lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (118)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (45)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (10)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Krajčírovič (9)
Ľuboslav Sisák (7)
Michal Novotný (7)
Ondrej Halama (7)
Xénia Petrovičová (6)
Peter Kotvan (6)
Adam Zlámal (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Radovan Pala (4)
Monika Dubská (4)
Josef Kotásek (4)
Maroš Hačko (4)
Ján Lazur (4)
Ivan Bojna (4)
Pavol Szabo (4)
Natália Ľalíková (4)
Petr Kolman (4)
Ladislav Hrabčák (3)
Marián Porvažník (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Adam Valček (3)
Pavol Kolesár (3)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Maroš Macko (2)
Gabriel Volšík (2)
Martin Gedra (2)
Lukáš Peško (2)
Peter Varga (2)
Marek Maslák (2)
Martin Serfozo (2)
Tomáš Plško (2)
Jiří Remeš (2)
Ladislav Pollák (2)
Anton Dulak (2)
Andrej Kostroš (2)
Roman Kopil (2)
Richard Macko (2)
Zsolt Varga (2)
Juraj Schmidt (2)
Bob Matuška (2)
Dávid Tluščák (2)
Jozef Kleberc (2)
Ludmila Kucharova (2)
Michal Hamar (2)
Peter Zeleňák (2)
Adam Glasnák (2)
Juraj Straňák (2)
Robert Vrablica (1)
Dávid Kozák (1)
Martin Šrámek (1)
Radoslav Pálka (1)
Pavol Chrenko (1)
Vladimir Trojak (1)
Zuzana Kohútová (1)
Michal Jediný (1)
Tomáš Ľalík (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Martin Hudec (1)
Paula Demianova (1)
Viliam Vaňko (1)
Tomáš Korman (1)
Bystrik Bugan (1)
Martin Estočák (1)
Vladislav Pečík (1)
Juraj Lukáč (1)
Martin Galgoczy (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Pavel Lacko (1)
Emil Vaňko (1)
Peter Marcin (1)
Matej Kurian (1)
Dušan Marják (1)
Michaela Stessl (1)
Adam Pauček (1)
Martin Svoboda (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Ivan Michalov (1)
Ján Pirč (1)
Zuzana Klincová (1)
Ján Štiavnický (1)
Róbert Černák (1)
lukasmozola (1)
Peter Janík (1)
Peter K (1)
Ivan Kormaník (1)
Tomas Pavelka (1)
Jana Mitterpachova (1)
I. Stiglitz (1)
David Halenák (1)
Tomas Kovac (1)
Matej Gera (1)
Vincent Lechman (1)
Marcel Ružarovský (1)
Bohumil Havel (1)
Peter Kubina (1)
Robert Šorl (1)
Igor Krist (1)
Michal Ďubek (1)
Patrik Pupík (1)
jaroslav čollák (1)
Matej Košalko (1)
David Horváth (1)
Zuzana Adamova (1)
Ivan Priadka (1)
Petr Steiner (1)
peter straka (1)
Katarína Dudíková (1)
Natalia Janikova (1)
Patrik Patáč (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Roman Prochazka (1)
Marcel Jurko (1)
Martin Bránik (1)
Miriam Potočná (1)
Pavol Mlej (1)
Lucia Berdisová (1)
Martin Poloha (1)
Tibor Menyhért (1)
Nora Šajbidor (1)
Petr Kavan (1)
Dušan Rostáš (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Andrej Majerník (1)
Tomáš Pavlo (1)
lukas.kvokacka (1)
Gabriel Závodský (1)
Mikuláš Lévai (1)
Lucia Palková (1)
Eduard Pekarovič (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Petr Novotný (1)
Tomáš Demo (1)
Jakub Mandelík (1)
Ondrej Jurišta (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Povinné zverejňovanie zmlúv: Druhý diel horší ako prvý

Juraj Gyarfas, 05. 06. 2011 v 10:27

Vo filmovom priemysle sa často stáva, že po úspešnom a vydarenom filme sa tvorcovia rozhodnú vymačkať z pôvodného nápadu ešte pár miliónov a natočia druhý diel. Nikoho neprekvapí, keď je druhý diel výrazne horší ako prvý.

V zákonodarstve by to malo fungovať naopak. Ak je prvé znenie zákona vydarené, nemalo by sa novelizovať vôbec - druhý diel sa vôbec nekoná. Ak prvé znenie má svoje chyby, mali by sa v pokračovaní vyčistiť a korigovať poznatkami z praxe. Druhý diel by mal byť lepší ako prvý. V zákonodarstve by však druhý diel v žiadnom prípade nemal byť horší ako prvý. Novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú Ministerstvo spravodlivosti minulý týždeň predložilo do medzirezortného pripomienkového konania, mohla byť druhým dielom, ktorý vyčistí množstvo praktických problémov, ktoré od účinnosti zákona č. 546/2010 Z. z. vyvstali. Novela sa však vybrala iným smerom a prekvapivo je ešte horšia ako prvý diel.

Legislatíva o povinnom zverejňovaní zmlúv si naozaj pýtala druhý diel. Ako som písal po zverejnení zákona v Zbierke zákonov a po predložení návrhu zákona, základná idea verejnej kontroly nad používaním štátnych prostriedkov mi pripadá rozumná. Ale technicky bola do istej miery nedopracovaná. A tak hneď po absurdne krátkej legisvakačnej dobe v praxi vyvstalo množstvo otázok. Sú povinnými osobami entity založené štátom a neskôr privatizované? Sú povinnými osobami entity založené štátom a neskôr privatizované na 49%, ale s manažérskou kontrolou v súkromných rukách? Ako si vysvetľovať výluky v § 3 ods. 2? Je majetok štátnych akcioviek majetkom štátu? Musia povinné osoby zverejňovať všetky faktúry, aj keď sa netýkajú verejných prostriedkov alebo majetku? Čo môžu a čo musia zverejňovať banky viazané bankovým tajomstvom?

Inými slovami, čo paragraf, to nejasnosť. Ako trefne napísal Kristián "krásne riešenie, kde ovca zdochla, vlk je hladný ale Zbierka zákonov presýtená". Takže zásadná novela, ktorá by tieto nejasnosti vyjasnila (bez toho, aby menila základnú filozofiu zákona), bola žiaduca.

Predložená novela niektoré otázky rieši (do istej miery vzťah s bankovým tajomstvom aj naplnenie vecného znaku pri nakladaní s majetkom štátnej akciovky). Avšak zavádza nezmyselnú definíciu povinnej osoby. Podľa navrhovaného § 2 ods. 3 má byť povinnou osobou každá osoba založená štátom, čo neplatí "ak dôjde k úplnému zániku účasti povinnej osoby v ňou založenej povinnej osobe". Inými slovami, ak štát kedysi založil akciovku, ktorú medzitým na 99% sprivatizoval a kontrolu nakladania s jej majetkom vykonávajú súkromní akcionári, táto akciovka má napriek tomu zverejňovať v podstate všetky svoje zmluvy. Ak naopak štát kúpil 100% v pôvodne súkromnej akciovke, táto akciovka nemusí zverejňovať nič.

Ak si ministerstvo naozaj myslí, že 99% súkromné akciovky by mali zverejňovať všetky svoje zmluvy, nech to otvorene povie a nech sa pokúsi vysvetliť ekonomickú logiku (ja tam osobne žiadnu nevidím) a zároveň súlad s ústavou (ktorý je prinajmenšom veľmi otázny). Dôvodová správa o tom však mlčí a namiesto toho sa venuje reálnej kontrole štátu v akciovke s minoritnou štátnou účasťou, ale rozptýleným vlastníctvom ostatných akcií. To je rozumná úvaha, ale vôbec sa neodráža v legislatívnom návrhu.

Ak návrh v tomto znení prejde, ostane len parafrázovať Kristiána, že zdochne koza a zdochne aj vlk. A ostane len dúfať, že tretí diel bude vydarenejší.


Názory k článku Povinné zverejňovanie zmlúv: Druhý diel horší ako prvý:


  Juraj Gyarfas, 18. 08. 2011 v 11:15 - tretí diel lepší ako druhý

Včera vláda schválila návrh novely infozákona. Myslím si, že návrh je oveľa lepší ako pôvodný návrh novely. Samozrejme tam ostáva viacero nejasných pojmov a vzniknú nové nejasnosti, nakoľko sa miešajú pojmy z časti zákona o sprístupňovaní informácií a o zverejňovaní zmlúv. Ale aj tak si myslím, že návrh je výrazne lepší ako súčasný stav aj ako predchádzajúci návrh novely. Nerozumiem prečo SME píše, že doteraz spoločnosti s akoukoľvek účasťou štátu museli zverejňovať a novela to obmedzí. Práve naopak, podľa súčasného stavu nebolo jasné, či akékoľvek obchodné spoločnosti musia zverejňovať (keďže nebolo jasné, či ich majetok je majetkom štátu a výklad sa opieral len o jedno rozhodnutie ÚS a jedno rozhodnutie NSS ČR, ktoré sa však týkali len 100% štátnej/komunálnej akciovky). Podľa novely by bolo minimálne jasné, že majetok 100% štátnych akcioviek napĺňa vecný znak, čo doteraz jasné nebolo.

Je pravda, že pojem "bežný obchodný styk" nie je príliš jasný. Ale zase na druhej strane Robert Dobrovodský v dôvodovej správe určite výrazne prispel k vyjasneniu tohto pojmu.

  Juraj Gyarfas, 11. 11. 2011 v 10:20 - novela infozákona

Pod č. 382/2011 Z. z. vyšla včera v zbierke zákonov novela povinného zverejňovania zmlúv. Myslím si, že výrazne zlepšuje súčasný stav. § 5a ods. 1 síce zachováva súčasné nejasnosti vo vzťahu k spoločnostiam ako SPP, ale zároveň možno argumentovať, že ods. 2 je v podstate špeciálnou normou k ods. 1 a tým pádom to výrazne pomáha.

Som rád, že sa to napriek pádu vlády stihlo a myslím si, že ľudia z ministerstva do toho dali veľmi veľa veľmi dobrej práce.

  Kristian Neugierig, 12. 11. 2011 v 14:07 - Ad práca ministerstva

Myslím si, že ministerstvo vynakladá dosť veľké úsilie na, podľa môjho názoru, úplne marginálne zákony. To čo, ako a kde sa má zverejňovať je stavanie strechy na dome bez stien. Ak niečo treba vyjasňovať v dôvodovej správe k zákonu, tak asi to malo byť vyjasnené už niekde inde. Napr. v zákone alebo ešte lepšie v občianskom zákonníku. A tu mieri moja básnická otázka.
Kedy sa nájde ten dobrotivý a osvietený minister spravodlivosti, ktorý napriek svojej ješitnosti a riešeniu osobných sporov konečne presadí novelu OZ? Alebo naďalej budeme lepiť náš právny systém z nejednotných a nesúrodých čiastočiek, ktoré aj po tridsiatejôsmej novele nebudú k ničomu, keďže si každý zákon zadefinuje elementárne pojmy ako vzduch, voda a oheň po svojom?
Iste, každá novela, ktorá vedie k objasneniu predchádzajúcej právnej úpravy je pekný počin. Len niekedy sa obávam, či sme neklesli už tak hlboko, aby sme sa tešili aj takýmto novelám...

  Juraj Gyarfas, 21. 12. 2011 v 21:50 - zverejňovanie zmlúv a voľba cudzieho práva

Toť sme tu pri jednom zo starších článkov na tému povinné zverejňovanie zmlúv diskutovali o aplikácii tejto úpravy na zmluvy s voľbou cudzieho práva a už je to tu :-)

SME: Nemci nadiktovali, čo chcú tajiť

  Juraj Gyarfas, 24. 12. 2011 v 12:55 - nariadenie vlády o zverejňovaní zmlúv

498/2011 Z. z.

  Juraj Gyarfas, 14. 12. 2020 v 20:24 - k povinnej osobe podľa infozákona

K tejto otázke by som rád upozornil na užitočný výklad v Draškovič, Z., Královič, L. In: Myšička, V. a kol. Inovácie a trendy v M&A. Praktická príručka. C. H. Beck : Bratislava, 2020, s. 78-79.


  Juraj Gyarfas, 26. 12. 2020 v 20:43 - k infozákonu a obchodným spoločnostiam pod kontrolou štátu

Rád by som upozornil na veľmi užitočné zhrnutia aktuálnej diskusie a judikatúry:


Eichlerová, K. Právo na informace ve vztahu k SoE pohledem českého práva.


Žitňanská, L. Obchodné spoločnosti s účasťou štátu a právo na informácie podľa slovenského práva.


Grambličková, B. Povinne zverejňované zmluvné dojednania o správe a riadení SoE (dôvody a rozsah povinného zverejňovania akcionárskych zmlúv a zmlúv o výkone funkcie).


Balog, B. Praktické skúsenosti s uplatňovaním zákona o slobodnom prístupe k informáciám v netypických situáciách.


všetky In: Csach, K., Havel, B. (eds.). Corporate governance společností s účastí státu. Wolters Kluwer: Praha, 2020.


  Juraj Gyarfas, 13. 02. 2021 v 17:49 - SPP a infozákon

"Žalovaný v 2. rade [SPP] podľa názoru kasačného súdu nielenže bol založený so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, ale štát si vo všetkých orgánoch spoločnosti zachováva významný vplyv, má absolútnu kontrolu nad jej existenciou a rozhodovacími procesmi a de facto s verejnými prostriedkami vloženými do obchodnej spoločnosti vykonáva podnikateľskú v hospodárskej súťaži s inými podnikateľskými subjektmi. Kasačný súd nemal pochybnosti o tom, že žalovaný v 2. rade hospodári s verejnými prostriedkami aj z dôvodu, že majetok spoločnosti netvoria aktíva iného subjektu ako štátu."

NS SR, sp. zn. 1 Sžik/1/2020


Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím