lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (150)
Juraj Gyarfas (101)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (15)
Martin Husovec (13)
Milan Hlušák (11)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Martin Friedrich (6)
Adam Zlámal (6)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Robert Goral (4)
Pavol Szabo (4)
Lexforum (4)
Josef Kotásek (4)
Ján Lazur (4)
Petr Kolman (4)
Radovan Pala (4)
Peter Pethő (3)
Josef Šilhán (3)
Pavol Kolesár (3)
Denisa Dulaková (3)
Jakub Jošt (3)
Maroš Hačko (3)
Michal Hamar (2)
Martin Serfozo (2)
Martin Gedra (2)
Ludmila Kucharova (2)
Juraj Schmidt (2)
Anton Dulak (2)
Dávid Tluščák (2)
Ivan Bojna (2)
Bob Matuška (2)
Zsolt Varga (2)
Adam Valček (2)
Peter Varga (2)
Roman Kopil (2)
Lukáš Peško (2)
Juraj Straňák (2)
Jiří Remeš (2)
Ján Pirč (1)
Tomáš Ľalík (1)
Roman Prochazka (1)
Marcel Jurko (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Gabriel Volšík (1)
Peter Marcin (1)
Igor Krist (1)
Lucia Palková (1)
Marek Maslák (1)
Miriam Potočná (1)
Jozef Kleberc (1)
Petr Steiner (1)
Matej Kurian (1)
Zuzana Adamova (1)
Katarína Dudíková (1)
Radoslav Pálka (1)
Robert Šorl (1)
Zuzana Kohútová (1)
Michal Ďubek (1)
Ondrej Jurišta (1)
Martin Estočák (1)
Tomáš Demo (1)
Viliam Vaňko (1)
Martin Galgoczy (1)
lukasmozola (1)
I. Stiglitz (1)
Juraj Lukáč (1)
Peter Kubina (1)
Emil Vaňko (1)
Pavol Mlej (1)
Martin Hudec (1)
Peter Janík (1)
Petr Kavan (1)
Dušan Rostáš (1)
lukas.kvokacka (1)
Dušan Marják (1)
Robert Vrablica (1)
Nora Šajbidor (1)
Paula Demianova (1)
Natalia Janikova (1)
Martin Svoboda (1)
Martin Šrámek (1)
Vladislav Pečík (1)
Matej Košalko (1)
Peter K (1)
Róbert Černák (1)
Matej Gera (1)
Tomas Kovac (1)
Vladimir Trojak (1)
David Halenák (1)
Michal Krajčírovič (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Vincent Lechman (1)
Bystrik Bugan (1)
Bohumil Havel (1)
Tibor Menyhért (1)
Ivan Michalov (1)
peter straka (1)
Gabriel Závodský (1)
Ondrej Halama (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Dva postrehy k použiteľnosti nezákonne získaných dôkazov

Juraj Gyarfas, 21. 03. 2009 v 10:20

Otázka prípustnosti dôkazov nadobudnutých nie celkom legálnym spôsobom ("nie celkom legálne", to je skoro taký pekný eufemizmus ako "nie celkom tehotná") ma na škole mimoriadne fascinovala. Vzhľadom na obmedzené skúsenosti s procesným právom a procesom v praxi som v skúmaní tejto otázky od skončenia školy príliš nepokročil. Fascinácia však zostala.

Uvedomujem si, že k tejto téme existuje množstvo zaujímavých teoretických prác aj judikátov, ktoré v tomto poste nedokážem ani nechcem obsiahnuť. Rád by som však upozornil na dve zaujímavé nedávne rozhodnutia týkajúce sa tejto otázky - jedno z dielne Európskeho súdu pre ľudské práva, jedno z dielne Najvyššieho súdu Českej republiky - a budem sa tešiť na postrehy tých, ktorí majú s touto oblasťou viac skúseností.

Dôkazy v trestnom konaní a ovocie z otráveného stromu

V trestnom konaní má otázka prípustnosti konkrétneho dôkazu obrovský význam. Trestnoprávny postih predstavuje ultima ratio, trest za spáchaný trestný čin je zväčša zásadným obmedzením základných práv odsúdeného a vina sa musí dokazovať beyond reasonable doubt. Prípustnosť dôkazu v slovenskom trestnom procese upravuje § 119 Trestného poriadku ( 301/2005 Z. z.). Podľa § 119 ods. 2 TP za dôkaz môže slúžiť "všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo osobitného zákona". Podľa § 119 ods. 4 TP "dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia sa nesmie použiť v konaní okrem prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu donútenia použila."

Podľa doktríny "ovocia z otráveného stromu" sa neprípustnosť nevzťahuje len priamo na nezákonne získané dôkazy. Neprípustné sú aj akékoľvek iné dôkazy, ktoré boli získané na základe informácií získaných protiprávne - teda dôkazy, ktoré boli získané nepriamo zo zdroja, ktorý bol otrávený (viď. Silverthorne Lumber Co. v. United States, 251 U.S. 385 (1920)).

A po tomto krátkom úvode už konkrétne rozhodnutie, na ktoré som chcel upozorniť. Ide o nedávne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Gäfgen proti Nemecku.

V predmetnom konaní išlo o mediálne veľmi atraktívny a sledovaný prípad. Podľa dostupných informácií boli skutkové okolnosti prípadu nasledovné. Pán Gäfgen (mimochodom študent práva) v roku 2002 ako známy dcéry významnej bankárskej rodiny z Frankfurtu nad Mohanom vylákal a uniesol 11-ročného syna tejto rodiny a zadusil ho. Rodinu informoval, že syna uniesli viaceré osoby a vymámil ako výkupné jeden milión eur. Od momentu prevzatia peňazí však pána Gäfgena sledovala polícia, ktorá ho následne zadržala. Únosca informoval políciu, že chlapec je živý (hoci v tom čase už nežil) a zadržiava ho iná osoba. V obave o chlapcov život (vzhľadom na čas od únosu, počas ktorého chlapec nedostal jedlo a vzhľadom na vonkajšiu teplotu) sa policajti pánovi Gäfgenovi vyhrážali mučením, načo im prezradil, kde ukrýva chlapcovo telo. Policajti boli tak dôslední (Ordnung muss sein!), že zástupca riaditeľa polície, ktorý dal na použitie tejto hrozby príkaz, založil záznam o tomto "úkone" do spisu a uviedol, že prípadné násilie by sa uskutočnilo pod lekárskym dohľadom. Podľa záznamu bola motivácia polície výlučne obava o život malého chlapca, nie získavanie dôkazov pre trestné konanie.

Tento prípad otvára množstvo zaujímavých otázok. Jedna z nich je iste zodpovednosť zúčastnených policajtov. Tu treba uviesť, že aj veliaci aj vykonávajúci policajt boli vo vnútroštátnych trestných konaniach odsúdení. Žaloba o náhradu nemajetkovej ujmy proti spolkovej krajine Hessen bola zamietnutá, konanie však ešte nie je právoplatne ukončené. A teraz teda už len k otázke prípustnosti dôkazov.

Je zjavné, že priznanie urobené pod hrozbou mučenia je neprípustné a v tomto duchu nemecký súd v prvý deň pojednávania pána Gäfgena poučil, že nielen priznanie urobené priamo pod hrozbou, ale aj všetky ďalšie priznania urobené až do toho dňa sú ako dôkazy neprípustné (viď. bod 100 rozhodnutia ESĽP). Pán Gäfgen sa síce znovu priznal aj pred súdom, okrem toho však súd vykonal aj niektoré vecné dôkazy, ktoré orgány činné v trestnom konaní získali v dôsledku výpovede pána Gäfgena pod hrozbou mučenia - stopy po aute pána Gäfgena blízko rybníka, kde bolo ukryté telo chlapca a samotné chlapcovo telo.

Dohovor priamo neupravuje nezákonne získané dôkazy. Sťažnosť pána Gäfgena na ESĽP sa preto (okrem iného) týkala porušenia čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru (právo na spravodlivý proces). K porušeniu malo dôjsť v dôsledku vykonania dôkazov, ktoré boli podľa sťažovateľa "ovocím z otráveného stromu", pretože polícia ich nadobudla na základe vynúteného priznania.

ESĽP v rozhodnutí uvádza, že nemecké orgány aj bez priznania mali dostatočné dôkazy (vydieračský list a písomné plány zločinu). ESĽP ďalej zdôraznil, že problematické dôkazy nemecké orgány získali len ako nepriamy výsledok vynútených priznaní, čím tento prípad odlíšil od prípadu Jalloh, v ktorom nemeckí vyšetrovatelia podali obvinenému prostriedok na vyvolanie vracania, čím získali drogy, ktoré obvinený prehltol. V prípade Jalloh ESĽP rozhodol, že dôkazy priamo získané konaním v rozpore s čl. 3 Dohovoru (zákaz mučenia) - teda podaním prostriedku na vyvolanie vracania - sú neprípustné. Z kauzy Gäfgen sa zdá, že dôkazy získané len ako nepriamy dôsledok konania, ktoré je v rozpore s čl. 3, nie sú neprípustné. ESĽP však zároveň zdôraznil, že dôkazy, ktoré v tomto prípade možno označiť za ovocie z otráveného stromu boli pri odsúdení pána Gäfgena aj tak len "doplnkové".

Pomerom hlasov šesť k jednému ESĽP rozhodol, že práva pána Gäfgena podľa čl. 6 Dohovoru neboli porušené. Na podnet Gäfgenovho advokáta však bude o veci ešte rozhodovať Veľká komora ESĽP.

Osobne som pri čítaní tohto rozhodnutia mal pocit, že ESĽP nechcel potvrdiť porušenie čl. 6 Dohovoru, zároveň však ani nechcel oslabiť doktrínu ovocia z otráveného stromu. Zdá sa mi, že lavíroval medzi tvrdením, že napadnuté dôkazy neboli nosné a že nekonštituovali porušenie Dohovoru.

Civilné konania a ochrana osobnosti

Civilné konanie nemá taký osudový náboj ako trestné. Preto je aj otázka prípustnosti dôkazov riešená menej prísne. Napriek tomu aj v civilnom konaní môže ísť o vážne veci (alebo o veľa peňazí) a vykonanie niektorých dôkazov môže byť pre výsledok rozhodujúce. Ako osobitne zaujímavé sa mi javia dôkazy, pri nadobudnutí ktorých došlo k porušeniu ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti ( § 11 a nasl.). A v tejto súvislosti by som rád upozornil na nedávne rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR (sp. zn. 22 Cdo 4172/2007).

NS ČR v tomto rozhodnutí nadviazal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, o ktorom Milan na tomto blogu už písal tu (Milan v diskusii k uvedenému postu už upozornil aj na toto rozhodnutie). Skutkové okolnosti prípadu na tomto mieste nebudem opisovať. Po prvé by po opise prípadu Gäfgen pôsobili trochu nudne (ach, to vzrušujúce trestné právo) a po druhé pre pochopenie právnej vety v tomto prípade kontext nie je taký dôležitý.

Podľa uvedeného rozhodnutia "není pořízení záznamu telefonického hovoru nezákonné a důkaz tímto záznamem lze v občanském soudním řízení provést, avšak jen se svolením fyzické osoby, která byla účastníkem tohoto hovoru."

Zaujímalo by ma, ako bude tento súhlas v praxi vyzerať. Môže ísť o telefonát, na ktorého obsah si druhá strana nespomína a predpokladám, že pred udelením súhlasu si ho bude chcieť vypočuť (alebo bude automaticky predpokladať, že ak ho chce použiť druhá strana, musí byť nepriaznivý a preto súhlas a priori odmietne). Pôjde si to protistrana vypočuť do vedľajšej miestnosti? Alebo priamo pred sudcom?

Záver

Záver by som rád vynechal. Obe časti tohto postu boli len drobné sondy do tak komplexných a zaujímavých tém, že snažiť sa o akési uzavretie mi pripadá nemiestne. Len sa môžem tešiť na ďalšie sondy v diskusii.


Názory k článku Dva postrehy k použiteľnosti nezákonne získaných dôkazov:


  Juraj Gyarfas, 25. 03. 2009 v 22:46 - diskusia

Trochu mi je sice blbe pisat prvy prispevok pod vlastny text, ale rad by som upozornil na zaujimavu diskusiu, ktora k tejto istej teme vznikla na blogu Tomáše Peciny tu.

  Tomáš Klinka, 20. 04. 2009 v 11:43 - Nezákonný dôkaz v civilnom procese a denegatio iustitiae

Vo výnimočných prípadoch by konflikt práva na ochranu osobnosti a práva na spravodlivý proces mohol byť riešený v neprospech osobnostného práva dotknutej osoby. Súd je nepochybne viazaný zákonom aj v procese dokazovania. Ak by však pripustenie nezákonne získanej nahrávky ako jediného dôkazu spôsobilého objasniť skutkový stav malo za následok len nepatrný zásah do práva na ochranu osobnosti (v porovnaní s predmetom sporu), v záujme spravodlivosti by súd takýto dôkaz mal pripusiť, vykonáť a vyhodnotiť. Opačný postup súdu, podľa môjho názoru predstavuje denegatio iustitiae. Je však potrebné zároveň zdôrazniť, že opísaný prípad sa svojou povahou (konflikt dvoch ústavných práv a nutnosť hľadania rozumnej proporcionality medzi nimi) zaraďuje k tzv. hard cases. Úvaha súdu musí byť precízne vysvetlená účastníkom a tiež zahrnutá do odôvodnenia rozsudku. Ten by mohol mať za istých okolností precedenčný charakter. Sedlačko ponúka de lege ferenda aj normatívne riešenie (nový § OSP): „Dôkaz, ktorého vykonaním môže dôjsť ku zásahu do práv účastníka alebo inej osoby, vykoná súd iba v odôvodnených prípadoch, kedy je medzi právom účastníka na súdnu ochranu a hroziacim zásahom do práv dotknutej osoby výrazný nepomer a náležité zistenie skutkového stavu nie je možné zabezpečiť inak.“ (SEDLAČKO, F.: Nezákonný dôkaz v občianskom súdnom konaní. Bulletin slovenskej advokácie, 9/2007, str. 30-39). Aby nedošlo k nedorozumeniu - uvedené sa týka výlučne civilného procesu!

  Juraj Gyarfas, 03. 05. 2009 v 22:47 - a co nahrada skody?

Dakujem za reakciu.

Navrh konkretnej normativnej upravy je zaujimavy - aj ked v tomto zneni by to vlastne nadalej prenechavalo riesenie sudu na zaklade akehosi testu proporcionality. Ale aspon by to bolo vyslovne upravene. Ako je to v inych krajinach? Zbezne som sa pozrel do nemeckeho a rakuskeho ZPO, ale ziadne taketo ustanovenie som nenasiel. Co ine europske staty?

A premyslam este nad otazkou nahrady skody. Ak niekto v rozpore s § 11 a nasl. OZ vyhotovil zvukovy zaznam, ktory bol pouzity pred sudom a viedol k "prehre" jednej strany, mohla by tato strana zalovat osobu, ktora zaznam vyhotovila, na nahradu skody? Alebo je prilis absurdne? Porusenie pravnej povinnosti mame, skodu mame, neviem, ci by sa dal dokazat priamy kauzalny nexus.

  Tomáš Klinka, 04. 05. 2009 v 15:10 - Náhrada škody?

Otázkou skôr je,
1.) či v takomto prípade (prehra v súdnom spore) ide vôbec o škodu v zmysle ustanovení OZ a ak áno
2.)či je zodpovedným subjektom účastník (tvorca "nelegálneho záznamu") alebo samotný súd podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.

Podľa môjho názoru súd tým, že
a) vykoná test proporcionality (právo na ochranu osobnosti / materiálna spravodlivosť rozhodnutia) a na základe toho
b)rozhodne, že "nelegálny dôkaz" v konaní pripustí, pričom
c)v rozsudku ho vyhodnotí ako nevyhnutný pre zistenie skutkového stavu

presúva zodpovednosť za príp. škodu z osoby tvorcu nelegálneho záznamu na štát

Tvorca záznamu nespôsobil škodu tým, že záznam nelegálne vytvoril, ani tým, že ho navrhol ako dôkaz v civilnom konaní, ale škoda mohla vzniknúť až na základe rozsudku vydaného na základe takéhoto dôkazu.

Ešte alternatíva: ak sa kvázi "poškodenému" nepodarí dosiahnuť zrušenie alebo zmenu rozsudku pre nezákonnosť ( § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.) teda platí, že rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom, titul na náhradu škody mu ani nevznikne a vlastne ani nemožno hovoriť o škode (možno skôr o pocite krivdy). Tiež v takomto prípade nemôže s úspechom žalovať tvorcu záznamu, ten nemôže byť zodpovedný za právoplatný rozsudok súdu.

Všetky uvedené argumenty prepodkladajú výnimočnosť pripustenia "nelegálneho dôkazu".

  Juraj Gyarfas, 04. 05. 2009 v 18:21 - k nahrade skody

Hmmm, toto je zaujimave. V zasade suhlasim s tym, ze by nemal byt ziadny narok na nahradu skody a to ani voci statu ani voci osobe, ktora nahravku vyhotovila.

Skusim vsak este trochu nahlas rozmyslat .... sud vyhodnotil, ze porusenie prav podla § 11 a nasl. OZ osoby, ktorej hovor bol zaznameny, je v konkretnom pripade podriadene pravu na spravodlivy proces osoby, ktora tento zaznam pouzije. To je z hladiska proporcionality asi ok a preto sa sud nedopustil nicoho, co by malo konstituovat prava na nahradu skody voci statu.

To, ze porusenie prava na ochranu osobnosti vsak preslo testom proporcionality voci pravu na spravodlivy proces vsak este podla mna nemusi znamenat, ze zasah do ochrany osobnosti prestal byt protipravny. S tou skodou som sa nevyjadril moc presne, ale co naroky podla § 13 OZ?

A co trestnopravna zodpovednost? Je mozne teoreticky si predstavit situaciu, v ktorej bude nahravka ako dokaz v civilnom procese pripustna, ale zaroven bude spachany trestny cin podla § 377 TZ? Alebo uz to zbytocne taham ad absurdum?

  Juraj Gyarfas, 04. 05. 2009 v 18:30 - k zahranicnej uprave

Hladal som este zahranicnu upravu a nasiel som tento zaujimavy material (pre tych, ktori citaju nemecky) - www.bdr.at/img/db/docs/159.pdf.

Zda sa, ze ani v nemeckom ani v rakuskom ZPO nie je explicitna uprava tejto otazky a tiez to v teorii komplexne riesia. Vacsinovo odmietaju krajne postoje, ze nahravka je pouzitelna vzdy a ze nie je pouzitelna nikdy a snazia sa hladat nejake zmysluplne podmienky v strede.

Jeden z citovanych autorov (Fasching) tvrdi, ze "ziskanie dokazneho prostriedku v rozpore s trestnym pravom vedie k zakazu daneho dokazneho prostriedku len v pripade, ak tym bolo narusene jadro ustavne chranenych zakladnych prav a slobod a uvadza ako priklady ublizenie na zdravi alebo natlak"(ospravedlnujem sa za kostrbaty preklad). Ini citovani autori zasadne odmietaju akekolvek zakazy dokaznych prostriedkov.


  Tomáš Klinka, 05. 05. 2009 v 15:27 - práva vyplývajúce z § 13 OZ a ich výkon

Áno, tieto práva na ochranu svojej osobnosti má aj náš "poškodený", ktorého obraz./zvuk. záznam vytvorený bez jeho privolenia (inak krásne slovo to privolenie... nie súhlas, ale privolenie) a následne použitý ako dôkaz v civilnom konaní. Je zrejmé, že ich môže uplatniť žalobou na ochranu osobnosti. Súd konajúci o tejto žalobe ju iste posudzuje autonómne a nie je pritom viazaný právnym názorom iného súdu a jeho "testom proporcionality". Po tento moment sme vlastne prišli obaja spoločne. Pridávam k tomu ďalej povinnosť súdu zvážiť, či vo svetle všetkých známych okolností, nejde zo strany žalobcu o šikanózny výkon práva ( § 3 ods. 1 OZ), ktorému je súdna ochrana odopretá! Tento záver súdu (priznávam, že neštandardný) musí byť podložený maximálnou znalosťou skutkového stavu, v žiadnom prípade nestačí pravdepodobnosť, príp. pochybnosť o pohnútke žalobcu. Malo by byť preukázané, že ide o akúsi pomstu zo strany žalobcu za použitie nelegálneho dôkazu.

  Juraj Gyarfas, 06. 05. 2009 v 11:32 - este k zahranicnej uprave

Podrobne som si este raz prestudoval rakusky material, na ktory som vyssie odkazoval, a opat som fascinovany, do akych doslednosti su nemecky hovoriace narody schopne zajst.

Aj rakusky sud v tomto pripade hovori o "Interessensabwägung", co je podla mna priblizne to, co sme tu nazyvali testom primeranosti. A riesia to naozaj dosledne. Beru do uvahy vyznam proti sebe stojacich prav (pravo na ochranu osobnosti verzus pravo uplatnovane v spore, v ktorom sa ma dokaz pouzit). Taktiez beru do uvahy, ci ide o porusenie prava na ochranu osobnosti protistrany v danom procese alebo tretej osoby. Zaroven riesia kto ma dokazne bremeno pri dokazovani, ze uplatnovane pravo ma prednost pred ochranou osobnosti, tahaju do toho judikaturu ESLP, trestny aj administrativny proces, nutnu obranu, atd.

Ako zaujimavy mi pripada citovany nazor Rechbergera, ktory "zasadne odmieta zakazy vykonania dokazov v dosledku zakazu dokazneho prostriedku, pretoze rakuskemu pravnemu vnimaniu je cudzie, ignorovat klucove dokazy".

  Juraj Gyarfas, 06. 05. 2009 v 11:35 - ad Tomas

Takze ak som to spravne pochopil, v podstate sa zhodneme. Vseobecny korektiv dobrych mravov by som na chvilu vynal pred zatvorku (ten by sa mal samozrejme uplatnit vzdy) a rozumiem, ze napriek vykonaniu dokazu v civilnom procese to este nezbavuje "poskodeneho" narokov podla § 13 OZ.

A co trestnopravna zodpovednost podla § 377 TZ? Zostava tato zachovana napriek vykonaniu dokazu pred civilnym sudom? A teraz este uvaha ad absurdum - stava sa potom civilny sudca spolupachatelom? :-)

  Tomáš Klinka, 06. 05. 2009 v 13:37 - civilný sudca spolupáchateľom :)

Som rád, že rakúski právnici/sudcovia v opísaných prípadoch idú cestou rozumu a nestavajú právo na ochranu osobnosti na nedotknuteľný piedestál. Výstižný je aj uvedený citát Rechbergera.

Ad § 377 TZ: Vopred priznávam, že v trestnom práve nie som natoľko doma, aby som si mohol dovoliť hlbšie úvahy. Skúsim takto: ak by platil ešte starý TZ, povedal by som, že takmer absentuje materiálna stránka TČ (spoločenská nebezpečnosť). Keďže máme TZ nový, vychádzam z objektívnej stránky § 377 ods. 1: nevyhnutným predpokladom je aj sprístupnenie zhotoveného záznamu tretej osobe, alebo iné použitie tohto záznamu. V prípade, že bol civilný sudca prvý, komu bol záznam sprístupnený, spomenutá podmienka nie je naplnená! Predloženie návrhu dôkazu zákonnému sudcovi a jeho následné pripustenie a vykonanie, spadá pod § 28 ods. 1 TZ, teda ide o výkon práva (okolnosť vylučujúca protiprávnosť). Záver č. 1: nemusí ísť o TČ a to bez ohľadu na važnosť ujmy! Záver č. 2: civilný sudca teda nie je spolupáchateľom :)


  Juraj Gyarfas, 07. 05. 2009 v 00:35 - suhlasim, ale ....

Suhlasim, ze ta moja uvaha s trestnopravnou zodpovednostou je pomerne absurdna a nadhodil som ju skor ako namet na diskusiu. A suhlasim, ze v praxi je to nepredstavitelne.

Ale ked nad tym uvazujem ciste teoreticky, nesuhlasim bez dalsieho s aplikaciou § 28 TZ. O kusok vyssie sme sa podla mojho pochopenia zhodli, ze vyhotovenie a pouzitie nahravky zostava protipravne napriek tomu, ze nahravka bude prehrata pred civilnym sudom a sud ju bude hodnotit ako dokaz (a kedze ostava protipravna, mozu prist nasledky podla § 13 OZ).

V takom pripade podla mojho nazoru nejde o vykon prava podla § 28 TZ. Porusenie prava na ochranu osobnosti nebolo sudcom, ktory si nahravku vypocul, pravne aprobovane - v oblasti hmotneho prava nadalej ostava protipravnym cinom. Takze v teoretickej rovine si trestnopravnu zodpovednost celkom viem predstavit. A co tak branit sa nutnou obranou?

  Tomáš Klinka, 07. 05. 2009 v 08:08 - protiprávne konanie nemusí byť zároveň aj trestné

Uvažoval som takto:
Skutková podstata § 377 ods. 1 TZ je naplnená vtedy a len vtedy, ak sú súčasne splnené 2 podmienky:
1.) neoprávnené zachytenie prejavu osobnej povahy - ide o porušenie § 12 OZ, čo však samo osebe nestačí. Inak by sme mali identickú skutkovú podstatu v TZ aj OZ, čo sa mi javí ako absurdné.
2.) sprístupnenie takto zhotoveného záznamu tretej osobe - až týmto konaním je TČ podľa § 377 ods. 1 TZ dokonaný!

Otázkou je, či návrhnutie dôkazu (záznamu) civilnému sudcovi možno považovať za jeho sprístupnenie tretej osobe. Podľa môjho názoru to nie je možné. Navrhnutie dôkazu je konanie účastníka v súlade s právom (predpokladám, že problematický záznam zhotovila tá istá osoba, ktorá ho potom v civilnom konaní navrhuje ako dôkaz). Pripustenie a vykonanie dôkazu je zasa v plnej kompetencii sudcu a rovnako tým nemôže byť dokonaný TČ. Ak záznam teda nie je sprístupnený tretej osobe, nie je naplnená skutková podstata TČ porušenia dôvernosti ústneho prejavu...

K nutnej obrane skús načrtnút situáciu, neviem si to dosť dobre predstaviť.


  Juraj Gyarfas, 07. 05. 2009 v 08:49 - ad Tomáš

Nevidim problem v tom, aby sme mali identicku skutkovu podstatu v TZ a OZ. Mam pocit, ze vacsina trestnych cinov su zaroven aj civilnymi deliktami, ktore u poskodeneho zakladaju civilnopravne naroky (napr. take ublizenie na zdravi).

Takze ak tomu spravne rozumiem, hovoris, ze druha zlozka objektivnej stranky (spristupnenie) uz nie je protipravna, lebo ju civilny sudca pripustil. Toto je asi ten bod, kde sa nezhodneme. Mozno to vychadza z mojich obmedzenych skusenosti s procesom, ale predstavujem si to asi takto - ucastnik sporu v ramci dokazovania povie, ze sa chysta prehrat nahravku, sudca povie ok, a ucastnik stlaci PLAY. To, ze sudca povedal ok, podla mna nevylucuje protipravnost toho stlacenia PLAY. Stlacenie PLAY je podla mna "pouzitim" v zmysle § 12 ods.1 OZ a zaroven "pouzitim" v zmysle § 377 ods. 1 TZ a preto by malo zakladat civilnu aj trestnopravnu zodpovednost. A toto stlacenie PLAY podla mna nemusi byt vykonom prava podla § 28 TZ.

V tom rakuskom rozhodnuti, ktore som vyssie citoval, sa okrem ineho pise, ze "z hmotnopravnej protipravnosti nadobudnutia dokazu automaticky nevyplyva procesna nepouzitelnost dokazneho prostriedku." Podla mna aj naopak - z procesnej pouzitelnosti zase spatne nevyplyva, ze je to aj hmotnopravne ok.

Alebo myslis, ze tym sudcovym "ok" sa to stava vykonom prava? To by bol asi rozumny nazor, ktory by neviedol k takym bizarnostiam, ake tu prezentujem ja :-)
Ale nevylucuje tento nazor zaroven aj naroky "poskodeneho" podla § 13 OZ?

S tou nutnou obranou som si to predstavoval tak, ze niekto mi odmieta zaplatit, teda porusuje moje vlastnicke pravo (pravo chranene okrem ineho aj trestnym zakonom v zmysle § 25 ods. 1 TZ). Ide o trvajuci utok (lebo stale odmieta zaplatit) a jedina moja moznost prinutit ho zaplatit je sudnou cestou s vyuzitim dokazneho prostriedku neopravnenej nahravky telefonatu (dajme tomu, ze ma platit na zaklade zmluvy uzatvorenej ustne cez telefon a iny dokaz jeho povinnosti neexistuje). Odvraciam utok chraneny trestnym zakonom, nedopustam sa excesu .... podla mna by to mohla byt nutna obrana. Co si o tom myslis? Alebo zase sklzavam do bizarnosti? (ako sa mi v tychto diskusiach tusim stava celkom casto :-)

  Milan Kvasnica, 10. 01. 2010 v 17:50 - NS v trestním řízení

Za určitých podmínek lze takovýto důkaz použít v trestním řízení, viz: http://www.lexforum.cz/218

  Juraj Gyarfas, 30. 10. 2012 v 09:49 - ešte k civilnému konaniu

NS ČR, 21 Cdo 1771/2011, 16.8.2012: "Navrhne-li účastník občanského soudního řízení k prokázání svých tvrzení důkaz, který byl pořízen nebo účastníkem opatřen v rozporu s obecně závaznými právními předpisy a jehož pořízením nebo opatřením došlo k porušení práv jiné fyzické nebo právnické osoby, soud takový důkaz jako nepřípustný neprovede (Rc 39/1999)."

  Juraj Gyarfas, 29. 01. 2015 v 16:22 - ešte k trestnému procesu

Rád by som upozornil na dobrý článok na túto tému:
Mandalík, R.: Niekoľko poznámok k súkromnému, zvukovému alebo obrazovému záznamu, zákonnosti a prípustnosti dôkazu. Justičná revuew, 66, 2014, č. 12, s. 1549-1558.

  Juraj Gyarfas, 29. 01. 2015 v 17:04 - a ešte k civilnému konaniu

"Navrhne-li účastník občanského soudního řízení k prokázání svých tvrzení důkaz, který byl pořízen nebo účastníkem opatřen v rozporu s obecně závaznými právními předpisy a jehož pořízením nebo opatřením došlo k porušení práv jiné fyzické nebo právnické osoby, soud takový důkaz jako nepřípustný neprovede.

V přezkoumávané věci předložila žalovaná test DNA prokazující, že zemřelý J. S. je jejím otcem, čímž zamýšlela vyloučit otcovství matrikového otce. Test DNA byl vyhotoven na základě vzorku DNA, který získal znalec na žádost žalované po smrti J. S. Soud prvního stupně a soud odvolací shodně posoudily takový důkaz jako nepřípustný. S tímto názorem se dovolací soud ztotožnil. Ustanovení § 15 zákona č. 40/1964 Sb., občanského zákoníku stanoví, že po smrti fyzické osoby přísluší uplatňovat právo na ochranu její osobnosti manželu nebo partnerovi a dětem, není-li jich, jejím rodičům. Z tohoto ustanovení je třeba dovozovat nejen právo vymezených osob domáhat se této ochrany u soudu, ale také jejich právo udělit (či neudělit) souhlas se zásahem do práva zemřelého na ochranu osobnosti, pokud sám zemřelý se k této otázce za svého života již nevyjádřil.

Jestliže tedy v přezkoumávané věci zůstavitel sám za svého života neurčil, jak má být s jeho ostatky naloženo a nebyl ani získán souhlas osob oprávněných takový souhlas udělit, bylo svévolným odběrem vzorků DNA zemřelého zasaženo do práva na pietní ochranu osobnosti, jejíž výkon přísluší manželu a dětem zemřelé fyzické osoby, a není-li jich, jejím rodičům. Dovolací soud tedy neshledal namítanou vadu řízení, jestliže soudy takto získaný důkaz nepřipustily a nepřihlížely proto k němu.
"

NS ČR, sp. zn. 30 Cdo 1982/2012, 24. 9. 2014

  Ondrej Halama, 27. 02. 2015 v 12:55 - sikanovanie romov vs. nezakonny dokaz

Podla článku na SME, máme tu čerstvý prípad toho kde formulka o "nezakonnosti dokazu" bola pravdepodobne hlavnou pricinou oslobodenia prislusnikov policajneho zboru (http://kosice.korzar.sme.sk/c/7669200/v-kauze-sikany-deti-vsetkych-obzalovanych-policajtov-oslobodili.html). Video na ktorom cely narod videl ponizovanie a tyranie vraj nestaci. Rozsudok nemame, ale diskutovat na zaklade tychto predpokladov mozme.
Ked si citam clanok uvedeny vyssie, zda sa mi ze rozsudky ESLP sa tykaju ineho pripadu, t. j. ked policia nezakonnym postupom ziskava informacie (dokazy) o trestnom cine. Nas slovensky pripad je vsak o inom - policia neziskavala dokazy o trestnom cine, ona si tento cin priamo nahravala z nejakych sukromnych pohnutok, tj islo v podstate o sukromnu aktivitu v pracovnom case. Navyse, policia tu nekonna v pozicii vysetrujúceho, ale v pozícii páchateľa(!).To by sme mali asi rozlysovat (1.).
2. myslim ze na tento pripad sa nijako nevzathuje § 119 ods. 2 - ved na ziskanie dokazu z videozaznamu mozno pouzit dokazny prostriedok, ktory trestny zakon pripusta - ohliadka- t.j. prezretie videa. To, ze niekto organom cinnym v trestnom konani tento zaznam zaslal nie je predsa nezakonne a OCTK nijako pri jeho obstarani neporusil zakon. Ze bol nahrany nezakonne (bez suhlasu obeti?) nema z pohladu jeho ziskania vyznam, to by sme potom nemohli pouzit ani neplatne zmluvy "vyhotovene v rozpore so zakonom"...

  Jakub Jošt, 04. 03. 2015 v 10:41 - Haldimann v Svajciarsko

Hoci tematicky mozno slightly ina otazka, dovolujem si (vdaka Martin Husovec) upozornit na pripad Haldimann v Svajciarsko: http://hudoc.echr.coe.int/sites/eng/Pages/search.aspx#{"itemid":["001-152424"]}

Islo o pripad novinarov, ktory za ucelom informovania verejnosti o nekalych/neprofesionalnych praktikach poistnych sprostredkovatelov, pouzili skrytu kameru, za co boli podla svajciarskeho trestneho prava potrestani pokutou. Tvar i hlas dotycneho brokera boli anonymizovane. ESLP konstatoval porusenie prava na slobodu prejavu. IMHO je case dost fact sensitive (komora zdoraznuje vyznam anonymizacie), ale pravda je, ze mierny posun v judikature ESLP badat mozno.

  Tomas Kovac, 06. 03. 2015 v 22:19 - US CR - Prípustnosť v pracovnoprávnom spore

K doteraz uvedenej judikatúre o použiteľnosti dôkazov nadobudnutých „nie celkom legálnym spôsobom“ by som rád pridal aj nedávny nález ÚS ČR, II. ÚS 1774/14. Zamestnanec v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru použil audionahrávku, ktorú vykonal bez súhlasu druhej osoby. České všeobecné súdy (v súlade s prevažujucou praxou) vyhodnotili dôkaz ako neprístupný, keďže bolo zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti.

Zamestnanec však pochodil na ÚS ČR, kde sa sťažoval, že nesprávne vykonaným dokazovaním bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý proces. ÚS ČR mal za to, že nemožno bez ďalšieho označiť daný dôkaz ako neprípustný a dal na misku váh stret práva na ochranu osobnosti a práva zamestnanca ako aj jeho právo na spravodlivý proces. Testom proporcionality dospel k záveru, že daný dôkaz mal byť v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru pripustený.

  Juraj Gyarfas, 16. 04. 2015 v 10:35 - NS SR k dôkazom v trestnom konaní

"Z pohľadu aktuálneho rozhodovania najvyššieho súdu, teda bez hodnotenia dôkazov alebo zákonnosti vykonania dôkazov v súdnom konaní možno len pripomenúť, že utajené vyhotovovanie obrazových a zvukových záznamov technickými prostriedkami, vrátane dôkaznej použiteľnosti záznamu podlieha okrem úpravy Trestného poriadku ( § 114) režimu zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov (v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. c/, ods. 2 a ods. 7 tohto zákona). Pri nedodržaní jeho podmienok potom platia obmedzenia podľa § 7 ods. 3 dotknutého zákona, avšak aj s konkrétnou výnimkou podľa naposledy označeného ustanovenia (trestné alebo disciplinárne konanie proti osobe, ktorá záznam nezákonne vyhotovila alebo dala príkaz na jeho vyhotovenie).

Monitorovanie priestoru prístupného verejnosti (vždy neutajené) pomocou videozáznamu alebo audiozáznamu a jeho dôkazná použiteľnosť je (bolo) v časovo aktuálnej súvislosti upravené v § 10 ods. 7 zák. č. 428/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov (aktuálna úprava zákonom č. 122/2013 Z. z. je účinná od 1. júla 2013). Táto úprava sa však vzťahuje len na také priestory (prístupné verejnosti), čo je potrebné rozlíšiť i vo vzťahu jednotlivých priestorov v rámci budov.

Vyhotovovanie obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových záznamov môže kolidovať aj s § 12 Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od vyššie uvedených verejnoprávnych úprav (trestnoprávnej a administratívnoprávnych) však táto úprava súkromného práva dôkaznú použiteľnosť záznamu v trestnom konaní neobmedzuje (obsahuje len sankcie uvedené v § 13 a 16 Občianskeho zákonníka), nevyníma teda taký záznam z definície „všetkého“, čo môže byť použité ako dôkaz v zmysle § 119 ods. 2 Trestného poriadku – záznam ako dôkazný prostriedok však musí byť orgánmi činnými v trestnom konaní alebo súdom zabezpečený na účely trestného konania v súlade so zákonom (Trestným poriadkom).
"

2 Tost 4/2014, 2. apríla 2014

  Juraj Gyarfas, 06. 05. 2015 v 16:34 - Případ pana Ryneše

Okrajovo som sledoval rozhodnutie SDEÚ ohľadom kamier, ktoré si opakovane fyzicky napadnutý novinár nainštaloval na svoj dom (C-212/13). Aktuálne o tomto rozhodnutí písal aj F. Sedlačko v BSA 4/2015.

Priznávam sa, že celé rozhodnutie sa mi nechcelo čítať, ale chcel som sa spýtať v tejto oblasti lepšie zorientovaných kolegov, či z rozhodnutia vyplývajú aj dôsledky pre použiteľnosť takto získaného dôkazu v civilnom alebo trestnom konaní alebo či sa riešila len prípadná pokuta od úradu na ochranu osobných údajov?

  Milan Hlušák, 06. 05. 2015 v 18:10 - Legitímne záujmy

Z rozhodnutia prípustnosť priamo nevyplýva. Nepriamo však z jeho bodu 34 (resp. z bodov 62 - 67 návrhov gen. advokáta) vyplýva záver, že záznam z kamerového systému bude zákonný (legálny), ak monitoring verejného priestranstva je vyvážený legitímnymi záujmami prevádzkovateľa systému ( § 10(3)(g) nášho zákona).

  Juraj Gyarfas, 28. 05. 2015 v 19:26 - ÚS ČR k použiteľnosti dôkazov

"Základným kritériom, ktorý má viesť k rozhodnutiu o použiteľnosti či nepoužiteľnosti záznamu rozhovoru zaznamenaného súkromnou osobou bez vedomia nahrávanej osoby ako dôkaz v príslušnom konaní, je pomerenie chránených práv a záujmov, ktoré sa v tejto súkromnej sfére stretávajú, a kde sa štát stáva arbitrom rozhodujúcim o tom, ktorý z týchto záujmov bude v danom konkrétnom strete prevažujúcim, pričom hodnotenie použiteľnosti či nepoužiteľnosti takto zadovážených informácií sa bude vykonávať podľa procesných noriem, ktoré však len vymedzujú pravidlá pre to, ako zistiť náležitým spôsobom skutkový stav a nájsť „materiálne“ právo, teda rozhodnúť o vlastnom predmete sporu. Stret záujmu na ochrane osobnosti toho, koho prejav je bez jeho súhlasu zaznamenávaný, so záujmom na ochrane toho, kto tento prejav zachytáva a neskôr použije, nemožno však riešiť vo všeobecnej rovine.

Ústavný súd sa stavia proti nekalým praktikám vzájomného elektronického sledovania a skrytého nahrávania pri súkromných a profesionálnych rokovaniach, ktoré sú spravidla nielen v rozpore s právom, ale hodnotené po stránke sociálno-etickej rozširujú v spoločnosti atmosféru podozrievavosti, strachu, neistoty a nedôvery.

Úplne odlišne je však treba posudzovať prípady, kedy je tajné vyhotovenie audiozáznamu rozhovoru súčasťou obrany obeti trestného činu proti páchateľovi alebo ak ide o spôsob dosiahnutia právnej ochrany pre výrazne slabšiu stranu významného občianskoprávneho a najmä pracovnoprávneho sporu. Zásah do práva na súkromie osoby, ktorej hovorený prejav je zaznamenávaný, je tu plne ospravedlniteľný záujmom na ochrane slabšej strany právneho vzťahu, ktorej hrozí závažná ujma (vrátane napríklad straty zamestnania). Zadováženie jediného alebo kľúčového dôkazu tohto cestou je analogické ku konaniu za podmienok krajnej núdze či dovolenej svojpomoci.
"

(nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 9. decembra 2014, sp. zn. II.ÚS 1774/14)

  Juraj Gyarfas, 10. 09. 2015 v 20:10 - Právní rozhledy

K tejto téme by som ešte rád upozornil na zaujímavý článok: Mařádek, D.: Pořízení zvukového záznamu soukromou osobou a obecné možnosti jeho použití jako dukazního prostředku v civilním soudním řízení. Právní rozhledy 13-14/2015.

  Juraj Gyarfas, 10. 09. 2015 v 20:13 - kuriózne rozhodnutie III. ÚS

Na veľmi zvláštne rozhodnutie k tejto tématike upozornil v zaujímavej glose v Zo súdnej praxe P. Šamko. Pozadie kauzy bolo nasledovné. Protimonopolný úrad v rámci dawn raidu získal dátový nosič. Najvyšší súd však v konaní o nezákonnom zásahu orgánu verejnej správy ( § 250v OSP) zakázal PMÚ tento dátový nosič ďalej prezerať, nakoľko išlo o nezákonne získaný dôkaz. V neskoršom trestnom konaní OČTK vyžiadali dátový nosič od PMÚ, ktorý im ho poskytol. Podľa III. ÚS 24/2012 použitie tohto dôkazu v trestnom konaní NEBOLO nezákonné (nešlo o ovocie z otráveného stromu), pretože samotné prevzatie do trestného konania bolo zákonné. Ako elegantne a jemne eufemisticky napísal P. Šamko, "tento záver ústavného súdu vyvoláva pochybnosti o svojej správnosti".

  Juraj Gyarfas, 29. 09. 2015 v 15:04 - k zákonnosti dôkazov v disciplinárnom konaní

viď. rozhodnutie I. odvol.disc. senátu SAK z 3.11.2014, sp. zn. I.ODS-24/14:667/2013 a rozhodnutie IV. disc. senátu SAK z 20.5.2014, sp. zn. DS IV. - 44/13:667/2013 (Bulletin slovenskej advokácie 9/2015)

  Juraj Gyarfas, 24. 04. 2016 v 22:08 - k zákonnosti dôkazov v civilnom konaní

"Nach hA führt die rechtswidrige Erlangung eines Beweismittels jedoch nicht zu dessen Unverwertbarkeit. Die materielle Rechtswidrigkeit und die prozessuale Verwertbarkeit hängen demnach nicht zwingend zusammen (sog Trennungstheorie)." (Kodek, G.E., Mayr, P.G. Zivilprozessrecht. 3. Aufl. facultas: Wien, 2016, s. 286)

"Unabhängig davon, wie man zur Frage der Zulässigkeit rechtswidrig erlangter Beweismittel steht, bildet das Vorspielen einer heimlichen Tonaufnahme als Beweismittel schon deshalb keinen Verfahrensmangel, weil dadurch nicht die gründliche Beurteilung der Sache gehindert wird; es handelt sich um ein "Zuviel". Lehnt der Richter hingegen das beantragte Vorspielen der Tonaufnahme ab, kann dies als Mangelhaftigkeit des Verfahrens bekämpft werden ("Zuwenig")." (Kodek, G.E., Mayr, P.G. Zivilprozessrecht. 3. Aufl. facultas: Wien, 2016, s. 358)

  Juraj Gyarfas, 12. 06. 2016 v 14:39 - k zákonnosti dôkazov (Nemecko)

"In der ZPO gibt es keine Regelung der Verwertbarkeit rechtswidrig erlangter Beweismittel im Prozess. Nicht mehr vertreten wird die Ansicht, rechtswidrig erlangte Beweismittel seien unter allen Umständen verwertbar. Die extreme Gegenmeinung nimmt an, jedes materiellrechtlich rechtswidrig erlangte Beweismittel sei im Prozess nicht verwertbar.

Die wohl h.M. stellt die Verwertbarkeit einzelfallbezogen fest, wobei die Interessen der Parteien gegeneinander abzuwägen sind.

...

Allein das Interesse, sich ein Beweismittel für zivilrechtliche Ansprüche zu sichern, reicht nicht aus, um die Verletzung des Persönlichkeitsrechts der anderen Prozesspartei zu rechtfertigen.

Im Ergebnis folgt daras, dass rechtswidrig erlangte Kenntnisse aus dem heimlichen Mithören eines Telefonats nur ganz ausnahmsweise in einem gerichtlichen Verfahren verwertet werden können, etwa dann, wenn sich der Beweisführer in einer notwehrähnlichen Situation befindet oder erpresserischen Drohungen oder einem kriminellen Angriff auf seine berufliche Existenz auf andere Weise nicht begegnen kann.
"

Adolphsen, J. Zivilprozessrecht. 5. Auflage. Nomos: Baden-Baden, 2016, s. 250.

  František Sedlačko, 16. 08. 2016 v 10:42 - Soudní rozhledy 7-8/2016

Dávam do pozornosti rozsudok NS ČR zo dňa 7.5.2015, sp. zn. 30 Cdo 5216/2014, z ktorého redakcia časopisu Soudní rozhledy spracovala do letného dvojčísla (str. 243-244, por.č. 58) túto právnu vetu:

"Jestliže pojistitel jako soukromá osoba při zjišťování rozsahu škody pořídil vizuální záznamy pojištěného v okolí jeho bydliště a na jiných veřejných prostranstvích svémocně (konspirativně) bez jeho souhlasu, přestože na­hrávku sám nešířil a pouze ji v řízení o náhradu škody na zdraví vzniklé pojištěnému nabídl jako důkaz k možnému provedení, porušil tím právo pojištěného na ochranu podoby. Nelze připustit, že by záznamy takto nelegálně pořízené bylo možno dále legálně používat, resp. využívat, byť k důkazům u soudu."

K tomu aj aktuálny post Tomáša Čentíka (ulpianus.sk) vo vzťahu k CSP a zneniu čl. 16 ods. 2 CSP http://www.ulpianus.sk/blog/k-pripustnosti-nezakonnych-dokazov-podla-csp/

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím