lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (116)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Michal Krajčírovič (6)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Ľuboslav Sisák (6)
Ondrej Halama (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Maroš Hačko (4)
Ján Lazur (4)
Petr Kolman (4)
Monika Dubská (4)
Ivan Bojna (4)
Radovan Pala (4)
Josef Kotásek (4)
Natália Ľalíková (4)
Pavol Szabo (4)
Denisa Dulaková (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Peter Pethő (3)
Adam Valček (3)
Marián Porvažník (3)
Pavol Kolesár (3)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Tomáš Plško (2)
Zsolt Varga (2)
Marek Maslák (2)
Peter Zeleňák (2)
Jozef Kleberc (2)
Michal Hamar (2)
Ladislav Pollák (2)
Jiří Remeš (2)
Juraj Schmidt (2)
Dávid Tluščák (2)
Juraj Straňák (2)
Roman Kopil (2)
Ludmila Kucharova (2)
Bob Matuška (2)
Richard Macko (2)
Maroš Macko (2)
Anton Dulak (2)
Lukáš Peško (2)
Peter Varga (2)
Gabriel Volšík (2)
Andrej Kostroš (2)
Martin Serfozo (2)
Martin Gedra (2)
Adam Glasnák (1)
Petr Novotný (1)
Pavel Lacko (1)
Martin Estočák (1)
Igor Krist (1)
Tibor Menyhért (1)
Dušan Rostáš (1)
Nora Šajbidor (1)
Michaela Stessl (1)
Petr Steiner (1)
Martin Hudec (1)
Peter Janík (1)
Viliam Vaňko (1)
Peter K (1)
Marcel Jurko (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Lucia Palková (1)
Juraj Lukáč (1)
Dávid Kozák (1)
Dušan Marják (1)
Martin Galgoczy (1)
lukasmozola (1)
jaroslav čollák (1)
Tomas Pavelka (1)
Ján Pirč (1)
Paula Demianova (1)
Martin Šrámek (1)
Vladislav Pečík (1)
Emil Vaňko (1)
Tomáš Demo (1)
Peter Marcin (1)
Robert Vrablica (1)
Zuzana Kohútová (1)
Martin Bránik (1)
Robert Šorl (1)
Tomáš Pavlo (1)
Eduard Pekarovič (1)
Gabriel Závodský (1)
Radoslav Pálka (1)
lukas.kvokacka (1)
Patrik Patáč (1)
Tomáš Korman (1)
Mikuláš Lévai (1)
Vladimir Trojak (1)
Matej Kurian (1)
Peter Kubina (1)
Tomas Kovac (1)
Miriam Potočná (1)
Martin Poloha (1)
Tomáš Ľalík (1)
David Halenák (1)
I. Stiglitz (1)
Pavol Chrenko (1)
Ondrej Jurišta (1)
Jakub Mandelík (1)
peter straka (1)
Ivan Priadka (1)
Andrej Majerník (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Bohumil Havel (1)
Michal Jediný (1)
Vincent Lechman (1)
Adam Pauček (1)
Matej Košalko (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Róbert Černák (1)
Katarína Dudíková (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Matej Gera (1)
Petr Kavan (1)
Zuzana Klincová (1)
David Horváth (1)
Zuzana Adamova (1)
Michal Ďubek (1)
Martin Svoboda (1)
Patrik Pupík (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Natalia Janikova (1)
Ivan Michalov (1)
Ivan Kormaník (1)
Bystrik Bugan (1)
Lucia Berdisová (1)
Roman Prochazka (1)
Pavol Mlej (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Jana Mitterpachova (1)
Marcel Ružarovský (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Novela konkurzného práva: Bude podriadený aj daňový úrad?

Juraj Gyarfas, 30. 01. 2012 v 18:03

O novele zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa na tomto blogu pred prijatím zákona č. 348/2011 Z. z. diskutovalo tu, tu a ešte dávnejšie tu. Od prijatia novely sa však akosi žiadny z miestnych insolvenčných expertov nepodujal na podrobné zhodnotenie.

Na takéto podrobné zhodnotenie sa necítim. Ale keď už sa k tomu Juraj A., Martin ani nikto iný nerozhýbal, rád by som aspoň načal diskusiu na jednu z obzvlášť kurióznych otázok novely - ako to vlastne zákonodarca myslel s tou automatickou podriadenosťou pohľadávok spriaznených veriteľov. A či vôbec ešte ostane niečo nepodriadené.

Kľúčovým ustanovením je nový § 95 ods. 3 ZKR, podľa ktorého "Tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo bol spriaznený s úpadcom; na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada."

Podľa dôvodovej správy spriaznení veritelia "negatívnym spôsobom ovplyvňujú priebeh konkurzného konania a to na úkor ostatných veriteľov, ktorí nie sú spriaznení s dlžníkom. Súčasná úprava nevylučuje, v praxi je to dokonca bežné, že v konkurze ako významní veritelia vystupujú buď samotní štatutári, prípadne osoby priamo prepojené s akcionárom dlžníka alebo štatutárom dlžníka. Záujmom týchto osôb však nie je dosiahnuť, čo najvyššiu mieru uspokojenia veriteľov ale zachovať v právnych vzťahoch status quo, ktoré bolo založené pred vyhlásením konkurzu. Odhliadnuc od toho spriaznení veritelia, mali spravidla možnosť ovplyvňovať podnikanie dlžníka pred vyhlásením konkurzu, prípadne z tohto podnikania profitovať, pričom bežní veritelia takúto možnosť nemali. Nová trieda [podriadených veriteľov] zohľadňuje aj túto skutočnosť. Nová trieda tzv. spriaznených veriteľov vychádza z konceptov, ktoré sú upravené v zahraničných právnych úpravách, či už v Nemeckej právnej úprave, príp. Anglosaských právnych úpravách."

Zákonodarca teda zrejme chcel zabrániť tomu, aby konkurzné konanie efektívne ovládli spriaznení veritelia. Novelizované znenie však podľa mňa zašlo oveľa ďalej.

Kľúčový problém je totiž v širokej definícii spriaznenej osoby, ktorej sa novela nedotkla (aj keď možno, aspoň na účely podriadených pohľadávok, mala). Podľa § 9 ZKR sú spriaznenými osobami najmä fyzické osoby vo vedení právnickej osoby (štatutári, vedúci zamestnanci, atď.), ich blízke osoby a všetky materské, sesterské a dokonca sesternicovské spoločnosti prepojené 5% účasťou.

Čo to teda v praxi znamená?

Podľa mňa to v prvom rade znamená, že podriadené môže byť takmer všetko. Nielen, že všetci sme viac alebo menej spriaznení cez Adama a Evu, ale v praktickom živote je hranica 5% tak nízka, že môže zasiahnuť aj osoby, ktoré vôbec nekonajú ako spriaznené a na svoje rozhodovanie nemajú žiadny vplyv. Problémom je tiež, že podriadenosť zasahuje aj pohľadávky, ktoré boli v rukách spriaznených osôb v minulosti a to dokonca aj osôb, ktoré boli v spriaznené v minulosti. Takže napríklad pohľadávky, ktoré v rámci faktoringu prešli cez ruky banky, ktorej materská spoločnosť zhodou okolností vlastní 5% akcií materskej spoločnosti dlžníka. Alebo pohľadávky vzniknuté pri delení koncernov (v súvislosti s predajom časti koncernu). Alebo - pri obzvlášť formalistickom výklade - pohľadávky osoby A voči osobe B, ak tieto osoby boli kedysi v minulosti, dávno pred vznikom pohľadávky, súčasťou jednej skupiny.

Podobne absurdných príkladov by sa asi dali vymyslieť desiatky. Zaujímali by ma však dve konkrétne otázky.

Po prvé, pri absencii prechodných ustanovení, podriadi táto úprava aj pohľadávky, pri ktorých rozhodujúca skutočnosť (t.j. spriaznenosť veriteľa a dlžníka) nastali ešte pred účinnosťou zákona?

A po druhé, ako sa na tento účel budú interpretovať pohľadávky štátu a spriaznenosť cez štát? Budú napríklad podriadené všetky pohľadávky medzi dvoma štátnymi firmami? Budú automaticky podriadené všetky pohľadávky medzi dvoma súkromnými firmami, ktoré v minulosti boli štátne? A bonusová otázka na záver - budú automaticky podriadené všetky pohľadávky daňového úradu voči firmám, v ktorých štát priamo alebo nepriamo vlastní 5% akcií?


Názory k článku Novela konkurzného práva: Bude podriadený aj daňový úrad?:


  Martin Maliar, 01. 02. 2012 v 14:52 - "Equitable Subordination"

Ako pri všetkom, aj tu treba povedať, že sa uvídi, kam sa to celé posunie. Úvahou za úpravou týchto pravidiel je koncept "eqitable subordination" a presadzovanie absolute priority rule.
Zrejme nebudeš ďaleko od pravdy, že sa to môže týkať v niektorých veciach aj pohľadávok štátu.


  Juraj Gyarfas, 09. 02. 2012 v 14:51 - štátna pomoc?

Možno to ťahám príliš ďaleko, ale nedalo by sa pri trochu extenzívnom výklade povedať, že takáto úprava predstavuje štátnu pomoc. Ak budú pohľadávky štátu (daňového úradu, Sociálnej poisťovne, štátnych firiem) voči napr. privatizovaným bankám naozaj podriadené, štát sa v podstate bez akéhokoľvek pochopiteľného ekonomického dôvodu "vzdáva" svojich pohľadávok. To by malo po prvé pomôcť samotným dlžníkom (znížením nákladov na ich financovanie, ak sa súkromní veritelia nemusia v prípadnom konkurze deliť so štátom) a zároveň, po druhé, to v prípade konkurzu zvýhodňuje aj týchto súkromných veriteľov.

Áno, viem, je to trochu pritiahnuté za vlasy. Ale teoreticky tam určité zvýhodnenie za štátne prostriedky možno identifikovať. Čo myslíš?

  Martin Maliar, 13. 02. 2012 v 18:37 - Štátna pomoc

Vidím, že kreativita ťa neopustila a to je fajn. V poslednom čase sa mi stáva tiež, že neoprávnenú štátnu pomoc vidím na každom kroku. Napr. Obec prenajala pozemok podnikateľovi za nie práve trhovú cenu na XY rokov. Asi si tiež nemyslí, že môže ísť o neoprávnenú štátnu pomoc. Štát predal hnuteľné veci podnikateľovi za nie práve trhovú cenu. Asi veľa ľudí nenapadne, že ´taktiež môže ísť o neoprávnenú štátnu pomoc.

A k tej tvojej konkrétnej situácii - ak sa štát správa v súkromnej spoločnosti ako osoba, ktorá sa svojou majetkovou účasťou zúčastňuje na jej podnikaní, tak zrejme je dosť dobrých dôvodov, aby uspokojenie jej pohľadávok v konkurze nebolo "pari passau", ale presadilo sa v tomto ohľade pravidlo absolútnej priority.

http://financial-dictionary.thefreedictionary.com/Rule+of+Absolute+Priority



Je však možno na úvahu, či sa v nejakom ohľade v nejakej dobe netreba vrátiť k "triedam" pohľadávok a zaradiť pohľadávky štátu, ktoré majú pôvod vo verejnom práve do prioritného postavenia na uspokojenie ("dajte najprv cisárovi, čo je jeho").
Nateraz by som sa v týchto veciach nebál, že by niekto judikoval, že ide o nejakú neprípustnú zákonnú schému štátnej pomoci.


  Juraj Gyarfas, 26. 02. 2012 v 16:15 - Martin

Samozrejme, štátna pomoc je fantóm, ktorý sa naozaj môže skrývať za každým rohom :-). Ale Komisia týmto spôsobom často nerozhoduje (ak na to nie sú politické dôvody).

Nechcel som tým povedať, že novelu zákona o konkurze by mala preskúmať Komisia. Skôr som chcel použiť toto prirovnanie na ilustráciu ekonomickej nezmyselnosti niektorých dôsledkov novej úpravy podriadenosti.

Ak sa štát de facto vzdáva daňových pohľadávok voči subjektu, ktorý kedysi bol z 5% vlastnený Fondom národného majetku, nemožno podľa mňa nájsť racionálne odôvodnenie.

Nemyslím si tiež, že to vyplýva z pravidla absolútnej priority. Podľa pravidla absolútnej priority by mal existovať určitý rebríček, ktorý by mal platiť absolútne (t.j. aj v reštrukturalizácii). Ale toto pravidlo nehovorí o subordinácii pohľadávok bez racionálneho ekonomického alebo policy dôvodu.

Nemyslíš si, že subordinácia niektorých pohľadávok by mohla byť protiústavná, keďže bez racionálneho dôvodu niektorých veriteľov v podstate pozbavuje ich pohľadávok?

  Martin Maliar, 29. 02. 2012 v 18:32 - Protiústavnosť?

K otázjke protiústavnosti pokiaľ ide o "nové pravidlá hry" by mohla byť samozrejme dosť dobrá a dlhá diskusia. Ale takých pointov v ZKR na ústavnú diskusiu je viacero.
Nemyslím, že "in abstracto" je to ústavne problematické.

Z koncepčného hľadiska (t.j. čisto teoreticky, t.j. v inom svete) si viem predstaviť situáciu normálne fungujúceho súdu, ktorý urobí riadne prieskumné pojednávanie (ktoré nemáme), vie ako sa veci majú nielen z pohľadu práva, ale aj z pohľadu ekonómie, má od správcu riadne správy (t.j iné ako že poslal 10 listov tam tam tam a nemá odpovede) o stave a vývoji majetku a záväzkov dlžníka a presadzuje eqitable subordination v konkurze a rule of absolute priority v reštrukturalizácie, inak pari passau, nie v zmysle formálnych zákonných pravidiel, ale na základe súladu s dobrými mravmi.

Ja aj tak stále považujem za "veľkú zmenu" vôbec čo i len pripustenie toho, že to čo sa v účtovníctve dlžníka a tvári štandardne ako cudzí zdroj krytia jeho majetku, na účely distribúcie v stave, keď sa majú z obmedzenej majetkovej podstaty uspokojovať nároky veriteľov, sa prekvalifikuje na vlastný zdroj krytia majetku.

Ak samozrejme v kontinentálnom systéme dosť formalizovanej zákonnej úpravy chceš niečo takéto regulovať, sem tam to začne pôsobiť ako "buldozér".

Verím však súdom,že "nové pravidlá" budú aplikovať rozumne.

Keďže nemáme normálny kapitálový trh, málokedy sa presadzuje zodpovednosť za porušenie fiduciárnych povinností štatutárov, na veľa vecí sa treba pozerať inak.

Mám taký pocit, že ÚS sa do insolvenčných konaní v minulosti nezvykol nejako zásadnejšie púšťať, aj keď v poslednom čase, čo sledujem, sa sem tam nejaká "lastovička" začína objavovať. Zaujímavé sú napr. úvahy vo vzťahu k reštrukturalizáciám. Bližšie mi to však komentovať teraz neprináleží.

K postaveniu štátu v týchto konaniach. To je inak celkom zaujímavá téma na porovnávaciu štúdiu. Naša úprava, pokiaľ ide o tento uhol pohľadu, mi pripadá značne "proveriteľská".


  Juraj Gyarfas, 03. 03. 2012 v 18:48 - protiústavnosť

Myslel som to s tou protiústavnosťou trochu inak ako len zmenu pravidiel počas hry.

Ak si predstavíme, že dvaja veritelia A a B majú voči úpadcovi pohľadávky z bežného obchodného styku a pohľadávka osoby B by bola zákonom vyhlásená za podriadenú (teda de facto vyvlastnená, pretože podriadení veritelia asi málokedy niečo dostanú), išlo by zrejme o protiústavnú úpravu. To by samozrejme neplatilo, ak by na to boli legitímne dôvody, resp. ak by osoba B bola v inom postavení ako osoba A a tento rozdiel by legitímne odôvodňoval odlišný prístup.

V tomto smere samozrejme súhlasím, že equitable subordination (povedzme v nemeckom chápaní) nie je protiústavná, pretože veriteľ-akcionár mohol úverom len nahrádzať základné imanie, ktoré by aj tak bolo super-podriadené. Okrem toho tento veriteľ-akcionár mohol vykonávať rozhodujúci vplyv na podnikanie úpadcu a preto pravdepodobne nesie istú mieru zodpovednosti za jeho úpadok.

Avšak nová slovenská úprava, okrem toho, že ustanovuje equitable subordination, ustanovuje podriadenosť aj pre množstvo iných situácií, kedy sa podriadenie nejaví zrovna equitable.

Ak pohľadávky osoby B prešla niekedy v minulosti v rámci factoringu cez ruky spoločnosti, ktorá bola cez 5%ného akcionára spriaznená s úpadcom, nevidím žiadny dôvod na faktické "zrušenie" pohľadávky veriteľa B. Veriteľ B nikdy nemal vplyv na podnikanie úpadcu, jeho pohľadávka nie je náhradou za základné imanie a celkovo nie je v inej situácii, ako veriteľ A. Napriek tomu ho zákon stavia do iného postavenia. V tomto by som asi videl potenciálnu protiústavnosť.

  Juraj Gyarfas, 24. 04. 2019 v 22:00 - spriaznená osoba v konkurznom konaní

" Existencia spriaznenosti či nespriaznenosti konkrétneho veriteľa nie je vždy nesporná, preto nie je možné prisvedčiť názoru konkurzného súdu, že na jej ustálenie nie je potrebné žiadne rozhodnutie a postačuje procesný úkon, prostredníctvom ktorého sa dotknutému veriteľovi neumožnení hlasovať na schôdzi veriteľov, resp. konštatovanie spriaznenosti uskutočnené správcom (napriek tomu, že v posudzovanom prípade v zozname pohľadávok táto skutočnosť nie je uvedená). Ak by sa ústavný súd stotožnil s názorom konkurzného súdu o tom, že správca takýmto postupom nepochybil, malo by to za následok vytvorenie stavu, kedy by ústavný súd odobril odňatie práva veriteľa a spravodlivý proces, pretože takýto veriteľ by bol bez rozhodnutia súdu jednak vylúčený z vplyvu na priebeh daného konkurzného konania a jednak by sa tým významným spôsobom ovplyvnilo aj uspokojenie jeho pohľadávky. Takýto úkon správcu by navyše nemusel vychádzať zo správneho vyhodnotenia otázky spriaznenosti, čo odňatie práva na spravodlivý proces ešte viac zvýrazňuje. "

IV. ÚS 101/2018

  Juraj Gyarfas, 14. 12. 2020 v 20:38 - podriadenosť spriazneného veriteľa v konkurze

"Pre posúdenie pohľadávky veriteľa ako podriadenej pohľadávky v zmysle ustanovenia § 95 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) sa pri jednoznačnom preukázaní spriaznenosti veriteľa s úpadcom v zmysle ustanovenia § 9 ods. 3 ZKR zohľadňuje jedine časové hľadisko vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Moment vyhlásenia konkurzu je zároveň relevantný iba v súvislosti s tým, či bol vyhlásený pred účinnosťou novely ZKR realizovanou zákonom č. 348/2011 Z. z. alebo po nej. Otázka času vzniku pohľadávky je z tohto dôvodu irelevantná."


R 70/2020 (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. mája 2020, sp. zn. 4Obdo/43/2019)


  Juraj Gyarfas, 29. 12. 2021 v 20:22 - ÚS SR

V takomto konaní sa potom bude aplikovať aj ustanovenie § 95 ods. 3 konkurzného zákona, podľa ktorého sa pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo bol spriaznený s úpadcom, uspokojí ako podriadená pohľadávka, teda až z výťažku, ktorý zvýšil po uspokojení ostatných nezabezpečených veriteľov. Z textu odôvodnenia uznesenia krajského súdu (pozri bod 5) je zrejmé, že krajský súd neodkázal na toto ustanovenie, aby odôvodnil správnosť uznesenia okresného súdu, ktorý vo veci rozhodoval 13. decembra 2011 a logicky nemohol predpokladať, že konkurzné konanie nebude začaté pred 1. januárom 2012. Krajský súd len uviedol, že v čase jeho rozhodovania je právny stav taký, aký vyplýva z konkurzného zákona účinného od 1. januára 2012, a na tento stav je povinný prihliadať. Ako už bolo uvedené, tento záver (teda aplikácia právnej úpravy účinnej od 1. januára 2012 v konkurznom konaní začatom po zamietnutí reštrukturalizačného plánu úpadcu) ústavný súd nepovažuje za arbitrárny ani ústavne neudržateľný, pretože má svoj racionálny základ v doslovnom znení uvedeného ustanovenia. Samozrejme, možno uvažovať nad tým, či ustanovenie § 95 ods. 3 konkurzného zákona je v súlade s ústavnými normami, najmä s rovnakou ústavnou ochranou vlastníctva v zmysle čl. 20 ods. 1 ústavy. Citované ustanovenie totiž automaticky podriaďuje všetky pohľadávky, ktoré patria alebo patrili spriaznenej osobe, a to bez ohľadu na dôvod vzniku (bežný obchodný styk v. skrytá kapitalizácia), bez ohľadu na mieru prepojenia (spriaznenosť vzniká už pri 5 % podiele tej istej osoby na základnom imaní, pričom § 9 ods. 1 konkurzného zákona napríklad vôbec nerozlišuje medzi akcionármi hľadajúcimi len investičnú príležitosť a akcionármi, ktorí sa aktívne zúčastňujú na riadení spoločnosti), ako aj bez ohľadu na čas vzniku (počas existencie prepojenosti, pred ňou či po nej). Tieto otázky však principiálne nespochybňujú záver krajského súdu, že sa ustanovenie § 95 ods. 2 konkurzného zákona bude aplikovať v konkurznom konaní vyhlásenom na úpadcu po zamietnutí reštrukturalizačného plánu. Sťažovatelia [medzi nimi najmä český ZEPRIS, keďže on je spriaznený s úpadcom prostredníctvom toho istého jediného spoločníka, porov. § 9 ods. 1 písm. e) v spojení s ods. 3 konkurzného zákona] budú môcť tieto námietky uplatniť v prebiehajúcom konkurznom konaní, prípadne (v prípade popretia ich pohľadávok, pozri bod 6) v incidenčnom konaní, a to podľa potreby aj iniciovaním návrhu súdu podľa čl. 144 ods. 2 ústavy.

II. ÚS 273/2012


  Juraj Gyarfas, 17. 06. 2022 v 16:21 - banky podriadené v konkurze

Rád by som upozornil na veľmi dôležitý a dôkladne vyargumentovaný článok na tému, či by sa banka vzhľadom na zmluvné dojednania priznávajúce jej určitú mieru "kontroly" nad dlžníkom mohla vzhľadom na širokú definíciu spriaznenej osoby v ZKR považovať za takto spriaznenú osobu a tým pádom byť v konkurze podriadená:


Žitňanská, L. Veriteľ ako spriaznená osoba v konkurze a ako spoločník pre účely financovania v kríze a zákazu vrátenia vkladu. Súkromné právo, 2/2022, s. 53.


Dovolím si citovať zo záveru: "Z uvedeného, podľa nášho názoru, vyplýva záver, že by sa § 9 ods. 1 písm. b) a e) v spojení s § 9 ods. 3 ZKR, ako aj § 67 ods. 2 OBZ či ostatnými uvedenými ustanoveniami mali interpretovať tak, že spriaznenou osobou nie je taký veriteľ spoločnosti, ktorý má v dôsledku financovania pri trhovo štandardných formách zabezpečenia možnosť ovplyvňovať konanie spoločníka s účasťou presahujúcou 5% podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach, najmä ak ide o pohľadávku, ktorá vznikla pred splnením tejto podmienky a veriteľ vzhľadom na mieru prepojenia a dôvod vzniku pohľadávky nemá porovnateľné postavenie ako spriaznený veriteľ.


V každom prípade ale možno de lege ferenda uvažovať o tom, aby táto otázka, ktorou sa zaoberá najmä banková prax, bola jednoznačne legislatívne vyriešená podľa rakúskeho vzoru."


  Juraj Gyarfas, 06. 11. 2022 v 19:59 - banky podriadené v konkurze - NS SR a ÚS SR

"Okresný súd po preskúmaní všetkých skutočností mal za to, že žalobca ako veriteľ vykonával vplyv na riadení úpadcu/dlžníka a priamo vplýval na jeho rozhodovacie procesy a disponoval so širokými oprávneniami. Formálne síce orgány úpadcu v konečnom dôsledku rozhodovali o realizácii jednotlivých úkonov, čomu však predchádzal schvaľovací proces u orgánov žalobcu, dokonca ako aj akcionára /EGAP/ z titulu poistnej zmluvy... V súvislosti s možnosťou žalobcu uplatňovať kvalifikovaný vplyv, t.j. vplyv zodpovedajúci aspoň 5 % podielu na základnom imaní alebo hlasovacích právach právnickej osoby, odvolací súd s poukazom na Zmluvu o úvere zo dňa 27.06.2008 v znení jej dodatkov /najmä článku 15.2 písm. i), článku 16.2 písm. c), písm. d), e), g) uviedol, že prijatie určitých významných rozhodnutí alebo uskutočnenie právnych úkonov v spoločnosti úpadcu bolo výslovne podmienené predchádzajúcim písomným súhlasom žalobcu, ktoré by inak boli výlučne v kompetencii valného zhromaždenia úpadcu. Takýmto spôsobom sa... žalobca nepriamo dostal do pozície rovnajúcej sa právnej pozícii väčšinového akcionára. Takto dohodnuté podmienky a obmedzenia úpadcu (aj keď len za účelom zabezpečenia uspokojenia pohľadávky), sa javili odvolaciemu súdu za postup, ktorý umožňuje uplatňovanie kvalifikovaného vplyvu na právnickú osobu - úpadcu. ... Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že odvolací súd dospel na základe vyššie uvedených skutočností k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že žalobca je spriaznenou osobou úpadcu v súlade s ust. § 9 ods. 1 písm. b) a e) a ods. 3 ZKR s priamym aj nepriamym vplyvom na riadení spoločnosti úpadcu, a to v pozícii rovnajúcej sa právnej pozícii väčšinového akcionára, resp. z obsahu rozhodnutia ustáleného vplyvu na riadení úpadcu zodpovedajúcemu aspoň 5 % podielu na základnom imaní alebo hlasovacích právach právnickej osoby – úpadcu... . "

NS SR, sp. zn. 2 Obdo 37/2020
ústavná sťažnosť odmietnutá II. ÚS 317/2022


  Juraj Gyarfas, 17. 03. 2023 v 12:05 - snaha o legislatívne spresnenie

Vláda v rámci návrhu väčšej novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii navrhovala spresniť aj úpravu podriadenosti. Vládny návrh je k dispozícii tu. Návrh neprešiel do druhého čítania, ale aj tak môže byť v budúcnosti relevantný pre výklad daných ustanovení.

"3. V § 9 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4) Za možnosť uplatňovať vplyv na riadenie právnickej osoby podľa odseku 3 sa nepovažujú zmluvné dojednania alebo zákonné oprávnenia veriteľa, ktorých účelom je ochrana práv alebo oprávnených záujmov veriteľa v súvislosti s poskytnutím finančných služieb dlžníkovi, vrátane ich zábezpeky.“.
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.
4. V § 9 ods. 5 sa za slovo „bankou“ vkladá čiarka a slová „pobočkou zahraničnej banky alebo zahraničnou bankou so sídlom v zmluvnom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj“.

Dôvodová správa

K bodu 3 ( § 9 ods. 4)
Ide o gramatické spresnenie právnej úpravy za účelom odstránenia výkladových nejasností. Nemalo by byť pochýb, že veriteľ poskytujúci finančné služby dlžníkovi má na základe zmluvy alebo zákona voči dlžníkovi niektoré oprávnenia súvisiace s možnosťou sledovania jeho finančnej situácie a vyvodzovania dôsledkov z preddefinovaných parametrov určitej situácie, vrátane prípadného výkonu záložného práva, či inej formy zábezpeky (porovnaj §555 Občianskeho zákonníka). Takéto oprávnenia však nezakladajú vzťah spriaznenosti s dlžníkom. Inak povedané, ak veriteľ má (zmluvné alebo zákonné) oprávnenie uplatňovať, resp. možnosť uplatňovať vplyv na riadenie právnickej osoby prostredníctvom svojich zmluvných alebo zákonných oprávnení dojednaných v zmluvách o finančných službách alebo zabezpečovanej dokumentácie a zabezpečovacích prostriedkov slúžiacich na zabezpečenie jeho pohľadávok zo zmlúv o finančných službách, nemožno takéhoto veriteľa považovať za spriaznenú osobu, najmä ak je účelom uvedených oprávnení zabezpečenie splnenia záväzku z poskytovanej finančnej služby a plnenie s tým súvisiacich podmienok. Záujmy takéhoto veriteľa na splnení pohľadávky zo zmluvy o finančnej službe sú časovo obmedzené a sú zásadne odlišné od záujmov spriaznenej osoby, ktorá ovláda alebo má možnosť ovládať dlžníka cez kvalifikovanú účasť v ňom.

K bodu 4 ( § 9 ods. 5)
Aj v tomto prípade ide o gramatické spresnenie právnej úpravy vo vzťahu k jednoznačnejšiemu špecifikovaniu výnimky pre banky, ktorou sa rozumie a vždy aj rozumela nielen slovenská banka, ale aj pobočka zahraničnej banky alebo zahraničná banka so sídlom v zmluvnom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.
"

  Juraj Gyarfas, 10. 04. 2023 v 20:33 - Volný a Janotová k téme

Volný, M., Janotová, P. Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4 CoKR 27/2018 z 27.2.2019 (spriaznenosť bankového veriteľa). Súkromné právo 1/2023, s. 19-25.



  Juraj Gyarfas, 28. 07. 2023 v 08:58 - legislatívne riešenie vyhlásené v Z. z.

Zákon č. 309/2023 Z. z.:


V § 9 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:






(4) Za možnosť uplatňovať vplyv na riadenie právnickej osoby podľa odseku 3 sa nepovažujú zmluvné dojednania alebo zákonné oprávnenia veriteľa, ktorých účelom je ochrana práv alebo oprávnených záujmov veriteľa v súvislosti s poskytnutím finančných služieb dlžníkovi vrátane ich zábezpeky.“.






Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím