Autoři:

V krajine s nálepkou právny štát by mali platiť zákonné ustanovenia. Opak je neželaným stavom, zvlášť, ak sa v jednotlivých prípadoch v súdnych konaniach judikujú závery, ktoré svoju spätosť a právny základ v právnom poriadku nedokážu nájsť - ba, ktoré sú s nimi v rozpore - to nie len slovnom, ale aj teleologickom, logickom, či obsahovom.

V súvislosti so súdnou mapou a jej implementáciou do praxe vzniklo viacero slabých miest, okrem iného, jednou z nich bola diskusia o trvaní funkčnej príslušnosti (teda dobeh starých odvolacích konaní) podľa starých predpisov (účinných do 31.5.2023). V zmysle predmetného intertemporálneho ustanovenia CSP platí nasledovné:

CSP: § 471c - Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2023

"Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd."

CMP: § 396b - Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2023

Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.

Mal som za to, že prednášky z procesného práva na fakulte vedieme letný semeter správne ak tvrdíme, že na odvolacie konania sa predmetné ustanovenie neaplikuje pretože funkčná príslušnosť tu nie je spomínaná, rovnako ako to, že tento výklad (aspoň podľa mojich skromných vedomostí a informácií) podporilo aj MSSR a poradný zbor ministra po poradách s predsedami krajských súdov a okresných súdov.

Kritiku kompetenčného senátu NSSR som v inej veci prezentoval už tu, tá sa týkala právomoci decíznych systémov a popretia právomoci ADR systému dostupného v podmienkach Slovenskej republiky. Skromne som sa nazdával, to aj v diskusiách s mnohými kolegami, že čerešničiek na torte tohto typu sa viac nedá očakávať pretože sú citujúc jedného kolegu advokáta "silnou kávou". Avšak, Slovenská republika je malá veľká krajina. S užasnutím som sa oboznámil s obsahom komuniké NSSR, to zo dňa 3. júla 2023, ktoré uvádza nasledovné:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že pokiaľ na konanie o odvolaní podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 bol funkčne príslušný Krajský súd v Bratislave, zatiaľ čo s účinnosťou od 1. júna 2023 je na konanie o odvolaní v zmysle § 3 ods. 5 písm. b/ C. m. p. funkčne príslušný Krajský súd v Trnave a súčasne § 396b C. m. p. ako prechodné ustanovenie výslovne neupravilo, že konanie o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončí na súde funkčne príslušnom podľa predpisov účinných do 31. mája 2023, potom so zreteľom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy, je na konanie o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 funkčne príslušný Krajský súd v Trnave.

O čo vlastne ide, nedokážem pochopiť. Možno ma lexforácka ekipa vyvedie z údolia tmy, možno si odpovieme, či ide zo strany NSSR opäť o dotváranie, či o pretváranie práva, alebo či to skutočne je jeho výklad - ktorý v tomto stanovisku len ja chybne nevidím. Ak sa ale preukáže opak, dovolacia autorita by sa mala minimálne v rozsahu komentovaného stanoviska zamyslieť nad precíznosťou a vecnou správnosťou svojich úvach, ako aj o ich právnych, organizačno-riadiacich a ďalších následkoch. Ak ale predmetné stanovisko vychádza z vyššie uvedeného ustanovenia CMP a jeho vnútorej logiky, rovnako ako v prvom kritickom príspevku ku kompetenečnému senátu NSSR, musím konštatovať, že ja osobne neverím vlastným očiam. Je síce pravda, že nosím okuliare, a zrak sa vraj v živote človeka už len a len zhoršuje.

Záchranou (či svetielkom v údolí tmy príslušností súdov, ktorá tu bola zo strany NSSR týmto zavedená) snáď je, že tento podľa môjho názoru vecne zlý a nesprávny záver je prijatý len v konkrétnej veci, a že reakcia právnej komunity, hoci legislatívna, ktorá ho vyvráti, príde čo najskôr. Aj keď, ako iste vieme, vzhľadom na to čo nás čaká do septembra, môžeme byť v tomto ohľade pesimisti. Myslím si, že zo strany NSSR napísané stanovisko platiť v právnom štáte nemôže. Pretože v opačnom prípade sa majú subjekty práva, ako aj orgány správy a riadenia súdov, na čo tešiť.

Zabudli snáď členovia predmetného senátu na NSSR, že ak prechodné ustanovenie funkčnú príslušnosť explicitne neuvádza, a zároveň platí ustanovenie § 36 CSP aj pre oblasť mimosporu (Konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.) - potom tento záver jednoducho nie je udržateľný a je vecne nesprávny?

Ústavný súd SR v náleze IV. ÚS 257/2023 (v bodoch 75 až 77 odôvodnenia) totožným spôsobom vyložil predmetné prechodné ustanovenia. Takže sa mi úvaha najvyššieho súdu nejaví ako nesprávna, naopak zohľadňuje špecifiká mimosporových konaní, v ktorých sa prihliada na zmenu príslušnosti aj počas konania (viď § 5 CMP).

Druhá vec je tá, že KS v Trnave (a v podstate aj KS v Nitre) môžu Bratislave takéto postúpenie oplatiť rovnakou mincou v registrových konaniach.

že ide o rovnakú situáciu, pretože rozhodnutie USSR reagovalo

a) vo veci kde sa od 1.6.2023 explicitne mení funkčná príslušnosť odvolacieho súdu v zmysle § 3 ods. 5 CMP a

b) toto konanie bolo v čase rozhodovania USSR pravoplatne skoncene. Teda po citovanom naleze začne "nove odvolacie konanie" určené CMP o "starom odvolaní" - to je ale následok znenia zákona, čo USSR identifikoval v tomto prípade imho správne.

To ale nie je prípad veci NSSR na ktorú poukazujem... nakoľko NSSR neargumentuje § 3 ods. 5 CMP, možno abstrahovať, že o vec v zmysle ustanofenia § 3 ods. 5 CMP nejde, preto NSSR zjudikoval pravidlo o príslušnosti funkčnej bez jej explicitnej úpravy v CMP a v rozpore s § 36 CSP.

je na to taký a tak to čítam ja, že ustanovenie § 3 ods. 5 upratáva nové odvolačky, teda odvolania podané po 1.6.2023 - ale tie, ktoré napadli na "staré" odvolacie súdy (funkčne vtedy samozrejme správne) do 31.5.2023 musia v zmysle prechodného ustanovenia (lebo tam absentuje úprava zmeny funkčnej príslušnosti) dobehnúť na starých súdoch.

Ďakujem Jarovi, že tu otvoril túto tému. Dovolím si len doplniť prepojenie na diskusiu, kde sme sa tohto rozhodnutia už dotkli. Som zvedavý na samotné rozhodnutie.

aj keď v prípade 6Ndc/19/2023 nie sú zatiaľ k dispozícii skutkové okolnosti, z hľadiska použitej argumentácie naopak zatiaľ nevidím zásadný rozdiel oproti situácii v prípade IV. ÚS 257/2023, pretože po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu sa vec vracia do štádia po podaní odvolania, nejde teda z hľadiska použitej argumentácie o "nové odvolacie konanie", ale rozhodujúci je právny stav v čase podania "starého" odvolania (išlo o odvolanie podané do 31.05.2023)

skutočnosť, že ústavný súd rušil právoplatné rozhodnutie je myslím bez právneho významu na riešený problém funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu...

zatiaľ nevidím vecný rozdiel a obidva prípady sporu o funkčnú príslušnosť by mali "dopadnúť" rovnako, pretože na obidva prípady sa bude aplikovať totožné prechodné ustanovenie (v obidvoch prípadoch išlo o odvolania podané pred 31.05.2023)...

druhá vec je, že z hľadiska teórie "funkčná príslušnosť sa niekedy označuje ako príslušnosť činnostná" (Rubeš, J. a kol. Občanský soudní řád. Komentář. Díl I. Praha : Orbis, 1970, str. 75) a je niekedy považovaná za "zvláštny druh vecnej príslušnosti, nakoľko obdobne ako vecná príslušnosť vymedzuje vertikálnu pôsobnosť jednotlivých súdov v rámci súdnej sústavy, t.j. vymedzuje ako súdy rôzneho druhu rozhodujú v konaní o rovnakej veci po sebe, resp. ako súdy druhej inštancie" (Svoboda, K., Šínová, R., Hamuľáková, K. a kol. Civilní proces. Obecná část a sporné řízení. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2014, str. 57).

z tohto hľadiska možno ustanovenia § 471c CSP a § 396b CMP ohľadne "prechodu výkonu súdnictva z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd" vztiahnuť aj na funkčnú príslušnosť ako poddruh vecnej príslušnosti...

v tomto prípade by ustanovenia § 471c CSP a § 396b CMP predstavovali lex specialis k § 36 ods. 2 CSP a vzťahovali by sa tak aj na odvolania podané do 31.05.2023...

po procesnej stránke stotožňovať predmetné konania.

Ndc je konanie o postúpení veci z titulu príslušnosti, teda rieši sa spor o príslušnosť, preto nejde o skončenú vec - ale o vec živú.

V prípade USSR išlo o vec na odvolacom súde skončenú.

Komplexne ešte treba podotknúť, že pri CSP tieto závery platiť nemôžu o to viac, že CSP nemú úpravu (novú od 1.7.2023) novej funkčnej príslušnosti, preto o to viac platí prechoďák - teda že konania právoplatne neskončené (odvolacie) sa dokončia na tých súdoch na ktorých začali a prebiehajú.

po procesnej stránke oddeľovať predmetné konania.

V prípade Ndc ako aj v prípade USSR sa riešila rovnaká procesná otázka (príslušnosť krajského súdu ako odvolacieho súdu na rozhodnutie o odvolaní podanom do 31.05.2023), súčasne po zrušení právoplatného rozhodnutia zo strany ústavného súdu dokonca v obidvoch prípadoch aj v rovnakej procesnej situácii, t.j. v rámci právoplatne neskončeného konania...

v úvahe samozrejme abstrahujem od skutočnosti, že účinky zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu nastanú až po doručení nálezu všetkým účastníkom...

ústavný súd po vyhlásení nálezu (osobitne výroku o zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu) viazaný vlastným výrokom musel posudzovať príslušnosť odvolacieho súdu na rozhodnutie o odvolaní v ďalšom konaní presne rovnako ako najvyšší súd ako súd nadriadený v spore o príslušnosť medzi dvomi odvolacími súdmi...

potom znie, aby sme si vyjasnili minimálne:

a) či Ndc konal v "právoplatne neskončenom" alebo "skončenom" odvolacom konaní

b) či USSR konal o sťažnosti voči "právoplatne neskončenému" alebo "skončenému" konaniu.

Budem rád, ak si toto východisko zodpovieme pre účely ďalšej diskusie

ps: nie je pravda, že postúpené veci z KSBA na KSTT boli konania kde bolo podané odvolanie po 31.5.2023, postupovali sa aj dvoj - trojročné veci...

Preto nesúhlasím so záverom, že príslušnosť musel USSR hľadať rovnako ako NSSR v Ndc konaní - pretože USSR (ako som písal v komentároch vyššie) konal o sťažnosti po PRÁVOPLATNE SKONČENOM konaní a hľadal nový odvolací súd - teda išiel v zmysle § 3 ods. 5 CMP čo je logické, pretože mu na príslušnosť nepadalo pravidlo prechodného ustanovenia, zatiaľ to na NSSR pri tých postúpených veciach PADÁ (vzťahuje sa) procesné pravidlo prechodného ustanovenia...

v zymsle informácie od kolegov advokátov, že sa aj (i) v právoplatne neskončených Cb veciach kde (ii) odvolanie bolo podané pred 1.6.2023 (iii) postupujú veci z krajských súdov na KS BA/BB/KE - iba pre historickú pamäť dávam do éteru a dúfajúc v diskusiu o tomto, že som toho názoru, že CSP právny základ na takéto postúpenie jednoducho - nemá. Kto ho vidí, prosím, aby ho tu hodil.. predpokladám, že "nové" Cb KS súdy tieto veci postúpia rovnako na Ndc... nepripomína tento postup horúci zemiak, kde opäť utrpí strana konania v rozsahu času rozhodovania?

Ak sú dostupné 2 varianty a ak budú uplatňované súbežne - teda že

a) staré odvolania prejednajú staré KS a

b) staré odvolania prejednajú nové KS

- potom je viac ako jasné, že v niektorej z vetiev prejednania neskôr USSR povie, že išlo o nezákonného sudcu. To podľa toho, či USSR bude mať za to, že CSP poskytuje oporu na postúpenia vecí na nové KS Cb súdy, alebo nie... ale opäť - neutrpí dĺžka konania? Bol to skutočne cieľ reformy súdnej mapy?

.ak by sme zhrnuli posledný vývoj "sporu" o príslušnosť a zhutnili postoj "obchoďákov" - teleologický výklad zákona zachraňuje ciele reformy súdnej mapy.

Sklamaním je (do zverejnenia celého roozhodnutia), že sa rozhodnutie nevysporiadalo s existenciou prechodného ustanovenia ( § 471c - Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. júna 2023: "Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd").

Tlačové komuniké k obchodnoprávnej veci sp. zn. 5Ndob/5/2023:

Dňa 16. augusta 2023 bolo vo veci vedenej Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Ndob/5/2023 senátom obchodnoprávneho kolégia vydané uznesenie, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v spore o príslušnosť. V danej veci išlo o prípad sporu o funkčnú príslušnosť súdov na konanie o odvolaní podanom do 31. mája 2023 proti rozhodnutiu vydanému súdom prvej inštancie v obchodnoprávnom spore.

Vzhľadom na nejednoznačnosť a vnútornú rozpornosť jednotlivých ustanovení CSP týkajúcich sa funkčnej príslušnosti odvolacích súdov v obchodnoprávnej agende, vznikol diametrálne odlišný názor súdov, medzi ktorými spor o ich príslušnosť vznikol. Zo strany najvyššieho súdu, predovšetkým pri snahe zachovať zámer súdnej reformy, ktorá má viesť k vytvoreniu vysokej špecializácie pre oblasť obchodného súdnictva, komunikované rozhodnutie považuje za potrebné vnímať ustanovenie § 34 ods. 2 CSP ako normu, ktorá síce odkazuje na ust. § 22 CSP čo do identifikácie súdov prvej inštancie podriadených týmto odvolacím súdom, avšak zároveň ako ustanovenie, ktoré vymedzuje výlučný okruh odvolacích súdov pre oblasť obchodnoprávnych sporov (akcentujúc dikciu § 34 ods. 2 CSP - „Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní...“, t. j. nielen pre rozhodnutia vydané uvedenými súdmi, ale pre všetky rozhodnutia, kde konanie má charakter obchodnej sporovej agendy).

To, že zákonodarca opomenul, že obchodnoprávnu agendu do 31. mája 2023 viedli všetky súdy SR, ako aj to, že môže nastať situácia, že nielen súdy uvedené v § 22 CSP aj v budúcnosti budú takúto agendu rozhodovať, nemôže viesť k inému záveru, ako tomu, že rigidný, výlučne gramatický výklad dotknutých právnych noriem spôsobí sťaženú realizáciu špecializácie súdnictva. Krajské súdy ako súdy odvolacie (v zásade) sú miestom, kde sa vytvára zázemie pre zjednocovanie, ktorých rozhodnutia sú určujúce pre následnú tvorbu obchodnej judikatúry, a teda je žiaduce, aby výlučne tieto súdy (krajské súdy podľa § 34 ods. 2 CSP - Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Banskej Bystrici a Krajský súd v Košiciach) už pri aplikácii okamžitej aplikability procesných predpisov boli tie, ktoré ako dokončia už začaté odvolacie konania, tak aj budú vždy tými, ktoré budú túto agendu riešiť bez ohľadu na to, či spor (svojou povahou obchodnoprávny) rozhodol na prvej inštancii súd s obchodnoprávnou alebo inou špecializáciou (či už z dôvodu opomenutia vznesenia námietky účastníkmi alebo zohľadnenia samotným súdom v zmysle § 40 CSP).

Samotný legislatívny vývoj a prijímanie konečného znenia zákonného textu súdnej reformy parlamentom v konečnom dôsledku spôsobil, že jediný zámer zákonodarcu, ktorý však opomenul pretaviť do relevantných prechodných ustanovení, je možné vybadať len z nastavenia obchodnoprávnej agendy ako agendy osobitnej dôležitosti a špecifickosti, kreujúc tak samostatný okruh vysoko špecializovaného obchodného súdnictva v SR, že je subsumované pod kauzálnu príslušnosť. Výklad zohľadňujúci tento zámer súdnej reformy potom prevážil pri rozhodovaní o tom, akým spôsobom pristupovať aj k sporom, v ktorých odvolacie konania začali do 31. mája 2023, avšak ešte o nich nebolo rozhodnuté.

Ak ale rozhodnutie pracuje s teleologickým výkladom, osobne ma zaujíma, čo je teleologicky obsiahnuté v § 471c CSP..

ak by sme zhrnuli posledný vývoj "sporu" o príslušnosť a zhutnili postoj "obchoďákov" - teleologický výklad zákona zachraňuje ciele reformy súdnej mapy.

Sklamaním je (do zverejnenia celého roozhodnutia), že sa rozhodnutie nevysporiadalo s existenciou prechodného ustanovenia ( § 471c - Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. júna 2023: "Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd").

Tlačové komuniké k obchodnoprávnej veci sp. zn. 5Ndob/5/2023:

Dňa 16. augusta 2023 bolo vo veci vedenej Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Ndob/5/2023 senátom obchodnoprávneho kolégia vydané uznesenie, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v spore o príslušnosť. V danej veci išlo o prípad sporu o funkčnú príslušnosť súdov na konanie o odvolaní podanom do 31. mája 2023 proti rozhodnutiu vydanému súdom prvej inštancie v obchodnoprávnom spore.

Vzhľadom na nejednoznačnosť a vnútornú rozpornosť jednotlivých ustanovení CSP týkajúcich sa funkčnej príslušnosti odvolacích súdov v obchodnoprávnej agende, vznikol diametrálne odlišný názor súdov, medzi ktorými spor o ich príslušnosť vznikol. Zo strany najvyššieho súdu, predovšetkým pri snahe zachovať zámer súdnej reformy, ktorá má viesť k vytvoreniu vysokej špecializácie pre oblasť obchodného súdnictva, komunikované rozhodnutie považuje za potrebné vnímať ustanovenie § 34 ods. 2 CSP ako normu, ktorá síce odkazuje na ust. § 22 CSP čo do identifikácie súdov prvej inštancie podriadených týmto odvolacím súdom, avšak zároveň ako ustanovenie, ktoré vymedzuje výlučný okruh odvolacích súdov pre oblasť obchodnoprávnych sporov (akcentujúc dikciu § 34 ods. 2 CSP - „Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní...“, t. j. nielen pre rozhodnutia vydané uvedenými súdmi, ale pre všetky rozhodnutia, kde konanie má charakter obchodnej sporovej agendy).

To, že zákonodarca opomenul, že obchodnoprávnu agendu do 31. mája 2023 viedli všetky súdy SR, ako aj to, že môže nastať situácia, že nielen súdy uvedené v § 22 CSP aj v budúcnosti budú takúto agendu rozhodovať, nemôže viesť k inému záveru, ako tomu, že rigidný, výlučne gramatický výklad dotknutých právnych noriem spôsobí sťaženú realizáciu špecializácie súdnictva. Krajské súdy ako súdy odvolacie (v zásade) sú miestom, kde sa vytvára zázemie pre zjednocovanie, ktorých rozhodnutia sú určujúce pre následnú tvorbu obchodnej judikatúry, a teda je žiaduce, aby výlučne tieto súdy (krajské súdy podľa § 34 ods. 2 CSP - Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Banskej Bystrici a Krajský súd v Košiciach) už pri aplikácii okamžitej aplikability procesných predpisov boli tie, ktoré ako dokončia už začaté odvolacie konania, tak aj budú vždy tými, ktoré budú túto agendu riešiť bez ohľadu na to, či spor (svojou povahou obchodnoprávny) rozhodol na prvej inštancii súd s obchodnoprávnou alebo inou špecializáciou (či už z dôvodu opomenutia vznesenia námietky účastníkmi alebo zohľadnenia samotným súdom v zmysle § 40 CSP).

Samotný legislatívny vývoj a prijímanie konečného znenia zákonného textu súdnej reformy parlamentom v konečnom dôsledku spôsobil, že jediný zámer zákonodarcu, ktorý však opomenul pretaviť do relevantných prechodných ustanovení, je možné vybadať len z nastavenia obchodnoprávnej agendy ako agendy osobitnej dôležitosti a špecifickosti, kreujúc tak samostatný okruh vysoko špecializovaného obchodného súdnictva v SR, že je subsumované pod kauzálnu príslušnosť. Výklad zohľadňujúci tento zámer súdnej reformy potom prevážil pri rozhodovaní o tom, akým spôsobom pristupovať aj k sporom, v ktorých odvolacie konania začali do 31. mája 2023, avšak ešte o nich nebolo rozhodnuté.

Ak ale rozhodnutie pracuje s teleologickým výkladom, osobne ma zaujíma, čo je teleologicky obsiahnuté v § 471c CSP..

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím