme, aký bude osud tohto návrhu smernice, pričom zaujímavé bude sledovať vývoj v tejto oblasti aj pri jej prípadnej implementácii, ba možno aj pri vlastnej iniciatíve príslušných slovenských orgánov v tejto oblasti. Verme len, že to neskončí ako niektoré pokusy v tejto oblasti v minulosti (niečo sa už o tom diskutovalo aj na lexfore http://www.lexforum.cz/417 alebo možno tiež spomenúť § 3 ods. 5 druhá veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení od 1.11.2012 do 9.6.2013, podľa ktorého: "Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom." - teda citované ustanovenie vôbec nenadväzovalo na predpoklady bezdôvodného obohatenia ustanovené v Občianskom zákonníku, neriešilo, čo s prípadným vysúdeným bezdôvodným obohatením, teda či patrí spotr. združeniu alebo sa má rozdeliť medzi spotrebiteľov a pod.).

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím