lexforum.cz



Načítám ...

 

Poslední komentáře:

Načítám ...

Autoři:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (115)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (43)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (22)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Michal Krajčírovič (6)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Robert Goral (5)
Ľuboslav Sisák (5)
Lexforum (5)
Ondrej Halama (5)
Maroš Hačko (4)
Pavol Szabo (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Ivan Bojna (4)
Ján Lazur (4)
Josef Kotásek (4)
Adam Valček (3)
Marián Porvažník (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Denisa Dulaková (3)
Josef Šilhán (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Peter Pethő (3)
Maroš Macko (2)
Roman Kopil (2)
Tomáš Plško (2)
Juraj Straňák (2)
Juraj Schmidt (2)
Lukáš Peško (2)
Dávid Tluščák (2)
Zsolt Varga (2)
Andrej Kostroš (2)
Anton Dulak (2)
Richard Macko (2)
Ludmila Kucharova (2)
Marek Maslák (2)
Martin Serfozo (2)
Jozef Kleberc (2)
Jiří Remeš (2)
Gabriel Volšík (2)
Martin Gedra (2)
Peter Varga (2)
Bob Matuška (2)
Michal Hamar (2)
Petr Novotný (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Matej Gera (1)
I. Stiglitz (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Matej Košalko (1)
Vladimir Trojak (1)
Andrej Majerník (1)
Martin Poloha (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Nina Gaisbacherova (1)
peter straka (1)
Ondrej Jurišta (1)
Michal Jediný (1)
Martin Bránik (1)
Robert Šorl (1)
Marcel Ružarovský (1)
Mikuláš Lévai (1)
Petr Kavan (1)
Jakub Mandelík (1)
Radoslav Pálka (1)
Ivan Michalov (1)
Michal Ďubek (1)
Jana Mitterpachova (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Tomáš Pavlo (1)
Pavol Mlej (1)
Peter Kubina (1)
Tibor Menyhért (1)
Martin Svoboda (1)
Zuzana Kohútová (1)
Matej Kurian (1)
Tomáš Ľalík (1)
Dušan Marják (1)
Gabriel Závodský (1)
Bystrik Bugan (1)
Zuzana Adamova (1)
Juraj Lukáč (1)
Katarína Dudíková (1)
Robert Vrablica (1)
Patrik Pupík (1)
Martin Hudec (1)
Ivan Priadka (1)
David Halenák (1)
Eduard Pekarovič (1)
Lucia Palková (1)
Peter K (1)
Tomáš Korman (1)
Adam Pauček (1)
lukas.kvokacka (1)
Lucia Berdisová (1)
Peter Marcin (1)
Pavol Chrenko (1)
Igor Krist (1)
Emil Vaňko (1)
Dušan Rostáš (1)
Tomas Pavelka (1)
Ladislav Pollák (1)
Petr Steiner (1)
Ivan Kormaník (1)
Róbert Černák (1)
Michaela Stessl (1)
lukasmozola (1)
Paula Demianova (1)
Martin Šrámek (1)
jaroslav čollák (1)
Ján Pirč (1)
Peter Janík (1)
Zuzana Klincová (1)
Natalia Janikova (1)
Vincent Lechman (1)
Tomáš Demo (1)
Patrik Patáč (1)
Vladislav Pečík (1)
Pavel Lacko (1)
David Horváth (1)
Miriam Potočná (1)
Bohumil Havel (1)
Martin Estočák (1)
Nora Šajbidor (1)
Peter Zeleňák (1)
Viliam Vaňko (1)
Dávid Kozák (1)
Martin Galgoczy (1)
Roman Prochazka (1)
Tomas Kovac (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Marcel Jurko (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napsat nový článek


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.cz



Načítám ...

Pomůcky pro advokáty:

salvia
Judikatura
Předpisy
Rejstříky
Výpočty

Nové předpisy:

Načítám ...

Nový český občanský zákoník na Slovensku

Juraj Gyarfas, 29. 05. 2013 v 22:10

Tento post som začal písať pred pár dňami a začínal sa konštatovaním, že je tak trochu smutným svedectvom a postupnej "slovakizácii" tohto blogu, že sa tu neobjavil ešte ani jeden článok o novom českom občianskom zákonníku.

Medzitým tu pribudol skvelý Jiřího post o režime záruk podľa NOZ. Týmto by som sa mu preto rád poďakoval za skvelý post a za to, že vyplakávanie nad slovakizáciou tohto blogu už nie je potrebné.

Témou tohto postu bude český NOZ, avšak zo slovenskej perspektívy. Konkrétne otázka aký význam má NOZ pre Slovensko?

NOZ je podľa môjho veľmi skromného názoru impozantné dielo a mimoriadne inšpirujúce čítanie. Pri množstve ustanovení som sa výslovne potešil, keďže riešia známe diery súčasného práva alebo judikatórne omyly (napr. hneď v § 1 výslovné oddelenie súkromného práva od verejného, irelevancia nedostatku oprávnenia pre platnosť úkonu v § 5, návrat k superficies solo cedit podľa § 506, možnosť konvalidácie neurčitých právnych úkonov podľa § 553, zúženie absolútnej neplatnosti podľa § 588, dôvera vo verejné zoznamy podľa § 984, zúženie predkupného práva spoluvlastníkov podľa § 1124, výslovná úprava culpa in contrahendo v § 1729, riešenie battle of the forms v § 1751, výslovná úprava jednostranných zmien VOP podľa § 1752, rozumná úprava konfirmácii v § 1757, výslovná úprava postúpenia celej zmluvy v § 1895 a nasl., zjednodušenie inštitútu security agent pri syndikovaných úveroch v § 2010, rozumné riešene storočných nájmov v § 2204, presnejšia úprava práv a povinností z nájmu, ktoré prechádzajú na nového vlastníka prenajatej veci ( § 2221), opustenie konceptu jednotného civilného deliktu v § 2910 a 2913 a mnohé iné). Ráciu niektorých zmien naopak nerozumiem (napr. zavedenie konsenzuálneho režimu prevodu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam v § 1099 alebo účinky odstúpenia v § 2005).

Nemám však ambíciu pustiť sa do komplexnejšieho komentovania jednotlivých ustanovení. Zaujíma ma, čo to všetko znamená pre Slovensko a slovenských právnikov?

V prvom rade je český NOZ akademicky mimoriadne inšpiratívnym čítaním a nepochybne bude veľmi inšpiratívny aj pre rekodifikáciu občianskeho práva na Slovensku. Treba dúfať, že keď bude jedného dňa na svete nový slovenský Občiansky zákonník, spoznáme v ňom tie najvydarenejšie ustanovenia českého. Veľmi ma však zaujíma, aký bude vplyv českého NOZ na výklad súčasného slovenského práva.

Je zjavné, že niektoré inštitúty českého NOZ nemožno na Slovensku recipovať cez judikatúru alebo právnu literatúru a vyžadovali by si legislatívnu recepciu. Príkladmo možno uviesť právo stavby podľa § 1240 a nasl. NOZ alebo inštitút trustu (svěřenského fondu) podľa § 1448 a nasl. Tieto inštitúty pre právnu prax na Slovensku tým pádom zrejme nebudú relevantné.

Otázka však je, do akej miery bude možné používať niektoré ustanovenia českého NOZ ako argumenty v prospech určitého výkladu súčasného slovenského práva. Inými slovami - do akej miery bude možné tvrdiť, že určité pravidlo vyjadrené v NOZ existovalo implicitne aj v starom českom práve (a tým pádom existuje aj v súčasnom slovenskom). A do akej miery bude možné naopak tvrdiť, že výslovná úprava v NOZ preukazuje, že dané pravidlo v starom českom práve (a tým pádom v súčasnom slovenskom práve) neexistuje.

Do úvahy tu pripadá niekoľko možností. V prvom rade ide o všeobecné zásady, ktoré súdy do istej miery judikovali aj za súčasného práva a NOZ ich výslovne potvrdzuje (napr. jednoznačná preferencia platnosti právneho úkonu podľa § 574). V týchto prípadoch môže byť post-rekodifikačná judikatúra českých súdov inšpiratívna aj pre Slovensko. Podobne aj zásada, že neplatnosti sa môže domáhať len osoba, na ochranu ktorej je neplatnosť ustanovená, je už aj v súčasnosti súčasťou slovenského obchodného práva, aj keď v praxi (žiaľ) nie dosť často aplikovaná. Český NOZ túto zásadu rozširuje na oblasť celého občianskeho práva ( § 586) a zrejme bude judikatórne aplikovaná častejšie ako občas zabúdaný § 267 Obchodného zákonníka. Česká judikatúra § 586 NOZ by tak mohla slovenskú aplikačnú prax inšpirovať pri výklade § 267 ObchZ.

Druhou oblasťou sú ustanovenia obsahujúce pravidlá, ktoré pri určitom type výkladu možno nájsť aj v súčasnom práve, súdy však často judikujú opačne. Jedným takým príkladom je otázka platnosti zmluvy, ktorou sa predávajúci zaviazal disponovať právom, ktoré nemá (príklad kúpnej zmluvy, pri uzatváraní ktorej predávajúci nemá vlastnícke právo). Podľa § 1760 NOZ už výslovne nepôjde bez ďalšieho o dôvod neplatnosti. Táto otázka nie je na Slovensku až tak akútna, keďže slovenské súdy v tomto prípade v zásade nejudikujú absolútnu neplatnosť. Napriek tomu môže český NOZ vyvolať zaujímavé polemiky. Na jednej strane je možné tvrdiť, že táto zásada bola v českom (a teda aj slovenskom) práve prítomná aj pred rekodifikáciou a NOZ ju len pre vylúčenie pochybností potvrdil. Tak isto však možno tvrdiť, že práve výslovná zákonná úprava dokazuje, že český zákonodarca chcel právny stav zmeniť. Oba argumenty sú povrchné, čo však neznamená, že sa v slovenskej praxi neobjavia.

Treťou oblasťou sú inštitúty, ktoré v súčasnom práve výslovne chýbajú, ale pri troche kreatívneho výklady by sa dali aj v súčasnom práve nájsť. Takými sú napríklad jednostranné vzdanie sa dlhu ( § 1995) alebo opustenie zdanlivo taxatívneho výpočtu skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ( § 2991). Tu bude spor medzi argumentom "vždy to tak bolo, len to v NOZ upresnili" a protiargumentom "ak to osobitne vyjadrovali, zrejme chceli zmeniť doterajší stav" najzložitejší.

Čo si o tom myslíte?


Názory k článku Nový český občanský zákoník na Slovensku:


  Jiří Remeš, 01. 06. 2013 v 16:50 - Jiří Remeš

Děkuji za pochvalu, určitě si ji nezasloužím.
Obecně si myslím, že NOZ se přijal hlavně pro to, aby se rozešel s starým OZ, tudíž by se mělo měl využít spíše zachovávací princip. ALE, umím si představit mnoho vyjímek. Např. že pokud NOZ speciálně překonává judikaturu spíše než samotný zákon, tak by se judikatura měla změnit. Také pokud je soudce na pochybách a zákon mu k tomu dává prostor, měl by využít myšlenky NOZ. Tam ale, kde je zákon jasný a judikatura konstantní, nemělo by se to měnit.

Nemáte oprávnění přidat názor. Přihlaste se prosím